Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/388/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina 010 11, IČO: 31 575 951 (právny nástupca pôvodného žalobcu Sberbank Slovensko, a.s.), zastúpený SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanej: O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, O. - F., zastúpenej advokátom JUDr. Rastislavom Lenartom, so sídlom Pollova 32, Košice, o zaplatenie 14 435,64 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 11Csp/41/2016-46 z 3.5.2017 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

V konaní pokračuje s právnym nástupcom pôvodného žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II rozsudkom č.k. 11Csp/41/2016-46 zo dňa 3.5.2017 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 15 069,50 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 14 435,64 € od 13.02.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II. výrok). Zároveň vyslovil, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu (III. výrok). Rozhodol tak o žalobe doručenej súdu 22.09.2016, ktorou žalobca žiadal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 14 435,64 € ako neuhradenú istinu a úrok vo výške 593,86 €, kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 1 023,06 €, poplatky vo výške 40 €, úrok vo výške 9,90 % ročne z nezaplatenej istiny 14 435,64 € od 3.8.2016 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 14 435,64 € od 3.8.2016 do zaplatenia, spolu s náhradou trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že 24.2.2015 bola medzi pôvodným žalobcom a žalovanou v súlade s § 497 a nasl. Obchodného zákonníka uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej pôvodný žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 15 000 € a žalovaná sa zaviazala ho splatiť do 15.2.2025 v pravidelných splátkach po 198,05 € s počtom splátok 120. Žalovaná porušila povinnosť splácať úver riadne a včas, preto pôvodný žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 12.2.2016, ku ktorému dňu celková pohľadávka žalobcu činila 16 092,56 € a pozostávala z istiny 14 435,64 €, úroku 593,86 €, úroku z omeškania 1 023,06 € a poplatkov 40 €. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 52 spolu s § 1 ods.1, 2, § 2 písm. a/, b/, d/, § 4 ods.1, § 7 ods.1, 2, § 9 ods.2, 3, 6, 9, § 11 ods.1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov spolu s § 497 Obch.zák., § 517 ods.1, 2 a § 3 ods.1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z.. Vzťah žalobcu a žalovanej posúdil ako občianskoprávny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka ako aj podľa citovaných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalovaná v danom zmluvnom vzťahu vystupovala ako fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá čerpala bezúčelový úver. Súd preto skúmal platnosť tejto zmluvy aj to, či zmluva o spotrebiteľskom

