Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32P/30/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX T., v konaní zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov - matky: N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX T. a otca N. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX T., právne zastúpeného: Prosman a Pavlovič, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, o návrhu navrhovateľa: K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX T., právne zastúpeného: JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, na osvojenie maloletého V. R., nar. XX.XX.XXXX, takto

rozhodol:

I. Maloletý V. R., nar. XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXXX je odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku osvojencom K. K., nar. XX.XX.XXXX v T., rod. č. XXXXXX/XXXX, ktorý sa zapíše ako otec maloletého V. R. do knihy narodení matričného úradu v T., zväzok 254, ročník 2012, strana 139, por. Č. 1604 namiesto biologického otca maloletého V. R.. II. Maloletý V. R. bude mať priezvisko „K.". III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 27.04.2018 sa K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX T., domáha osvojenia maloletého V. R., na.r XX.XX.XXXX. Návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletého uzavreli manželstvo dňa 24.02.2018, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Trnava, zväzok č. 87, ročník 2018 strana 130,- por. č. 21. Navrhovateľ s N. K. nadviazal kontakt pred pár rokmi, pričom v lete 2014 sa zblížili a od januára 2015 tvoria pár. Spoločnú domácnosť všetci traja (spolu s maloletým) začali zdieľať v septembri 2015. Ich spolužitie bolo harmonické, plné lásky a porozumenia, tak sa vo februári tohto roka (2018) zosobášili. Dňa 29.07.2016 sa im narodila dcéra E. K., s ktorou má maloletý V. dobrý súrodenecký vzťah. Navrhovateľ má s maloletým V. veľmi dobrý vzťah. Spočiatku si k sebe hľadali cestu, no v súčasnosti ho navrhovateľ považuje za svojho syna, rovnako ako jeho maloletý považuje za otca. Medzi nimi je vytvorený vzťah ako medzi rodičom a dieťaťom. Prispieva mu na jeho výdavky, ako sú napríklad tenisový krúžok a s tým spojené náklady na platenie športovej haly. Maloletý V. ho oslovuje slovami "tato" alebo tatušo". Dobrý vzťah má vybudovaný aj s jeho mojimi rodičmi, pričom starej matke navrhovateľa hovorí "babička". Od septembra 2017 všetci štyria bývajú v trojizbovom byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa. Maloletý V. má vlastnú izbu, ktorá je vybavená tak, aby slúžila jeho potrebám. Navrhovateľ maloletého vodieva do škôlky ako aj zo škôlky. V škôlke sa spoločne s maloletým zúčastnil aj dňa otcov. Navrhovateľ uviedol, že pracuje ako technik dekontaminácie v spoločnosti JA VYS. a.s. s čistým mesačným príjmom vo výške 750,- EUR. Matka V. je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke. Medzi navrhovateľom (ako aj jeho blízkou rodinou) a maloletým V. sú vytvorené rodinné a sociálne väzby, vnímajú ho ako súčasť rodiny. Spoločne s manželkou, teda matkou maloletého, zabezpečujú jeho potreby, vývin a starostlivosť. Fakticky tvoria harmonickú rodinu, aj napriek tomu, že navrhovateľ nie jeho biologický otec. Biologický otec nemá s maloletým vytvorený

žiadny vzťah, vôbec sa o maloletého nezaujíma. Už v čase. kedy bola matka V. tehotná, dával prednosť kamarátom. K jeho otcovstvu sa staval nezodpovedne. Otec maloletého podľa vedomostí matky užíval drogy, k čomu sa jej niekoľkokrát priznal, a to aj prostredníctvom sociálnych sietí. Matka maloletého po rozchode s otcom podala návrh na úpravu práv a povinností k maloletému V., pričom Okresný súd Trnava v konaní pod sp. zn. 8P/83/2013 rozhodol tak, že maloletý V. sa zveril do osobnej starostlivosti matky a otec mal právo stretávať sa s ním každú párnu sobotu v čase od 15:00 hod do 17:00 hod za prítomnosti matky. Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 27PIl3/20 16 súd zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloletého V. zo sumy 150,- EUR na sumu 170,- EUR. Po vydaní rozsudku (8P/83/2013) otec videl maloletého iba raz, keď mal V. vyše roka. Od tohto času viac za ním neprišiel ani neprejavoval vážny a skutočný záujem prehlbovať vzťah, nezaujímal sa o jeho osud a potreby. Pokiaľ sa jedná o vyživovaciu povinnosť, túto si otec maloletého plnil asi do času máj 2015, potom prestal akokoľvek na maloletého prispievať. Koncom roku 2015 bolo na N. Q. podané trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa ustanovenia § 207 Trestného zákona. Dňa 08.07.2016 bol Okresným súdom Trnava vydaný Trestný rozkaz pod sp. zn. 1 T/52/2016, ktorým bol N. Q. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy, pričom z rozhodnutia vyplýva. že si svoju vyživovaciu povinnosť úmyselne neplnil, o výchovu a výživu maloletého sa vôbec nestaral, pracoval u viacerých zamestnávateľov, z lepšie plateného miesta dobrovoľne odišiel, bol vyradený z evidencie žiadateľov o zamestnanie pre nespoluprácu, nakoľko odmietol ponúknutú výhodnú prácu, čím možno jednoznačne dospieť k záveru, že vedome ubližoval svojmu synovi. Pre neplatenie výživného bol voči otcovi maloletého podaný aj návrh na začatie exekučného konania, pričom celkový dlh na výživnom predstavoval viac ako 1.600,EUR. Ku dňu 26.02.2018 bol nedoplatok na výživnom ešte stále vo výške viac ako 1.100,EUR, teda takmer za dva roky splatil na dlžnom výživnom iba cca 500,- EUR. V súčasnosti si otec maloletého vyživovaciu povinnosť plní prostredníctvom exekútora, avšak každý mesiac je pár dní v omeškaní. Počas prebiehajúceho trestného konania niektoré mesiace zaplatil len sumu vo výške vyše 27 EUR. Medzi otcom maloletého a V. nie sú vytvorené žiadne väzby, maloletý ho dokonca ani nepozná (viac ako tri roky ho nevidel) a nepozná ani nikoho z jeho rodiny. Otec mal možnosť sa s maloletým stretávať v zmysle rozsudku Okresného súdu Trnava, avšak evidentne nemal záujem a boli mu prednejšie jeho vlastné záujmy. V januári roku 2018 otec kontaktoval matku za účelom stretnutia s maloletým, pričom tento "záujem" považujeme len za formálny, nakoľko k stretnutiu nikdy nedošlo z dôvodov na strane otca (nezáujem). Navyše, otec disponuje rovnakými rozsudkami, ktorými bol upravený styk. tam mu nič nebránilo navštíviť maloletého v zmysle rozhodnutia. Matka mu v styku nikdy nebránila, iba sa ho spýtala, čo má maloletému povedať, keď vôbec nevie kto je a za svojho otca považoval a považuje navrhovateľa. Na otázku matky reagoval tým, že .,je to jej problém“ a k stretnutiu aj tak nedošlo. Otec maloletého je tiež užívateľom omamných a psychotropných látok, k čomu sa matke priznal. V prílohe návrhu zasielame aj komunikáciu zo sociálnej siete Facebook, z ktorej vyplýva, že otec užíval marihuanu. kokaín a iné návykové látky. Nezáujem otca o maloletého vyústil až do toho, že prostredníctvom SMS správ navrhoval matke vzdanie sa otcovstva, lebo .. ho to už nebaví". Z komunikácie medzi rodičmi maloletého ďalej vyplýva, že matka otcovi navrhovala zmenu priezviska maloletého, čím by otcovi zanikla povinnosť platiť výživné, na čo reagoval tým, že je to "super" a že sa tomu nebráni, len aby nemusel platiť výživné. Z uvedeného len vyplýva, že maloletý V. je jeho otcovi doslova "ukradnutý" a výživné platí len z dôvodu, aby sa vyhol ďalším problémom, pričom aj tejto povinnosti by sa očividne najradšej zbavil. Vyživovaciu povinnosť si teda v poslednom období plní nie z dôvodu, aby zabezpečil potreby a záujmy vlastného dieťa, ale preto, aby sa vyhol ďalším následkom za porušenie jeho zákonných povinností. Vzhľadom na citované ustanovenia a skutkový stav máme za to, že navrhovateľ spĺňa všetky zdravotné, morálne a osobnostné predpoklady na to, aby si mohol maloletého osvojiť. Nikdy nebol súdne trestaný. Medzi ním a maloletým V. je vekový rozdiel 20 rokov. Rovnako máme za to, že osvojenie bude v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, pretože ho považuje za otca, prežil s ním väčšinu svojho života. Navrhovateľ sa podieľa na výchove a výžive, dáva mu všetko to, čo by mu mal dávať biologický otec. Spoločne s jeho manželkou a dcérou tvoria harmonickú rodinu, spoločne prežívajú každodenný život, pričom ani nepociťujú ten rozdiel, že V. nie je ich spoločným dieťaťom. V tejto súvislosti poukazujeme na rozhodnutie ESĽP vo veci Ahrens proti Nemecku zo dňa 22.3.2012, v ktorom súd uviedol, že sociálne (právne) otcovstvo smie mat' prednosť pred biologickým otcovstvom. Aj keď navrhovateľ neuznal otcovstvo v zmysle právneho poriadku (keďže ako otec je zapísaný N. Q.), fakticky rolu otca maloletého V. prevzal a dáva mu všetko to, čo potrebuje. Rolu otca maloletého V. by preto chcel zastávať aj v budúcnosti. Naproti tomu, nie je v záujme maloletého V., aby sa stretával s biologickým otcom (k čomu aj tak nedochádza), nakoľko sa jedná o osobu, ktorá užíva omamné a psychotropné látky, neprejavuje skutočný záujem o upevnenie a vôbec vytvorenie vzťahov,

vyživovaciu povinnosť si v súčasnosti plní len z dôvodu, aby sa vyhol zákonným následkom. Navyše ho maloletý vôbec nepozná (ani jeho rodinu), nevedel ho spoznať ani na fotke, ktorú mu matka ukázala.

2. Súd ustanovil uznesením č.k. 32P/30/2018-17 zo dňa 27.04.2018 opatrovníka pre konanie. Súčasne súd vyzval matku a otca maloletého na vyjadrenie k návrhu. Otec maloletého si výzvu prevzal dňa 18.05.2018 a matka dňa 15.05.2018 (viď doručenky č.l.16).

3. Matka sa k návrhu vyjadrila podaním zo dňa 17.05.2018, pričom vo vyjadrení uviedla, že s návrhom manžela K. K. v plnom rozsahu súhlasí. Už teraz poskytuje maloletému V. R. starostlivosť, ktorú má poskytovať rodič. Syn ho pozná od svojich dvoch rokov, teraz má 5 rokov a medzičasom mu sám začal hovoriť tato. Bolo to pre neho samozrejmé, lebo iný mužský vzor si nepamätá a jeho biologicky otec o neho skutočný záujem nikdy nejavil, ani nechodil za ním, čo sám aj potvrdil, napríklad na polícii pri výsluchu. Už keď som bola tehotná, tak uprednostňoval kamarátov a drogy v takej miere, že bol neovládateľný. Synovi som väčšinu vecí po narodení zabezpečila sama, jeho otec mu kúpil naveľa iba kočár, ktorý po našom rozchode násilím z nášho domu zobral, pričom som mu bránila a skončila som s pomliaždenou rukou a PN 7 dni, ináč povedané na syna nemyslel, že v čom by som ho vozila ročného, len na seba a navyše bol nekontrolovateľný. Po rozsudku súdu o zverení syna do mojej starostlivosti došiel jediný krát v rámci rozsudku. Zjavil sa ešte párkrát, ale nikdy nie za synom, ale za mnou, kvôli výživnému. Popri jeho nezáujme mu začalo totiž robiť problém aj platenie alimentov, nebyť môjho manžela, vtedy ešte priateľa, tak by sme so synom nevyžili. Odpoveď biologického otca, z čoho mám žiť so synom na rodičovskej, ktorá sotva vystačila, bolo že sa nejak vynájdem, a že som s iným mužom, nech sa postará. A takto bolo vždy u neho, hodiť zodpovednosť na iných. Okrem nechodenia, neplatenia alimentov, samozrejme, nehrozilo ani nič navyše v čase, keď mal syn sviatok alebo vianoce a pod. Nepomáhal ani s jednorazovými vyššími výdavkami. Napríklad, keď bol syn chorý. Keď sa ozval, vždy to bolo ohľadom peňazí. Vďaka neplateniu bol odsúdený a má exekúciu. Namiesto priznania viny mi chodili vulgárne sms a taktiež sms s vyhrážaním, že ma zabije. To bola jeho jediná starosť. Okrem toho si nevie a nikdy ani nevedel udržať jednu normálnu prácu a mať stabilný príjem. Od tohto roku, to jest 2018, mi došlo pár sms, kedy môže dôjsť, avšak si myslím, že to bolo iba formálne, lebo vedel, že sa tohto roku beriem s manželom a že si chce syna osvojiť. Inými slovami, chcel sa zahrať na "otca" a urobiť mne a môjmu manželovi napriek. Taktiež sa v sms stále pýtal dookola, kedy môže dôjsť, pritom adresu vie a rozsudok o úprave styku má, no aj tak nikdy neprišiel, hoci som mu nebránila. Aj z jeho správania teda vyplýva, že nemal skutočný záujem vidieť syna, chcel mať len "poistku" že sa o neho zaujímal. Namiesto neho nás v prvom rade živí muž, zabezpečil nám bývanie, synovi sa postaral o peknú izbu. V. každé ráno, keď ide do práce vodí do škôlky, poobede ho berie domov, taktiež chodí do škôlky na predstavenia ako deň otcov atd. Venuje mu svoj voľný čas, hrá sa s ním, učí, uspáva, proste všetko čo má rodič robiť. Pomáha mi s výdavkami ohľadom syna. A hlavne spolu aj s dcérou, ktorú mám s manželom, konečne všetci tvoríme rodinu, čo maloletému veľmi prospelo a prospieva.

