Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/549/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu v spore žalobcu I. H. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom O. XXXX/X, XXX XX B., žalobkyne II. B. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom O. XXXX/X, XXX XX B., žalobkyne A.. S. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom Ľ. Y. XXXX/XX, XXX XX B., teraz bytom H. M. XX, P., T., T PH, Y. L., proti žalovanému Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpeného Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s. r. o., so sídlom Bočná 10, 040 01, Košice, IČO: 36 863 017, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcov a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/2/2014-114 zo dňa 15. decembra 2014 takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 15. decembra 2014 zamietol žalobu o určenie, že zmluva o splátkovom úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 27.08.2010 uzatvorená medzi odporcom (od 01.07.2016 žalovaným, pozn. odvolacieho súdu) a navrhovateľom I. a navrhovateľkou II. (od 01.07.2016 žalobcom I. a žalobkyňou II., pozn. odvolacieho súdu) je neplatná od samého počiatku (prvý výrok), určil, že mandátna zmluva uzavretá dňa 27.08.2010 medzi odporcom a navrhovateľkou III. (od 01.07.2016 žalobkyňou III., pozn. odvolacieho súdu) je neplatná (druhý výrok), zamietol žalobu o určenie, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 27.08.2010, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Správy katastra Zvolen o povolení vkladu V XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX-XXXX/XX uzatvorená medzi odporcom a navrhovateľkou III. je neplatná od samého počiatku (tretí výrok), vyhradil si rozhodnutie o trovách konania do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (štvrtý výrok) a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet okresného súdu súdny poplatok 99,50 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (piaty výrok).

1.1. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že predmetom konania bolo určenie neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.10.2010 uzatvorenej medzi žalobcami I. a II. ako dlžníkmi a žalovaným ako veriteľom, určenie neplatnosti mandátnej zmluvy z 27.08.2010 uzatvorenej medzi žalobkyňou III. a žalovaným a určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam z 27.08.2010 uzatvorenej medzi žalobkyňou III. a žalovaným, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Správy katastra Zvolen v konaní sp. zn. V XXXX/XX dňa 27.09.2010. Svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobcovia odôvodnili tým, že sa ako nerozvážni spotrebitelia potrebujú ubrániť pred konaním žalovaného, ktorý si uplatňuje formou dobrovoľnej dražby uspokojenie svojej domnelej pohľadávky z

neplatných klauzúl napadnutých zmlúv postihom majetku žalobkyne III. bez predchádzajúcej súdnej kontroly. Potrebujú dosiahnuť, aby sa žalovaný na ich úkor neobohatil plnením z neprijateľných sankcií (úrokom z úroku a nedovoleným úrokom z omeškania) bez predchádzajúcej súdnej kontroly. Ich právne postavenie je bez určenia navrhovaných výrokov neisté, keďže žalovaný postupuje proti žalobcom a ich majetku tak, ako keby zmluvy boli platné. Správnosť pohľadávky žalovaného nemožno preskúmať pre neurčitosť úverovej zmluvy, ktorá pripúšťa zaúčtovanie anuity splátky úveru na sankcie, pokuty a poplatky v presne neurčenom čase, čo umožňuje, aby veriteľ dospel vždy k inému výsledku iba podľa toho, kedy premenu sankcií na istinu vykoná. Súd má pri určení neplatnosti zmluvy ako celku a jednotlivých klauzúl (spotrebiteľské zmluvy o splátkovom úvere) rozhodovať ex offo aj bez návrhu strany sporu a na žalobcovi je iba povinnosť predložiť zmluvy na posúdenie. Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam nadväzujúca na zmluvu o úvere a na ne nadväzujúca mandátna zmluva sú neplatné, lebo nemôžu existovať bez hlavného záväzku zriadeného zmluvou o splátkovom úvere.