úvere má všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z.. Poukázal na to, že účelom právnej úpravy zakotvenej v § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. je, aby mal spotrebiteľ v čase podpisu spotrebiteľskej zmluvy všetky informácie potrebné k posúdeniu poskytovaného úveru a v tejto súvislosti konštatoval, že predmetná Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 618781 obsahovala všetky podstatné náležitosti s dôrazom na tie, ktoré by pri ich absencii spôsobovali bezúročnosť a bezpoplatkovosť takto poskytnutého spotrebiteľského úveru. Súd mal za to, že úverová zmluva obsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 10,36 % pre daný úver, pričom takto uvedená RPMN zodpovedá výpočtu určenému v zmysle prílohy zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súčasne v rámci úverovej zmluvy bola dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške 9,90 %, ktorá taktiež neodporuje zákonným limitom spotrebiteľského úveru poskytovaného v obdobných úveroch. Ďalej mal súd za preukázané, že z dôvodu neplnenia zmluvných podmienok žalovanou, žalobca opakovane listom zo dňa 10.11.2015 a zo dňa 14.12.2015 žalovanú upozornil na možnosť uplatnenia si práva na zaplatenie celej časti dlžnej pohľadávky. Následne listom zo dňa 26.01.2016 (podaného na poštovú prepravu dňa 28.01.2016) oznámil žalovanej tzv. predčasnú/mimoriadnu splatnosť úveru a požiadal ju o jednorazovú úhradu dlžnej čiastky v sume 14912,43 eur spolu s príslušenstvom najneskôr do 11.02.2016. Žalobu žalobcu preto v časti o zaplatenie 14435,64 eur (teda nezaplatenej istiny) považoval súd za dôvodnú, keďže žalovaná žalobcovi v tejto časti pohľadávku neuhradila, jej výšku nijakým spôsobom nerozporovala a preto súd v tejto časti zaviazal žalovanú k jej uhradeniu. K uvedenej sume priznal súd aj vyčíslený úrok dohodnutý v zmluve vo výške 9,90 % do dňa vyhlásenia mimoriadne splatnosti 12.02.2016 p.a., teda sumu 593,86 eur, ako aj poplatky dohodnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere v celkovej sume 40 eur (2 upomienky po 20 eur čl. 3 ods. 1 zmluvy). Ďalej súd prvej inštancie vychádzal z názoru, že z dôvodu omeškania žalovanej so splnením peňažného dlhu vzniklo žalobcovi právo podľa § 369 Obchodného zákonníka na zaplatenie úrokov z omeškania v dohodnutej výške, a to najviac podľa predpisov Občianskeho práva. Dohodnutá sadzba úrokov z omeškania predstavovala 5,05 % ročne, pričom táto ako je zrejmé, nepresahuje výšku stanovenú osobitnými predpismi. Žalovanej bola preto uložená povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania v dohodnutej výške 5,05% ročne z istiny, teda zo sumy 14435,64 eur od 13.02.2016 (t.j. deň nasledujúci po dni predčasnej/mimoriadne splatnosti) do zaplatenia. V tejto súvislosti súd upresnil, že čiastka 1023,26 eur uvedená v žalobnom návrhu je zohľadnená v rámci priznanej časti úrokov z omeškania 5,05% ročne zo sumy 14435,64 eur od 13.02.2016 do zaplatenia, nakoľko ako to vyplýva z tvrdení žalobcu táto suma zodpovedala vyčísleniu úrokov z omeškania od 13.02.2016 do 02.08.2016.(str. 2 žaloby). Súd nepriznal žalobcovi zmluvný úrok z nezaplatenej istiny odo dňa zosplatenia do zaplatenia Dôvodil, že žalobca sa dovoláva nárokov na zmluvné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá (vyhlásenie predčasnej splatnosti celého dlhu),pretože je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľa - žalovanej a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. K predčasnému zosplatneniu záväzku došlo konaním veriteľa. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej sumy. Prvoinštančný súd vychádzal z úvahy, že pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ teda navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z.z. Na základe uvedených skutočností súd priznal žalobcovi sumu vo výške 14435,64 eur(nezaplatenia istina), zmluvný úrok vo výške 593,86 eur vyčíslený do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti t.j. 12.02.2016, poplatok vo výške 40 eur, t.j. celkovo sumu 15069,50 eur. Zároveň súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne z o sumy 14435,64 eur od 13.02.2016 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd žalobu z vyššie uvedených dôvodov zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 spolu s § 262 ods. 1 CSP.

2. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti časti II. výroku, ktorým súd zamietol žalobu v časti úroku vo výške 9,9% ročne zo sumy 14 435,64 € od 13.2.2016 do zaplatenia z dôvodu podľa § 365 ods.1 písm.h/ a žiadal, aby Krajský súd v Košiciach v zmysle § 388 rozsudok v tejto časti zmenil tak, že žalovanej uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok vo výške 9,9% ročne zo sumy 14 435,64 € od 13.2.2016 do zaplatenia a prizná žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu. Poukázal na čl. 4 ods.5 a čl. 7 bod 1 písm.j/ Zmluvy o úvere, ktoré citoval a zdôraznil, že v týchto ustanoveniach zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu je explicitne vyjadrená povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z nesplateného úveru odo dňa jeho prvého čerpania až do dňa jeho skutočného zaplatenia, pričom legitímnosť žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie úrokov vyplýva zo samotného znenia § 502 a § 503 Obch.zák. aj podľa názoru žalobcu aj bez potreby duplicitných dojednaní v zmluve o úvere. Žalobca ďalej upriamil pozornosť na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo/143/98 a uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 476/2012 spolu s rozhodnutiami Najvyššieho súdu ČR 33Odo/657/2005, 33Cdo/1401/2014, 33Odo/518/2003. Ďalej poukázal na niektoré rozhodnutia Krajských súdov Slovenskej republiky a dôvodil, že právny záver súdu prvej inštancie nezohľadňuje, že protiprávny stav vyvolala žalovaná svojim nezodpovedným správaním, ktorého prirodzeným následkom je sankcia, pričom pretrvávajúci stav, keď žalovaná naďalej užíva poskytnuté finančné prostriedky a žalobca s nimi fakticky nedisponuje, nie je dôvodom na nepriznanie zmluvne dohodnutých úrokov. Rovnako žalobca poukázal na literatúru, v zmysle ktorej úrok by sa mal platiť za obdobie do úplného splatenia úveru a taktiež je jednoznačne ustálené, že oba úroky (zmluvný úrok a úrok z omeškania) môže veriteľ žiadať popri sebe bez ohľadu na skutočnosť, či ide alebo nejde o vzťah občianskoprávny. Napokon žalobca poukázal aj na to, že opačným výkladom (t.j. ak by bol aplikovaný výklad, v zmysle ktorého zmluvný úrok nie je dlžník povinný platiť do skutočného vrátenia, ale iba do zosplatnenia pohľadávky) dochádza k neodôvodnenému zvýhodneniu žalovanej v neprospech žalobcu, kedy je postavenie dlžníka lepšie v prípade porušenia záväzku (nesplácanie úveru), než v prípade riadneho plnenia povinnosti. Predčasným zosplatnením úveru v dôsledku porušenia povinnosti dlžníka by paradoxne dochádzalo k ekonomickému výhodnejšiemu postaveniu, keď namiesto povinnosti zaplatiť žalobcovi aj zmluvne dohodnuté úroky vo výške 9,9% v danom prípade, popri úrokoch z omeškania by dlžník bol povinný zaplatiť iba úrok z omeškania. Uvedené by radikálne znevýhodňovalo všetkých klientov banky, ktorí svoje úvery splácajú riadne a motivovalo každého úverového klienta, aby čím skôr prestal riadne splácať svoj úver a zároveň devastovalo úverové podnikanie bánk.

