Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-67-2015.pdf
PDF · 141.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-1T/67/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. júla 2018 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Lucii Bašistovej, prísediacich Jána Kavascha a Milana Harabina v trestnej veci proti obžalovanému Y. K. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ ods. 2 písm. d/ Trestného zákona účinného do 31.12.2015 s použitím ustanovenia § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného zákona. jednohlasne, takto
rozhodol:
Y. K., nar. X.X.XXXX/XXXX v R., trvale bytom R., ul. S. Č.. XX/XX, C..Č.. Ú. W.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , že
ako manžel P. K., nar. X. XX. XXXX/XXXX a otec Y. K., N.. XX. X. XXXX/XXXX P. V. K., N.. XX. X. XXXX/ XXXX, s ktorými žije v spoločnej domácnosti v mieste ich trvalého bydliska, v rodinnom dome na L.. S. Č.. XX/XX M. R., týmto spôsoboval v ich spoločnej domácnosti najmenej od roku 2005 až do dňa 25.4.2015 každodenne psychické a fyzické utrpenie tým, že ich po požití alkoholických nápojov, opakovane cez deň aj noc kým nezaspal, ponižoval vulgárnymi nadávkami, vyhrážkami zabitím s nožom s tým, že ich zabije, resp. zareže, vyvolávaním strachu a stresu, zobúdzaním zo spánku krikom, bezdôvodným rozsvecovaním svetiel vo všetkých izbách domu, búchaním päsťami po nábytku, hádzaním rôznych predmetov do manželky a detí, vyhadzovaním z domu, keď manželku a deti vyhnal na dvor, zamkol dvere, museli čakať kým zaspí alebo vytlačiť okno a tak vojsť do domu, neustálym udieraním manželky po líci, spôsobovaním jej modrín silným držaním tela, chytaním pod krk, sústavným sledovaním a v dôsledku jeho fyzických útokov bola jeho manželka P. K. v roku 2010 dva týždne práceneschopná, taktiež každý večer manželku v spoločnej manželskej posteli kopal do zadku a do jej nôh a tieto jeho fyzické útoky smerovali aj voči ich dvom deťom, ktoré chytal pod krk, udieral, vyhrážal sa zabitím, vulgárne im nadával, pričom v dôsledku jeho správania dcéra P. odišla pred šiestimi rokmi z domu, pričom toto jeho konanie vyústilo dňa 25.4.2015, keď v čase okolo 23.00 hod. v spoločnej domácnosti pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol svojho syna Y. K. takým spôsobom, že po predchádzajúcej slovnej hádke mu hodil do hlavy stôl, čím mu spôsobil otras mozgu, tržnú ranu nad pravým obočím, pomliaždenie v oblasti čela a ušnice vľavo s predpokladanou dobou liečenia 10 dní.
t e d a
týral blízke osoby spôsobujúc jej psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním sa, odopieraním spánku, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním ohrozujúcim ich psychické zdravie a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania,
č í m s p á c h a l
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ ods. 2 písm. d/ Trestného zákona účinného do 31.12.2015 s použitím ustanovenia § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného zákona.
Z a t o sa o d s u d z u j e
Podľa § 208 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/ Trestného zákona, 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 7 ( sedem ) rokov a 6 ( šesť ) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona súd u k l a d á obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá povinnosť obžalovanému nahradiť poškodenej strane M. D. W., K. W. W., L.. K. Č.. X, XXX XX W., J.: XXXXXXXX škodu vo výške 974,84 €.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal dňa 28.09.2015 na Okresný súd Kežmarok obžalobu na obvineného Y. K. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s použitím ustanovenia § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.
Po podaní obžaloby predmetná trestná vec napadla dňa 28. 9. 2015 do senátu JUDr. Richarda Bureša. Na základe opatrenia predsedníčky tunajšieho súdu zo dňa 28.3.2017 z dôvodov tam uvedených bola trestná vec obžalovaného Y. K. prerozdelená a náhodným výberom dňa 5.4.2017 pridelená do senátu JUDr. Lucie Bašistovej.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní spáchania skutku poprel, zotrval na výpovedi z prípravného konania a uviedol, že nie je pravda, že týral svoju ženy a svoje deti, sú to výmysly, finančne sa staral o rodinu a staral sa aj o syna, ktorý mal epilepsiu. S manželkou sa hádali normálne ako v bežnom živote, sem tam zarýpala ona do neho, potom on do nej, keď mu dala facku on je vrátil, iné fyzické útoky na manželku a deti poprel. Raz buchol tanierom o zem, ináč žiadnymi predmetmi doma nebúchal, keď prišli deti neskoro domov, tak ich skontroloval, toto považoval za svoju otcovskú povinnosť. Manželke sa zabitím nevyhrážal, keď do neho skákala, tak jej povedal :„ Keď ti jednu dzignem, tak sa zabiješ“, alebo sa jej pri bežných hádkach pýtal, či jej jebe, takéto vulgárne výrazy doma používali bežne, takto sa správajú R.. Raz dal synovi facku, pretože sa k nemu drzo správal, inač s ním vychádzal dobre, brával ho do práce. Manželke a deťom vulgárne nadával, len keď niečo vyviedli, nikdy ich z domu nevyháňal. Manželku upodozrieval z nevery, pretože chodila neskoro domov z práce. K incidentu zo dňa 25. 4.2015 obžalovaný vypovedal, že v ten deň prišiel domov z práce, chcel si so synom vypiť, nakúpil alkohol, že sa porozpráva so synom, že si spolu vypijú. Keď dopili, odišiel do izby, odkiaľ počul nejaký buchot, následne zistil, že syn pije ďalej a tak mu vyhodil fľašu von oknom a povedal mu, či chce, aby ho jeblo. Syn odišiel do baru, vrátil sa v noci spolu s kamarátom úplne opitý, keď ho zbadal v kuchyni nad tanierom, odsunul mu jedlo nabok, aby mu nespadla hlava do taniera a poslal jeho kamaráta preč, čo nahnevalo jeho syna, ktorý zareagoval tak, že povedal svojmu kamarátovi jeb na neho, sed tu, táto reakcia syna ho nahnevala, drgol do neho, ten sa buchol o roh stola a začal krvácať. V tom vošla manželka s dcérou a kričali, že treba privolať políciu, načo im povedal aby nerobili jebadlo. Po príchode hliadky odišiel na políciu.
