Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-12C/250/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47258713, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., IČO: 47234547, so sídlom Ventúrska 16, Bratislava proti žalovanej: G. X., nar. X.X.XXXX, bytom R. 4, R., o zaplatenie 964,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 199,56 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej sumy od 1.9.2010 do zaplatenia.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 4.7.2012 sa právny predchodca žalobcu (CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35787783, so sídlom Panenská 7, Bratislava) domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 964,- eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania z dôvodu neuhradeného zostatku spotrebiteľského úveru. Žalobu odôvodnil tým, že na základe žiadosti žalovanej dňa 15.10.2007 uzavrel pôvodný žalobca ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorej obsahom bol záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanej spotrebiteľský úver vo výške úverového rámca 20.000,- Sk (663,88 eur). Žalovaná vyčerpala z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky vo výške 2.098,- eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej žalobca dňa 21.6.2010 od úverovej zmluvy odstúpil, pričom odstúpenie nadobudlo účinnosť dňa 31.8.2010 a dlh žalovanej sa stal splatný v celom rozsahu. Žalovaná má voči žalobcovi ku dňu podania žaloby neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 964,- eur (315,- eur z titulu dlžných mesačných splátok úveru so splatnosťou do odstúpenia od zmluvy, 597,53 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny nezahrnutej v dlžných mesačných splátkach, 51,47 eur z titulu dlžných zmluvných pokút za omeškanie so splácaním úveru a ďalších zmluvných poplatkov). Okrem toho je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 912,53 eur od 1.9.2010 do zaplatenia (žalobca si neuplatňuje úroky z omeškania zo sumy zmluvných pokút a poplatkov).

3. Podľa ustanovenia § 290 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

4. Na prejednanie sporu súd v zmysle § 297 veta prvá nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil žalobca, ani jeho zástupca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil v záujme hospodárnosti konania

s tým, že súhlasil, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti na základe predložených dôkazov v intenciách žalobného návrhu. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že v domnienke že táto pohľadávka žalobcu je už uhradená, žiadala o pripojenie spisu tunajšieho súdu sp. zn. 36Er/1206/2011. Po nahliadnutí doň zistila, že predmetom tohto exekučného konania bola pohľadávka žalobcu, ktorá však vyplývala z inej zmluvy, a to zo dňa 11.4.2008, ktorá je skutočne už uhradená. Nespomína si, že by u žalobcu mala ešte inú pohľadávku. Uhradenie žalovanej sumy by jej v súčasnosti spôsobilo existenčné problémy. Pracuje v spol. L. a jej príjem nepostačuje na úhradu žalovanej istiny, preto v prípade, že túto požadovanú sumu bude musieť uhradiť, požiadala o možnosť úhrady v splátkach.

5. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom, a to najmä Žiadosťou/Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 15.10.2007 (ďalej len „zmluva“), Všeobecnými podmienkami pôvodného žalobcu pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, Oznámením o čiastočnom odstúpení od úverovej zmluvy zo dňa 21.6.2010, vrátane doručenky Potvrdením o akceptácii návrhu žalovanej, potvrdením o odfinancovaní peňažných prostriedkov a o prijatých platbách, výpisom z úverového účtu žalovanej, sadzobníkom poplatkov a výpisom z obchodného registra pôvodného a aktuálneho žalobcu.

6. Uznesením č. k. 12C/250/2013-101 zo dňa 14.12.2016 súd rozhodol, že s účinnosťou od 1.7.2016 v konaní pokračuje s právnym nástupcom žalobcu.

7. Právny predchodca žalobcu mal v predmete činnosti poskytovanie platobných služieb: a) vykonávanie platobných operácií z úveru poskytnutého používateľovi platobných služieb formou úverového rámca prostredníctvom platobnej karty alebo iného platobného prostriedku, b) vydávanie alebo prijímanie platobnej karty alebo iného platobného prostriedku.

8. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav: Na základe žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 15.10.2007 poskytol pôvodný žalobca žalovanej v zmysle časti C1 tejto listiny spotrebiteľský úver vo výške úverového rámca 20.000,- Sk (663,88 eur) tak, že vznik zmluvy a samotné poskytnutie možnosti čerpať úverový rámec sa viaže na deň vydania a doručenia úverovej karty na meno žalovanej. Z potvrdenia o akceptácii návrhu žalovanej vyplýva, že úverová karta bola pôvodným žalobcom vydaná a doručená žalovanej dňa 8.2.2008.

9. Poskytnutie úverového rámca, ktorý umožňuje dlžníkovi opakovane čerpať úver až do výšky prideleného limitu pri súčasnom platení splátok na vyrovnanie dlžnej sumy (revolvingový úver) je spotrebiteľským úverom, ak je veriteľom právnická osoba, ktorá úver poskytla v rámci svojho podnikania fyzickej osobe na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podstatou revolvingu je síce sústavné poskytovanie služby, za ktorú dlžník platí v splátkach počas jej poskytovania, napriek tomu ide o spotrebiteľský úver, najmä ak k nemu bola vydaná kreditná karta. Žalobca pridelil úverovému prípadu samostatné číslo.

10. Žalovaná sa zaviazala čerpaný revolvingový úver spolu s príslušnými nákladmi splácať v pravidelných mesačných splátkach najmenej vo výške stanovenej v aktuálnom Sadzobníku poplatkov (vo výške min. 5 % z úverového rámca, t. j. vo výške 1.000,- Sk, t. j. 33,19 eur mesačne). Výška mesačnej úrokovej sadzby bola určená vo výške 1,95 %, v časti C1 zmluvy je obsiahnutý aj príklad výpočtu RPMN. Mesačný poplatok za správu revolvingového úveru platný ku dňu podpisu žiadosti/zmluvy predstavoval 45,- Sk (1.49 eur).

11. Podľa čl. IV. bod. 4.2.1. veta prvá VP klient je oprávnený čerpať úver formou financovania nákupu tovaru alebo služieb v obchodných miestach, ktoré akceptujú túto úverovú kartu, t. j. prevodom na účet predajcu, ďalej výberom v hotovosti v miestach na to určených, prevodom na účet určený klientom alebo iným dohodnutým spôsobom, a to aj pri použití informačných technológií.

12. Podľa čl. IV. bod 3.1. VP klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou pravidelných mesačných splátok vo výške dohodnutého % z poskytnutého úverového rámca. 13. Podľa čl. V.-5. VP výpoveď zmluvy o úvere, ako aj odstúpenie od nej je potrebné vykonať písomnou formou doporučeného listu. Odstúpenie nadobúda účinnosť ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo doručené oznámenie o odstúpení druhej zmluvnej strane. Ku dňu účinnosti odstúpenia alebo výpovede je splatný celý dlh klienta voči Cetelemu.

14. Žalovaná ako fyzická osoba nepodnikateľ/spotrebiteľ uzavrela s právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom služieb zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru v súlade so zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Žalovanej na základe uvedenej zmluvy bola vystavená a odovzdaná kreditná karta v súlade s čl. IV. bod 4.1.3. zmluvy. Žalovaná prvýkrát čerpala finančné prostriedky dňa 3.3.2008 v sume 116,18 eur, súd mal tak za preukázané, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru nadobudla účinnosť. V období od 3.3.2008 do 30.3.2009 žalovaná čerpala úver v celkovej výške 1.965,88 eur, z toho sumu 1.507,17 eur ako sumu financovanú na klienta a sumu 458,71 eur ako sumu financovanú predajcovi. Listom zo dňa 21.6.2010 právny predchodca žalobcu, vzhľadom na omeškanie so splácaním úveru, žalovanej oznámil zosplatnenie úveru v celkovej výške 964,- eur v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Žalovaná ku dňu 13.6.2013, ku ktorému pôvodný veriteľ vypracoval potvrdenie o prijatí splátok, uhradila poslednú splátku dňa 24.11.2009 a celkovo zaplatila sumu 1.766,32 eur.