1.1.1. Žalobcovia v žalobe namietli, že nemali možnosť prečítať si napadnuté zmluvy pred podpisom. Žalobkyňa III. ako záložca nebola dlžníkom. Nemohli zistiť synergické pôsobenie úverovej zmluvy, mandátnej zmluvy a záložnej zmluvy. Súd má posúdiť, či možno spravodlivo vyžadovať plnenie takýchto zmlúv a či dojednania požívajú právnu ochranu v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. § 265 Obchodného zákonníka. Namietli existenciu celého radu neurčitých dojednaní v napadnutých zmluvách, ktorých následkom je neplatnosť prejavu vôle v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka. Poukázali na vzájomne nevyvážené plnenia bez potrebnej reciprocity (dojednanie o vysokých pokutách a úrokoch z omeškania iba proti žalobcom I. a II. bez možnosti pokutovať žalovaného veriteľa za obdobné porušenie zmluvy) aj na teóriu skutočného plnenia dodávateľom najčastejšie spomínanú v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových zmluvách v zmysle dojednaní podľa bodu 3.2 písm. b), bodu 3.3 Všeobecných zmluvných podmienok (najmä spracovateľský poplatok za poskytnutie úveru 995,78 eur a obohatenie v podobe poplatku za vedenie úverového účtu vo výške (90,- Sk) 2,99 eur) a inými poplatkami najmä v zmysle článku II. bod 2 záložnej zmluvy, ktorými zaťažil žalovaný žalobcov za plnenie, ktoré im ako spotrebiteľom nebolo poskytnuté. Úver nebol poskytnutý v deklarovanej výške a neobsahuje pravdivo uvedenú úrokovú sadzbu. Zmluvy podpisovali v stave nepozornosti vyvolanej žalovaným tým, že ich zahltil množstvom listín. Všeobecné zmluvné podmienky boli písané drobným písmom, čo malo za následok, že účastníci zmlúv nekonali slobodne a vážne, konali bez poznania veci a v časovom strese.

1.1.2. Tvrdili, že úver sa má považovať za bezúročný resp. bez poplatkov v zmysle článku 4 zák. č. 258/2001 Z. z., nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať údaj o RPMN.

1.1.3. Namietli techniku účtovania splátok veriteľom najprv na úrok a úrok z omeškania, pokuty a poplatky, ktoré môže žalovaný účtovnou premenou zmeniť na istinu v zmysle článkov 5.2, 6.3 a 6.4 Všeobecných zmluvných podmienok (ďalej aj „VZP“), čo neurčitým úrokom z omeškania vypočítaným ako úrok z úroku a pokút zaťažuje dlžníka enormným nárastom dlhu zo synergicky pôsobiacich sankcií aj za fiktívne omeškanie dlžníka, ktoré vzniká iba v dôsledku účtovných postupov. Za neplatné označili aj dojednanie o tom, že žalovaný môže na základe splnenia svojvoľne naformulovaných odkladacích podmienok zmeniť úročenie úveru v dôsledku poskytnutia mikropôžičky na krytie omeškaných splátok v zmysle článkov 12, 13, 14 VZP. Napadnutá úverová zmluva je neplatná, lebo na zmenu úročenia musia byť podľa žalobcov splnené odkladacie podmienky, a to zmena úrokov na bankovom trhu a osobných pomerov dlžníka, nie dôvody svojvoľne naformulované dodávateľom výlučne v jeho prospech.

1.1.4. Zdôvodnili, že predmety zálohu predstavujú obydlie žalobkyne III.. Všeobecná hodnota týchto nehnuteľností zistená pre účely dobrovoľnej dražby znaleckým posudkom č. 20/2013, resp. 21/2013 Ing. Aleny Pacerovej z 15.10.2013 sumou 149.000,- eur, resp. 50.600,- eur nezodpovedá ich skutočnej cene v mieste a čase. Všeobecná hodnota týchto nehnuteľností aj pri poklese cien nehnuteľností prevyšuje nad rámec účelu zabezpečenia pohľadávku veriteľa zo zmluvy o úvere o 50 % a v čase jej uzatvorenia prevyšovala o 100 %.

1.1.5. Vytkli neplatnosť dojednania o mandátnej zmluve nachádzajúcej sa v zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, pretože splnomocňuje žalovaného na nedovolené a nemorálne konanie, lebo môže vystupovať ako zástupca žalobkyne III. a záložcov bez ohľadu na ich záujmy. Neplatnosť splnomocnenia videli aj v jeho neodvolateľnom charaktere v rozpore s § 33b ods. 3 Občianskeho zákonníka a v tom, že nedovolene oprávňuje veriteľa, aby sám rozhodol o výške svojej pohľadávky a postihu majetku žalobkyne III. ako záložcu bez predchádzajúcej súdnej kontroly. Poukázali na rozsudky

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011 a sp. zn. 3Co/3/2011, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/313/2010 a rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/57/2011 z 19.01.2012.