V prípravnom konaní na svoju obranu obžalovaný uviedol, že svoju ženu a deti má rád, raz dvakrát do týždňa si vypil fľašu vína, nikdy bezdôvodne manželke ani deťom nenadával, po dosiahnutí dospelosti ich nikdy neudrel, a nikdy sa manželke a deťom nevyhrážal. Za 27 rokov čo je s manželkou spolu, jej
dal asi dve, tri facky, po tom ako ona skočila do neho, keby svoju ženu udrel, tak by ju vbil do zeme. K incidentu zo dňa 25.4.2015 uviedol, že v ten deň jeho syn spolu s kamarátom V. X. natierali na dome kamene, priniesol domov alkohol, víno a pivo, keď videl, že jeho syn chce piť, vyhodil fľašu von oknom, povadil sa so synom, ktorý po hádke odišiel do krčmy, vrátil sa domov veľmi opitý, z baru ho doniesol jeho kamarát, syn bol zranený, žena a dcéra kričali, že treba privolať políciu, vtedy chytil synov telefón a ten ho hodil o stenu, následne štopol do syna a ten spadol na zem.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie a to výsluchom svedkov poškodených ako manželky obžalovaného P. K.K., dcéry V. K., B. Y. K., ktorí na hlavnom pojednávania zotrvali na svojich výpovediach z prípravného konania a využili svoje právo a vypovedať odmietli. Súd preto postupom podľa § 263 ods.4 Tr. poriadku prečítal ich výpovede z prípravného konania, kde poškodení zhodne opísali situáciu v rodine za obdobie posledných 10 rokov, opísali ako správanie obžalovaného vnímali. Zároveň vo svojich výpovediach opísali incident, ktorý sa mal odohrať dňa 25.04.2015 a ktorý bezprostredne predchádzal zadržaniu obžalovaného.
Svedkyňa poškodená P. K. - manželka obžalovaného v prípravnom konaní uviedla, že od začiatku manželstva sa obžalovaný k nej a ich deťom správal hrubo, no od roku 2005 to bolo ešte horšie, po smrti rodičov stratil akékoľvek zábrany. Obžalovaný dennodenne požíval alkohol, jej aj deťom vulgárne jej nadával „ do pič.., kuriev, kokotov“, nariaďoval im robotu, stále ich kontroloval, že čo robia, vykrikoval, že ich vyhodí s domu, s obľubou v noci rozsvecoval svetla po dome, budil ich so spánku. Kvôli tomu nemohla spať ona ani deti. Kým spali ako manželia v posteli, posledný rok to už tak nie je, každý večer sa postavil na posteľ a kopal ju do dolnej časti tela, vyháňal ju z postele a preto posledný rok spala v jednej izbe s dcérou V. a synom Y.. Niekedy ju volal k sebe, ale už po hodine ju opäť vyhadzoval z izby, pričom jej vulgárne nadával, že je „piča“, že sa „kurví“. Keď spí spolu s deťmi v jednej izbe, v noci im chodil otvárať dvere do izby, rozsvecoval im svetlo a kričal im, že sú „ kokoti a piče“. Dcére V. P. P. rozkazoval ako sa majú obliekať a ak si obliekli červené veci, reval, že sú „kurvy“, dcéra P. kvôli nemu odišla pred 6 rokmi z domu. Obžalovaný je veľmi žiarlivý, keď sa obliekala do práce, nemohla sa pozerať na seba do zrkadla, lebo jej hneď nadával, že sa ide kurviť, preto sa nikdy do zrkadla nepozerala. Každé ráno vstávala do práce o piatej, bála sa chodiť domov, lebo nevedela čo ju tam čaká, veľakrát sa stalo, že našla doma svoje deti zbité. Takéto správanie obžalovaného sa u nich opakovalo každý deň. Ona aj deti žijú v strachu, deti majú strach z otca, ale boja sa aj o ňu. Takéto správanie obžalovaného sa zhoršuje, trpia doma všetci. Obžalovaný jej ubližoval aj fyzicky, neustále ju udieral rukou po líci, niekedy aj päsťou, chytal ju pod krk, v roku 2010 mala celú tvár dobitú, od toho ako ju zbil päsťami. Obľubou obžalovaného bolo vyťahovať nožov a keď tieto držal v ruke, reval že, ich poreže, vyhrážal sa jej aj deťom, že ich pozabíja, zareže, poreže. Ako náhle sa mu v niečom spriečila alebo vyjadrila svoj názor, držal obžalovaný pri nej nôž a reval, že ju zabije. Už nevládze takto ďalej. So svojimi problémami sa zdôverila aj svojmu obvodnému lekárovi V.. K., aj sestre obžalovaného V. B., ktorá sa svojho brata bála, vedela ako sa k nim správa. Veľakrát sa stalo, že rozbil sklenenú výplň na dverách, nesnažil sa to opraviť, búchal päsťami po nábytku, vyháňal ich v nočnej košeli von, zamkol dvere a oni museli stáť vonku. K incidentu zo dňa 25. 4. 2015 poškodená vypovedala, že prišla domov z roboty okolo 16.00 hod., dcéra V. pracovala do 23.00 hod., po príchode domov našla ležať obžalovaného opitého, začal po nej revať, vulgárne nadávať, potom sa rozbehol za synom Ondrejom, začal na neho revať a vulgárne mu nadávať do kokov. Syn potom odišiel, obžalovaný si šiel ľahnúť, ona si šla ľahnúť tiež, pretože ráno skoro vstávala do práce. Obžalovaný ju zobudil, reval po nej, aby šla po syna. Syn sa vrátil domov, obžalovaný ho začal udierať v kuchynke na prízemí, keď tam pribehla na veľký krik, videla zakrvaveného syna, tiekla mu z hlavy krv, v tom prišla domov aj dcéra, obžalovaný stále kričal na syna, syn bol omámený, preto privolala RZPčku a následne políciu. Na otázku vyšetrovateľa, či má svedkyňa poškodená strach zo svojho manžela, vypovedala že sa ho veľmi bojí, že takto to ďalej ísť nemôže, žije v neustálom strachu, či neublíži jej alebo deťom.