4. Otec sa v stanovenej lehote súdu nevyjadril. Podaním zo dňa 28.05.2018 požiadal otec o predĺženie lehoty na vyjadrenie. Následne sa otec vyjadril podaním zo dňa 05.06.2018, kde uviedol, že dôvody, pre ktoré navrhovateľ' uvádza, že došlo k podaniu návrhu na osvojenie otec považuje v celom rozsahu za nepravdivé a rozporuje ich na nasledujúcom skutkovom základe. Dôkazy, ktoré navrhovateľ súdu predložil sú vytrhnuté z kontextu komunikácie, ktorá prebiehala medzi matkou a otcom v minulosti, čím došlo k zásadnému pozmeneniu jej obsahu. Navrhovateľ podľa nášho názoru taktiež účelovo zatajil viaceré podstatné skutočnosti, ktoré vyvracajú jeho tvrdenia o nezáujme otca. Otec sa veľmi tešil na narodenie maloletého dieťaťa, nakoľko matku maloletého v tom čase veľmi miloval a plánoval si s ňou budúcnosť. Po narodení maloletého dieťaťa žil s matkou dieťaťa a maloletým dieťaťom v jednej spoločnej domácnosti u svojej matky, kde sa o maloleté dieťa zodpovedne staral. Otec mal s maloletým dieťaťom vytvorený pekný a harmonický vzťah, bolo medzi nimi silné puto. Po rozpade partnerského vzťahu rodičov maloletého dieťaťa zostal žiť otec dieťaťa ďalej u svojich rodičov a matka s maloletým dieťaťom žije v spoločnej domácnosti s navrhovateľom a ich spoločnou dcérou. Otec sa po ukončení spolužitia v jednej spoločnej domácnosti spočiatku s maloletým dieťaťom stretával v rozsahu určenom podľa Rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 8P/83/2013 zo dňa 16.1.2014 (ďalej len "rozhodnutie"), t.j. za prítomnosti matky maloletého dieťaťa. Matka dieťaťa však tieto stretnutia využívala k hádkam s otcom, pričom bezdôvodne odmietala umožniť otcovi styk so synom bez jej prítomnosti. Otec zároveň veľmi ťažko niesol neveru matky s navrhovateľom, ktorý bol v tom čase jeho dobrý kamarát a s ktorým sa neskôr zosobášila a vytvorila si novú rodinu. Stretnutia otca s maloletým dieťaťom tak z dôvodu správania sa matky stratili svoj účel. S odstupom času sa však otec opakovane dožadoval stretnutia

s maloletým dieťaťom, avšak bezvýsledne. Nebolo to však z dôvodu jeho nezáujmu ako sa to snaží prezentovať navrhovateľ, ale z dôvodu, že matka na jeho žiadosti nereagovala napriek tomu, že jeho styk je určený vykonateľným rozhodnutím súdu. Otec spočiatku kontaktoval matku maloletého dieťaťa sám. Neskôr, keď otcovi nebolo stretnutiu so synom vyhovené, bola matka listom zo dňa 11.5.2018 vyzvaná prostredníctvom právneho zástupcu otca na plnenie si povinnosti uloženej jej vykonateľným exekučným titulom a aby otcovi umožnila styk so synom. Napriek tomu, že predmetná výzva bola matke maloletého dieťaťa doručená dňa 16.5.2018, matka na ňu žiadnym spôsobom nereagovala. Od júna 2015 sa otec s maloletým dieťaťom nevidel vôbec. Nakoľko sa otec veľmi obáva, že v prípade, ak tento stav, počas ktorého maloleté dieťa nevída a ani sa s ním nemôže inak kontaktovať, bude pretrvávať ďalej, čím sa môžu natrvalo pretrhnúť ich väzby, podal na tunajší súd návrh na výkon súdneho rozhodnutia. Otec sa zároveň ďalším návrhom podaným na tunajší súd domáha zmeny rozhodnutia v časti rozšírenia jeho styku s maloletým dieťaťom bez účasti matky spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Je pravdou, že od rozpadu vzťahu matky a otca nedochádza ku styku maloletého dieťaťa s rodinou otca, avšak nie je to pre nezáujem rodiny otca, ale opätovne je tomu z dôvodu, že styk rodine otca napriek opakovaným žiadostiam neumožňuje matka maloletého dieťaťa. Stará matka (matka otca) od rozpadu ich vzťahu opakovane kontaktovala telefonicky a textovými správami matku maloletého dieťaťa a prosila ju o stretnutie s vnukom. Matka však všetky tieto jej žiadosti a prosby ignorovala a k stretnutiu s vnukom nikdy nedošlo. Stará matka taktiež ako otec maloletého dieťaťa ťažko nesie fakt, že svojho jediného a milovaného vnuka nevidela už dlhé časové obdobie. Stará matka preto vyhľadala právnu pomoc a prostredníctvom právneho zástupcu zaslala matke maloletého dieťaťa list zo dňa 11.4.2018. Stará matka navrhla matke maloletého dieťaťa stretnutie, účelom ktorého by bola dohoda o styku starej matky s vnukom. Aj túto snahu však matka maloletého dieťaťa odignorovala a na predmetný list doposiaľ' nereagovala. Otec má za to, že k podaniu návrhu navrhovateľa o osvojenie maloletého dieťaťa došlo výlučne z dôvodu, že matka po doručení listu právneho zástupcu starej matky pochopila, že otec aj jeho matka sú pripravení sa svojich práv domáhať súdnou cestou. O uvedenom svedčí aj fakt, že k podaniu návrhu došlo až po tom, čo bol matke doručený návrh starej matky prostredníctvom jej právneho zástupcu. Z vyššie uvedeného je zjavné, že otec o maloleté dieťa javí záujem, má záujem sa s maloletým dieťaťom stretávať a podieľať sa na jeho výchove, zdravom telesnom a duševnom vývine. Otec v celom rozsahu nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa. že k prispievaniu na výživu maloletého dieťaťa nedochádza z jeho strany z dôvodu uspokojenia potrieb maloletého dieťaťa, ale výlučne preto, aby sa vyhol prípadnému zákonnému postihu. Napriek tomu, že otec nebol v osobnom styku s maloletým dieťaťom dlhšiu dobu (z dôvodu, že mu styk nebol umožnený matkou) svojho jediného syna miluje a chce byť súčasťou jeho života. Otec si od narodenia maloletého dieťaťa plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, ktorá mu bola neskôr uložená aj súdom a plní si ju riadne doposiaľ. Otec súčasne uviedol,k že považuje za dôležité objasniť za akých okolností došlo k vydaniu exekučného titulu na podklade vzniku údajného dlhu na výživnom. Spočiatku však otec hradil výživné k rukám matky bez toho, aby si žiadal od matky potvrdenie o prijatí výživného. Je pravdou, že došlo aj k situácii, kedy otec matke výživné poskytol s omeškaním z objektívnych dôvodov, avšak bolo to výnimkou nie pravidlom. Nakoľko však otec nedisponoval žiadnymi dôkaznými prostriedkami na to, aby preukázal, že si svoju vyživovaciu povinnosť riadne plnil, nemohol sa v konaní riadne brániť. Zdôrazňil však, že v súčasnosti je dlh na výživnom splatený Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam máme za to, že nie sú splnené podmienky na osvojenie maloletého dieťaťa navrhovateľom. Otec má za to, že prejavuje skutočný záujem o maloleté dieťa, napriek správaniu matky sa otec snaží o styk s maloletým dieťaťom a pravidelne si plní svoju vyživovaciu povinnosť. Otec chce byť súčasťou života maloletého dieťaťa a podieľať sa tak na jeho výchove, preto sa styku s maloletým dieťaťom domáha aj v prebiehajúcich súdnych konaniach. Z vyššie uvedených dôvodov otec navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní zamietol návrh navrhovateľa na osvojenie maloletého Olivera Neumanna v celom rozsahu a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 07.06.2018 a na 19.07.2018, na ktoré sa dostavili všetci účastníci. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, ako aj biologického otca, matky vyjadreniami strán, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi (návrh č.l. 1-4, sobášny list čl. 5, rodný list č.l. 6, SMS komunikácia č.l. 7-12, vyjadrenie matky č.l. 28-29, vyjadrenie otca č.l. 36-39, výzva č.l. 40, podací hárok č.l. 41, výpis zo systému pošty č.l. 42, SMS komunikácia č.l. 43-48, vyjadrenie školy č.l. 49, lekárska správa č.l. 50, lekárska správa č.l. 51, vyjadrenie k vyjadreniu otca zo strany matky č.l. 74-76, lekárska správa č.l. 77, potvrdenie o podaní oznámenia č.l. 78-81, SMS komunikácia č.l. 82-88, vyjadrenie navrhovateľa č.l. 90-95, vyjadrenie otca č.l. 97-99, správa z ÚPSVaR, ako aj ostatnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise za účelom zistenia skutočného stavu.

