Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/18/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Silviou Rovňánkovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a . II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.02.2016 od žalovanej domáha zaplatenia sumy 9.766,50 eur titulom majetkovej škody a sumy 1.000,- eur titulom nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Krajského súdu v Bratislave vo veciach označených v prílohe č. 1 a v prílohe č. 2, ako aj náhrady trov konania. Zároveň navrhol, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Krajského súdu v Bratislave vo veciach označených v prílohe č. 1 a v prílohe č. 2. 2. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Žalobcovi boli doručené uznesenia Krajského súdu v Bratislave, označené v prílohe č. 1, ktorými Krajský súd v Bratislave nariadil výkon rozhodnutia v prospech oprávneného, ktorým je Krajský súd v Bratislave, justičná pokladnica, pričom súčasne nariadil banke žalobcu zablokovať sumu pohľadávky na účte žalobcu a nariadil aj uhradenie sumy pohľadávky po právoplatnosti uznesenia na účet oprávneného, ako aj zakázal žalobcovi nakladať s prostriedkami na účte vo výške pohľadávky s príslušenstvom. Podľa názoru žalobcu Krajský súd v Bratislave realizáciou výkonu rozhodnutia predmetné rozhodnutie nútene vykonal a získal finančné prostriedky z účtu žalobcu. Žalobca má za to, že Krajský súd v Bratislave, justičná pokladnica, nie je oprávnený na výkon rozhodnutia ani na realizáciu výzvy podľa § 5 zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok (ďalej len "zákon č. 65/2001 Z. z."), keďže naňho neprešla správa súdnej pohľadávky zo súdu, ktorý vydal uznesenia, ktorými zaviazal žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku. V čase podania žaloby už došlo k vymoženiu pohľadávky prostredníctvom výkonu rozhodnutia, resp. k jej uhradeniu na základe výzvy, preto bol žalobca nútený domáhať sa náhrady škody, ktorá mu vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu Krajského súdu v Bratislave. 3. Podľa názoru žalobcu z ustanovení zákona č. 65/2001 Z. z. vyplýva, že správa pohľadávky na zaplatenie súdneho poplatku sa prevádza na základne zmluvy na Krajský súd v Bratislave. Prevod správy pohľadávky na zaplatenie súdneho poplatku predstavuje nakladanie s majetkom štátu. Zmluva, ktorú uzatvárajú štátne orgány, ktorými sú aj súdy, a ich predmetom je nakladanie s majetkom štátu, musia byť zverejnené v súlade so zákonom. Bez tohto povinného zverejnenia zmluva o prevode správy nenadobudne účinnosť a po troch mesiacoch od jej uzavretia nastupuje fikcia, že k uzatvoreniu takejto zmluvy ani nedošlo. Zmluva o prevode správy súdnej pohľadávky zverejnená nebola, preto nemohla

nadobudnúť účinnosť, čo znamená, že správa súdnej pohľadávky po celú dobu ostáva na súde, na ktorom súdna pohľadávka vznikla. Keďže Krajský súd v Bratislave nedisponuje, ani nikdy nedisponoval správou pohľadávky, nie je a ani nikdy nebol oprávnený vymáhať predmetnú súdnu pohľadávku prostredníctvom výkonu rozhodnutia, ani vyzývať povinného na úhradu pohľadávky na svoj účet. 4. Krajský súd v Bratislave sa dopustil pri výkone rozhodnutia nesprávneho úradného postupu, ktorý nasledoval po domnelom prevode správy pohľadávok. Tento nesprávny úradný postup vyústil do vykonania zrážky finančných prostriedkov z účtu žalobcu, čo predstavuje vznik škody. Núteným výkonom rozhodnutia pri absencii oprávnenia na tento výkon svojím konaním protiprávne spôsobil zníženie majetku žalobcu a to práve o výšku nútene vykonaných pohľadávok, resp. o výšku pohľadávok, ktoré boli uhradené na základe výzvy na dobrovoľné plnenie. Výška škody tak vyplýva z prílohy č. 1 a prílohy č. 2. 