Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Co-392-2017.pdf
PDF · 110.54 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/392/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobkyne W. X., nar. XX.X.XXXX, bytom U. 2, XXX XX U., zastúpenej JUDr. Petrom Krafčíkom, Nám. osloboditeľov 39, Michalovce, proti žalovanému Okresné stavebné bytové družstvo Michalovce, Plynárenská 1, IČO: 00172154, zastúpenému JUDr. Slavomírom Kučmašom, advokátom, Plynárenska 1, Michalovce, o zaplatenie 150,00 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku č.k. 16C/249/2013 z 24.5.2017 Okresného súdu Michalovce
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce rozsudkom č.k. 16C/249/2013-182 zo dňa 24.5.2017 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 150 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 150 € od 14.9.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a žalobkyni priznal nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov v konaní voči žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté v osobitnom uznesení (II. výrok). Rozhodol tak o žalobe doručenej súdu 12.9.2013, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 150 € s príslušenstvom. Žalobu odôvodnila tým, že je vlastníčkou bytu č. X na 7. poschodí bytového domu V súp. č. XXX, vchod č. XX na U. ulici v U., na parcele č. XXX/XX a spoluvlastníčkou spoločných častí a zariadení bytového domu, aj pozemku pod bytovým domom, vedené správou katastra Michalovce na LV č. XXXX a LV č. XXXX kat. úz. U.. Správcom tohto bytového domu je žalovaný. V priebehu rokov 2009 a 2010 v dôsledku zlej finančnej situácie a dlhodobej žalobkyni vznikol nedoplatok za služby spojené s užívaním bytu, na úhradách do fondu prevádzky údržby a opráv a žalovaný podal návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby jej bytu. Žalovaný odmietol žiadosť žalobkyne o splátkový kalendár na úhradu jej záväzkov a následne dražobník oznámil žalobkyni termín ohliadky jej bytu. Žalobkyňa požiadala žalovaného o skončenie výkonu zákonného záložného práva a zrušenie návrhu na dobrovoľnú dražbu (žalovaný reagoval záporne) a následne celý dlh uhradila vrátane poplatku z omeškania. Dražobník jej dňa 24.6.2011 predložil predbežné vyúčtovanie nákladov v sume 630 € a 78,17 € odmena dražobníka. Uvedené čiastky uhradila v prospech dražobníka splátkami zo dňa 8.7.2011, 4.8.2011, 15.8.2011 a poslednú splátku 150 € dňa 13.9.2011. Žalobkyňa má za to, že žalovaný si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a tiež zmluvnú povinnosť predložiť návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby vlastníkom bytov a následne ho nechať schváliť minimálne nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome a podal návrh na vykonanie dražby bez akéhokoľvek súhlasu, či vyjadrenia vlastníkov bytov v bytovom dome. Týmto konaním žalovaného jej vznikla škoda, keďže musela uhradiť dražobníkovi spolu sumu 708, 17 € v štyroch splátkach. V tomto konaní si uplatňuje voči žalovanému nárok na zaplatenie
sumy 150 €, ako náhrady škody, ktorá jej vznikla postupom žalovaného, za úhradu poslednej splátky 150 € dňa 13.9.2011. Žalovaný zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome za všetky škody, vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy. Súd prvej inštancie zohľadnil aj stanovisko žalovaného, ktorý poukázal na to, že už na schôdzi dňa 25.2.2005 bolo prejednávané medzi iným aj o hospodárenie OSBD a bola tam schválená aj Zmluva o výkone správy. Tam bol žalovaný splnomocnený robiť do budúcna aj dražby bytov. Vzhľadom na to už pri konkrétnych dražbách (konkrétnych bytov) nepotrebuje súhlas nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pretože tento súhlas bol premietnutý do Zmluvy o výkone správy. Žalovaný zároveň vyjadril názor, že nie je v konaní pasívne legitimovaný, nakoľko peniaze, ktoré sú predmetom tohto konania, neprijal on (žalovaná má byť dražobná spoločnosť, ktorá od žalobkyne peniaze prijala).
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 8b ods. 2 písm. i/ zákona č. 182/93 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov spolu s § 420 ods. 1, § 442 OZ a § 8 ods. 5 zákona č. 182/93 Z.z.. Považoval za preukázané, že žalovaný je správcom bytového domu, v ktorom je aj byt žalobkyne (byt č. X, nachádzajúci sa na 7. poschodí, bytového domu V so súp. č. XXX, vchod č. XX na U. ulici v U., na parcele č. XXX/XX). Bolo tiež preukázané, že bola uzavretá Zmluva o výkone správy dňa 23.2.2005, ku ktorej pristúpila aj žalobkyňa a v článku 13, ods. 2 tejto zmluvy je uvedené, že vlastníci splnomocňujú správcu na právne úkony vyplývajúce z uplatnenia záložného práva voči tým záložným dlžníkom bytového domu, ktorých dlh prevyšuje trojnásobok stanovenej mesačnej výšky preddavkov a príspevkov. Ďalej bolo preukázané, že listom zo dňa 21.7.2010 oznámil žalovaný žalobkyni, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome V voči nej ako záložcovi, začínajú realizáciu zákonného záložného práva, ktoré je zriadené na jej nehnuteľnosť a to v zmysle § 15 zák. č. 182/93 Z.z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka. Toto oznámenie v mene vlastníkov zaslalo žalobkyni OSBD Michalovce (žalovaný), ako správca bytového domu, pričom vlastníci sú zastúpení správcom bytového domu, ktorý je na oznámení aj podpísaný, a to podpredseda družstva a člen predstavenstva. Na uvedenom oznámení nie sú podpisy jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome V č. XXX. Tiež bolo preukázané, že Dražobná s.r.o. dňa 22.7.2010 oznámila žalobkyni termín obhliadky jej domu na základe podaného návrhu na dobrovoľnú dražbu jej bytu, pričom si aj predbežne vyúčtovala náklady vo výške 630 €, ktoré žiadala, aby jej žalobkyňa zaplatila. Žalovaný ani nepopieral, že skutočne požiadal dražobnú spoločnosť, aby dražila byt žalobkyne z dôvodu, že mala nedoplatok, ktorý v zmysle zmluvy o výkone správy bol viac ako trojnásobok stanovenej mesačnej výšky preddavkov a príspevkov (konkrétne nedoplatok na úhradách do fondu prevádzky údržby a opráv za obdobie roku 2009, 2010 spolu v sume 2251,61 €). Bolo tiež preukázané, že žalobkyňa na základe výzvy dražobnej spoločnosti zaplatila náklady spojené s dražbou a odmenu dražobníka 78,17 € + 630 € , t.j. celkove zaplatila 708,17 €. Úhrada bola realizovaná v štyroch splátkach, pričom poslednú splátku v sume 150 € dražobníkovi zaplatila 13.9.2011. Práve túto splátku žiada, aby jej bola zaplatená zo strany žalovaného, ako náhrada škody. V tomto konaní mal súd predovšetkým za preukázané, že žalovaný podal návrh na vykonanie dražby bytu žalobkyne, aj keď na to nemal súhlas nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytového domu, a ani im tento návrh nepredložil, preto nemal oprávnenie navrhnúť vykonanie dražby dražobníkovi. Keďže túto svoju povinnosť, ktorú mu ukladá zákon porušil, súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný zodpovedá v zmysle § 33 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z., o dobrovoľných dražbách, za správnosť vyhlásenia o tom, že predmet dražby je možné dražiť, a zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením povinnosti podľa tohto odseku sa nemôže zbaviť. Keďže žalobkyni vznikla v súvislosti s týmto neoprávneným konaním žalovaného škoda, ktorej časť si v tomto konaní uplatňuje vo výške 150 € ( zaplatenú dražobníkovi dňa 13.9.2011, ako náklady dražby), súd zaviazal žalovaného na zaplatenie uvedenej sumy. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že súhlas nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov mu vyplýval už zo samotnej Zmluvy o výkone správy, prvoinštančný súd sa s týmto názorom žalovaného nestotožnil, nakoľko Zmluva o výkone správy z roku 2005 ho splnomocnila na podanie návrhu dražby bytu konkrétneho vlastníka, až po splnení ďalších zákonných podmienok, teda po splnení daného súhlasu nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov k vykonaniu dražby konkrétneho bytu, v tomto prípade bytu žalobkyne. Taktiež súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nar. vl. č. 87/95 Z.z., a to vo výške 9,5 % ročne zo sumy 150 € od 14.9.2011 do zaplatenia. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP, a súd úspešnej žalobkyni priznal náhradu všetkých účelne vynaložených trov v konaní od žalovaného.
3. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 365 písm. h/ CSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo, aby rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil ust. § 8b ods. 2 písm. i/ zákona č. 182/1993 Z.z. keď vychádzal z úvahy, že rozhodnutie o podaní každého návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby musí byť nevyhnutne prijaté nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov v dome, teda že bolo o ňom potrebné samostatne „ad hoc“ rozhodnúť. Žalovaný dôvodil, že ako správca zvolal schôdzu vlastníkov bytového domu, návrh prerokoval a schválil ho tak, že ho zahrnul pri schvaľovaní zmluvy o výkone správy a jej dodatku do ich znenia ako článok 4 ods. 2 písm. i/ a článok 8 bod 2. Má za to, že ustanovenie žiadneho zákona neukladá spôsob a formu schválenia tohto právneho úkonu, ani neustanovuje, že tu musí byť schválené výlučne na schôdzi vlastníkov bytového domu. Je evidentné, že zo strany vlastníkov došlo k prejavu vôle, t.j. udeleniu súhlasu s predmetným úkonom, a to bez ohľadu na formu k akej k tomu došlo a na vykonanie dražby v danom prípade nebolo potrebné získať od vlastníkov samostatne „ad hoc“ súhlas, preto boli všetky zákonné požiadavky splnené. Zmyslom ustanovenia § 8b ods. 2 písm. i/ zákona č. 182/1993 Z.z. je uložiť povinnosť správcovi podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby a nie je zmyslom podmieňovať podanie návrhu na vykonanie dražby splnením ďalších požiadaviek nad rámec splnomocnenia nachádzajúceho sa v zmluve o výkone správy. Zároveň žalovaný opakovane poukázal na to, že žalobkyňa uhradila náklady dražby výlučne dražobníkovi a nie žalovanému, preto namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácii v konaní o náhradu škody.
4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalovaného zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa jej názoru žalovaný nesprávne vykladá právnu normu obsahujúcu povinnosti správcu a to konkrétne ustanovenie § 8b ods. 2 písm. i/ zákona č. 182/1993 Z.z., v zmysle ktorého je správca povinný podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby, ak je schválený nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Žalobkyňa zdôraznila, že doplnenie zmluvy o výkone správy spôsobom, na ktorý poukazuje žalovaný, t.j. o splnomocnenie vlastníkov bytov, ktorým je dané oprávnenie správcovi podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby nemôže v žiadnom prípade nahradiť, či korešpondovať so zákonnom povinnosťou mať pre každý jednotlivý prípad podania návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby osobitný konkrétny súhlas vlastníkov s takýmto návrhom. Uvedený názor je podporený aj stanoviskom Ministerstva financií SR zo dňa 15.4.2014, ktoré žalobkyňa pripojila k vyjadreniu a zároveň poukázala aj na odbornú literatúru. Žalobkyňa má za to, že návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby je možné podať len vtedy, ak je schválený nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v každom jednotlivom konkrétnom prípade, pričom vlastníci bytov majú zákonné a neprenosné právo rozhodovať o tom, či v konkrétnom prípade, hoci aj pri značnom dlhu budú súhlasiť s podaním návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby, alebo či takýto súhlas nedajú a budú vec riešiť inou formou, napr. splátkového kalendára, exekučného vymáhania a podobne. Postupom žalovaného došlo podľa názoru žalobkyne k obchádzaniu zákonov. Nestotožnila sa ani s námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, a to poukážuc na porušenie zákonnej povinnosti žalovaného ako správcu domu v dôsledku ktorého konania došlo k vzniku škody na strane žalobkyne v podobe úhrady nákladov dražby. Tvrdenie žalovaného o tom, že pasívne legitimovaným by mal dražobník nepovažuje žalobkyňa za správne, nakoľko náklady dražby, od ktorej sa upustilo sú pohľadávkou dražobníka s právnym dôvodom a aj v prípade, ak by žalobkyňa plnila dražobníkovi namiesto žalovaného, mala by tak voči žalovanému pohľadávku z titulu, že plnila za iného (za žalovaného), čo mal plniť sám.
5. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok vrátane výroku o trovách konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny .
6. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 219 ods. 1, 3 CSP).
7. Žalovaný podal odvolanie z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
8. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.
9. V danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, preto nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.
10. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok strán sporu (teda aj námietok žalovaného, na ktoré žalovaný opakovane poukazuje aj v odvolaní). Preto odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku a dopĺňa nasledovné:
12. V danom prípade súd prvej inštancie aplikoval správne zákonné ustanovenia a vykonal aj správny výklad týchto ustanovení, pričom vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. Základným pre posúdenie daného prípadu bol výklad ust. § 8b ods. 2 písm. i/ Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Prvoinštančný súd správne vyložil ustanovenie § 8b ods. 2 písm. i/ zákona č. 182/1993 Z.z. keď vychádzal z úvahy, že rozhodnutie o podaní každého návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby musí byť nevyhnutne prijaté nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov v dome, teda že bolo o ňom potrebné samostatne „ad hoc“ rozhodnúť.
13. Všeobecné súdy v občianskom súdnom konaní nemajú poskytovať formálny či formalistický výklad a aplikáciu práva, ale majú poskytovať taký výklad a aplikáciu práva, ktorý je materiálnou ochranou zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie (rozsudok NS SR sp.zn. 1 Cdo 48/2010).
14. K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska samotného textu zákona (i keby sa javil ako jednoznačný a určitý), ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu alebo na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, v tomto prípade logický, systematický a teleologický výklad, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný konektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy (I. ÚS 351/2010). Teleologický výklad predstavuje v súčasnosti priorizovaný spôsob interpretácie zákonného textu.
15. Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Vlastníctvo zaväzuje. Nesmie byť zneužité na ujmu práv druhých alebo v rozpore so zákonom chránenými záujmami spoločnosti. Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; zvlášť sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje (§ 126 ods. 1 OZ).
16. Právo na bývanie je základným ľudským právom.
17. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).
18. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri dražbe dochádza vážnym spôsobom k zásahu do práva vlastniť majetok podľa článku 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa článku 19 spojené s článkom 20 Ústavy, a preto je potrebné preskúmavať a posudzovať každý jednotlivý prípad individuálne a komplexne. S poukazom na uvedené je potrebné potom realizovať aj výklad citovaného ust. § 8b ods. 2 písm. i/ zákona č. 182/1993 Z.z.
19. V súlade s uvedeným odvolací súd (v zhode s názorom súdu prvej inštancie) nepovažuje za správny výklad realizovaný odvolateľom, že uvedené ustanovenie zákona č. 182/1993 Z.z. nepodmieňuje podanie každého jednotlivého návrhu na vykonanie dražby jeho predchádzajúcim individuálnym prejednaním s vlastníkmi bytov a schválením nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov v dome. Naopak odvolací má za to, že ust. § 8b ods. 2 písm. i/ zákona č. 182/1993 Z.z. jednoznačne vyžaduje, aby pred podaním konkrétneho návrhu na vykonanie dražby bol tento návrh prejednaný a schválený nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že úmyslom zákonodarcu bolo citovaným ustanovením riešiť „iba“ prípady nečinnosti správcu, ale vychádza z úvahy, že zmyslom tohto ustanovenia má byť aj zvýšená ochrana obydlia. Cieľom tejto úpravy je zabezpečiť, aby vlastníci bytov každý jednotlivý prípad prerokovali osobitne a zohľadnili tak individuálnu situáciu každého špecifického prípadu (zohľadňujúc či už postavenie dlžníka, jeho sociálnu situáciu, dôvody, pre ktoré došlo k vzniku nedoplatku, možnosti riešenia vzniknutých nedoplatkov iným spôsobom a podobne).
20. Tak, ako na to poukázala žalobkyňa aj odvolací súd má za to, že návrh na vykonanie dražby je možné podať len vtedy, ak je schválený nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v každom jednotlivom konkrétnom prípade, pričom vlastníci bytov majú zákonné a neprenosné právo rozhodovať o tom, či v konkrétnom prípade, hoci aj pri značnom dlhu budú súhlasiť s podaním návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby, alebo či takýto súhlas nedajú a budú vec riešiť inou formou, napr. splátkového kalendára, exekučného vymáhania a podobne. Všeobecné splnomocnenie správcu uvedené v zmluve o výkone správy (v zmysle článku 4 ods. 2 písm. i/ a článku 8 bod 2, na ktoré poukazuje žalovaný) preto odvolací súd nepovažuje za dostatočné oprávnenie správcu (žalovaného) na podanie návrhu na dobrovoľnú dražbu. Tieto závery sú podporené aj stanoviskom Ministerstva financií SR a zároveň sú v súlade s odbornou literatúrou, na ktoré žalobkyňa tiež poukázala.
21. Nie je možné akceptovať ani tvrdenie žalovaného o nedostatku jeho pasívnej legitimácie. Žalovaný ako správca bytov nemal k dispozícii predpísaný súhlas nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov daného bytového domu na podanie návrhu na vykonanie dražby, preto nebol oprávnený uzavrieť zmluvu o vykonaní dražby. Z toho dôvodu ak takúto zmluvu uzavrel, konal v rozpore so zákonom (porušil svoju zákonom stanovenú povinnosť), t.j. konanie žalovaného, ktoré je v rozpore so zákonom možno vidieť práve v tom, že žalovaný neoprávnene inicioval dobrovoľnú dražbu bez konkrétneho oprávnenia (ako správcu domu) podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby. V prípade, ak žalovanej v súvislosti s touto dražbou vznikla škoda v podobe úhrady nákladov dražobníkovi, je daná príčinná súvislosť medzi škodou, ktorá vznikla žalobkyni a nezákonným postupom žalovaného ako správcu bytov.
22. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, v ktorých sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok žalovaného, na ktoré tento
opakovane poukazuje aj v odvolaní. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a odkazuje naň. Žiadne skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
23. Odvolací súd preto dospel k záveru, že postupu prvoinštančného súdu v konaní, ani jeho rozhodnutiu nie je možné vytknúť pochybenia zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatnených odvolacích dôvodov.
24. Zo všetkých uvedených dôvodov v zmysle ust. § 387 CSP odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 od. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Takýto nárok vznikol úspešnému žalobcovi, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).