6. Navrhovateľ uviedol, že je si vedomý podstaty osvojenia, na návrhu trvá, ako aj na všetkých skutočnostiach v ňom uvedených.

7. Otec pri výsluchu na pojednávaní dňa 07.06.2018 uviedol, že dlh vyrovnal v piatok minulý týždeň. Chodí do práce a platí výživné. V stredu minulý týždeň mu bol zadržaný vodičský preukaz a musel uhradiť výživné lebo potrebuje vodičský preukazu do práce. 1600,- eur bolo bežné výživné a 1200,-eur exekučné trovy. Otec uviedol, že naposledy bol za maloletým v roku 2015, nakoľko mu nie je príjemné stretávať sa s matkou maloletého od okolností, kedy začalo exekučné konanie. Nekontaktoval maloletého, lebo mal kopec starostí, preto čo matka uvalila na neho, tiež uviedol, že vie, že je to výhovorka. Od decembra 2017 začal matke maloletého písať SMS na podnet svojej matky. Nevie ako to bolo často, jeho matka mu povedala, že má písať matke. Otec uviedol, že matke povedal, že sa nemám s matkou maloletého o čom baviť, že nech to ide na súd cez právnikov. Otec nebol za maloletým v škôlke ani sa neinformoval o prospechu. Vie ako jeho dieťa vyzerá podľa fotiek, nakoľko jeho kamarát býva v tej istej bytovke ako matka maloletého, tiež to vie cez matku navrhovateľa. Návrhy boli podané minulý týždeň. Otec uviedol, že posledné 4 roky pracoval, žije u svojho otca. Dieťa mu chýbalo, ale sú tam okolnosti také, že sa nemusí s matkou maloletého, ale jeho matka začala do neho hustiť, aby sa o maloletého začal zaujímať, že o neho príde. PZ navrhovateľa kládol otázky: Viete kedy maloletý meniny alebo narodeniny? Vie , otec uviedol súčasne dátumy. Na otázku či dal maloletému nejaký darček na sviatok, prípadne Vianoce? Uviedol, že nie. Na otázku prečo podal návrh na výkon rozhodnutia až teraz otec uvádza, že nakoľko musel pracovať z dôvodu exekúcii. Na otázku PZ navrhovateľa, ako si predstavujete styk s maloletým? Otec uviedol, že aby p. R. uviedla maloletému, kto je a potom môžu ísť na prechádzku. Na doplňujúcom výsluchu dňa 19.07.2018 otec uviedol, že prvé stretnutie bolo tak že som prišiel o 15.00 hod. predstavil som sa mu tak že som ujo, a malý sa predstavil mne, spolu s p. K. a Emkou išli na ihrisko. So synom sa hrali, bol šťastný, nevidel na ňom, že by sa nechcel hrať. Keď sa lúčili malý povedal, aby neodišiel, malý sa za ním rozutekal. Bol prítomný aj p. K., on sa venoval Emke a otec synovi. Kúpil synovi aj dary, hračky, ovocie. Na druhé stretnutie, priniesol autíčko, ktoré mu daroval dedko a dary od babky. Otec namietal nerealizovanie stretnutia, pričom matka maloletého písala, že ona ruší stretnutie, lebo je chorá a aj malý. Písala mu, že nech povie, že aké berie lieky a povedala p. K., že je to normálna choroba. Žiadal, aby mu p. K. povedala ako ju atakuje. Cca 3 roky sa nekontaktoval so synom. Chce byť so synom, chce rozvíjať s ním vzťah. Nenavštívil dieťa preto, že vzťah s p. K. bol vzťah ku koncu zlý. V. nemohol chodiť k starým rodičom, potom tam bola aj nevera. Neinformoval sa o dieťati, vedel kam dieťa chodí, vie aký je lekár dieťaťa, vie to z predloženého potvrdenia. Výživné platil, doplatil to cca mesiac dozadu. Nebolo mu príjemné zároveň sa stretávať s p. K. a preto som sa nestretával s maloletým, nemal som na to odvahu ani nervy. PZ navrhovateľa kladie otázky: Aký máte v súčasnosti vzťah s matkou mal.? Zatiaľ je to v pohode, správa sa normálne, podľa správ a SMS to zase smeruje k tomu istému. Vtedy Vám to bolo nepríjemné a teraz nie ? Ide o môjho syna.

8. Otec na pojednávaní predložil k nahliadnutiu zrušenia zadržania vodičského preukazu. Doklad o úhrade výživného, resp. o úhrade exekúcie 1293,- eur, doklady po nahliadnutí a oboznámení súdom boli otcovi vrátené späť. Šlo o predložené originály dokladov o vklade výživného na exekúciu v sume 200,-eur a 200,-eur dňa 29.03.2017 a 10.05.2017. Úhrada trov exekúcie 356,95 eur dňa 01.06.2018 a 1596,36 eur dňa 01.06.2018, ako aj vyúčtovanie exekučných trov.

9. Matka na pojednávaní v rámci výsluchu uviedla na otázky: Je pravdou že Vás kontaktoval otec mal. dieťaťa a neumožnili ste mu stretnutie? Áno, stále mi posielal SMS, príde mi to účelové, na všetko sa vyhovára len na mňa. Reagovali ste na správy? Nie, nereagovala. Je pravdou, že Vás kontaktovala matka otca dieťaťa? Áno, pravidelne sa mi vyhrážala, ohovárala ma pred matkou môjho manžela, že som alkoholička a feťáčka. Je pravdou, že Vás stará matka kontaktovala ohľadom stretnutia s Vaším synom? Áno, kontaktovala Odpovedali ste im na správy? Neodpovedala, odkedy sa mi vyhrážali, tak som si ju zablokovala.

Môžete potvrdiť, že Vám boli doručené podania z našej advokát. kanc. týkajúce sa stretnutí otca a starej matky s Vaším synom? Boli doručené, až potom, ako bol podaný tento návrh. Reagovali ste nejako na tie listy? Nereagovali ako sme podali tento návrh. PZ otca uviedol, že čo sa týka písomných podaní nie je pravdou, že boli doručené až po podaní návrhu, P. K. to prevzala ešte predtým, než bol podaný návrh. Matka na pojednávaní dňa 19.07.2018 uviedla, že maloletý sa pri stretnutí s otcom nesprával sa nejako výnimočné, stretnutia prebiehajú pod ich činžiakom. Ani po stretnutí ani medzi stretnutiami otca nespomínal. Nejako nadšene ho videl, bolo to tak ako keď zíde dole na ihrisko. Aký má súčasnosti maloletý vzťah s otcom? Po druhom stretnutí keď boli chvíľu osamote , manžel keď kázal aby si upratal izbu malý sa zdul a povedal mu že nie je jeho otec. Navrhovateľ keď sa ho opýtal, že kto mu to povedal, tak povedal, že ujo.

10. Opatrovník maloletého pre konanie uviedol, že najlepší záujem dieťaťa je diskutabilný aj s vyjadrenia otca aj s SMS komunikácie, ktorú predložila matka, nakoľko otec zvažoval osvojenie dieťaťa. Z ich pohľadu otec viac ako 3 roky neprejavoval skutočný záujem o dieťa a jeho záujem o dieťa teraz vnímame účelové konanie, ktoré je podmienené podaním návrhu na osvojenie dieťaťa manžel a matky. Z nášho pohľadu dieťa je stabilizované v rodine matky a jeho manžela, má k ním vytvorený vzťah , manžel a matky považujme za svojho otca, majú vytvorenú rodinu. Ich vzťah je dlhodobý, stabilný. Napriek tomu, však máme za to, že je dobré vyhovieť návrhu manžela matky na osvojenie dieťaťa. Dávame na zváženie súdu, či by nebolo dobré prizvať do konania znalca.