1.1.6. Navrhli, aby súd prvej inštancie podal na Ústavný súd SR podnet na preskúmanie súladu § 3 zákona č. 129/2010 Z. z. s Ústavou SR, nakoľko je podľa ich názoru v rozpore s princípom predvídateľnosti a nesprávne aplikuje smernice o ochrane spotrebiteľov.

1.1.7. Dôvod neplatnosti napadnutých zmlúv o splátkovom úvere a na ne nadväzujúcich zmlúv o zriadení záložného práva videli aj v tom, že zakladajú značnú nerovnováhu zmluvných vzťahov a nezabezpečujú rovnosť a vyváženosť ich účastníkov, keďže obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky vymedzené v § 53 ods. 1 písm. a), k), r) Občianskeho zákonníka.

1.2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na nemožnosť aplikácie ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. na zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXXX z 27.08.2010 z dôvodov uvedených v § 1 ods. 3, pretože ide o úver poskytnutý v sume vyššej ako 75.000,- eur, s lehotou splatnosti viac ako 10 rokov, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľností a je zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti. Nejde o spotrebiteľský úver, preto žalovaný veriteľ nemal povinnosť v zmluve uviesť údaje o RPMN. Žalobcovia neuviedli, v čom konkrétne vidia neprijateľnosť zmluvných podmienok. Poplatok za správu úveru bol zrušený od 09.06.2013 novelou zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách a od tohto dátumu ho žalovaný neuplatňuje. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy o úvere postupoval podľa vtedy platnej právnej úpravy, je preto potrebné zohľadniť pri ústavne konformnej aplikácii zákona jeho legitímne očakávanie, ktoré mal pri uzatváraní zmluvy s poukazom na rozhodnutie ústavného súdu PL. ÚS 12/05, resp. PL. ÚS 3/09. Dohodu o povinnosti zmluvných strán uhrádzať spracovateľský poplatok nemožno považovať za neprijateľnú podmienku a plnenie na jej základe za právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, pretože nebola uvedená vo výpočte nekalých podmienok v prílohe smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ani vo výpočte neprijateľných podmienok v § 50 Občianskeho zákonníka a nespĺňa pojmové znaky generálnej klauzuly nekalej/neprijateľnej podmienky podľa článku 3 ods. 1 smernice alebo § 50 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.

1.2.1. Žalobcovia pri tvrdení, že hodnota zálohu je o viac ako 100 % vyššia ako zabezpečovaná pohľadávka neuviedli žiadne ustanovenie zákona, ktoré malo byť porušené a relevantne nepreukázali vyššiu cenu zálohu ako je cena uvedená v znaleckých posudkoch č. 20/2013 a 21/2013 vypracovaných Ing. Pacerovou. Aktuálnu výšku pohľadávky žalovaných vyčíslil na 292.000,- eur, cena zálohu určená znaleckými posudkami predstavuje približne 200.000,- eur a nekryje ani 75 % jeho pohľadávky. V deň mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo zmluvy o úvere 03.05.2013 boli žalovaní v omeškaní s riadnymi splátkami úveru vo výške 23.471,38 eur (omeškanie 523 dní) a nehradia ich dodnes napriek tomu, že im žalovaný umožnil ich splácanie formou osobitného splátkového kalendára, ktorý žalobcovia sami navrhli.

1.3. Na pojednávaní právny zástupca žalovaného poprel existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení. Aj keby došlo k vyhoveniu žalobe, postavenie žalobcov by sa nezmenilo, pretože žalovaný by mal voči nim stále nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia nespochybňujú poskytnutie úveru, preto mali a mohli podať žalobu na plnenie - či už o vydanie bezdôvodného obohatenia, náhradu škody alebo neplatnosť dražby. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/89/2007 a rozhodnutie pléna ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 23/2014. Namietol aj nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov, ktorí nie všetci boli účastníkmi všetkých zmlúv. Zdôraznil, že zmluvy boli uzavreté na podnet žalobcov, ktorí nikdy nenamietali ich neplatnosť, nátlak, rokovali o splátkovom kalendári. Až keď žalovaný pristúpil k poslednému možnému riešeniu formou výkonu dobrovoľnej dražby, podali žalobu s úmyslom sťažiť, resp. zmariť výkon záložného práva, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný zmluvy považuje za platné, neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. Ustanovenie § 50 ods. 5 Občianskeho zákonníka hovorí o neprijateľnosti zmluvných podmienok, nie zmluvy ako takej. V zmysle článku IV. ods. 2, resp. článku VI. ods. 1 smernice 93/13/EHS je účelom zachovanie platnosti zmluvy ako celku aj v prípade, ak by obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobou nie sú spochybnené žiadne podstatné náležitosti zmlúv. Neplatnosť záložnej zmluvy je odvodzovaná iba od neplatnosti úverovej zmluvy, ale aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je zabezpečený záložnou zmluvou. Žaloba záložnej zmluve nevytýka neprijateľné zmluvné podmienky. Pri mandátnej zmluve poukázal na § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka.