5. Žalobcovi vznikla majetková škoda v celkovej výške 9.766,50 eur, ktorá predstavuje sumu pohľadávok nútene vykonaných v zmysle prílohy č. 1. Žalobca si zároveň uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho práv, právom chránených záujmov a základných práv. Ako dôvody na podporu uplatňovaného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalobca uviedol, že neexistuje žiadny účinný vnútroštátny prostriedok nápravy spôsobilý reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu. Neoprávnené zrazenie finančných prostriedkov z účtu žalobcu a úhrada pohľadávok na základe výzvy neoprávneného subjektu, spôsobili zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranú satisfakciu za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. 6. Žalobca sa obrátil na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako orgán konajúci v mene štátu vo veci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody žiadosťou zo dňa 30.04.2015. Ministerstvo spravodlivosti SR však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagovalo. 7. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 11.04.2016 poukázala na to, že jej bola dňa 25.11.2015 doručená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z toho istého dňa, ktorej obsahom bol nárok uplatnený v tomto konaní. Vzhľadom na skutočnosť že dňa 03.02.2016 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba je zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. 8. Ako prostriedok procesnej obrany žalovaná uviedla argumentáciu, že pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci musia byť kumulatívne splnené tri podmienky, a to existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Žalovaná konštatovala, že neexistuje žiadny právny titul, na základe ktorého by mala vzniknúť zodpovednosť štátu podľa zákona číslo 514/2003 Z. z., keďže neexistuje žalobcom namietaný nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Žalobca v žalobnom návrhu nijakým právne relevantným spôsobom a predloženým dôkazom nepreukázal existenciu škody a nemajetkovej ujmy. Žalovaná má za to, že žalobcovi ani žiadna škoda nemohla vzniknúť. Žalobcom uplatnený a vyčíslený nárok na náhradu skutočnej škody predstavuje súčet súdnych poplatkov, ktoré bol žalobca povinný uhradiť, a to na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí súdu. V danej veci išlo teda o judikované pohľadávky, ktoré si žalobca v rozpore so zákonom riadne a včas dobrovoľne nesplnil, a z tohto dôvodu bolo potrebné pristúpiť k nútenému výkonu súdnych rozhodnutí. Žalobca nenamieta, že by bolo od neho vymožené viac ako malo byť, nerozporuje ani skutočnosť, že si svoje záväzky nesplnil dobrovoľne a včas. Zo skutkového stavu je teda zrejmé, že síce došlo k zmenšeniu majetku na strane žalobcu, ale len v takom rozsahu, ktorý bol súdmi judikovaný a tento úbytok nie je možné považovať za škodu na strane žalobcu. 9. Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy má žalovaná za to, že je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, čo však žalobca v žalobnom návrhu opomenul. Žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z. z."), nepreukázal existenciu takého závažného zásahu do jeho osobnostnej sféry, ktorý by umožňoval priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. 10. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol, že Krajský súd v Bratislave, justičná pokladnica, nie je oprávnený na výkon rozhodnutia, ani na realizáciu výzvy v zmysle ustanovenia § 5 zákona č. 65/2001 Z. z., keďže naňho neprešla správa súdnej pohľadávky zo súdu, ktorý vydal uznesenia, ktorými zaviazal žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku. V súvislosti s týmto prostriedkom procesného útoku žalovaná poukázala na § 3 ods. 3 citovaného zákona, v zmysle ktorého, ak súdna pohľadávka nebola zaplatená v ustanovenej lehote, zmluvou o prevode správy súdnej pohľadávky ju súd, na ktorom súdna pohľadávka