11. Vo vyjadrení podanom na súde dňa 15.06.2018 matka poprela tvrdenia otca o harmonickom vzťahu a silnom citovom pute otca so synom. Uviedla, že už v vtedy boli otcovi prednejší kamaráti a drogy. Matka uviedla, že otec prišiel po zverení maloletého do jej starostlivosti len jediný krát podľa rozsudku, a ostatné časy chodil len kvôli výživnému. Raz pri takomto kontakte vnikol do domu a odniesol maloletému kočár, ktorý kúpil. Postupne pre problém s drogami a hazardom otec prestal platiť výživné, za čo bol odsúdený súdom a následne došlo k exekúcii výživného. Otcov záujem prostredníctvom sms správ matka označila za účelový pod nátlakom jeho matky, pričom reálne nedošiel, a pritom v mieste bydliska chodil za kamarátom. Z pohľadu matky ide o nátlak zo strany matky otca, ktorá sa jej pravidelne vyhrážala súdom a spochybňovala jej rozhodnutia ako matky. V dôsledku uvedeného si zablokovala starú matku maloletého v telefóne. Ďalej matka uviedla, že stará matka maloletého ju očierňovala (označila za feťáčku, alkoholičku, že bola neverná) v očiach matky manžela, načo podala matka maloletého trestné oznámenie pre ohováranie. Súčasne matka maloletého poprela údajnú neveru voči Pavlovi Q., s ktorým tvorila pár do roku 2013, pričom s navrhovateľom tvoria pár až od roku 2015. Súčasne poprela, že by navrhovateľ bol niekedy priateľom otca dieťaťa.

12. Navrhovateľ reagoval na vyjadrenia otca písomným podaním doručeným súdu, kde uviedol, že k svojmu návrhu zo dňa 25.04.2018 pripojil aj komunikáciu medzi rodičmi maloletého V., z ktorej vyplýva, že otec sa chcel maloletého vzdať. Je bez právneho významu, či táto komunikácia je stará niekoľko dní, mesiacov či rokov, podstatný je úmysel a vôľa otca, ktorá sa zmenila až potom, čo bolo začaté konanie o osvojení. Otec totižto až v priebehu tohto konania začal prejavovať „záujem“ o maloletého, čo sa nedá hodnotiť inak ako účelové. Hoci aj otec predložil komunikáciu medzi rodičmi zo dňa 03.04.2018, vyplýva z nej iba formálne odmietnutie otca s udelením súhlasu na osvojenie (žiadny záujem otca o osud, či záujmy maloletého z nej nevyplývajú). Až dňa 24.05.2018, kedy už bolo začaté súdne konanie vo veci osvojenia maloletého V., pričom otec sa účelovo prezentuje ako milujúci rodič, ktorý má záujem sa a maloletým stretávať, že ho ľúbi a údajne má s ním dobrý vzťah. Je však bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že otec sa začal zaujímať o maloletého až po začatí súdneho konania. Tvrdenia otca v SMS správe o tom, ako maloletého ľúbi a že ho nevída kvôli matke, sú s prihliadnutím na okolnosti jednoznačne učelové. Pokiaľ ide o tieto „formálne a učelovo vyjadrované“ city otca k maloletému dieťaťu, vyvracia ich priamo aj skutočnosť, že otec sám na pojednávaní uviedol, že napriek tomu, že vedel, kedy má maloletý narodeniny a meniny, nikdy mu nič nepriniesol, nedaroval, nezavolal mu, či ho nenavštívil. Je potom otázne, čo je to za lásku otca k jeho synovi, keď si na neho nespomenie ani len počas sviatkov (rovnako tak nikdy mu nič nekúpil na Vianoce, Mikuláša, či Deň detí a pod.), ako aj v iný, bežný deň. Otec sa o maloletého nikdy nezaujímal (okrem obdobia po podaní návrhu na osvojenie), o tejto skutočnosti nevie predložiť jediný dôkaz, pričom popierame tvrdenia otca o tom, že by mu matka v styku bránila. Otec o tejto skutočnosti nepredložil a ani nevie predložiť žiadny dôkaz. Otec sa tak v dôsledku dôkaznej núdze stavia do pozície obete, ktorej

boli upierané práva, avšak sám sa o tieto práva nikdy nezaujímal. Otec v jeho vyjadrení uvádza, že popiera skutkové tvrdenia navrhovateľa, ktoré sú údajne nepravdivé a údajne má navrhovateľ zatajovať podstatné skutočnosti. Otec maloletého z rozpadu vzťahu s matkou viní práve ju, nakoľko mu údajne mala byť neverná, čo otec ťažko znášal. Toto vyjadrenie otca považujeme za absurdné, hraničiace s ohováraním (neverná mala byť dokonca s navrhovateľom, s ktorým začala tvoriť pár až 01/2015). Je evidentné, že otec sa snaží matku stavať do pozície zodpovedného subjektu nielen za rozpad ich vzťahu, ale aj za nestretávanie sa otca s maloletým. Naopak, seba vykresľuje ako milujúceho otca a partnera, ktorý si zakladal na budúcnosti s matkou maloletého. SMS správy priložené k návrhu na osvojenie však preukazujú presný opak toho, čo otec píše. Otec sa na viacerých miestach komunikácie priznával k užívaniu omamných látok (dokonca tvrdých drog - kokain), dokonca mu príde smiešne to, ako za dva mesiace prišiel o 4.500,- EUR v dôsledku čoho nemal na úhradu výživného, tiež uvádza, ako sa mu nechce vstávať do práce, následkom čoho dostal výpoveď. Dôvodom rozpadu vzťahu bola pritom práve neustála nezodpovednosť, užívanie návykových látok a neschopnosť otca udržať si trvalo zamestnanie, pričom otec je rovnako nezodpovedný aj vo vzťahu k jeho rodičovským právam a povinnostiam voči maloletému. Nie je pravdou ani to, že otec sa po ukončení spolužitia s maloletým stretával v zmysle rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 8P/83/2013, pretože za maloletým prišiel jediný krát, čo potvrdila aj matka. Opätovne otec nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by preukázal jeho tvrdenia. Otec tiež uvádza, že sa viackrát dožadoval stretnutia s maloletým, čo matka vždy odignorovala, tak bola vyzvaná právnym zástupcom na splnenie si uloženej povinnosti. Poukazujeme však na to, že táto výzva zo dňa 11.05.2018 (doručená matke dňa 16.05.2018) bola vypracovaná až po začatí konania vo veci osvojenia, teda ide opäť o účelové a zavádzajúce konanie otca. Účelové a zavádzajúce je tiež konanie otca spočívajúce v podaní návrhu na výkon rozhodnutia a rozšírenie styku s maloletým, nakoľko všetky tieto úkony začal vykonávať až po začatí tohto konania, predmetom ktorého je osvojenie maloletého V. navrhovateľom. Otec má za to, že k podaniu návrhu navrhovateľa o osvojenie maloletého dieťaťa došlo výlučne z dôvodu, že matka po doručení listu právneho zástupcu starej matky pochopila, že otec aj jeho matka sú pripravení sa svojich práv domáhať súdnou cestou. Tieto tvrdenia sú nepravdivé, pretože aj v priebehu konania vyšlo najavo, že otec sa o maloletého začal zaujímať až po podaní návrhu na osvojenie. Pokiaľ ide o výzvu starej matky, táto je bezpredmetná z dôvodov už vyššie uvedených. Navrhovateľ by si opätovne dovolil poukázať na podstatné fakty a okolnosti prípadu, na ktoré už poukázal vo svojom návrhu a ktoré tiež vyšli najavo na pojednávaní konanom dňa 07.06.2018: - otec sa o maloletého nezaujímal najmenej 3 roky (naproti tomu navrhovateľ sa s matkou podieľa na jeho výchove),

- otec maloletého sa matke viackrát priznal, že užíva omamné látky, vrátane tvrdých drog,

- otec maloletému nikdy nenapísal, nezavolal, nič mu nekúpil na Vianoce, Mikuláša alebo iný sviatok (naproti tomu navrhovateľ mu pravidelne kupuje darčeky, keď má sviatok, alebo niekedy len z dôvodu, aby ho potešil, pretože ho ľúbi ako vlastného),

- otec nepomohol matke, keď bol maloletý chorý, nikdy neprispel na lieky (naproti tomu navrhovateľ matke pomáhal s výchovou a staral sa o zdravie maloletého),

- otec sa nezaujíma o aktivity maloletého, nikdy mu neprispel na jeho záujmy či škôlku (naproti tomu navrhovateľ vodí do a zo škôlky maloletého, zúčastňuje sa na jeho predstaveniach, chodí na deň otcov do škôlky - viď tiež potvrdenie zo škôlky, ktoré bolo založené do súdneho spisu),

- otec sa chcel vzdať otcovstva voči maloletému,

- otec bol odsúdený za úmyselný trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa ustanovenia § 207 ods. 1 spáchaný voči maloletému (naproti tomu, kým otec neprispieval na výživné, (túto povinnosť na seba prevzal navrhovateľ, pretože matka by ho z rodičovského príspevku neuživila),

- voči otcovi bola vedená exekúcia v dôsledku neplnenia si vyživovacej povinnosti, pričom celkový dlh bol vyše 1.700,- EUR; otec uvádza, že tento dlh bol vyrovnaný, avšak opomína fakt, že až po začatí konania o osvojení; otec tiež neuvádza, že za dva roky uhradil na dlžnom výživnom približne 500,- EUR (v tejto súvislosti popierame tvrdenia otca o tom, že by mal matke dávať peniaze k rukám matky, čo mala matka zrejme zneužiť a podať návrh na exekúciu;

- otec maloletého mal k dispozícii rozsudok Okresného súdu Trnava, ktorým mal určený styk, napriek tomu nikdy za maloletým neprišiel (naproti tomu navrhovateľ s ním trávi svoj život),

- maloletý Oliver otca nepozná, nepoznal ho ani na fotke,

- otec sa v komunikácii s matkou potešil, ak mu uviedla, že po zmene priezviska nebude už musieť platiť výživné (je teda zrejmé, že výživné bral iba ako nútenú povinnosť, aby sa vyhol ďalším následkom),

- zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by otec mal záujem o maloletého, okrem jeho formálneho a núteného záujmu po začatí konania,

- otec doposiaľ nepreukázal, že by mu bolo v styku bránené, formálne a účelovo podal návrh na rozšírenie styku a výkon rozhodnutia, aby navodil toto zdanie,

- otcov aj tento „formálny“ záujem dokonca nie je jeho záujmom, ale ako správne aj súd uviedol na pojednávaní a ako vyplýva z jeho výpovede, do tohto ho nútila iba jeho matka (stará matka maloletého). V zápisnici je totiž uvedené, že „od 12/2017 som začal matke maloletého písať SMS na podnet mojej matky. Neviem ako to bol často, moja mama mi povedala, že mám písať sms matke.“ Podľa navrhovateľa je nepochybné, že formálne prejavovaný záujem otca nie je v skutočnosti ani jeho záujmom, ale záujmom jeho matky, ktorá sústavne dlhodobo atakuje matku maloletého, či už na internetových fórach alebo vyhľadáva jej blízke osoby a na osobných stretnutiach o nej rozpráva, že je alkoholička a feťáčka, pričom tieto výroky boli aj predmetom trestného konania vedeného na OR PZ TT (ČVS: ORP-251/4-VYS- TT-2018), pričom vyšetrovateľ vec postúpil na Okresný úrad na prejednanie priestupku. Z uvedeného len vyplýva, že celý „záujem“ otca je len snahou jeho matky zabrániť osvojeniu, nakoľko medzi ňou a matkou maloletého V. neboli nikdy fungujúce vzťahy, a tak robí všetko pre to, aby vo svojom živote nebola šťastná. Naproti tomu, navrhovateľ má skutočný záujem osvojiť si maloletého a byť „oficiálne“ aj jeho otcom, hoci túto rolu už dávno prevzal. Navrhovateľ je jediný mužský vzor, pri ktorom maloletý vyrastá. Trávi s ním voľný čas, hrajú sa spolu, kreslia si, vodí ho do škôlky a znej, pričom k ich vzťahu sa vyjadrili aj samotná materská škôlka, ktorú maloletý navštevuje, a z ktorého vyjadrenia vyplýva, že ho maloletý oslovuje „tato“, že majú dobrý vzťah, navrhovateľ sa o neho vždy zaujíma a maloletý mu s radosťou oznamuje zážitky z celého dňa.

13. Otec reagoval na vyjadrenie navrhovateľa podaním doručeným súdu, kde uviedol, že v celom rozsahu nesúhlasí s návrhom navrhovateľa na osvojenie maloletého dieťaťa. Nie je v kompetencií navrhovateľa posudzovať intenzitu Formálnosti udeleného súhlasu, keďže samotný zákon nerozlišuje medzi "viac alebo menej Formálnym" udelením súhlasu či nesúhlasu. Nesúhlas s osvojením bol daný jednoznačne, zrozumiteľne a spĺňa tak všetky (aj Formálne) náležitosti, ktoré sú na udelenie súhlasu/ nesúhlasu kladené. Opätovne pripomíname, že po tom čo bol otcovi doručený návrh na osvojenie, zaslal matke maloletého dieťaťa textovú správu, kde Jej opakovane uviedol, že s osvojením maloletého dieťaťa navrhovateľom nesúhlasí. S uvedeným tvrdením navrhovateľa nemôžeme súhlasiť, keďže už v doterajšom konaní otec preukázal, že záujem o maloletého mal (predložením sms-komunikácie), v kontaktovaní mu však bránila matka maloletého a otec nechcel maloletého stresovať tým, že by musel byť prítomný pri ich hádkach s matkou. Naopak, návrh na osvojenie bol reakciou na akciu: doručenie písomného návrhu starej matky maloletého (p. Q.) na upravenie styku s maloletým. Keďže matka maloletého nemá k starej matke pozitívny vzťah a chcela zamedziť všetkým kontaktom členov rodiny zo strany otca s maloletým, iniciovala, resp. navrhovateľ, návrh na osvojenie. Snahy o dosiahnutie osvojenia preto môžeme považovať za účelové jednanie zo strany matky maloletého. Matka maloletého má negatívny vzťah k matke odporcu. Jej vzťah ilustruje vyjadrenie matky maloletého na adresu matky odporcu, ktorú po pojednávaní na súde, označila "Ty sviňa tlstá". Takéto verbálne invektívy zo strany matky maloletého voči matke odporcu nie sú zriedkavosťou. Tvrdenie odporcu o Lom, že maloletý matku odporca nepozná a nepovažuje ju za svoju starú matku, opätovne len podporuje naše tvrdenie, a síce, že matka maloletého systematicky bráni matke odporcu v kontakte s maloletým. Súdu sme predložili sms-správy od matky odporcu, z ktorých je zrejmé, že sa o kontakt s maloletým dlhodobo pokúšala Otec maloletého nepoprel, že požíval v minulosti omamné látky, v súčasnosti je však "čistý" a drogy nepožíva. Dovoľujeme si opätovne pripomenúť, že v tom čase keď omamné látky užíval otec maloletého, užívala ich aj matka maloletého.