1.4. Predbežným opatrením nariadeným uznesením č. k. 10C/2/2014-64 zo dňa 15.01.2014 okresný súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa každého konania, ktoré by smerovalo k uspokojovaniu jeho pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 27.08.2010, najmä realizáciu záložného práva k nehnuteľnostiam zriadeného na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 27.08.2010, na základe ktorej bol povolený vklad záložného práva do katastra nehnuteľností rozhodnutím Správy katastra Zvolen č. V 2300/10 zo dňa 27.09.2010, a to k nehnuteľnostiam v k. ú. Zvolen, obec a okres Zvolen, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX a k nehnuteľnosti v k. ú. Zvolen, obec a okres, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne III. v podiele 1/1-ina, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určení neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 27.08.2010, o určení neplatnosti mandátnej zmluvy zo dňa 27.08.2010 a o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 27.08.2010, vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 10C/2/2014. Okresný súd uvedeným uznesením zakázal aj spoločnosti DRAŽOBNÍK s. r. o., nakladať s nehnuteľnosťami zaťaženými záložným právom, ktorého vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Správy katastra Zvolen č. V 2300/10 zo dňa 27.09.2010, nachádzajúcimi sa v k. ú. Zvolen, obec a okres Zvolen, zapísanými na LV č. XXXX a s nehnuteľnosťou, ktorá sa nachádza v k. ú. Zvolen, obec Zvolen, okres Zvolen, zapísanou na LV č. XXXX, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne III. v podiele 1/1, najmä tieto nehnuteľnosti dražiť, predať alebo previesť na tretie osoby, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXXX zo dňa 27.08.2010, o určení neplatnosti mandátnej zmluvy zo dňa 27.08.2010 a o určení neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 27.08.2010, ktoré je vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 10C/2/2014. Uznesenie bolo po podaní odvolania zo dňa 04.02.2014 žalovaným potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.05.2014 č. k. 16Co/619/2014-87.

1.5. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že dňa 27.08.2010 bola medzi žalovaným ako bankou a žalobcami I. a II. ako dlžníkmi uzavretá zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľností v sume, v mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Dlžníci sa zaviazali za podmienok dohodnutých v zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v zmluve. Výška úveru bola 237.900,- eur, druh úveru: úver na bývanie, úroková sadzba bola dohodnutá ako fixná vo výške 5,09 % ročne s dobou fixácie do 27.08.2013. Úver bol poskytnutý bezhotovostne, spracovateľský poplatok XXX,XX eur bol uhradený pri uzatvorení úverovej zmluvy z prostriedkov úveru. Poplatok za správu úveru bol dohodnutý na 2,99 eur mesačne, výška splátky a splatnosť od prvého čerpania do 30.09.2010 bola 1.0l2,08 eur mesačne k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, od 27.10.2010 1.309,41 eur mesačne k 27. dňu v kalendárnom mesiaci (splátka vo výške istiny, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov, nákladov banky spojených s úverom), počet splátok 356 od 27.10.2010, konečná splatnosť úveru 27.05.2040, spôsob splácania inkasom z inkasného účtu, účel úveru - splatenie úveru v inej banke štandardným procesom. Dlžníci vyhlásili, že sa oboznámili so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, úverové podmienky, sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v zmysle úverovej zmluvy poskytuje, súhlasia s nimi a zaväzujú sa ich dodržiavať. Pre účely úverovej zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od 01.08.2002 a úverovými podmienkami Obchodné podmienky banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinné od 0l.07.2007. Dlžníci vyhlásili, že boli bankou informovaní o skutočnostiach podľa § 37 ods. 2 zákona o bankách.