Svedkyňa poškodená V. K. v prípravnom konaní uviedla, že jej otec jej neustále nadával do kuriev, stále ju sledoval čo má oblečené, nemohla nosiť nič červené, nemohla si vodiť kamarátky, pretože ich hneď vyháňal. Keď neumyla riad vtedy, keď on chcel, prišiel do jej izby a porozhadzoval jej všetky veci. Posledné tri roky chodil každý večer do jej izby, rozsvecoval jej svetlo, zobudil ju a pýtal sa jej či je tam. Keď je v práci, neustále myslí na to, čo ju čaká doma, či jej odomkne dom, pretože veľakrát ju vymkol. Finančne ťahá domácnosť ona spolu s mamou. Stalo sa, že aj ju chytil pod krk a reval, že sa len kurví. Keď reve, búcha so všetkým okolo seba, udiera päsťami do nábytku, veľakrát ho aj rozbil. Veľakrát jej dal facku, keď bránila mamu. Otec si dovoľoval hlavne ku mame a bratovi, bil ich. Otec nikde nepracoval,
ale alkohol chcel stále, pýtal ich peniaze na alkohol. Neustále sa bil s jej bratom, vulgárne mu nadával, nútil ho piť alkohol aj napriek tomu, že brat má epilepsiu. Veľakrát chcela z domu odísť kvôli otcovi a jeho správaniu, no nedokázala to kvôli mame a bratovi. Vyhrážal sa im zabitím, vyháňal ich z domu, stále do nich podpichoval, sledoval ich po dome, čo robili. Keď sa ho spýtala, prečo nikde nepracuje, nadával jej do píč, že čo sa stará, že ona žrať z jeho peňazí nikdy nebude. Na dennom poriadku bolo vyťahovanie nožov, šermovanie s nimi s vyhrážkami, že ich pozabíja, vyzabíja. Otec neskutočne žiarlil na mamu, zakazoval jej chodiť na návštevy, musela byť stále doma a chodiť v presné časy z roboty. V noci naschvál púšťal nahlas televízor, aby sa zobudili, keď videl, že sú hore, smial sa z toho. Má strach zo svojho otca, stále sa klepe aj v robote, zo strachu si párkrát vzala lexaurin na ukľudnenie, svojho otca neznáša, je z neho v strese, takto sa žiť nedá, je psychicky na dne.
Poškodený Y. K. v prípravnom konaní vypovedal, že otec sa správal agresívne, musel stále robiť to čo povedal otec, ak sa mu to nepáčilo bol hneď kokot, chuj, facka bola samozrejmosť. Mamu neustále kontroloval, keď meškala 5 minút už jej nadával vulgárne, vyhadzoval ju z domu, vyhrážal sa jej, že ich z domu vyhodí, takéto správanie zo strany otca trvá najmenej 10 rokov. Mama musí všetko finančne ťahať, vždy jej vulgárne nadáva. Asi pred 5 rokmi si dal ostrihať vlasy, otcovi sa to nepáčilo hodil mu do hlavy reproduktor, rozbil mu hlavu. Otec mamu bije, dá jej facku ako chlapovi, stále sa hádajú, ako náhle si vypije, mama je hneď piča, kurva, dáva jej facky. Otec fyzicky napadol aj sestru V., naposledy pred dvoma mesiacmi. Otec nadáva aj jeho sestrám, je agresívny, mama je už z neho psychicky na dne, aj oni ako deti. Otec požíva alkohol každý deň a keď nepije alkohol, užíva lieky paralen a diazepan. Pospí, zobudí sa a potom pije znovu. Otec vyháňal mamu z postele, kopal ju, aby šla do piči, aby šla spať k deťom, že jej dal vtedy facku to bola samozrejmosť. Stávalo sa, že otec rozbíjal riad, poháre alebo ich hádzal do nich. K incidentu zo dňa 25. 4. 2015 svedok poškodený vypovedal, že od rána robil na dome, otec len pil a hádal sa, opil sa a šiel sa vyspať tak to bolo viackrát za ten deň. Večer keď večerali začal mu nadávať, schytil mu telefón a vyhodil z balkóna. Otec chytil stôl a chodil ho do neho, trafil mu hlavu, na to prišla sestra a mama, začali ho ošetrovať.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedkyňu P. K., dcéru obžalovaného, ktorá zotrvala na hlavnom pojednávaní na výpovedi z prípravného konania a uviedla, že už nežije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a súrodencami, odišla z domu práve kvôli správaniu sa otca, hádky boli u nich denne, večne sa s nimi hádal a večne im, teda mame a všetkým deťom vulgárne nadával, toto sa vkuse opakovalo. Veľakrát sa stalo, že našla mamku doma zbitú. Vkuse skákal do nich aj do brata, správal sa rovnako aj keď mal vypité, aj keď bol triezvy, stále si našiel nejakú zámienku. V noci ich budil zo spánku, bolo to na dennom poriadku, rozsvecoval svetlo po dome, kontroloval či sú doma. Rozbíjal zariadenie domu, nemal stabilnú prácu, do práce chodila mamka, tejto finančne pomáhala. Hádzal po nich predmety, všetko čo mu prišlo pod ruky, raz hodil po mamke kvetináč. Mamka je z neho psychicky veľmi unavená, viac sa teší do práce ako domov. Odkedy je otec vo väzbe, mamka sa cíti lepšie, on ju aj z väzby citovo vydiera, píše jej listy.