3. K podanému odvolaniu sa žalovaná vyjadrila písomne tak, že navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť v napadnutom výroku. Zároveň vyjadrila názor, že podané odvolanie nemá náležitosti v zmysle § 363 CSP, pretože napáda výrok v znení, ktorý neobsahuje rozsudok Okresného súdu Košice II, keď uvádza, že napáda predmetný rozsudok v časti, ktorým súd zamietol žalobu v časti úroku vo výške 9,09% ročne atď. Preto navrhla, aby odvolací súd odvolanie odmietol.

4. Počas odvolacieho konania sa odvolaciemu súdu stála známou skutočnosť, ktorá je zrejmá aj z výpisu Obchodného registra pôvodného žalobcu a to že ku dňu 1.8.2017 došlo k zániku pôvodného žalobcu a jeho právnym nástupcom je Prima banka, a.s., IČO: 31 575 951 so sídlom Hodžova 11, Žilina.

5. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom.

6. Odvolací súd konštatuje, že pri zániku právnickej osoby ako strany sporu počas konania súd zisťuje iba, či má strana právneho nástupcu, ak právneho nástupcu má, uznesením rozhodne, že v konaní pokračuje s týmto právnym nástupcom.

7. Vychádzajúc z citovaného § 64 CSP, keďže boli splnené všetky podmienky nakoľko žalobca, ktorý počas konania zanikol, má právneho nástupcu, Krajský súd v Košiciach rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu tak ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

8. Odvolaním bol napadnutý iba výrok, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a súvisiaci výrok o trovách konania, preto prvý výrok, ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 15 069,50 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 14 435,64 € od 13.02.2016 do

zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/ a h/ a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

10. Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že tetno odvolací dôvod v prejednávanom spore je naplnený.

12. Odvolací súd dáva do pozornosti, že žalobca v žalobe žiadal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu : 1. sumu 14 435,64 € ako neuhradenú istinu, 2. úrok (zmluvný) vyčíslený v sume 593,86 € (počítaný do 12.2.2016, resp. do 2.8.2016), 3. úrok (zmluvný) vo výške 9,90 % ročne z nezaplatenej istiny 14 435,64 € od 3.8.2016 do zaplatenia, 4. kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 1 023,06 € (vypočítaný ako 5,05 % ročne zo sumy 14 435,64 € od 13.2.2016 do 2.8.2016), 5. úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 14 435,64 € od 3.8.2016 do zaplatenia, 6. poplatky vo výške 40 €.

13. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobev časti uplatneného nároku spolu v sume 15.069,50 €, ktorá je tvorená sumou 14 435,64 € (neuhradená istina) sumou 593,86 € (úrok zmluvný) a sumou 40 € (poplatky vo výške), t.j. nároky vyššie označené pod č. 1, 2 a 6, spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 14 435,64 € od 13.02.2016 do zaplatenia (ktorý zahŕňa aj kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 1 023,06 € vypočítaný ako 5,05 % ročne zo sumy 14 435,64 € od 13.2.2016 do 2.8.2016), t.j. nároky uvedené pod č. 4 a 5.