14. Z obsahu č.l. 5 mal súd preukázané, že navrhovateľ je manželom matky maloletého. Z obsahu č.l. 50 a 51 plynie, že maloletý ako aj navrhovateľ sú zdravý a spôsobilý na osvojenie dieťaťa. Z obsahu č.l. 49 mal súd preukázané, že maloletého vodí do škôlky navrhovateľ, ktorý sa o maloletého aj stará v súvislosti s dochádzkou a rieši všetky problémy maloletého aktívne, pričom maloletý oslovuje navrhovateľa tato. Z obsahu lekárskej správy č.l. 77 plynie ľahké pomliaždenie ruky matky maloletého, ktoré jej mal spôsobiť otec maloletého dieťaťa, rovnako ako aj z potvrdenia č.l. 78 o oznámení fyzického napadnutia. Z obsahu predloženej sms komunikácie plynie, že otec maloletého užíval v roku 2015-2016 omamné a psychotropné látky (marihuana, kokain), hral automaty. Súčasne z obsahu č.l. 87-88 plynie, že otec reálne uvažoval o zrieknutí sa otcovstva k maloletému. Súd súčasne z obsahu nesporných skutkových tvrdení strán mal preukázané, že otec bol odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy,

keď od mája 2015 do 08.07.2016 neplnil si vyživovaciu povinnosť (viď súčasne Trestný rozkaz č.k. 1T/52/2016-187 zo dňa 08.06.2016 predložený na pojednávaní navrhovateľom).

15. Z obsahu záveru psychologickej správy Referátu Psychologicko-poradenských služieb Úradu prace sociálnych vecí a rodiny zo dňa 12.07.2018 plynie, že pre podaný návrh na osvojenie aktuálne nie sú známe Ine skutočnosti, ktoré by mu bránili, okrem nesúhlasu otca. Pán Q. sa svojich otcovských práv v súčasnosti vzdať nechce a je motivovaný svoj vzťah so synom rozvíjať. To, nakoľko by boli ďalšie jeho snahy priaznivé pre vývoj syna je možné odsledovať iba v priebehu dlhodobého času, momentálne nie je možné predvídať ani vysloviť žiadne definitívne stanovisko. Z hradiska zdravého, priaznivého vývinu je nevyhnutné postupne V. oboznámiť s jeho pôvodom spôsobom primeraným veku dieťaťa.

16. V rámci záverečných rečí navrhovateľ zotrval na podanom návrhu ako aj na všetkých doterajších tvrdeniach, zhrnul podstatný obsah uvedených skutočností, zdôraznil svoj pozitívny vzťah k maloletému a vôľu byť mu otcom, aby maloletý mohol vyrastať vo fungujúcej a harmonickej rodine, kde žije doteraz, pričom majú k sebe silný citový vzťah, pričom maloletý ho považuje za svojho otca

17. Strana otca záverom uviedla, že tak, ako uvádzali v predchádzajúcich vyjadreniach žiadame, aby návrh bol zamietnutý, nakoľko majú za to, že nie sú splnené podmienky na osvojenie maloletého. Otec maloletého prejavuje skutočný záujem o maloletého o stretávania sa s ním, o jeho výchovu. V situácii, ak by mal súd preukázané, že odporca neprejavuje skutočný záujem bolo by to výlučne z prekážok vytvorených na strane matky maloletého. V zmysle ust. § 104 zákona o rodine by mal súd zistiť vzhľadom na lek. správy, či zdravotný stav osvojenca, osvojiteľa nie je v rozpore s účelom osvojenia. Zároveň žiadame, aby súd žiadnemu z účastníkovi nepriznal náhradu na náhradu trov konania.

18. Matka záverom uvádza, že je to v záujme maloletého byť osvojený manželom

19. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

20. Podľa § 144 ods.1 zákona č. 161/2015 Z.z. účastníkmi konania sú osvojované dieťa, jeho rodičia, prípadne poručník, osvojiteľ a jeho manžel.

21. Podľa § 97 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia.

22 Podľa § 98 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z. osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Táto podmienka sa nevzťahuje na ustanovenie § 100 ods. 3 Zákona o rodine.

23. Podľa § 99 ods. 1, 2 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z., medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel. Osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme.

24. Podľa § 100 ods. 1, 2,3 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z. osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa (1). Ako spoločné dieťa môžu maloletého osvojiť len manželia (2). Ak je osvojiteľ manželom rodiča maloletého dieťaťa, môže osvojiť maloleté dieťa len so súhlasom druhého manžela; súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou (3).

25. Podľa § 101 ods. 1 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z. na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolať súhlas možno

len do času, kým nie je maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.

26. Podľa § 102 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., a osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka.

27. Podľa § 102 ods. 4 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., súhlas na osvojenie v prípadoch uvedených v odseku 1 dáva opatrovník, ktorý bol osvojovanému maloletému dieťaťu ustanovený v konaní o osvojenie. Na ustanovenie opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Funkcia opatrovníka zaniká vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.

28. Podľa § 104 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. súd je povinný na základe lekárskeho vyšetrenia zistiť, či zdravotný stav osvojenca a osvojiteľov nie je v rozpore s účelom osvojenia. S výsledkami vyšetrenia oboznámi osvojiteľa, zástupcu osvojenca a poučí ich o účele, obsahu a dôsledkoch osvojenia.

29. Podľa Čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona..

30. Podľa Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

31. Podľa Čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.

32. Podľa ČL. 5 prvá veta základných zásad ZR, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

33. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

34. Podľa § 28 ods. 2 ZR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

35. Podľa § 30 ods. 1 ZR, rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením

36. Podľa § 148 zákona č. 161/2015 Z.z., v rozsudku, ktorým sa vyslovuje osvojenie, súd uvedie i priezvisko, ktoré bude osvojenec mať.

37. Podľa § 105 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z. osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4 pre ostatné deti. To platí aj v prípade, že osvojiteľom je manžel matky osvojenca.

38. Podľa § 106 ods. 1,2 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z. osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo

opatrovníkom, ktorý mu bol ustanovený súdom. Ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvojenca, príbuzenské vzťahy medzi osvojencom, rodičom a jeho príbuznými ostávajú zachované.

39. Podľa § 108 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z. osvojiteľ sa zapíše v matrike namiesto rodiča osvojenca na základe oznámenia súdu.