vznikla, prevedie na Krajský súd v Bratislave. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 4 citovaného zákona prílohou zmluvy o prevode správy súdnej pohľadávky je opis osobitnej evidencie, rozhodnutie súdu a prípadne iné doklady, ktoré preukazujú súdnu pohľadávku. Obsahom Základnej zmluvy o prevode súdnych pohľadávok podľa citovaných ustanovení je prevod správy majetku štátu, teda i súdnych pohľadávok určených na vymáhanie, pričom každý ďalší prevod súdnych pohľadávok sa realizuje formou prílohy k zmluve. Základná zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpísania oboma zmluvnými stranami. Základnú zmluvu uzavrel krajský súd s jednotlivými súdmi Slovenskej republiky v období od účinnosti zákona č. 65/2001 Z. z., t. j. od 01.04.2001 do 31.12.2003. Po tomto dátume postačovalo na prevod súdnych pohľadávok uzavretie prílohy k Základnej zmluve. Vo vzťahu k povinnosti zverejňovania príloh k zmluvám, zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) (ďalej len "zákon č. 211/2000 Z. z."), neobsahoval počas rozhodného obdobia paragrafové znenie, ktoré by štátnemu orgánu stanovovalo povinnosť zverejňovať zmluvy, prípadne prílohy k zmluvám. Je preto nesprávne konštatovanie žalobcu o povinnosti aplikácie ustanovenia § 5 a zákona č. 211/2000 Z. z., keďže toto ustanovenie upravujúce povinné zverejňovanie zmlúv v rokoch 2001 až 2003 absentovalo a zákonodarca túto povinnosť v citovanom zákone neupravoval. Z uvedeného vyplýva, že štátne orgány v rozhodnom období nemali povinnosť zverejniť takúto základnú zmluvu, ergo ani prílohu k základnej zmluve, a preto v týchto intenciách nemožno hovoriť o nesprávnom úradnom postupe krajského súdu. Rovnako ani v súčasnosti platné a účinné ustanovenie § 5 a zákona č. 211/2000 Z. z. vo svojom demonštratívnom výpočte neuvádza povinnosť povinných osôb zverejňovať prílohy k nimi uzatváraným zmluvám. Podľa právneho názoru žalovanej s určitosťou rovnajúcou sa istote nemožno tvrdiť, že každá príloha základnej zmluve podlieha povinnosti zverejňovania zmluvy, nakoľko žiaden právny predpis túto povinnosť štátnemu orgánu neustanovuje. Preto okresný súd bol v súlade so zákonom oprávnený previesť svoju pohľadávku na Krajský súd v Bratislave, ktorý následne v zmysle ustanovení zákona č. 65/2001 Z. z. bol v postavení oprávneného subjektu, nakoľko žalobca neuhradil svoju pohľadávku riadne a včas, a preto mu v súlade so zákonom prislúchalo právo pristúpiť a domáhal sa vo vzťahu k žalobcovi ako v tomto vzťahu povinnému subjektu, výkonu rozhodnutia. 11. Žalovaná ďalej uviedla, že zákon č. 211/2000 Z. z. zakotvil povinnosť zverejňovania zmlúv, a to tých, ktoré spĺňajú tri základné atribúty. Musí ísť o písomnú zmluvu, ktorej zmluvnou stranou je povinná osoba a jej predmetom má byť nakladanie s majetkom štátu. Pokiaľ zmluva nespĺňa čo i len jeden z týchto atribútov, nemožno hovoriť o povinne zverejňovanej zmluve. Zmluva o prevode správy pohľadávky nespĺňa všetky uvedené atribúty, a to pre nesplnenie podmienky nakladania s majetkom štátu. Žalovaná má za tom, že je potrebné striktne rozlišovať, či ide o prevod pohľadávky alebo o prevod práva na vymáhanie pohľadávky (bez ohľadu na označenie tejto zmluvy zákonom). Je celkom zrejmé, že vlastníkom pohľadávky je Slovenská republika, a to či v čase vzniku tejto pohľadávky, ako aj v čase jej vymáhania prostredníctvom justičnej pokladnice. Pri prevode správy pohľadávky tak nedochádza k nakladaniu s majetkom štátu, keďže táto pohľadávka ostáva majetkom štátu, prevádza sa len právo vymáhania tejto pohľadávky, čo v konečnom dôsledku znamená, že pri zmluve o prevode správy pohľadávky chýba atribút povinne zverejňovanej zmluvy, ktorým je nakladanie s majetkom štátu. 12. Ako ďalší argument žalovaná uviedla, že zmluva o prevode správy pohľadávky nepodlieha povinnému zverejňovaniu aj z iného dôvodu, ktorým je verejnoprávny charakter tejto zmluvy. Pri súkromnoprávnych vzťahoch (v zmluvných vzťahoch), do ktorých samozrejme vstupuje aj Slovenská republika, vystupuje do popredia princíp zmluvnej voľnosti, ktorý je charakteristický pre uzatváranie zmlúv. Princíp zmluvnej voľnosti v spojení s princípom transparentnosti je viac či menej dôvodom pre zavedenie povinného zverejňovania zmlúv, ktoré uzatvárajú povinné osoby s tretími subjektmi pri nakladaní s majetkom štátu. Konceptu zmluvnej voľnosti sa však vymyká práve zmluva o prevode správy pohľadávky, nakoľko súd má nie možnosť (zmluvnú voľnosť), ale povinnosť takúto zmluvu s Krajským súdom v Bratislave uzavrieť v prípade, že nedôjde k dobrovoľnému splneniu pohľadávky, je preto pri uzatváraní viazaný zákonom a nevstupuje do súkromnoprávneho vzťahu, ktorý by bol zachytený zmluvným záväzkom, ktorý by podliehal povinnému zverejňovaniu. 