Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/15/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35831154, Mýtna 48, Bratislava, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom v Bratislave, proti žalovanému: C. X., nar. XX.XX.XXXX, O. XXX/XXX, Q. P., o 1.927,84 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Konanie o zaplatenie 431,94 € s prislúchajúcim úrokom z omeškania sa zastavuje z dôvodu späťvzatia žaloby.

II. Zamieta sa žaloba o zaplatenie 1.495,90 € s 8,05 %-ným ročným úrokom z omeškania:

- zo sumy 1.870,90 € od 03.03.2015 do 13.11.2017,

- zo sumy 1.855,90 € od 14.11.2017 do 13.12.2017,

- zo sumy 1.840,90 € od 14.12.2017 do 15.01.2018,

- zo sumy 1.825,90 € od 16.01.2018 do 13.02.2018,

- zo sumy 1.810,90 € od 14.02.2018 do 19.03.2018,

- zo sumy 1.795,90 € od 20.03.2018 do 18.04.2018,

- zo sumy 1.695,90 € od 19.04.2018 do 18.05.2018,

- zo sumy 1.595,90 € od 19.05.2018 do 18.06.2018 a

- zo sumy 1.495,90 € od 19.06.2018 do zaplatenia.

III. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca, Consumer Finance Holding, a.s.., IČO: 35923130 (ďalej len „pôvodný žalobca“) sa žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 18.12.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.927,84 € s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa XX.XX.XXXX zmluvu o pôžičke v znení jej dodatku zo XX.XX.XXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku 4.000 €, ktorú mal splácať 90 mesačnými splátkami vo výške 100,49 €. Keďže žalovaný pôžičku nesplácal, pôvodný žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť pôžičky. Žalovaný však svoj dlh neuhradil. Pôvodný žalobca potom počas konania postúpil uplatňovanú pohľadávku na žalobcu.

2. Žalovanému bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie doručená do vlastných rúk 05.04.2018. Žalovaný na žalobu a výzvu nijako nereagoval.

3. Súd na prejednanie veci nariadil na 20.07.2018 pojednávanie (§ 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku; ďalej len „CSP“), na ktorom v prítomnosti žalovaného a ospravedlnenej neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.

A. Skutkový stav

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky z 19.02.2010 (č. l. 4), podmienky k zmluve o poskytnutí pôžičky PQ - 04 (č. l. 4 rub), všeobecné obchodné podmienky (č. l. 5), predžalobná upomienka s doručenkou (č. l. 6 a 7), dodatok k zmluve o poskytnutí pôžičky z XX.XX.XXXX (č. l. 7 rub a 8), oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 25.02.2015 (č. l. 9), prehľad splátok a úhrad (č. l. 10 a 11), notárska zápisnica A. XXXXX/XXXX (č. l. 23 až 27), oznámenie o postúpení pohľadávky z 21.03.2018 (č. l. 38) s podacím hárkom (čl.38 rub), a na základe nich v spojení so skutočnosťami známymi súdu v zmysle § 186 a skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 , ustálil tento skutkový stav.

5. Pôvodný žalobca bol obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov (všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva o pôžičke, č. l. 4).

6. Pôvodný žalobca a žalovaný podpísali dňa XX.XX.XXXX zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX (ďalej len „zmluva o pôžičke“), v ktorej sa dohodli pôžičke vo výške 3.000 €, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach vo výške 100,49 €. Zmluva ďalej obsahovala aj tieto údaje: ročná úroková sadzba: 32,31 %, RPMN: 32,31 %.

7. Pôvodný žalobca a žalovaný podpísali dňa XX.XX.XXXX dodatok k zmluve o pôžičke (ďalej len „dodatok“), v ktorom sa dohodli na navýšení sumy pôžičky o 1.000 €. Žalovaný sa zaviazal takto zmenenú pôžičku splácať v 90 mesačných splátkach vo výške 100,49 €. Dodatok ďalej obsahoval aj tieto údaje: ročná úroková sadzba: 32,29 %, RPMN: 32,29 %.

8. Žalovaný z pôžičky uhradil pôvodnému žalobcovi doposiaľ 6.150,64 € (nesporná skutočnosť).

9. Pôvodný žalobca Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, bol zrušený bez likvidácie a zanikol v dôsledku rozdelenia na základe projektu rozdelenia (notárska zápisnica, č. l. 23 až 27; skutočnosti známe súdu z obchodného registra).

10. Relevantné ustanovenia článku 6 projektu rozdelenia s názvom „Účtovné aspekty rozdelenia a rozdelenie imania zanikajúcej spoločnosti medzi nástupnícke spoločnosti“ znejú:

„6.2 V dôsledku rozdelenia Splátkový predaj a leasing prejde do VÚB Leasing, a.s. a Ostatné podnikanie prejde do VÚB, a.s.