Vzhľadom k tomu, že na hlavnom pojednávaní svedkyňa vypovedala odlišne ako v prípravnom konaní súd tieto rozpory odstránil postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, kedy svedkyňa poškodená zotrvala na výpovedi z prípravného konania.
Svedok V. X. vypočutý tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní zhodne uviedol, že v deň incidentu maľoval kamene spolu s Y. K. synom obžalovaného. Obžalovaný im celý deň rozkazoval, bol nervózny. Po práci si chceli s Y. oddýchnuť, chceli sa najesť, no nestihli, pretože prišiel obžalovaný a vyhodil synovi telefón, aj fľašu alkoholu von oknom a začal vyhadzovať z domu aj jeho. Následne šiel s Y. V.. do baru kde vypili fľašu alkoholu, Y. tam ostal a on išiel domov. Z domu si všimol, že Y. V.. je opitý tak ho odprevadil domov. Keď s ním vošiel do domu, prišiel za nimi obžalovaný, začal kričať na syna, chytil do ruky stôl a hodil mu ho do hlavy. V tom prišla manželka, následne záchranka a polícia. Sám bol svedkom veľakrát toho, ako manželka obžalovaná kričala z domu, aj to ako jej obžalovaný strelil po pysku. Svedok mal vedomosť o tom, že obžalovaný požíval alkohol, pil čučo a brával aj lieky spolu s alkoholom, do ktorého si drvil diazepan. Má vedomosť o tom, že obžalovaný vyhadzoval deti z domu.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul aj svedkyňu V. A., ktorá vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní a uviedla, že obžalovaného osobne nepozná, pozná poškodenú P. K., jeho manželku s ktorou pracovala. Bližšie sa ku skutku vyjadriť nevedela, poškodená sa jej nezdôverovala, nemali spoločné smeny a tak sa videli asi 5 minút dvakrát do týždňa v šatni. Okrem toho, že obžalovaný požíva
alkohol a po jeho požití sa správa k poškodenej zle, čo jej povedala sama poškodená, nič viac nevie. Poškodená sa jej nikdy nesťažovala, občas ju videla smutnú, ale nikdy sa o tom spolu nerozprávali.
Svedok V.. Q. K. obvodný lekár svedkyne poškodenej P. K. na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní vypovedal, že menovaná poškodená bola práce neschopná v trvaní od 27.1.2011 do 14. 2. 2011 kedy poškodená uvádzala, že bola zbitá manželom, bola psychicky na dne, dostala lieky na ukľudnenie a táto sa mu opakovane sťažovala na dlhodobé zlé zaobchádzanie jej manžela. Tento ju mal ponižovať pred deťmi, na ďalšie konkrétne skutočnosti si spomenúť na hlavnom pojednávaní nevedel. V prípravnom konaní uviedol, že bol ošetrujúcim lekárom aj obžalovaného, ktorého opakovane posiela na psychiatriu, aby sa dal liečiť a to kvôli jeho problému s alkoholom. Obžalovaný z tohto dôvodu zobral od neho svoju zdravotnú dokumentáciu, ktorú doposiaľ nevrátil. Naposledy bola u neho poškodená v novembri roku 2016 kedy jej predpísal lieky na ukľudnenie. Prvýkrát jej takéto tabletky predpísal v auguste roku 2005.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedkyňu V. B. sestru obžalovaného, ktorá využila svoje právo a na hlavnom pojednávaní vypovedať odmietla, rovnako toto právo využila na hlavnom pojednávaní aj svedkyňa M. K. švagriná obžalovaného. Preto súd postupom podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku prečítal výpovede svedkýň z prípravného konania, kde V. B. využila svoje právo a nevypovedala a svedkyňa M. K. uviedla, že sa s rodinou obžalovaného nenavštevovali. Počula krik obžalovaného z ich domu a vulgárne nadávky. Obžalovaný často pil alkohol a vodil si domov rôznych ožranov, neozývala sa k nemu a z ich rodiny sa jej nikto nesťažoval. Má vedomosť, že manželka obžalovaného pár krát od neho odišla, ale potom sa k nemu vrátila. Dňa 25. 4. 2015 počula, ako obžalovaný neustále hrešil na svojho syna a jeho kamaráta, počula ako večer okolo pol ôsmej vyháňal V. X. z domu, potom to utíchlo, nič viac nepočula.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá znalkyňa W.. V.T. Q. z odboru psychológia, ktorá zotrvala na záveroch znaleckého posudku a uviedla, že psychický stav poškodených je dlhodobo negatívne ovplyvňovaný správaním a jednaním obvineného a vykazuje známky psychickej traumatizácie s negatívnymi následkami na duševnom a telesnom zdraví, hlavne u detí obvineného, ktoré sú psychicky citlivejšie a zraniteľnejšie . Psychický stav P. K. sa vyznačuje vnútorným nepokojom, napätím, strachom, obavami, vyčerpanosťou, depresivitou. Oslabením zvládania každodenných nárokov a požiadavok, pasivitou a rezignáciou. Nízkym sebavedomím, stratou sebaúcty, schopností utvárať a ovplyvňovať svoj život. Citovou vyprahnutosťou, pocitom samoty a sociálnej uzavretosti. Psychický stav Y. K. je negatívne emočne sýtený, v popredí