40. Súd z vykonaného dokazovania mal jednoznačne preukázané, že sú splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia o tom, že navrhovateľ K. sa stane osvojiteľom maloletého V. R.. Súd sa oboznámil s návrhom, rodným listom, sobášnym listom navrhovateľa, správou z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, zdravotným stavom navrhovateľa a maloletého dieťaťa. Súd konštatuje, že v konaní bolo nesporne preukázané, že otec maloletého dieťaťa sa reálne o syna prakticky tri roky vôbec nezaujímal, pričom neplatil na maloletého ani výživné. Uvedené bolo preukázané listinnými dôkazmi, ako aj vyjadreniami strán, ako aj samotným výsluchom otca. Súd má za to, že neobstojí tvrdenie otca, ktorý sa bránil tým, že kvôli vzťahu s matkou nechodil za synom. Otec mal upravený styk, vedel kde syn býva, kde chodí do škôlky, ako vyzerá, pričom za synom nikdy neprišiel. Súd obranu otca spočívajúcu v tom, že o syna sa zaujímal prostredníctvom sms správ opätovne vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko reálne otec za synom nešiel, pričom tú možnosť mal, avšak pre nezáujem z jeho strany túto nevyužil. Otec syna nenavštívil ani v čase narodenín, menín, resp. sviatkov a maloletému nepriniesol žiaden darček (nehľadiac na situáciu po začatí konania). Záujem o syna prejavil až pod nátlakom svojej matky (čo sám uviedol), a preto následne realizoval snahu o styk práve pod tlakom svojej matky, avšak nie z vlastnej vôle. Súčasne otec uviedol, že výživné zaplatil z dôvodu, že mu vzali vodičský preukaz, pričom až uvedené spolu s týmto konaním ho viedli k zaplateniu dlžného výživného, t.j otec si neplnil ani základné povinnosti. Uvedené skutočnosti plynú tak z výsluchov, ako aj vyjadrení popísaných vo vyššie uvedených odsekoch. Súd konanie otca, ktorým v súčasnosti prejavuje záujem o dieťa vyhodnotil ako účelový, formálny bez reálneho záujmu, ktorý otec koná pod nátlakom vlastnej matky, čo plynie z jeho výpovede na pojednávaní. Otec v priebehu konania nevedel a nutno dodať, že ani reálne nemohol zdôvodniť tri roky faktického nezáujmu o dieťa, kedy nevykonal nič v prospech maloletého a aj výživné muselo byť vymáhané súdnou cestou. Súd k tvrdeniu otca, že platil výživné k rukám matky bez dokladu konštatuje, že toto je v príkrom rozpore s rozhodnutím v trestnom konaní (kde sa mal uvedeným brániť), pričom súd v tejto veci je viazaný výrokom trestného rozhodnutia. Odhliadnuc od uvedeného, platenie výživného v uvedenom období je aj v rozpore s sms komunikáciou medzi matkou a starou matkou a dokonca tvrdením samotného otca, ktorý uvádzal, že už za matkou od určitého času (následne po incidente s kočíkom a pomliaždenou rukou) nechodil, tj. ak nechodil, nemohol platiť výživné. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že na osvojenie maloletého nie je potrebný súhlas otca maloletého podľa § 102 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, nakoľko otec si neplnil vyživovaciu povinnosť viac ako tri roky, nenavštevoval dieťa, neupravil si dobrovoľne svoje pomery (bol dlhodobo nezamestnaný dobrovoľne), neprejavil skutočný záujem o dieťa, pričom mal na to všetky možnosti, a napriek tomu fakticky nevykonával žiadne z oprávnení, ktoré mu umožňuje zákon o rodine v ustanoveniach § 28 resp. § 30 a ďalších, a týchto sa prakticky dobrovoľne vzdal úlohy otca, ktorú reálne vykonával navrhovateľ. Otec miesto záujmu o maloletého sa venoval voľnočasovým aktivitám, pričom z obsahu sms komunikácie plynie, že v minulosti to boli zábava, automaty, drogy, kamaráti, pričom otca vôbec nenapadlo si plniť úlohu otca. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že nie je potrebný súhlas otca na osvojenie maloletého, ale že tento súhlas v konaní môže dať ustanovený opatrovník. Súd má za to, že osvojenie maloletého manželom matky je v najlepšom záujme maloletého, nakoľko reálne otcom maloletého vo všetkých smeroch za ostatný čas je manžel matky, ktorý sa reálne o dieťa stará, vodí ho do škôlky, rieši jeho problémy, vyživuje ho, zabezpečuje mu všetku starostlivosť spolu s matkou, a to tak po materiálnej ako aj po citovej stránke, čo plynie mimo uvedené z toho, že maloletý navrhovateľa oslovuje tato (viď vyjadrenie školy). Súd súčasne posudzoval aj skutočný záujem príbuzných otca (v tomto prípade starej matky), pričom aj tento záujem musí súd skonštatovať ako formálny, kedy stará matka reálne za ostatné tri roky nepodnikla také kroky, ktoré by viedli k jej stretávaniu s maloletým s výnimkou postupu po uzavretí manželstva navrhovateľa s matkou maloletého, čo však súd nevyhodnotil ako skutočný záujem, ale obrannú reakciu s cieľom zmariť prípadné osvojenie. Súd ku konaniu otca a jeho matky uvádza, že skutočný záujem znamená to, že bez ohľadu na antipatiu k osobe matky, by v záujme dieťaťa sa snažili o stretávanie, aby mohli rozvíjať svoj vzťah, pričom to, že uvedené nerealizovali z nimi uvádzaných dôvodov nemožno ospravedlniť. Súčasne z obsahu sms komunikácie plynie, že stará matka si bola vedomá, že syn neplatí na maloletého výživné (viď sms komunikácia č.l.48), ale reálne neurobila nič v záujme maloletého, aj keď vplyv starej matky na otca dieťaťa je evidentný podľa jeho správania v konaní. Súd súčasne uvádza, že stará matka si bola vedomá svojej zákonnej možnosti na úpravu styku,

avšak nič v tomto smere nepodnikla a rovnako maloletého nenavštevovala. Otec mal vykonateľné súdne rozhodnutie na základe, ktorého sa mohol stretávať so synom, súčasne mal zákonnú možnosť na úpravu styku s maloletým, čo však pre vlastný nezáujem nevyužil a za synom nechodil. Vzhľadom na uvedené súd má za to, že nie je potrebný súhlas otca na osvojenie a teda by nemusel byť ani účastníkom súdneho konania, čo však vyplynulo až z reálneho dokazovania v rámci súdneho konania, a preto súd s otcom konal ako s účastníkom. Súd v súlade so zákonom musí v prvom rade hľadieť na najlepší záujem maloletého dieťaťa, čo plynie tak z rozhodovacej praxe súdov ako aj judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, t.j. že záujem maloletého je vždy prvoradým hľadiskom vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a dokonca má mať prednosť pred záujmami rodičov. Tak ako už súd uviedol vyššie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že najlepším záujmom maloletého je, aby sa stal osvojencom navrhovateľa, nakoľko s ním prežil podstatnú časť svojho života, kedy mu bol jediným reálnym otcom, ktorého poznal a spoločne s matkou a jeho sestrou tvoria rodinu. To, že otec si osvojenie neželá, nie je vzhľadom na jeho doterajšie konanie a postoj právne významné, nakoľko tak nekonal z vlastnej vôle, ale pod tlakom vlastnej matky. Otec maloletého je pre maloletého cudzím človekom. Maloletému navrhovateľ poskytuje všetko, čo potrebuje (zabezpečuje všetky jeho životné potreby po všetkých stránkach) a čo sa očakáva, že by mal dostávať od otca. Uvedené nie je možné zmeniť ani tým, že otec sa maloletým stretol momentálne párkrát pod dojmom tohto konania, ani to, že mu kúpil rôzne hračky, alebo iné predmety s cieľom vyvolať zdanie, že mu na maloletom záleží. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, že návrhu za súhlasu matky a opatrovníka vyhovel.

41. Súd matke maloletého uvádza, že je potrebné, aby maloletého postupne pripravila na situáciu, že tento zistí, že navrhovateľ nie je jeho biologickým otcom a ideálne by bolo, aby to bolo pred nástupom do školy, pričom je možné za týmto účelom využiť pomoc odborníkov, či už v neziskových organizáciách alebo na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny. Maloletý v živote bude určite konfrontovaný s uvedenou skutočnosťou a je potrebné aby bol na to pripravený, s touto situáciou vyrovnaný aby mu to v budúcnosti nespôsobilo problémy v osobnom živote a jeho vývoji.

42. Súd poučil osvojiteľa o význame osvojenia z hľadiska záujmu spoločnosti aj z hľadiska záujmu osvojovaného dieťaťa, ako aj o tom, aké povinnosti má osvojiteľ.

43. Súd konštatuje, že právoplatnosťou tohto rozhodnutia skončí vyživovacia povinnosť biologického otca k maloletým deťom.

44. Súčasne súd rozhodol o zmene priezviska maloletého na K..

45. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z.,(ďalej len „CMP“) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

46. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 52 CMP, nakoľko žiadne okolnosti prípadu náhradu trov konania neodôvodňovali.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie(§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 .