14. Zamietavým výrokom tak bol zamietnutý nárok uplatnený žalobou vyššie označený pod č.3, t.j. úrok vo výške 9,90 % ročne z nezaplatenej istiny 14 435,64 € od 3.8.2016 do zaplatenia

15. Rozsudok v napadnutom zamietavom výroku ohľadne zmluvných úrokov za obdobie od zosplatnenia do zaplatenia vychádza z nesprávneho právneho názoru, v dôsledku čoho súd vo veci nesprávne rozhodol.

16. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

17. Žalobca v odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ak tento dospel k záveru, že žalovaná ako dlžník je povinná platiť zmluvný úrok iba do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a že po tomto dátume už žalobca nemá nárok na zmluvné úroky a rovnako považuje za nesprávny tiež právny názor, v zmysle ktorého prípadná dohoda o zmluvných úrokoch aj za obdobie omeškania dlžníka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

18. V prejednávanom spore zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.2.2015 bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a podľa zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách.

19. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zmluva o úvere zakladá medzi zmluvnými stranami záväzkový vzťah, ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov bude vždy spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka (tzv. absolútny obchod - § 261 ods. 1 písm. d/). Zmluva o úvere je konsenzuálnym kontraktom, takže na vznik záväzkového právneho vzťahu z tejto zmluvy postačuje dohoda zmluvných strán o podstatných častiach zmluvy. Za tieto podstatné náležitosti je treba považovať záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka v jeho prospech peňažné prostriedky, určenie sumy (limitu) týchto peňažných prostriedkov, záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky.

21. Základné ustanovenie každého zmluvného typu má kogentný charakter (§ 263 ods. 2), preto je vylúčené, aby sa zmluvné strany v zmluve o úvere dohodli na bezúročnom poskytnutí peňažných prostriedkov.

22. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššie prístupnej výške ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie, než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

23. Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých finančných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú (§ 503 ods. 1 Obchodného zákonníka).

24. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že nemá priamu úpravu, z ktorej by vyplývalo, či veriteľovi patria zmluvné úroky v prípade predčasného zosplatnenia úveru iba do okamihu tohto zosplatnenia alebo mu tieto patria až do doby konečného vrátenia peňažných prostriedkov dlžníkom.

25. V prejednávanej veci vznikol záväzok žalovaného zo zmluvy o úvere, uzatvorenej podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Táto zmluva s ohľadom na skutočnosť, že dlžník ako jedna zo strán tejto zmluvy nebol podnikateľom, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. OZ, preto sa na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 .

26. Súdna prax otázku doby, na ktorú sa dojednávajú úroky a úroky z omeškania v minulosti už riešila a zaujala v nej názor, že rozhodovacia prax aj právna literatúra je zajedno v tom, že úroky dohodnuté pri poskytnutí peňažnej pôžičky predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny.

27. Ani ust. § 658 ods. 1 a iné ustanovenia Občianskeho zákonníka či iného právneho predpisu nestanovujú, na akú dobu možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Uvedené ustanovenie zakotvuje iba možnosť sa pri peňažnej pôžičke na týchto úrokoch dohodnúť; o dobe na ktorú tak možno učiniť mlčí. Vzhľadom k tejto dikcii, ktorá neobsahuje jednoznačný príkaz či zákaz vo vzťahu k vymedzeniu predmetnej doby, ako i k jeho povahe, z ktorej nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť, je možné vyvodiť záver, že ide o ustanovenie dispozitívnej povahy, ktoré zmluvné strany nijako neobmedzuje v možnosti upraviť si obsah ich úrokového záväzkového právneho vzťahu, v rámci zmluvnej autonómie (pokiaľ ide o dobu, na ktorú sa úroky dojednávajú). Nemožno teda vylúčiť, aby si strany pri peňažnej pôžičke dohodli úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda i za dobu, v ktorej sa dlžník prípadne ocitne v omeškaní so splnením svojho záväzku tým, že istinu v dohodnutej dobe splatnosti veriteľovi nevráti.