emočná labilita, vnútorná tenzia a nepokoj, rozladenosť, sklon k podráždenosti, výskyt strachov a obáv. Nízkou sebadôverou, poruchami somatického zdravia, abúzom etylu. Psychický stav V. K. je ovplyvňovaný vnútorným napätím, nepohodou, depresivitou, obavami o ďalší vývoj situácie v rodine, dopadom na telesné funkcie. Snaha o vyhýbanie sa tejto téme, v dôsledku dlhodobého citového preťažovania, nízka sebadôvera, sebaistota, pasívne, receptívne životné postoje. Vyšetrením psychického stav poškodených bola zistená prítomnosťou neurotickej a depresívnej symptomatólogie. Narušenie základného pocitu bezpečia, istoty, vnútornej psychickej stability, sebadôvery ako následok dlhodobej traumatizácie, zlého zaobchádzania a jednania zo strany obžalovaného. Poškodení sú schopní správne vnímať a neskôr reprodukovať skutočnosti, ktoré prežili a vyšetrením neboli zistené také narušenia ich mentálnych funkcií, ktoré by túto schopnosť negatívne ovplyvňovali. Výpovede svedkov sa javia ako pravdivé a objektívne popisujúce správanie a konanie obžalovaného voči poškodeným. Vyšetrením nebolo zistené ich ovplyvňovanie ich výpovede inými osobami, ani sklon poškodených ku skresľovaniu, vymýšľaniu či zveličovaniu konania obžalovaného v snahe mu priťažiť. Poškodení nemali tendenciu provokovať obžalovaného k správaniu , ktoré je predmetom vyšetrovania. Na útoky reagovali stiahnutím, mlčaním, pasívnym znášaním, v snahe vyhnúť sa konfliktom a násiliu. Útoky a agresivita obžalovaného sa časom stupňovala aj nadmernou konzumáciu alkoholu, zhoršení ekonomickej situácie rodiny a posledných 10 rokov bola súčasťou ich každodenného života
So súhlasom prokurátora a obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní prečítal postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku znalecký posudok vypracovaný znalcami z odboru zdravotníctvo a farmácie, odvetvie psychiatria V.. P. T. P. V.. R. R., ktorí znaleckým šetrením duševného stavu obžalovaného dospeli k nasledovným záverom: U obžalovaného znaleckým vyšetrením neboli zistené prejavy duševného ochorenia. U obžalovaného boli zistené prejavy odbrzdenosti, iritability, emočnej lability a zhoršenej sebakontroly, v rámci tzv. alkoholickej charakteropatie. Obžalovaný v čase skutkov
konal pod vplyvom duševného ochorenia, išlo v rôznych prípadov o jednoduchú opilosť, ľahkého až stredného stupňa. Jeho schopnosť ovládať svoje konanie mohla byť zachovaná až nepodstatne znížená v závislosti od stupňa opilosti. Obžalovaný mal nanajvýš nepodstatne, vplyvom požitého alkoholu, znížené schopnosti ovládať svoje konanie. U obžalovaného bolo zistené dlhodobé nadužívanie alkoholu, zistený syndróm závislosti na alkohole v závažnom IV. štádiu podľa Jellineka. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania, je si vedomý rozsahu obvinení, uvedomuje si, že existujú zákony a pravidlá, pri ktorých prekročení nasleduje trest. Obžalovaný je schopný plnohodnotnej účasti v trestnom konaní. Znalci u obžalovaného nezistili žiadne duševné ochorenie, jeho pobyt na slobode s psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný, obžalovaný dokáže svoje správanie racionálne kontrolovať, je však nutné aby abstinoval od alkoholu. Znalci odporúčajú uložiť obžalovaného ochranné liečenie protialkoholické a to ústavnou formou s následným ambulantným liečením.
Postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní prečítal výpoveď P. N. z prípravného konania, ktorá uviedla, že je kamarátkou poškodenej V. K.. Túto navštevovala v jej domácnosti aj za prítomnosti jej otca. Stávalo sa, že otec na ňu kričal, nadával jej, vyháňal ju z domu, mala z neho strach, povedal jej, aby už k nim nechodila. Poškodená V. sa jej sťažovala veľakrát, že ju otec udrel, že jej nadával, že bije aj jej mamu. Bola svedkom toho ako jej otec nadával, že je kurva, že sa správa ako kurva, pričom to vôbec nie je pravda.
Postupom podľa § 263 ods. 2 Trestného poriadku súd prečítal výpoveď zástupcu poškodenej strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne z prípravného konania Q.. V. A., ktorá si uplatnila nárok na náhradu škody ako úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 974,84 €.
Postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítal výpoveď znalkyne V.. P. T., ktorá pri svojej výpovedi zotrvala na záveroch znaleckého posudku, ktorý vypracovala.
Trestnú činnosť mal súd preukázanú aj ďalšími listinnými dôkazmi a to v rozsahu, ako je uvedení v zápisnici o hlavnom pojednávaní.
Súd potom dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnom súhrnne a dospel k nasledovným záverom.
Obžalovaný spáchanie skutku poprel a na svoju obranu uviedol, že v žalovanom období žil v spoločnej domácnosti so svojou manželkou P. K. a deťmi V. K., Y. K. P. P. K., ktorá sa pre pár rokmi odsťahovala do Popradu. Ich manželstvo fungovalo tak, že on sa staral o peniaze, manželka o deti. K tomu čo sa mu kladie za vinu uvádzal, že deti ani manželku netýral, má ich rád, alkohol požíval raz dvakrát do týždňa, nikdy deťom ani manželke bezdôvodne nenadával. Počas celého manželstva dal manželku dve alebo tri facky, svoju ženu nebil, podozrieval ju z nevery. Staral sa aj o syna, ktorý trpí epilepsiou, brával ho do práce, dával mu výplatu. Zároveň poprel to, aby členov rodiny v noci budil, len ich kontroloval keď prišli neskoro domov, to považoval za svoju povinnosť. Čo sa týka hádok s manželkou hádali sa normálne ako v bežnom živote, hádky začínala ona. Vecami v dome nebúchal, raz buchol tanierom o zem, žena ho nahnevala. Nevyháňal ich z domu, nevyhrážal sa im zabitím a to že pri vzájomnej komunikácií používali vulgarizmy považoval za normálnu komunikáciu typickú W. R.P.. V žalovanom období pracoval, preto nie je možné, aby týral svoju ženu a deti denne tak ako sa mu kladie za vinu, sú to výmysly, práve v tom období sa im finančne darilo najlepšie. K incidentu zo dňa 25. 4. 2015 vypovedal, že jeho syn Y. spolu s kamarátom vykonávali práce na dome. Chcel sa so synom porozprávať, kúpil alkohol keď ho dopili a syn chcel v pití pokračovať vyhodil fľašu von oknom, to syna nahnevalo odišiel do baru, v noci sa vrátil, začali sa hádať, drgol ho, syn sa udrel o roh stola, začala mu tiecť krv, vtedy manželka s dcérou pribehli privolali záchranku aj políciu.
Súd obrane obžalovaného neuveril, pretože jeho tvrdenia boli vyvrátené hlavne výpoveďami svedkov poškodených a to manželky P. K. a detí V. K. P. Y. K., vyvrátená bola aj výpoveďami svedkov dcéry P. K., V. X., V.. K., M. K., P. N., V. A. ako aj závermi znalcov a listinnými dôkazmi v spise obsiahnutými a na hlavnom pojednávaní oboznámenými. Poškodená P. K. svedkyňa poškodená vo svojej výpovedi podrobne opísala správanie sa obžalovaného voči nej ako aj voči ich deťom počas žalovaného obdobia, kedy ju obžalovaný mal fyzicky a psychicky týrať. Opísala, ako obžalovaný
denno denne požíval alkohol a pod jeho vplyvom sa správal agresívne k nej ako aj k ich deťom, ako im vulgárne nadával, ponižoval, vyhrážal sa zabitím, porezaním, vyhadzovaním z domu, ako ju fyzicky napádal, ako psychicky trpela ona a jej deti, ako dané správanie manžela pôsobilo na jej psychiku, že žila každý deň v strese, v strachu čo jej môže urobiť obžalovaný a ako môže ublížiť deťom a vyjadrila sa aj k incidentu, ktorý sa mal odohrať dňa 25. 4. 2015 a ktorý bezprostredne predchádzal k zadržaniu obžalovaného. Opísala, ako v ten deň pracoval jej syn s kamarátom na dome, ako po návrate domov z práce v poobedňajších hodinách našla obžalovaného opitého a opísala aj to ako ju v noci budil a posielal ju za synom do baru a následne ako po príchode syna v neskorých večerných hodinách domov počula z kuchynky krik ako obžalovaný bije syna a ako mu neustále vulgárne nadáva, po príchode do kuchynky našla syna skrvaveného, privolala záchranku a políciu. S danými problémami v domácnosti sa zdôverila aj svojmu obvodnému lekárovi, ktorý jej pravidelne predpisoval lieky na upokojenie.
V súlade s výpoveďou svedkyne poškodenej P. K. vyzneli aj výpovede jej detí poškodených Y. K., V. K. ako aj dcéry svedkyne P. K., ktorí zhodne opísali dennodenne agresívne, vulgárne a ponižujúce správanie ich otca voči všetkým členom rodiny, ako toto jeho správanie ťažko psychicky znášali. Otca sa báli, nevedeli, čo od neho môžu čakať, v ničom mu nevedeli vyhovieť. Svedok poškodený Y. K. podrobne opísal aj incident a to ako ho otec fyzicky napadol v neskorých večerných hodinách dňa 25. 4. 2015.
Ako už súd vyššie konštatoval v súlade s výpoveďami svedkov poškodených vyzneli výpovede ostatných svedkov tam uvedených a na hlavnom pojednávaní vypočutých, ktorí síce nežili v spoločnej domácnosti s obžalovaným a poškodenými, preto sa bližšie a konkrétnejšie k ich vzájomnému spolužitiu vyjadriť nevedeli, avšak isté informácie o zlom správaní sa obžalovaného či už k manželke, alebo jeho deťom, o jeho dennom požívaní alkoholu, vulgárnom vyjadrovaní na členov rodiny, vyhadzovaní z domu, vymkýnanie členov rodiny mali vedomosti, či už od manželky obžalovaného ako napríklad svedok V.. K. alebo od detí obžalovaného ako napríklad svedkyňa P. N., V. X., ktorí ich domácnosť zvykli navštevovať.