15. Podľa § 1 ods. 2 písm. f) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzavretia posudzovanej zmluvy tento zákon sa nevzťahuje na zmluvy o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach.

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) účinného v čase odstúpenia od zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

18. Zákonom č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov došlo k doplneniu citovaného ustanovenia (§ 52 ods. 2) o ďalšiu vetu v znení: Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

19. Podľa § 52 ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

22. Podľa § 48 ods. 1 od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. 23. Podľa § 48 ods. 2 odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. 24. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. 25. V predmetnej právnej veci si žalobca uplatnil voči žalovanej pohľadávku zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na ktorú sa v čase jej uzavretia ako na revolvingový úver nevzťahoval režim zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 1 ods. 2 písm. f) ZoSÚ). Na posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu bolo potrebné v prvom rade ustáliť charakter predmetnej zmluvy z hľadiska spotrebiteľského práva. Je nepochybné, že predmetná zmluva je podľa svojho obsahu zmluvou o

úvere, teda ide o tzv. absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, čo na druhej strane nevylučuje možnosť, že svojím charakterom ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu (ako aj naznačuje samotné označenie zmluvy), teda zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti so spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá nekoná ako obchodník. Keďže ide o právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, súd postupom podľa § 52 ods. 2 veta druhá použil na právne posúdenie veci ustanovenia Občianskeho zákonníka. V danom prípade sa jedná o revolvingový úver, pri ktorom nie je možné jednoznačne uviesť ročnú percentuálnu mieru nákladov, nakoľko tento údaj sa dá určiť len na začiatku poskytnutia úveru na základe známych vstupných údajov (výška úveru, úroky, poplatky, obdobie úverového vzťahu a jednotlivé splátky), nie je to však možné vyčísliť v priebehu trvania zmluvného vzťahu (revolvingu), keď možno úver čerpať a priebežne dopĺňať, a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Ročná percentuálna miera nákladov v danom prípade bola uvedená vo forme príkladu výpočtu. Právny predchodca žalobcu žalovanej poskytol peňažné prostriedky v celkovej výške 1.965,88 eur s tým, že žalovaná prestala čerpať úver už dňa 30.3.2009, pričom splátky úveru uhrádzala minimálne do 24.11.2009. 26. Ešte pôvodný veriteľ sa v dôsledku nesplácania úveru žalovanou rozhodol od zmluvy odstúpiť a oznámenie o tejto skutočnosti žalovanej aj zaslal v súlade s ustanovením VP. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení sa odstúpením od zmluvy táto zrušuje od začiatku a v tom prípade sú si zmluvné strany povinné vrátiť všetko, čo podľa nej dostali. Táto povinnosť je vzájomná, pričom účastníci majú možnosť dohodnúť sa o čase a spôsobe vrátenia toho, čo navzájom dostali. Ak k takejto dohode nedôjde, účastník zmluvy je povinný vrátiť to, čo dostal v prvý deň po tom, čo ho druhý účastník o vrátenie požiadal. V prípade nesplnenie povinnosti jedným z účastníkov je možné sa domáhať nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že žalovaná podľa zrušenej zmluvy dostala sumu 1.965,88 eur a žalobca len do odstúpenia od zmluvy dostal sumu 1.766,32 eur. Nakoľko žalovaná titulom zrušenej zmluvy zaplatila o sumu 199,,56 eur menej ako dostala, súd ju zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi túto zostávajúcu sumu a vo zvyšku žalobu zamietol. 27. Podľa § 121 ods. 3 príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

28. Spolu s istinou, súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, pričom výšku úrokov určil podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení platnom v čase vzniku omeškania, teda tak, že výška úrokov z omeškania v danom čase je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. súd jej výšku určil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého by nárok na náhradu trov konania patril úspešnej strane žalovanej. Žalovanej však žiadne trovy nevznikli, preto jej súd nárok na náhradu trov konania nepriznal vychádzajúc zo základných princípov Civilného sporového poriadku, najmä čl. 4 a rozumného usporiadania procesných vzťahov.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).