28. Tomuto záveru zodpovedá i to, ako sú právnou teóriou a rozhodovacou praxou súdov všeobecne prijímané inštitúty zmluvných úrokov a úrokov z omeškania, ktoré oboje sú príslušenstvom pohľadávky, avšak majú odlišné funkcie a je treba ich odlišovať. Zatiaľ čo zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškanie s platením istiny a na rozdiel od zmluvného úroku ich môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dohodnuté (§ 517 ods. 2 Obč. zákonníka). Pritom platí, že môžu existovať vedľa seba.

29. Najvyšší súd Českej republiky sa v rozsudku zo dňa 27.6.2007 sp.zn. 33Odo 657/2005 nestotožnil s právnym záverom odvolacieho súdu, že úroky podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno zásadne dohodnúť len na dobu do dohodnutého dňa splatnosti istiny a že od tohto okamihu už zmluvné úroky nenabiehajú a nastupujú úroky z omeškania. Mal za to, že z hľadiska posúdenia doby, za ktorú boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté úroky, bude preto vždy určujúci obsah zmluvy, ako si ho zmluvné strany upravili.

30. S týmto názorom sa stotožňuje aj odvolací súd a k tomu považuje za potrebné dodať, že poskytnutie finančných prostriedkov veriteľom dlžníkovi v rámci úveru má za následok absenciu týchto peňažných prostriedkov u veriteľa, a teda veriteľ nemá možnosť s týmito peňažnými prostriedkami nakladať v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ani tvoriť účel podnikateľskej činnosti, t.j. zisk. Takýto stav nepochybne trvá nielen počas doby, v ktorej má dlžník úver splácať v zmysle dohodnutej doby splátok, ale aj v čase po jeho zosplatnení, teda až do doby skutočného vrátenia peňažných prostriedkov dlžníkom. Nemožno teda v rámci zmluvnej voľnosti účastníkov úverového vzťahu vylúčiť dohodu účastníkov, podľa ktorej má dlžník povinnosť zaplatiť veriteľovi úrok aj za obdobie po zosplatnení úveru, teda za celú dobu, počas ktorej má dlžník peňažné prostriedky veriteľa v dispozícii. Opačný výklad by mohol vyvolať absurdnú situáciu, keby sa dlžník porušením svojich zmluvných povinností splácať úverové splátky dostal do výhodnejšej pozície, v ktorej by napriek nevráteniu peňažných prostriedkov mal tieto vo svojej dispozícii naďalej bez povinnosti uhradiť odmenu za ich poskytnutie, t.j. zaplatiť veriteľovi úrok aj za obdobie po predčasnom zosplatnení úveru vyvolanom porušením zmluvných povinností dlžníkom.

31. S poukazom na tieto dôvody považuje odvolací súd za predčasný, a teda aj nesprávny záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobcovi ako veriteľovi z úverového vzťahu bez ďalšieho, teda bez ohľadu na obsah dohodnutých zmluvných podmienok, nepatrí nárok na zaplatenie zmluvných úrokov za obdobie po predčasnom zosplatnení úveru.

32. Keďže súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho záveru, v zmysle ktorého bez ďalšieho po vyhlásení predčasnej splatnosti žalobcovi ako veriteľovi nepatrí zmluvný úrok z úveru, nevykonal dokazovanie na posúdenie dohody ohľadne doby, do ktorej bol dohodnutý zmluvný úrok z úveru, preto v ďalšom konaní bude jeho povinnosťou zamerať dokazovanie na zisťovanie tejto dohody, ktorá je rozhodujúca z hľadiska určenia doby, za ktorú žalobcovi patria zmluvné úroky.

33. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov, t.j. že zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny a žiadne zákonné ustanovenie nezakazuje možnosť dohodnúť si úroky za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná, nie je možné považovať dohodu o povinnosti platiť úroky až do skutočného vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov za rozpornú so zákonom.

34. Zároveň je treba mať na zreteli, že v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy síce nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, to však neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky boli vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, keďže úroky z úveru predstavujú cenu za poskytnuté plnenie.

35. Po vrátení veci bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť sporný nárok žalobcu na zaplatenie zmluvných úrokov za obdobie po predčasnom zosplatnení úveru, avšak len v rozsahu v ktorom bol nárok zamietnutý, t.j. od 3.8.2016 až do zaplatenia, pričom súd bude vychádzať z dohodnutých zmluvných podmienok v úverovej zmluve.

36. V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách celého konania vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods.3 .

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .