Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_46Sa-18-2017.pdf
PDF · 113.21 KB
Case nature
Subarea
46Sa/18/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, sudkyňou JUDr. Anitou Filovou, v právnej veci žalobcu : ALBATROS, spol. s r.o., so sídlom Mliečany 61, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 31 443 222, právne zastúpený : JUDr. Vlastimil Petřek, PhD., advokát, so sídlom Zátišie 23, 925 21 Sládkovičovo, proti žalovanému : Colný úrad Trnava, so sídlom Piešťanská 3, 917 01 Trnava, v konaní o žalobe proti nečinnosti žalovaného, t a k t o
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Dôvody žaloby (žalobné body)
1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave (ďalej aj ako len „správny súd“) dňa 20. júna 2017 domáhal ochrany proti nečinnosti žalovaného, ktorá nečinnosť mala spočívať v tom, že žalovaný mal namiesto výziev na úhradu colného dlhu vydať rozhodnutie, ktorým by sa ručiteľovi (žalobcovi) uložila povinnosť uhradiť colný dlh.
2. V žalobe poukázal na to, že mu bolo na základe Rozhodnutia o schválení byť ručiteľom číslo 59629/2007-5831 zo dňa 21.12.2007 v znení neskorších zmien vydané Osvedčenie o schválení byť ručiteľom č. 07SK580000Y000087 (ďalej aj ako „Osvedčenie“), ktorým ho žalovaný schválil ako ručiteľa v zmysle článku 195 Nariadenia rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (ďalej len ako „Colný kódex“) v spojení s § 55 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Colný zákon“) pri zabezpečovaní dovoznej platby a za tým účelom prijal záručnú listinu č. 01/07 zo dňa 19.12.2007. Súčasne poukázal na to, že ručenie sa vzťahuje na voľný obeh, colné uskladňovanie, aktívny zušľachťovací styk, pasívny zušľachťovací styk, prepracovanie pod colným dohľadom, dočasné použitie, vývoz a na dočasne uskladnený tovar.
3. Žalobca poukázal na to, že žalovaný vydal primárnemu dlžníkovi U. J. P. X.., X. R. XX.X.P..X. XXXX U. nasledovné rozhodnutia o určení colnej hodnoty náhradnou metódou a dodatočnom vymeraní cla (ďalej aj ako len „rozhodnutie“) a k tomu prislúchajúce neformálne výzvy, ktorým ho ako ručiteľa vyzval na zaplatenie dlžnej sumy (ďalej len ako „výzva“) :
- rozhodnutie číslo : 1642276/2016 zo dňa 24.10.2017 (správne malo byť uvedené 24.10.2016 - poznámka správneho súdu) a k tomu výzva číslo 33866/2017 zo dňa 16.01.2017 na zaplatenie dlžnej sumy 1 190,80 eur,
- rozhodnutie číslo : 1642263/2016 zo dňa 24.10.2016 a k tomu výzva číslo 33787/2017 zo dňa 16.01.2017 na zaplatenie dlžnej sumy 3 649,61 eur,
- rozhodnutie číslo : 1642283/2016 zo dňa 24.10.2016 a k tomu výzva číslo 34110/2017 zo dňa 16.01.2017 na zaplatenie dlžnej sumy 1 056,72 eur,
- rozhodnutie číslo : 1642254/2016 zo dňa 24.10.2016 a k tomu výzva číslo 33496/2017 zo dňa 16.01.2017 na zaplatenie dlžnej sumy 396,08 eur.
4. Ďalej poukázal na to, že žalovaný vydal primárnemu dlžníkovi U. J. F. X.. Q. I. XX.X.P..X, XXXX U. nasledovné rozhodnutia a k tomu prislúchajúce neformálne výzvy, ktorým ho ako ručiteľa vyzval na zaplatenie dlžnej sumy :
- rozhodnutie číslo : 1623197/2016 zo dňa 17.10.2017 (správne malo byť uvedené 17.10.2016 - poznámka správneho súdu) a k tomu výzva číslo 38067/2017 zo dňa 16.01.2017 na zaplatenie dlžnej sumy 12 299,36 eur,
- rozhodnutie číslo : 1623191/2016 zo dňa 17.10.2016 a k tomu výzva číslo 37978/2017 zo dňa 16.01.2017 na zaplatenie dlžnej sumy 3 785,36 eur,
- rozhodnutie číslo : 1623170/2016 zo dňa 17.10.2016 a k tomu výzva číslo 37913/2017 zo dňa 16.01.2017 na zaplatenie dlžnej sumy 3 381,79 eur,
- rozhodnutie číslo : 1623131/2016 zo dňa 17.10.2016 a k tomu výzva číslo 37573/2017 zo dňa 16.01.2017 na zaplatenie dlžnej sumy 1 346,37 eur,
- rozhodnutie číslo : 1623208/2016 zo dňa 17.10.2016 a k tomu výzva číslo 37707/2017 zo dňa 16.01.2017 na zaplatenie dlžnej sumy 5 563,69 eur.
5. Vo vzťahu k primárnemu dlžníkovi A. E. X.., X. O. C. XX X/XX, XXXX U. rovnako vymenoval rozhodnutia a k tomu prislúchajúce výzvy, ktorými bol vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy, konkrétne išlo o rozhodnutia :
- rozhodnutie číslo : 1624747/2016 zo dňa 18.10.2017 (správne malo byť uvedené 18.10.2016 - poznámka správneho súdu) a k tomu výzva číslo 44423/2017 zo dňa 17.01.2017 na zaplatenie dlžnej sumy 517,03 eur,
- rozhodnutie číslo : 1624898/2016 zo dňa 18.10.2016 a k tomu výzva číslo 44446/2017 zo dňa 17.01.2017 na zaplatenie dlžnej sumy 702,92 eur,
- rozhodnutie číslo : 1649021/2016 zo dňa 26.10.2016 a k tomu výzva číslo 44097/2017 zo dňa 17.01.2017 na zaplatenie dlžnej sumy 4 855,76 eur,
- rozhodnutie číslo : 1624701/2016 zo dňa 18.10.2016 a k tomu výzva číslo 43680/2017 zo dňa 17.01.2017 na zaplatenie dlžnej sumy 2 362,20 eur,
- rozhodnutie číslo : 1624728/2016 zo dňa 18.10.2016 a k tomu výzva číslo 43965/2017 zo dňa 17.01.2017 na zaplatenie dlžnej sumy 52,75 eur,
- rozhodnutie číslo : 1624681/2016 zo dňa 18.10.2016 a k tomu výzva číslo 43629/2017 zo dňa 17.01.2017 na zaplatenie dlžnej sumy 565,01 eur.
6. Žalobca poukázal na to, že proti postupu žalovaného podal sťažnosti, ktoré boli vyhodnotené ako neopodstatnené, o čom bol upovedomený písomnosťami „Oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti“ č. 296282/2017, č. 296250/2017, č. 297482/2017 všetky zo dňa 13.04.2017.
7. Žalobca označiac právnu úpravu ručenia v Colnom zákone za nejasnú a nepresnú poukázal na článok 195 Colného kódexu a § 55 ods. 2 vety prvej a tvrdil, že z týchto hmotnoprávnych ustanovení vyplýva, že ručiteľ je vlastne „solidárnym dlžníkom“ vzniknutého colného dlhu, čo znamená, že procesnoprávna norma ustanovenia § 85 ods. 2 Colného zákona ho povoláva ako účastníka konania, ktorému bola uložená verejnoprávna povinnosť uhradiť colný dlh a preto zastal názor, že colný úrad má povinnosť aj ručiteľovi ako „solidárnemu dlžníkovi“ doručovať rozhodnutie o určení colnej hodnoty náhradnou metódou a dodatočnom vymeraní colného dlhu, ktorá skutočnosť by ručiteľovi, ako účastníkovi konania, zabezpečila právo podávať opravné prostriedky v prípade nesúhlasu s vydaným rozhodnutím a formulovať tak svoje dôvody a námietky.
8. Poukázal na to, že úprava ručenia v colnom práve obsahuje všeobecnú úpravu zmluvného ručenia síce viazaného na vrchnostenský akt colného úradu vo forme vydania rozhodnutia o schválení byť ručiteľom a na základe toho žiadateľovi vydaného osvedčenia o schválení byť ručiteľom, avšak normatívna úprava problematiky ručenia v colných predpisoch nie je komplexná a nepredvída všetky situácie a vzťahy, ktoré môžu v súvislosti s problematikou ručenia nastať. Z uvedeného dôvodu preto
zastal názor, odkazujúc aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR č. j. 1Afs 86/2004, že pri výklade tohto inštitútu je potrebné vychádzať z prepracovanej teórie a judikatúry súkromného práva, čo zodpovedá princípu jednoty a bezrozpornosti právneho poriadku. Vysvetlil povahu ručenia a subsidiaritu záväzku ručiteľa a v tejto súvislosti poukázal na to, že procesné postavenie ručiteľa v prípade colného dlhu je aktivované výzvou colného úradu, ktorá je vydaná na základe osvedčenia o schválení byť ručiteľom - colného dlhu, v danom prípade č. GRN 07SK580000Y000087, a to napriek tomu, že čl. 70 a nasl. Colného kódexu a ani § 55 Colného zákona nestanovujú colnému úradu zákonnú povinnosť zasielať ručiteľovi výzvu na zaplatenie colného dlhu a ani nestanovujú formu výzvy, jej formálne a obsahové náležitosti (označenie primárneho dlžníka, sumu colného dlhu, dôvod jeho vzniku, lehotu na plnenie, číslo účtu) a taktiež neuvádzajú, či je možné podať proti takejto výzve odvolanie. Práve vzhľadom na absenciu týchto skutočností zastal názor, že je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) a to s poukazom na § 85 ods. 1 Colného zákona, konkrétne § 1 ods.1, § 46, § 47 ods. 1 veta prvá a § 47 ods. 2 správneho poriadku.
9. Žalobca zastal názor, že ak colný úrad zasahuje do hmotnoprávneho postavenia ručiteľa s výzvou na plnenie verejnoprávnej povinnosti (zaplatenie colného dlhu namiesto dlžníka) nemôže byť právo ručiteľa uplatňovať námietky vylúčená, nemôže byť obmedzený ani rozsah možných uplatňovaných námietok ručiteľom a ručiteľ musí mať možnosť uplatňovať námietky nielen proti existencii ručiteľského vzťahu, ale aj námietky týkajúce sa merita veci a to nesprávneho právneho posúdenia alebo nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré by odôvodňovali obnovu pôvodného konania o dovymeraní colného dlhu primárnemu dlžníkovi a ktoré by v konečnom dôsledku znamenali úpravu výšky plnenia vyplývajúceho z prijatého ručiteľského záväzku v danej veci.
10. Preto žalobca zastal názor, že ak colný úrad zasiela ručiteľovi výzvu na zaplatenie colného dlhu namiesto dlžníka, je povinný s poukazom na citovaného ustanovenia správneho poriadku a pri absencii právnej úpravy v osobitnom (colnom) zákone, túto výzvu vydať vo forme rozhodnutia s predpísanými obsahovými náležitosťami a s možnosťou ho napadnúť riadnymi či mimoriadnymi opravnými prostriedkami, ktoré budú spôsobilé ovplyvniť výšku colného dlhu. Záverom poukázal na to, že v súčasnej aplikačnej praxi colných úradov sa dostáva ako ručiteľ do pozície, kedy bez akejkoľvek možnosti obrany a uplatňovania námietok, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť výšku zaručenej sumy colného dlhu, musí tento vymeraný colný dlh bezpodmienečné zaplatiť, pretože inak čelí právnym následkom vo forme odňatia osvedčenia byť ručiteľom a tým k zániku podnikania v oblasti poskytovania špedičných služieb.
11. Z vyššie uvedených dôvodov preto žiadal, aby správny súd uložil Colnému úradu Trnava povinnosť, aby vo veci výziev, ktorými bol vyzvaný na úhradu colného dlhu a ktoré sú presne špecifikované v bodoch 3, 4 a 5 tohto uznesenia, vydal rozhodnutie, ktorým ručiteľovi (žalobcovi) uloží povinnosť uhradiť colný dlh, a to do 30 dní odo dňa doručenia uznesenia. Na základe výzvy žalobca oznámil správnemu súdu, že nežiada, aby bolo vo veci nariadené pojednávanie.
II. Vyjadrenie žalovaného k žalobe, replika žalobcu, duplika žalovaného
12. Žalovaný v celom rozsahu nesúhlasil s námietkami žalobcu. Na úvod poukázal na to, že nemá oprávnenie hodnotiť právne predpisy či po stránke ich kvality alebo či je presne a správne vyvážené právo osôb dotknutých colnými predpismi (deklarant, ručiteľ, dovozca, držiteľ režimu a pod.) voči chránenému záujmu štátu, v tomto prípade Slovenskej republiky a Európskej únie. V tejto súvislosti poukázal na to, že musí postupovať v súlade s dotknutými predpismi, pričom v čase konania platili hmotnoprávne predpisy - Colný zákon, Vyhláška č. 419/2006 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „Vyhláška“), Colný kódex a Vykonávacie Nariadenie komisie (EÚ) č. 2015/2447, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (ďalej len „Vykonávacie nariadenie“), pričom tieto colné predpisy neustanovujú povinnosť vydávať výzvu na úhradu colného dlhu ručiteľovi formou rozhodnutia doplniac, že Colný zákon v ustanovení § 85 ods. 2 vylučuje ručiteľa z postavenia účastníka konania. Poukázal na to, že v danom prípade sa jednalo o colné konanie (§ 24 Colného zákona), výsledkom ktorého bolo prepustenie tovaru do navrhovaného režimu voľný obeh s oslobodením od DPH v prípade jeho dodania do iného členského štátu - Maďarskej republiky (kód colného režimu
4200, ods. 37 JCD) s vymeraním a vybratím dovoznej platby cla, rozšírené o konanie podľa článku 73 ods. 1 Colného kódexu z dôvodu pochybností v deklarovanej hodnote tovaru na účely stanovenia sumy cla, pričom účastníkom tohto konania boli deklaranti U. J. P. X.., U. J. F. X.. a A. E. X.. a žalobca vykonával týmto deklarantom funkciu priameho zástupcu (čl. 5 ods. 2 prvá odrážka Colného kódexu - konanie v mene a v prospech inej osoby) a zároveň funkciu ručiteľa v zmysle článku 195 Colného kódexu a § 55 ods. 2 Colného zákona, nakoľko splnil podmienky ručenia a bol spôsobilý ručiť.
13. Žalovaný považoval vydanie výzvy ručiteľovi (žalobcovi), ako aj jej formálnu stránku za zákonnú. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca predložil v zmysle § 55 ods. 1 Colného zákona dňa 21.12.2007 Colnému úradu Trnava Záručnú listinu č. 01/07 zo dňa 21.12.2007, ktorou sa zaviazal Colnej správe Slovenskej republiky, že spoločne a nerozdielne s dlžníkom uhradí colný dlh, daň a spotrebné dane alebo ich časť zabezpečenú zárukou, pričom zároveň sa zaviazal, že uhradí túto dovoznú platbu v lehote 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy na zaplatenie, ak sám alebo iná osoba pred uplynutím tejto lehoty nepreukáže colnému úradu, ktorý dovoznú platbu vymeral, že sa podmienky colného režimu, v prípade žalobcu - režimu voľný obeh neporušili dodajúc, že záručné vyhlásenie žalobcu sa vzťahuje aj na tieto uvedené colné vyhlásenia a to okamžikom ich potvrdenia. V tejto súvislosti zdôraznil, že žalobca navrhol túto formu ručenia, bol to jeho prejav vôle a zároveň je to jeho záväzok voči colnej správe SR. Dôvodil ďalej, že v zmysle tohto záväzku, ktorý žalobca sám alebo prostredníctvom svojim zamestnancov potvrdil na colných vyhláseniach JCD č. 0586110411715, JCD č. 0586110411790, JCD č. 0586110411923, JCD č. 0586110412145, JCD č. 0586110403752, JCD č. 0586110403373, JCD č. 0586110403449, JCD č. 0586110403465, JCD č. 0586110403658, JCD č. 0586110403445, JCD č. 0586110406513, JCD č. 0586110405051, JCD č. 0586110403639, JCD č. 0586110403414, JCD č. 0586110403659 a následne aj na Oznámeniach a žiadostiach o vyjadrenie k uplatneniu postupu podľa článku 73 Colného kódexu č. 1095861/1/455399/2014, č. 1095861/1/464787/2014, č. 1095861/1/477348/2014, č. 1095861/1/145275/2014, č. 1095861/1/130272/2014, č. 1095861/1/133684/2014, č. 1095861/1/133325/2014, č. 1095861/1/141093/2014, č. 1095861/1/132003/2014, č. 1095861/1/285046/2014, č. 1095861/1/210838/2014, č. 1095861/1/140573/2014, č. 1095861/1/131890/2014 a č. 1095861/1/141094/2014 postupoval a požadoval po žalobcovi ako ručiteľovi colného dlhu plnenie, nakoľko primárne si túto povinnosť nesplnili uvedení deklaranti, v prospech a na účel ktorých boli uskutočnené colné konania. Následne deklarantom vznikla na základe rozhodnutí č. 1642276/2016, č. 1642263/2016, č. 1642283/2016, č. 1642254/2016, č. 1623197/2016, č. 1623191/2016, č. 1623170/2016, č. 1623131/2016, č. 1623208/2016, č. 1624747/2016, č. 1624898/2016, č. 1649021/2016, č. 1624701/2016, č. 1624728/2016 a č. 1624681/2016 povinnosť úhrady colného dlhu, keďže sa stali podľa článku 201 ods. 2 Colného kódexu dlžníkmi, ktorí si svoju povinnosť nesplnili a preto nastúpil inštitút ručiteľa.
14. Žalovaný ďalej dôvodil, že postavenie ručiteľa v zmysle colných predpisov nie je rovné s postavením deklaranta a dlžníka colného dlhu a v tejto súvislosti poukázal na to, že pasívna solidarita sa uplatňuje v prípade viacerých dlžníkov jedného colného dlhu (čl. 213 Colného kódexu). Na základe uvedeného preto uzavrel, že je na uvážení colného úradu koho si primárne zvolí k úhrade colného dlhu v prípade pasívnej solidarity dlžníka a ručiteľa (čl. 195 Colného kódexu) dodajúc, že v prípade existencie relevantnej informácie, či vedomosti o neúspešnosti vybratia colného dlhu od dlžníka (zánik subjektu, konkurz či nútená správa a pod.) je možné v rámci uplatnenia pasívnej solidarity požadovať primárne vybratie colného dlhu od ručiteľa. Poukázal tiež na to, že funkcia žalobcu ako ručiteľa bola použitá ako sekundárna vo forme akcesorického vzťahu už v rámci predchádzajúcich vybraných colných dlhov, pričom sa nejednalo o samostatné vymeranie colného dlhu ručiteľovi, ktorý je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté colnému úradu - regresný nárok.
15. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca doposiaľ (od roku 2007) nenamietal voči zaužívanému postupu, ani voči formálnym náležitostiam výziev, ktoré nie sú externými právnymi predpismi upravené na rozdiel od záručnej listiny, ktorá je prílohou Colného zákona a ktorá musí spĺňať aj formálne náležitosti. Dôvodil, že ako štátny orgán rozhodujúci o právach a povinnostiach osôb, musí postupovať podľa zákonných pravidiel, ktoré vylúčili ručiteľa z postavenia účastníka konania a preto nie je možné, aby priznal ručiteľovi také práva, aké má účastník colného konania t.j. deklarant - dlžník. Preto zastal názor, že napadnuté výzvy sú vydané v súlade s colnými predpismi a v súlade s deklarovaným prejavom vôle ručiteľa, pričom na tomto závere nič nezmení ani rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č.j. 1Afs 86/2004-61, pretože sa jednak nejednalo o ručenie v predmete cla, ale išlo o daňové konanie vo veci
dane z prevodu nehnuteľnosti, dedičskej dane a darovacej dane a tiež preto, že colné právo je v Českej republike riešené odlišne.
16. Žalovaný pripomenul žalobcovi, že preberal písomnosti v rámci svojho zastupovania v priebehu colného konania a neuplatnil žiadnu námietku voči postupu resp. voči výške ručenia a oprávnenosti ručenia za vymerané colné dlhy, pričom na základe výzvy nebolo od neho požadované uhradenie inej alebo vyššej sumy cla ako po dlžníkovi. Tiež v tejto súvislosti poukázal na to, že v predmete veci sa nejedná o súkromnoprávny vzťah medzi colným úradom a ručiteľom, ale o administratívny vzťah a colné orgány majú možnosť sumu cla po lehote splatnosti v prípade ručiteľa vymáhať podľa § 61 Colného zákona.
17. Záverom žalovaný poukázal na to, že žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní, pričom administratívne konanie je ukončené, vo veci sú už vydané rozhodnutia o vymeraní sumy cla a uložení povinnosti ich úhrady dlžníkom, teda sa nejedná o nečinnosť v konaní. Výzvy žalovaný označil za dostatočný jednostranný písomný právny úkon, ktorý je určitý a zrozumiteľný, pričom sa nejedná o nedostatok v ich písomnej forme určenej zákonom. Z uvedených dôvodov preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s tým, že trovy konania znáša žalobca. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe nepožiadal správny súd o nariadenie pojednávania, hoci bol na to písomne vyzvaný výzvou zo dňa 15.12.2017.
18. Žalobca repliku nepodal.
III. Relevantná právna úprava
19. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
20. Podľa § 3 písm. d) SSP na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.
21. Podľa § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.
22. Podľa § 242 ods. 2 SSP odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti sa žalobou môže domáhať len prokurátor.
23. Podľa čl. 193 Colného kódexu zabezpečenie môže byť poskytnuté buď zložením v hotovosti alebo ručiteľom.
24. Podľa čl. 195 Colného kódexu ručiteľ sa písomne zaviaže, že spoločne a nerozdielne s dlžníkom splní zaručenú sumu colného dlhu, ak sa táto stane splatnou. Ručiteľom musí byť tretia osoba pôsobiaca v spoločenstve, ktorú schválili colné orgány členského štátu.
25. Podľa čl. 209 ods. 3 Colného kódexu dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom taktiež osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie predkladá.
26. Podľa čl. 213 Colného kódexu ak je za zaplatenie jedného colného dlhu zodpovedných niekoľko osôb, považujú sa za spoločných a nerozdielnych dlžníkov tohto dlhu.
Colné orgány môžu odmietnuť schváliť ručiteľa, pokiaľ nie je spôsobilý, alebo spôsob navrhovaného zabezpečenia, pokiaľ nie je dostatočné na zabezpečenie zaplatenia colného dlhu v stanovenej lehote.
27. Podľa § 92d ods. 1 Colného zákona účinného od 1. mája 2016 osoba, ktorá bola schválená byť ručiteľom podľa doterajších predpisov, sa považuje za osobu schválenú ako ručiteľ aj po dni začatia uplatňovania všetkých článkov nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra
2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (ďalej len "deň uplatňovania nariadenia"). Takáto osoba je povinná predkladať ručiteľské vyhlásenia podľa predpisov účinných odo dňa uplatňovania nariadenia. Rozhodnutie o schválení byť ručiteľom vydané podľa doterajších predpisov stratí platnosť najneskôr 30. apríla 2017.
28. Podľa § 55 ods. 2 Colného zákona účinného do 30.04.2016 ručiteľ zodpovedá za zaplatenie colného dlhu spoločne a nerozdielne s dlžníkom. Colný úrad môže schváliť spôsobom podľa odsekov 6 až 9 osobu podľa odseku 1 ako ručiteľa, ak ručiteľ
a) nie je deklarantom ani inou osobou, ktorej môže v tomto prípade vzniknúť colný dlh, b) písomne sa zaviaže splniť colný dlh, c) preukáže, že je spôsobilý splniť colný dlh za dlžníka, d) zabezpečí pohľadávku aj vinkulovaním vkladu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v prospech colného úradu, záložným právom, bankovou zárukou alebo uzavretím poistnej zmluvy, s ktorej obsahom colný úrad súhlasí.
29. Podľa § 55 ods. 5 Colného zákona účinného do 30.04.2016 na účely preukázania splnenia podmienky podľa odseku 2 písm. b) musí žiadateľ predložiť písomné vyhlásenie, v ktorom sa zaviaže splniť colný dlh v súlade s podmienkami záručných listín prijatých colným úradom na účely zabezpečenia colného dlhu.
30. Podľa § 55 ods. 9 Colného zákona účinného do 30.04.2016 ak ručenie poskytuje iná osoba ako banka, zahraničná banka, ktorá má na území Slovenskej republiky umiestnenú svoju pobočku, poisťovňa, zahraničná poisťovňa, ktorá má na území Slovenskej republiky umiestnenú svoju pobočku, alebo Exportno-importná banka Slovenskej republiky, je povinná colnému úradu predložiť záručnú listinu, ktorej vzor je uvedený v prílohe č. 4.
31. Podľa § 85 ods. 1 Colného zákona na konanie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
32. Podľa § 85 ods. 6 Colného zákona účastníkom správneho konania o vymeraní colného dlhu alebo o dodatočnom vymeraní colného dlhu je dlžník.
IV. Konanie na správnom súde, právne závery správneho súdu
33. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy posúdil dôvodnosť podanej žaloby a bez potreby nariaďovať pojednávanie (§ 107 ods. 2 SSP), keď žalobca ani žalovaný nepožiadali o jeho nariadenie dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.
34. Správny súd považuje za potrebné hneď na úvod upriamiť pozornosť žalobcu, že predmetom správneho súdneho konania nie je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí o dodatočnom vymeraní colného dlhu a preto sa nebude vyjadrovať k žalobcom nastolenej otázke účastníctva v konaní o dodatočnom vyrubení colného dlhu podľa § 85 ods. 2 Colného zákona účinného do 30. apríla 2016, resp. podľa § 85 ods. 6 Colného zákona účinného od 1. mája 2016. V tejto súvislosti správny súd súčasne dodáva, že pokiaľ žalobca zastáva názor, že z dôvodu jeho postavenia ako „solidárneho dlžníka“ má byť účastníkom konania o dodatočnom vyrubení colného dlhu, musí sa svojho postavenia domáhať v tomto konaní, pričom či mu takéto postavenie svedčí alebo nie bude posudzované príslušným orgánom verejnej správy a následne po splnení všetkých procesných podmienok nie je vylúčené, že táto otázka bude zodpovedaná aj správnym súdom na základe všeobecnej správnej žaloby. S poukazom na uvedené posudzoval správny súd výlučne žalobcom namietanú nečinnosť žalovaného orgánu verejnej správy.
35. Z obsahu žaloby vyplýva, že zásadnou spornou otázkou medzi účastníkmi konania bola skutočnosť, či žalovaný vykazuje nečinnosť, ak nevydal rozhodnutia, ale „iba“ prostredníctvom výzvy vyzval žalobcu v pozícii ručiteľa na zaplatenie colného dlhu, na úhradu ktorého sa zaručil prostredníctvom Záručnej listiny č. 01/07 a prostredníctvom potvrdení na podaných colných vyhláseniach.
36. Pri posudzovaní nastolenej spornej otázky vychádzal správny súd zo samotnej podstaty nečinnosti orgánu verejnej správy, tak ako je vymedzená v ustanovení § 3 písm. d) Správneho súdneho poriadku v spojení s Colným kódexom a Colným zákonom konkrétne v tom smere, či tieto právne predpisy ukladajú žalovanému povinnosť vyzvať ručiteľa na zaplatenie colného dlhu vo forme rozhodnutia. Na tomto mieste správny súd dodáva, že odvodiť povinnosť pre orgán verejnej správy vydať rozhodnutie nie je možné založiť na procesnom predpise, ktorým je správny poriadok, pretože tento nevymedzuje prípady, kedy má príslušný orgán verejnej správy vydať rozhodnutie, ale upravuje samotný proces pri vydávaní rozhodnutia a jeho formálne náležitosti.
37. Nečinnosťou orgánu verejnej správy je stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. Z uvedeného vyplýva, že základným predpokladom nečinnosti je vždy jeho protiprávnosť, ktorá znamená, že pasivita orgánu verejnej správy je v rozpore s normatívne ustanovenou povinnosťou konať, pričom takáto povinnosť vyplýva z konkrétneho zákonného ustanovenia, pretože pôsobnosť orgánov verejnej správy vrátane lehôt, v rámci ktorých sa má táto realizovať, je v zásade upravené v zákonnej forme (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 1197).
38. Ako vyplýva z bodu 37 tohto uznesenia Správny súdny poriadok definuje dva druhy nečinnosti, ktorej sa orgán verejnej správy môže dopustiť. Nečinnosť je založená buď na protiprávnom nepokračovaní v začatom administratívnom konaní alebo v nerešpektovaní zákonnej povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti.
39. V danom prípade má správny súd obsahom administratívneho spisu preukázané, že v súčasnosti neprebieha pred žalovaným orgánom verejnej správy administratívne konanie, v ktorom by bol žalovaný povinný vydať rozhodnutie, na základe ktorého by uložil žalobcovi povinnosť uhradiť colný dlh vyrubený konkrétnemu dlžníkovi právoplatným rozhodnutím, vo vzťahu ku ktorému žalobca vystupuje v pozícii ručiteľa (dlžníci U. J. P. X.., U. J. F. X.., A. E. X..). Z uvedeného dôvodu je preto namieste ustáliť, že žalovaný v administratívnom konaní nečinnosť nevykazuje, pretože žiadne administratívne konanie v tomto smere neprebieha.
40. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o povinnosti vydať rozhodnutie, ktorým by mu bola uložená povinnosť ako ručiteľovi zaplatiť vyrubený colný dlh opierajúc sa pritom, pri absencií ustanovení v Colnom zákone a Colnom kódexe únie o ustanovenia § 1 ods. 1, § 46, § 47 ods. 1 veta prvá a § 47 ods. 2 správneho poriadku, tak k uvedenému musí správny súd konštatovať, že ak podľa názoru žalobcu malo byť začaté administratívne konanie, výsledkom ktorého malo byť vydanie požadovaného rozhodnutia a žalovaný ho napriek zákonnej povinnosti nezačal, tak mu na podanie tohto druhu žaloby nesvedčí aktívna žalobná legitimácia a to s poukazom na § 242 ods. 2 a § 244 ods. 2 SSP, pretože aktívna legitimácia pri tomto druhu nečinnosti svedčí výlučne prokurátorovi. V tejto súvislosti správny súd súčasne dodáva, že žalobca v žalobe síce priamo netvrdil, že malo byť začaté administratívne konanie, avšak rozhodnutie, vydania ktorého sa žalobca dožaduje, musí byť výsledkom konkrétneho konania.
41. Nad rámec nedá správnemu súdu záverom neuviesť a to v súvislosti s úvahou žalobcu, že vydanie rozhodnutia, ktorým by bol zaviazaný na zaplatenie colného dlhu by mu zabezpečilo možnosť namietať nesprávne právne posúdenie veci alebo nedostatočne zistený skutkový stav, že právoplatnosťou rozhodnutia o dodatočnom vymeraní colného dlhu je založená prekážka res iudicata, ktorá bráni tomu, aby bola vec znovu prejednaná a rozhodnutá. Pokiaľ mal žalobca na mysli, že by následne vydané rozhodnutie týkajúce sa ručenia, v prípade vyhovenia námietok ručiteľa, malo byť dôvodom na obnovu pôvodného konania, tak táto úvaha podľa názoru správneho súdu neobstojí, pretože takéto rozhodnutie nie je rozhodnutím o predbežnej otázke, od vyriešenia ktorej záviselo vydanie rozhodnutia o dodatočnom vymeraní colného dlhu. Z uvedeného dôvodu, by takéto následné konanie bolo pre prekážku res iudicata neprípustné. Správny súd súčasne dodáva, že význam uplatňovania námietok aj zo strany ručiteľa vidí skôr v konaní, ktorého výsledkom je vydanie rozhodnutia o dodatočnom vymeraní colného dlhu, pričom nič nebráni ručiteľovi poskytujúcemu potvrdenie o ručení už na colnom vyhlásení, aby deklaranta v konaní zastupoval, tak ako v daných prípadoch a uplatňoval námietky spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej. Obsahom administratívneho spisu je však preukázané, že žalobca vo všetkých konaniach o určení colnej hodnoty náhradnou metódou a dodatočnom vymeraní dovozného cla dlžníkov zastupoval,
pričom všetky rozhodnutia nadobudli právoplatnosť bez vyčerpania riadneho opravného prostriedku. Tieto skutočnosti sú síce irelevantné vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti žaloby proti nečinnosti, avšak správny súd ich vzhľadom na argumentáciu žalobcu považoval za potrebné vo svojom rozhodnutí uviesť. Správny súd rovnako v uvedených súvislostiach upriamuje pozornosť žalobcu na bod 34 tohto uznesenia.
42. Z dôvodu, že správny súd mal obsahom administratívneho spisu preukázané, že pred žalovaným neprebieha administratívne konanie, v rámci ktorého by vykazoval nečinnosť a súčasne z dôvodu, že žalobca nedisponuje aktívnou žalobnou legitimáciou, ktorá by ho oprávňovala domáhať sa začatia administratívneho konania a následne vydania rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú podľa § 249 SSP zamietol.
43. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko nevzhliadol dôvod na ich spravodlivé požadovanie a z obsahu spisu ani nevyplýva, že by trovy žalovanému vznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.