Vyjadrenia obžalovaného, že ženu ani deti netýral, ani im bezdôvodne vulgárne nenadával, že sa im nevyhrážal, resp. že nočné kontrolovanie a sledovanie členov rodiny, čo robia, kde sú, kedy prídu, považoval za svoju otcovskú povinnosť, resp. za niečo normálne a bežné v rodine žijúcej v obci R., súd vyhodnotil ako jeho snahu bagatelizovať svoje konanie a preukázať svoju nevinu. Súd pritom vychádzal aj z jednotlivých vyjadrení obžalovaného až do posledného hlavného pojednávania, kedy po každom vykonanom dôkaze mal za to, že neurobil nič protiprávne a že zo strany poškodených ide len o výmysel. V tomto je potrebné poukázať aj na závery znaleckého posudku vypracované znalkyňou W.. V. Q., ktorá vyšetrením svedkov poškodených dospela k záveru, že ich psychický stav je dlhodobo negatívne ovplyvňovaný správaním a jednaním obžalovaného a vykazuje známky psychickej traumatizácie s negatívnymi následkami na duševnom a telesnom zdraví hlavne u detí obžalovaného, ktoré sú psychicky citlivejšie a zraniteľnejšie. Výpovede svedkov poškodených sa javia ako pravdivé bez sklonu ku skresľovaniu, vymýšľaniu, či zveličovaniu konania obžalovaného v snahe mu priťažiť. Súd zároveň poukazuje aj na závery znaleckého posudku V.. P. T. P. V.. R. R., ktorí znaleckým vyšetrením u obžalovaného zistili závislosť na alkohole v IV. štádium podľa Jellineka. O agresívnom správaní obžalovaného či už vo vzťahu k manželke alebo synovi svedčia aj listinné dôkazy a to lekárske správy a výpoveď obvodného lekára poškodenej. Oboznámením sa s lekárskou správou vypracovanou V.. Q. A. lekárom úrazovej chirurgie bolo zistené, že svedok poškodený Y. K. bol dňa 26. 4. 2015 napadnutý otcom, otec ho udrel do hlavy, pri danom incidente utrpel otras mozgu, tržnú ranu nad pravým obočím, pomliaždenie v oblasti čela a ušnice vľavo, jednalo sa o úraz ľahký s dĺžkou liečenia 10 dní, s následnou ústavnou hospitalizáciou. Z výpovede svedka - obvodného lekára poškodenej V.. K. mal súd zistené, že poškodená P. K. bola napadnutá svojím manželom, v dôsledku čoho bola aj práceneschopná cca 18 dní.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a závery dokazovania súd obrane obžalovaného neuveril a jeho výpoveď vyhodnotil ako účelovú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok.
týral blízke osoby spôsobujúc jej psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním sa, odopieraním spánku, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním ohrozujúcim ich psychické zdravie a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania,
Zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ ods. 2 písm. d/ Trestného zákona účinného do 31.12.2015 s použitím ustanovenia § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného zákona týra blízke osoby spôsobujúc im psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním sa, odopieraním spánku, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním ohrozujúcim ich psychické zdravie a taký čin spácha závažnejším spôsobom konania a to po dlhší časa a na viacerých osobách.
Objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane blízkych osôb a ochrane osôb, ktoré sú so zreteľom na nedostatok veku alebo plnoleté osoby pre chorobu, starobu, invaliditu, mentálnu retardáciu v starostlivosti alebo výchove iných pred domácim násilím. Objektívna stránka spočíva v takom konaní páchateľa, ktorým spôsobuje blízkej osobe alebo osobe zverenej do jej starostlivosti psychické alebo fyzické utrpenie.
Blízkou osobou sa v zmysle § 127 ods. 4 Trestného zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel. Iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.
Pod pojmom fyzické alebo psychické utrpenie sa rozumie taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky prechodný čas.
Týranie je zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoby pociťuje ako ťažké príkorie. Nevyžaduje sa, aby u týranej osoby vznikli následky na zdraví, ale musí ísť o konanie, ktoré týraná osoby pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Musí ísť o zlé zaobchádzanie pôsobením fyzických útrap, ale aj o zlé zaobchádzanie v oblasti psychickej.
Zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby je úmyselný trestný čin. Podľa § 15 Trestného zákona je trestný čin spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo vedel že svojím konaním môže takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Formy a spôsoby týrania môžu mať rôznu povahu a môžu sa odohrávať nie len na osobe týranej, ale je možné za ne považovať aj iné rôzne spôsoby psychického pôsobenia, napr. poškodzovanie zariadenia bytu v úmysle nie toto zariadenie zničiť, ale týmto konaním ublížiť blízkej osobe, trpenie schválnosti a posmeškov a pod.
Pri hodnotení dôkazov významných pre rozhodnutie o vine obžalovaného súd postupoval podľa § 2 ods. 12 Trestného zákona, teda hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich vzájomnom súhrne. Vykonaným dokazovaním mal súd nepochybne preukázané, že ako manžel P. K.Á. a otec Y. K. P. V. K., s ktorými žije v spoločnej domácnosti v mieste ich trvalého bydliska, v rodinnom dome na ul. S. Č.. XX/XX M. R., týmto spôsoboval v ich spoločnej domácnosti najmenej od roku 2005 až do dňa 25.4.2015 každodenne psychické a fyzické utrpenie tým, že ich po požití alkoholických nápojov, opakovane cez deň aj noc kým nezaspal, ponižoval vulgárnymi nadávkami, vyhrážkami zabitím s nožom s tým, že ich zabije, resp. zareže, vyvolávaním strachu a stresu, zobúdzaním zo spánku krikom, bezdôvodným rozsvecovaním svetiel vo všetkých izbách domu, búchaním päsťami po nábytku, hádzaním rôznych predmetov do manželky a detí, vyhadzovaním z domu, keď manželku a deti vyhnal na dvor, zamkol dvere, museli čakať kým zaspí alebo vytlačiť okno a tak vojsť do domu, neustálym udieraním manželky po líci, spôsobovaním jej modrín silným držaním tela, chytaním pod krk, sústavným sledovaním a v dôsledku jeho fyzických útokov bola jeho manželka P. K. v roku 2010 dva týždne práceneschopná, taktiež každý večer manželku v spoločnej manželskej posteli kopal do zadku a do jej nôh a tieto jeho fyzické útoky smerovali aj voči ich dvom deťom, ktoré chytal pod krk, udieral, vyhrážal sa zabitím, vulgárne im nadával, pričom v dôsledku jeho správania dcéra P. odišla pred šiestimi rokmi z domu, pričom toto jeho konanie vyústilo
dňa 25.4.2015, keď v čase okolo 23.00 hod. v spoločnej domácnosti pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol svojho syna Y. K. takým spôsobom, že po predchádzajúcej slovnej hádke mu hodil do hlavy stôl, čím mu spôsobil otras mozgu, tržnú ranu nad pravým obočím, pomliaždenie v oblasti čela a ušnice vľavo s predpokladanou dobou liečenia 10 dní.
