Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csp-13-2017.pdf
PDF · 81.01 KB
Case nature
Area
Subarea
3Csp/13/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Milanom Vaľušom v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným: X. Ľ. D., H.. XX.XX.XXXX, Č. Č.. XXX, XXX XX Č., X. Z. D., H.. XX.XX.XXXX, Č. Č.. XXX, XXX XX Č., o zaplatenie 4.837,92 eur s prísl., t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaná v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4.717,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.717,92 eur od 10.02.2015 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 95%, o ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1., 2. rade zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 4837,92 eur s 6,59 % úrokom za úver zo sumy 4500,23 eur od 10.2.2015 do zaplatenia a 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4837,92 eur od 10.2.2015 do zaplatenia a trovy konania.
2. Tunajší súd rozsudkom, č. k. 3Csp/13/2017 - 39 dňa 15.03.2017, zaviazal žalovanú v 1/rade a žalovaného v 2/rade zaplatiť žalobcovi sumu 4.717,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.717,92 eur od 10.2.2015 do zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach po 20,- eur mesačne, ktoré splátky sú splatné vždy do 25 - teho dňa toho ktorého mesiaca, na adrese žalobcu, pod následkami straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 95%, o ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím, po právoplatnosti tohto rozsudku.
3. Proti rozsudku v rozsahu zamietavej časti, t. j. v časti nepriznaných úrokoch z úveru po zosplatnení a v časti, v ktorej súd prvej inštancie povolil žalovaným splácať dlh v splátkach, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že nárok na požadovanie úrokov za poskytnutý úver možno odvodiť aj z analogického výkladu v ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak dlžník vráti peňažné prostriedky skôr, než bolo dohodnuté, je povinný platiť úroky len do momentu vrátenia peňažných prostriedkov. Je teda nepochybné, že povinnosť dlžníka platiť dohodnutý úrok za úver zaniká až úplným vrátením toho, čo dlžník od veriteľa dostal, a teda zánik povinnosti platiť dohodnutý úrok je viazaný na okamih skutočného vrátenia finančných prostriedkov veriteľovi. V opačnom prípade by nastala v praxi situácia, že dlžník poruší svoju povinnosť, na základe čoho veriteľ využije svoje zákonné právo požadovať vrátenie poskytnutého úveru pred dohodnutou dobou splatnosti, pričom následkom by bolo zhoršenie pozície veriteľa, nakoľko obranou proti dlžníkom vyvolanému protiprávnemu stavu
príde veriteľ o nárok na zaplatenie ceny peňazí, ktoré dlžníkovi prenechal. V prípade, ak by porušením povinnosti dlžníka, v dôsledku ktorého veriteľ využije zákonom daný mechanizmus, zanikol veriteľov nárok na zaplatenie úrokov za úver, dlžník by prakticky porušením povinnosti získal pre neho výhodnejšie postavenie, nakoľko by sa zbavil povinnosti plniť zmluvne dohodnuté plnenia. Inak povedané pre dlžníka je prakticky výhodnejšie okamžite zmluvu porušiť, nakoľko tak nebude musieť platiť úroky podľa splatnosti zmluvy, ale len do momentu, kým sa veriteľ nebude voči porušovaniu zmluvnej povinnosti brániť. Úroky sú dlžníci v zmysle zmluvy o úvere povinný platiť ako cenu za prenechanie finančných prostriedkov. Úroky z omeškania platia z dôvodu nastolenia protiprávneho stavu, porušením svojej povinnosti. V zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka je jednoznačné, že úroky z omeškania nenahradzujú hlavné plnenie, ale iba sa k nemu pripájajú. Skutočnosť, či budú musieť dlžníci platiť úroky z omeškania, je teda podmienená ich správaním, teda dodržiavaním záväzkov, resp. ich porušením. Rovnako nesprávny je rozsudok aj v časti, v ktorej súd umožnil žalovaným splácať dlh v mesačných splátkach po 20 Eur. V odôvodnení rozhodnutia súd iba stroho skonštatoval, že vzhľadom na finančnú situáciu žalovaných im povolil splátky. Rovnako sa súd nezaoberal otázkou, či povolenie splátok nebude znamenať neprimerané predlženie doby, počas ktorej bude úver splatený. Povolenými splátkami by bola priznaná istina splácaná takmer 20 rokov, následne by žalovaní začali splácať príslušenstvo, čo by o ďalšie roky predlžilo splatenie dlhu žalovaných. Takýmto postupom bolo zásadne zasiahnuté do práva žalobcu na uspokojenie svojej pohľadávky od žalovaných v primeranej dobe. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 3Co/132/2017 - 58 dňa 07.12.2017, potvrdil rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby v časti uplatnených úrokov po zosplatnení. Zrušil rozsudok vo výroku o povolení splátok a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že z obsahu spisu nevyplýva, aby súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v tom smere, či by nebolo v možnostiach žalovaných splatiť dlh bez potreby jeho rozloženia na splátky, nepreskúmal finančnú situáciu či zárobkové pomery žalovaného v 2.rade. Obmedzil sa len na oboznámenie rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny N. H. R. zo dňa 08. 02. 2017, ktorým žalovanej v 1.rade bola poskytnutá pomoc v hmotnej núdzi v sume 321 Eur mesačne. Z tohto dôvodu je rozsudok v časti povolenia splátok nepreskúmateľný. Rovnako sa súd prvej inštancie nezaoberal otázkou či povolenie splátok po 20 Eur mesačne nebude znamenať neprimerané predlženie doby, počas ktorej bude úver splatený.
5. Žalovaná na pojednávaní dňa 20.06.2018 uviedla, že s manželom Z. D. majú 2 maloleté deti, ktoré sú školopovinné. Tak ako ona, aj manžel sú nezamestnaní, evidovaní na úrade práce. Žijú zo sumy 194,80 eur, o čom predložila rozhodnutie ÚPSVaR vo N. H. R. zo dňa 11.04.2018. Žijú v rodičovskom dome, kde spolu s nimi bývajú ďalšie tri rodiny. Majú výdavky súvisiace s tým, že musia zabezpečiť deti, ktoré sú školopovinné a takisto základné životné potreby pre seba. Okrem príjmu 194,80 eur ako rodina nemajú žiadny iný príjem a viac ako po 20 eur mesačne nie sú schopní platiť.
6. Súd môže (napríklad s poukazom na zlú finančnú situáciu strany sporu) tiež uložiť povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky. Súd musí určiť výšku každej dávky alebo splátky. Môže tiež určiť, že omeškaním s plnením čo i len jednej dávky alebo splátky sa stáva splatným celé plnenie.
7. Žalovaná na pojednávaní predložila súdu len jedno rozhodnutie č. N.-XX, ktorým bolo rozhodnuté o znížení pomoci v hmotnej núdzi na sumu 194,80 eur mesačne od 01.04.2018. Majetkové pomery svojho manžela, žalovaného v 2/rade žiadnym spôsobom nepreukázala.
8. Tým pádom súd nemohol nepreskúmať finančnú situáciu či zárobkové pomery žalovaného v 2.rade. Ak by bral súd do úvahy len to rozhodnutie, ktoré predložila žalovaná, zasa by sa obmedzil len na oboznámenie rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny N. H. R. zo dňa 11.04.2018, ktorým žalovanej v 1.rade bola znížená pomoc v hmotnej núdzi na sumu 194,80 eur mesačne. Z tohto dôvodu by bol rozsudok v časti povolenia splátok opäť nepreskúmateľný.
9. Súd na základe vyššie uvedeného súd bol toho názoru, že žalovaná v 1/rade a žalovaný v 2/rade neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení o tom, že im finančná situácia nepovoľuje zaplatiť svoj dlh voči žalobcovi bez potreby rozloženia na splátky. Samotné jedno rozhodnutie o znížení
pomoci nepreukazuje tvrdenie žalovanej o ich finančnej situácii. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd návrh žalovanej v 1/rade zaplatiť dlh v splátkach zamietol.
10. Na záver súd uvádza, že z hľadiska zásad dokazovania uplatňovaných v súdnom konaní, sporové konanie, kde proti sebe stoja dve strany v postavení žalobcu a žalovaného, je ovládané prejednávacou zásadou. Podstatou tejto zásady spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci samej / t. j. povinnosť tvrdenia /, ako aj procesná povinnosť navrhovať dôkazy na preukázanie týchto tvrdených skutočností (t. j. dôkazná povinnosť) je záležitosťou účastníkov konania. Splnenie dôkaznej povinnosti tým spôsobom, že procesná strana preukáže svoje tvrdenia, vedie k uneseniu dôkazného bremena a teda k priaznivému výsledku sporu. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena, t. j. nepreukázania tvrdených skutočností, je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazní bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, t. j. neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadom vlastných tvrdení v sporovom konaní má za následok procesnú zodpovednosť.
11. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že prípadným povolením splátok 20 eur mesačne by bolo zásadne zasiahnuté do práva žalobcu na uspokojenie svojej pohľadávky od žalovaných v primeranej dobe.
12. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. Úspech žalobcu predstavuje 97,5 % žalobného nároku a žalovaných 2,5 %. Po odpočítaní úspechu žalobcu a žalovaných, vznikol nárok na priznanie trov žalobcovi, a to vo výške 95%.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.