6.3 Určenie častí obchodného majetku a záväzkov vrátane zamestnancov Zanikajúcej spoločnosti, ktoré prechádzajú na jednotlivé Nástupnícke spoločnosti ako aj zoznam aktuálnych dodávateľských a odberateľských zmlúv Zanikajúcej spoločnosti k 31. decembru 2017 a ich prerozdelenie medzi jednotlivé Nástupnícke spoločnosti sú uvedené ako Príloha 1 tohto Projektu.“

11. Podľa bodu 1.1 projektu rozdelenia sa „Splátkový predaj a leasing“ vymedzuje ako „zložky podnikania Zanikajúcej spoločnosti: Triangel - splátkový predaj a QCar bližšie určené v Prílohe 1 tohto Projektu“ a „Ostatné podnikanie“ znamená „všetky ostatné zložky podnikania Zanikajúcej spoločnosti okrem Splátkového predaja a leasingu“.

12. Príloha 1 projektu rozdelenia s názvom „Opis rozdelenia majetku a záväzkov“ uvádza v bode 1. rozdelenie úverov tak, že právnym nástupcom pre produkty „Slovenská požičovňa“ a „Quatro“ je VÚB a pre produkty „QCar“ a „Triangel“ VÚB Leasing.

13. Z údajov obchodného registra súd zistil, že k zápisu rozdelenia a k výmazu pôvodného žalobcu došlo 01.01.2018 a že jeho právnymi nástupcami sú Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava (ďalej len „VÚB“) a VÚB Leasing, a.s., IČO: 31 318 045, Mlynské nivy 1, 820 05 Bratislava (ďalej len „VÚB Leasing“).

14. Oznámením z 21.03.2018 VÚB oznámil žalovanému, že postúpil uplatňovanú pohľadávku na žalobcu (č. l. 38). Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo odoslané na adresu žalovaného na druhý deň (č. l. 38 rub).

B. Právne posúdenie

15. Podaním došlým tun. súdu 18.07.2018 vzal žalobca svoju žalobu späť v časti uvedenej vo výroku I. Vzhľadom na to, že sa tak stalo pred začiatkom prvého pojednávania a nejde o spor, na ktorý by sa vzťahoval § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného nebol potrebný (§ 146 ods. 1 , a preto súd konanie v tejto časti zastavil (výrok I). V dôsledku späťvzatia sa predmetom konania stali iba sumy uvedené vo výroku II.

16. Na úvod treba uviesť, že pôvodný žalobca, ktorý zanikol rozdelením, bol obchodnou spoločnosťou, vzťahuje sa na neho § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka, ktorý rozdelenie definuje ako postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku spoločnosti, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza na iné už jestvujúce spoločnosti, ktoré sa tým stávajú právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti (tzv. rozdelenie spoločnosti zlúčením). Účinky rozdelenia spoločnosti nastávajú jeho zápisom do obchodného registra (§ 69a ods. 1 Obchodného zákonníka). V obchodnom registri sa výmaz zanikajúcej spoločnosti a zápis rozdelenia spoločnosti zlúčením pri nástupníckej spoločnosti vykoná k tomu istému dňu (§ 69a ods. 2 Obchodného zákonníka). Týmto dňom je v danej veci 01.01.2018. Spôsob rozdelenia imania pôvodného žalobcu bol potom bližšie určený v projekte rozdelenia zlúčením, ktorý bol uzavretý 11.12.2017 medzi pôvodným žalobcom, VÚB a VÚB Leasing vo forme notárskej zápisnice a ktorý je uložený v registri 10OpP/4/2018 tunajšieho súdu (ďalej len „projekt rozdelenia“). Z projektu rozdelenia tak súd zistil, že imanie, s ktorým bola spojená aj pohľadávka prejednávaná v tejto veci, prešlo na nástupnícku spoločnosť (VÚB), čím sa táto stala právnym nástupcom veriteľa v tejto súvislosti v zmysle cit. ustanovení Obchodného zákonníka k 01.01.2018. Preto súd uznesením z 02.03.2018, č. k. 19Csp/15/2017-28, rozhodol, že na strane žalobcu sa bude pokračovať s VÚB.

17. Ďalej treba konštatovať, že žalobca nadobudol pohľadávku zo zmluvy o pôžičke na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, čo žalovanému oznámil VÚB (bod 14 vyššie). V dôsledku toho treba v zmysle judikatúry (R 119/2003) vychádzať z toho, že žalobcovi ako postupníkovi vzniklo právo uplatňovať pohľadávky voči žalovanému (§ 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ďalej len „OZ“), čo sa prejavilo aj v uznesení tun. súdu z 27.04.2018, č. k. 19Csp/15/2017-39, ktorým pripustil zmenu na strane žalobcu.