Takto vyššie popísané správanie obžalovaného nie je možné v žiadnom prípade považovať za štandardný vzťah manžela a manželky, ani za štandardný vzťah medzi otcom a deťmi. Objektom týrania obžalovaného bola jeho manželka a vlastné deti, voči ktorým tento skutok páchal nielen verbálne ( denné vulgárne nadávky, posmešky, ponižovanie, pričom niektoré útoky boli sprevádzané poškodzovaním a ničením zariadenia bytu ) ale aj fyzicky ( údery do oblasti hlavy a tváre, kopanie do manželky, pravidelné fackovanie manželky a detí...) K týmto útokom dochádzalo denne počas žalovaného obdobia. Takéto agresívne správanie obžalovaného bolo nie len veľmi neslušné, ale pre poškodené strany, manželku aj deti urážlivé, ponižujúce, s negatívnym dopadom na ich psychiku.. Takto preukázané formy správania sa obžalovaného svedčia o tom, že poškodení, najbližší príbuzní obžalovaného prežívali veľmi trýznivé chvíle, vo svojej domácnosti sa nemohli správať podľa svojej vôle ( ... muselo byť tak, ako on chcel,.... obžalovaný nás v noci budil, rozsvecoval svetlo, keď sme spali, .... zakazoval nám nosiť červené veci, .... nemohla som sa pozerať do zrkadla... klepem sa v práci od strachu, čo bude, keď prídem domov, ... atď.) V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že poškodená P. K. bola manželkou obžalovaného, ktorá sa starala o celú domácnosť, zavčas ráno chodila do práce, finančne jej obžalovaný na domácnosť neprispieval, práve naopak, pýtal od nej aj od detí peniaze na alkohol. Obžalovaný sa však adekvátne k tomu k poškodenej nesprával, naopak ju bezdôvodne fyzicky aj psychicky denne napádal, slovne ponižoval, urážal a vulgárne nadával, vyhrážal sa jej zabitím, ničil zariadenie bytu, vymkýnal a vyhadzoval ju z domu a pod. a takto sa správal aj k svojim deťom.
Na základe takto vykonané dokazovania, keďže jednotlivé dôkazy tvoria logickú sústavu, navzájom sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich dôkazov, možno vyvodiť záver, že obžalovaný Y. K. sa dopustil skutku tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní súd upravil skutkovú vetu rozsudku, teda upravil skutok tak, aby zodpovedal dokazovaniu na hlavnom pojednávaní. K zachovaniu totožnosti skutku stačí, pokiaľ v skutku, ktorý je popísaný v obžalobe a následne zistený na hlavnom pojednávaní, je totožný následok.
Obžalovaný Y. K. svojím konaním tým, že týral blízke osoby spôsobujúc jej psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním sa, odopieraním spánku, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním ohrozujúcim ich psychické zdravie a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania sa dopustil zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona účinného do 31.12.2015 s použitím ustanovenia § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného zákona.
Obžalovaný si bol vedomý nezákonnosti svojho konania, vedome svojej manželke a deťom ubližoval, a pri tom svoje konanie vnímal celkom nekriticky. Z hľadiska subjektívnej stránky sa teda obžalovaná trestnej činnosti dopustila formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona.
Z miesta bydliska je obžalovaný hodnotený negatívne. V evidencii priestupkov bez záznamu. Z odpisu z registra trestov bolo zistené, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.
Súd potom zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní siedmych rokov a šiestich mesiacov.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu sa zaoberal existenciou poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V tomto prípade bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť a to vedenie doposiaľ riadneho života podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona, nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť. Vzhľadom k tomu súd pri výmere trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, kedy sa horná hranica trestnej sadzby znižuje o jednu tretinu a trest sa ukladá v rámci trestnej sadzby 7 rokov až 12 rokov a 3 mesiace.
Zákonom ustanovená trestná sadzba pri zločine týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona účinného do 31.12.2015 je sedem rokov až pätnásť rokov. Súd mal za to, že v danom prípade postačí na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní siedmich rokov a šiestich mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu.
Vzhľadom na závery znaleckého posudku z odvetvia psychiatria súd v súlade s § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Z vyjadrení poškodených strán manželky obžalovaného a detí, mal súd zistené, že tieto si náhradu škody neuplatnili, prečítaním výpovede zástupcu Všeobecnej zdravotnej poisťovne mal súd zistené, že ako poškodená strana si uplatňujú náhradu škodu vo výške 974,84 € za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.
Vzhľadom k tomu, že poškodená strana Všeobecná zdravotná poisťovňa si včas uplatnila nárok na náhradu škody, súd postupoval podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku a obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej strane škodu tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. týral blízke osoby spôsobujúc jej psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním sa, odopieraním spánku, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním ohrozujúcim ich psychické zdravie a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.