13. Žalovaná je toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou Krajského súdu v Bratislave v namietaných konaniach o výkon rozhodnutia došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom Krajského súdu a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Stav, v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré predpokladá zákon č. 514/2003 Z. z. žiadala žalovaná žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaná si neuplatnila nárok na náhradu trov konania.

14. Návrh žalobcu, doručený súdu dňa 23.05.2016, na podanie návrhu na vyslovenie nesúladu článku II zákona č. 73/2015 Z. z. s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a návrh na prerušenie konania, súd uznesením zo dňa 20.04.2017, č. k. 9C/18/2016-51, zamietol. 15. Sporové strany nepredložili súdu žiadne ďalšie prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. 16. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie dňa 29.06.2018, na ktorom sa zúčastnila žalovaná. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 22.06.2018 požiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a z dôvodu hospodárnosti súdneho konania súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti, nakoľko k žalobe uviedol všetky významné skutočnosti, ktoré osvedčujú jeho žalobný návrh. 17. Žalovaná odkázala vo svojom ústnom prednese na obsah písomných vyjadrení a žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 18. Súd vykonal dokazovanie z obsahu písomných vyjadrení sporových strán. Žalobca ako prostriedky procesného útoku predložil súdu zoznam nútene vykonaných rozhodnutím, výpis z účtu žalobcu a Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 25.11.2015. 19. Z predloženej Žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vyplýva, že žalobca sa domáhal svojho nároku na súde v 6-mesačnej lehote na vybavenie žiadosti príslušným orgánom, konajúcim v mene štátu a žaloba bola teda predčasne podaná. Táto lehota však uplynula počas súdneho konania. Do rozhodnutia vo veci samej ani jedna sporová strana súdu nepredložila vyjadrenie, ktorým bola predmetná žiadosť vybavená. Súd preto dospel k záveru, že žalovaná nárok žalobcu neuspokojila ani čiastočne. 20. Nespornou skutočnosťou je, že žalobcovi boli doručené uznesenia Krajského súdu v Bratislave, zoznam ktorých žalobca doložil k žalobnému návrhu. Z tohto predloženého dôkazu súd môže len konštatovať, že išlo o 243 rozhodnutí, každé evidované pod spisovou značkou, v rôznych sumách pohľadávok. Z uvedeného nie je súdu zrejmé, čoho sa pohľadávky týkali, vychádza teda z tvrdenia žalovanej, že išlo o súdne poplatky za súdne konania, ktoré pravdepodobne inicioval žalobca v súvislosti s jeho prevažujúcou podnikateľkou činnosťou - poskytovanie krátkodobých úverov. Túto skutočnosť žalobca nerozporoval. 21. Žalobca nerozporoval ani skutočnosť, že bol povinný tieto súdne poplatky zaplatiť, a že tak riadne a včas neurobil. Svoju argumentáciu opiera výlučne o nezverejnenie zmluvy, príp. prílohy k zmluve, ktorou boli súdne pohľadávky zo súdu prevedené na Krajský súd v Bratislave, justičnú pokladnicu. 22. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 65/2001 Z. z., súdnou pohľadávkou pohľadávka z rozhodovacej činnosti a inej činnosti súdov vrátane Špecializovaného trestného súdu, pri ktorej vzniká poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania; súdnou pohľadávkou je aj o ktorej tak ustanoví osobitný predpis. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 65/2001 Z. z., ak súdna pohľadávka nebola zaplatená v ustanovenej lehote, zmluvou o prevode správy súdnej pohľadávky ju súd, na ktorom súdna pohľadávka vznikla prevedie na Krajský súd v Bratislave (platné a účinné do 30.04.2015; súd nemal preukázané, k akému dňu došlo k prevodu pohľadávky, k zrážke z účtu žalobcu došlo ku dňu 26.10.2015) alebo súd, na ktorom súdna pohľadávka vznikla, zašle výkaz Krajskému súdu v Bratislave (platné a účinné v čase podania žaloby); to neplatí, ak ide o súdnu pohľadávku vyplývajúcu z rozhodnutia súdu o zhabaní peňažnej čiastky v trestnom konaní. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 65/2001 Z. z., § 5, ak to justičná pokladnica považuje za účelné, písomne vyzve povinného, aby v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy súdnu pohľadávku uhradil. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, sú poplatky vyberané na území Slovenskej republiky príjmom štátneho rozpočtu. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, majetkom štátu sú veci vo vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva Slovenskej republiky. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo

výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. 23. Súd konštatuje, že na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je potrebné kumulatívne splnenie troch podmienok, a to existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, vznik škody, a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. 24. V zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa v zmysle § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ") rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody; čiže v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti dalo očakávať. 25. Dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, že ku škode, príp. ušlému zisku skutočne došlo, je jednoznačne na žalobcovi. Žalobca sa v prejednávanom spore domáha majetkovej škody v celkovej výške 9.766,50 eur, ktorá má pozostávať z náhrady nútene vykonaných pohľadávok a nemajetkovej ujmy vo výške 1.000,- eur. Súd sa plne stotožnil s tvrdením žalovanej, že žalobcom namietané súdne rozhodnutia majú základ v právoplatných a vykonateľných tituloch. V danom prípade išlo o pohľadávky, ktoré si žalobca v rozpore so zákonom riadne a včas dobrovoľne nesplnil. Žalobca nenamietal, že by od neho bolo vymožené viac ako malo byť, ani skutočnosť, že si svoje záväzky riadne a včas nesplnil. Na strane žalobcu síce došlo k zmenšeniu majetku, ale len v takom rozsahu, ktorý bol stanovený na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí súdu. Nemožno však hovoriť o neoprávnenom zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Je právom každej fyzickej, ako aj právnickej osoby, domáhať sa svojich práv súdnou cestou a je len na jej slobodnom rozhodnutí, či takýto spôsob zvolí. Avšak v prípade, že takáto osoba iniciuje súdne konanie, je povinná zaplatiť súdny poplatok v zmysle zákona č. 71/1992 Zb., okrem prípadov ktoré sú v zmysle citovaného zákona od platenia súdnych poplatkov oslobodené. Žalobca v danom prípade riadne a včas nezaplatil vyrubené súdne poplatky. Keby tak urobil, nemusel súd vôbec prevádzať predmetné pohľadávky na Krajský súd v Bratislave, justičná pokladnica, ktorý tak nemusel pristúpiť k nútenému výkonu súdnych rozhodnutí. 26. Súd na základe predložených tvrdení a listinných dôkazov žalobcu nemá za preukázanú existenciu vzniku škody, ako jeden z predpokladov pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.. Keďže zákon vyžaduje splnenie všetkých troch podmienok na priznanie nároku na náhradu škody, súd v ďalšom nepovažoval za potrebné zaoberať sa skutočnosťou, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu a následne či existuje príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom.

27. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol. 28. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"). Súd s poukazom na čl. 17 základných princípov v konaní plne úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaná uviedla, že si trovy konania neuplatňuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.