18. Preskúmavanou zmluvou o pôžičke sa pôvodný žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť pôžičku v sume a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalovaný sa zaviazal pôžičku vrátiť spolu s úrokmi. Takto vymedzený predmet zmluvy potom zodpovedá definícii zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Vzhľadom na záväzok poskytnúť peňažné prostriedky uzatváral pôvodný žalobca zmluvu o pôžičke v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa (IČO, DIČ, miesto podnikania, podnikateľský účel pôžičky), je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 . Keďže predmetná zmluva o pôžičke bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 .

19. V dôsledku toho, že v danej veci ide o spotrebiteľský spor, je súd povinný postupovať v zmysle ešte stále účinného § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a prihliadať na prípadné oslabenie nároku žalobcu ako dodávateľa vrátane premlčania. Súd si je vedomý rozhodnutia Ústavného súdu SR zo 07.02.2018, PL. ÚS 11/2016, avšak kým toto rozhodnutie nie je zverejnené v Zbierke zákonov, ustanovenie § 5b zostáva naďalej účinné (porov. § 41 a 41a ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, v znení neskorších predpisov).

20. Odplata za pôžičku bola v zmluve 32,31 %. Takýto úrok však celkom zjavne presahuje rámec odplaty bežne požadovanej za poskytnutie peňažných prostriedkov v obdobných vzťahoch a podľa názoru súdu sa preto prieči dobrým mravom. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok NS SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011) pri dojednávaní úrokov za poskytnuté peniaze totiž koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, v akej situácii dlžník uzatvára zmluvu, teda len veriteľ, ktorý sa „uspokojí“ s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom.

Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR, s ktorým sa súd stotožňuje, je neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Súdu je známe (§ 186 , že úroková miera nových úverov (spotrebiteľských úverov pre domácnosti na obdobie 1 - 5 rokov) bola vo februári 2010 na úrovni 10,77 %. Odplata požadovaná veriteľom v tejto veci (32,31 %) presahovala túto úroveň takmer 3-násobne. Takýto exces treba bezpochyby vyhodnotiť ako podstatný a dohodu o úrokovej sadzbe ako neplatný právny úkon (§ 39 Občianskeho zákonníka). Dôsledkom neplatnosti dohody o úrokovej sadzbe, ktorá je v zmysle záverov obsiahnutých v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 26.04.2012, sp. zn. 5Cdo/26/2011, neoddeliteľnou časťou zmluvy o pôžičke, je potom neplatnosť celej zmluvy o pôžičke. V dôsledku toho nemohol byť platne uzavretý ani dodatok (ktorý inak taktiež obsahuje neprimeraný úrok 32,29 %, rovnako takmer 3-násobne presahujúci úrok 11,91 % požadovaný bankami v septembri 2012).

21. Pôvodný žalobca tak poskytol žalovanému peňažné prostriedky (4.000 €) bez platnej zmluvy. Ak je zmluva neplatná, do úvahy prichádza posúdenie poskytnutého plnenia (istiny) ako bezdôvodného obohatenia plnením z neplatného právneho úkonu podľa § 451 ods. 2 OZ, z pohľadu, či by na jeho vydanie nemohol mať žalobca nárok podľa § 451 ods. 1 OZ. Odhliadnuc od toho, že žalobca v konaní nikde netvrdil, že by zaplatenie uplatňovaného nároku požadoval z dôvodu, že sa ním žalovaný bezdôvodne obohatil (pričom je len na ňom, aby žalobu skutkovo riadne vymedzil, pretože jej neskoršia zmena, za ktorú sa považuje aj uvedenie iných rozhodujúcich skutočností podľa § 140 ods. 2 CSP, nie je v tomto spotrebiteľskom spore podľa § 294 prípustná), žalobcovi by nebolo možné priznať uplatňovaný nárok už aj len z toho dôvodu, že žalovaný zaplatil viac, než mal.

22. Zo zisteného skutkového stavu (bod 8 vyššie) je zjavné, že žalovaný len do podania žaloby zaplatil 6.150,64 € (následne zaplatil ďalších 375 €). Tým bol nárok žalobcu vyčerpaný už v čase podania žaloby 18.12.2017 a je to tak až dodnes (§ 217 ods. 1 . Vzhľadom na to súd žalobu v časti zostávajúcej po jej čiastočnom späťvzatí zamietol (výrok II).

23. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1 vychádzal súd z toho, že žaloba bola podaná v celom rozsahu (vrátane rozsahu dotknutého čiastočným späťvzatím žaloby) nedôvodne, pretože už v čase podania žaloby v pôvodnom rozsahu bol žalobcov nárok neopodstatnený. Žalobcovi preto ako neúspešnej strane nárok na náhradu trov konania nepatrí (§ 255 ods. 1 a contrario) a žalovaný by síce nárok na ich náhradu mal, avšak zo spisu nevyplýva, že by mu v konaní nejaké trovy vznikli, a preto mu súd tento nárok nepriznal (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.02.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018; výrok III).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).