1.5.1. Dňa 27.08.2010 bola medzi žalovaným ako záložným veriteľom a žalobkyňou III. ako záložcom uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva. Zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam záložcu v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie jeho pohľadávky. Predmetom mandátnej zmluvy bolo udelenie poverení záložcom ako mandantom záložnému veriteľovi ako mandatárovi pre vykonanie úkonov v súvislosti s výkonom záložného práva. Ako zabezpečovaná pohľadávka je uvedená pohľadávka, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 27.08.2010 uzatvorenej medzi žalobcom I. a žalobkyňou II. ako dlžníkmi, na základe ktorej záložný veriteľ poskytol úver pozostávajúci z istiny vo výške 237.900,- eur, úrokov z omeškania, všetkých poplatkov a nákladov spojených s úverovou zmluvou. Zabezpečovanou pohľadávkou sa v zmysle tejto zmluvy rozumie pohľadávka a jej príslušenstvo, ktorá vznikne v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním úverovej zmluvy, resp. so

zánikom úverovej zmluvy iným spôsobom ako splnením, odstúpením alebo vypovedaním, rovnako ako pohľadávka na vydanie bezdôvodného obohatenia a jej príslušenstvo, ktorá vznikne, resp. vznikla v dôsledku alebo v súvislosti s plnením záložného veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Zálohom sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu v k. ú. Zvolen, obec a okres Zvolen, zapísané na LV č. XXXX, a to pozemok registra C parc. č. XXX/X - záhrady, XXX/X - zastavané plochy a nádvoria a stavba rodinného domu súp. č. XXXX, postaveného na parcele č. XXX/X, ako aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX

- byt č. X nachádzajúci sa v bytovom dome na ul. Ľ. Y. súp. č. XXXX, vchod l7, l. poschodie, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 6558/144832; záložca vyhlásil, že je v podiele 1/1 výlučným vlastníkom zálohu. Na zabezpečenie pohľadávky záložca zriadil a záložný veriteľ prijal záložné právo na záloh. V článku IV zmluvy sa strany dohodli, že ak pohľadávka nebude riadne a včas splácaná, je záložný veriteľ oprávnený začať výkon záložného práva, v rámci ktorého uspokojí svoju pohľadávku spôsobom dohodnutým vo VOP. V časti III mandátna zmluva sa strany dohodli, že záložca ako mandant poveruje a zároveň týmto splnomocňuje záložného veriteľa ako mandatára, ktorý je oprávnený toto splnomocnenie preniesť ďalším splnomocnením na 3. osobu, aby na jeho účet za odplatu 0,03 eur uskutočnil všetky úkony potrebné a nevyhnutné k výkonu záložného práva podľa zmluvy o záložnom práve a aby v jeho mene urobil všetky právne úkony (uzatvorenie kúpnej zmluvy, vyhlásenie súťaže a iné) potrebné na prevod vlastníctva k zálohu na 3. osobu. Záložca ako mandant nie je oprávnený vypovedať mandátnu zmluvu počas trvania pohľadávky. Zmluvné strany vylúčili platnosť ustanovení § 567, § 569, § 570, § 574 a § 575 Obchodného zákonníka. Záložca vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami zmluvy obsiahnutými v tejto listine, ktorými sú VOP, obchodné podmienky a sadzobník, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely zmlúv obsiahnutých v tejto listine sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané záložným veriteľom s účinnosťou od 01.08.2002 a obchodnými podmienkami Obchodné podmienky záložného veriteľa pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom s účinnosťou od 0l.07.2007. Záložca tiež vyhlásil, že bol záložným veriteľom informovaný o skutočnostiach podľa § 37 ods.2 zákona o bankách.

1.5.2. Podľa bodu 3.1. Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, ktoré nadobudli účinnosť dňa 0l.07.2007, je dlžník povinný banke platiť poplatky dohodnuté v úverovej zmluve, ako i poplatky podľa sadzobníka, a to podľa zásad a v lehotách uvedených v úverovej zmluve, v úverových podmienkach, VOP a sadzobníku. Ak bol v úverovej zmluve dohodnutý spracovateľský poplatok alebo ak tak určuje sadzobník, dlžník je povinný tento poplatok banke zaplatiť jednorazovo pri prvom poskytnutí úveru alebo tranže, ak bol úver poskytnutý dlžníkovi ako MIKRO podnikateľovi, ak v úverovej zmluve nie je uvedené inak (bod 3.2.b)). Ak bol v úverovej zmluve dohodnutý účel úveru, dlžník nie je oprávnený bez súhlasu banky použiť úver na iný účel (bod 4.1.); dlžník je povinný účel úveru banke zdokladovať. Pri splácaní pohľadávky banky sa z došlých súm uhrádzajú jednotlivé záväzky dlžníka v poradí splatné poplatky a náklady banky súvisiace s úverom v poradí od najskôr splatného záväzku, úroky z omeškania podľa poradia od najskôr splatného úroku z omeškania, úroky z prečerpania podľa poradia od najskôr splatného úroku z prečerpania, úroky podľa poradia od najskôr splatného úroku a istina úveru (bod 5.2.).

1.5.3. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. Zvolen zo dňa 08.0l.2014 mal okresný súd preukázané, že výlučnou vlastníčkou parciel registra C parc. č. XXX/X a XXX/X a stavby rodinného domu súp. č. XXXX, postavenej na parc. č. XXX/X je žalobkyňa III. V poznámke je uvedené začatie výkonu záložného práva záložným veriteľom SLSP, a. s. formou dobrovoľnej dražby zapísané dňa 23.07.2013, a tiež oznámenie o konaní dobrovoľnej dražby dražobníkom Dražobník s. r. o., IČO: 36 764 281 zapísané dňa 20.11.2013. V časti C: Ťarchy je uvedené záložné právo k nehnuteľnostiam v prospech SLSP, a. s.

1.5.4. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 18.01.2014 pre k. ú. Zvolen vyplýva, že v časti A je uvedená stavba bytového domu na ul. Ľ. Y. súp. č. XXXX, ako vlastníčka bytu č. X na 1. posch. vo vchode XX je vedená žalobkyňa III. so spoluvlastníckym podielom 1/1-ina s tým, že podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu je XXXX/XXXXXX. V poznámke je uvedené začatie výkonu záložného práva záložným veriteľom SLSP a. s. formou dobrovoľnej dražby zapísané 23.07.2013 a oznámenie o konaní dobrovoľnej dražby dražobníkom Dražobník s. r. o., IČO: 36 764 281 zapísané dňa 20.11.2013. Ako ťarcha je zapísané záložné právo k bytu č.1, vo vchode č. l7, na l. posch. v bytovom dome v prospech SLSP a. s. z 27.9.2010.

1.5.5. Zo znaleckého posudku č. 20/13 zo dňa l5.10.2013 vypracovaného znalkyňou Ing. Alenou Pacerovou vyplýva všeobecná hodnota rodinného domu súp. č. XXXX a pozemkov parc. č. XXX/X a XXX/X spolu po zaokrúhlení je 149.000,- eur. Zo znaleckého posudku č. 21/13 zo dňa l5.10.2013 vypracovaného znalkyňou Ing. Alenou Pacerovou okresný súd zistil, že všeobecná hodnota bytu č.X na l. posch. v obytnom dome súp. č. XXXX v k. ú. Zvolen, na ul. Ľ. Y. XX bola určená na 50.600,- eur. Z ostatných listinných dôkazov vykonaných v konaní okresný súd zistil, že navrhovateľke III. boli dňa l5.11.2013 zaslané oznámenia o dražbe predmetných nehnuteľností aj termíny ich obhliadky, ktoré je povinná strpieť. Z oznámení o dražbe zn. 137a, 139/2013 vyplýva, že Dražobník s. r. o. určil dátum a čas konania dražieb predmetných nehnuteľností na deň 21.01.2014 s miestom konania notárske spoločenstvo Mgr. Dariny Beranovej na Nám. SNP 19 vo Zvolene, pričom bolo určené najnižšie podanie na predmetné nehnuteľností vo výške 149.000,- resp. 50.600,- eur. Z úradného výpisu z Notárskeho centrálneho registra dražieb bolo zistené, že notárom Mgr. Vojtechom Kavečanským bol vykonaný do Notárskeho centrálneho registra dražieb zápis dňa l5.11.2013 ohľadne predmetných dražieb. Z návrhu na vklad záložného práva zo dňa 27.08.2010 ako i z rozhodnutia Správy katastra Zvolen zo dňa 27.09.2010 č. V XXXX/XX okresný súd zistil, že bol povolený vklad záložného práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovaného ohľadne uvedených nehnuteľností, zapísaných na LV č.XXXX a LV č.XXXX pre k. ú. Zvolen.

1.6. Vychádzajúc z § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“), §§ 22 ods. 2, 33b ods. 3, 37, 39, 151a, 151b ods. 1 prvá veta, ods. 2, 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), § 53 ods. 9 a 52 ods. 1 účinného do 31.05.2014, 52 ods. 2 a 52 ods. 2 účinného do 01.04.2015, 53 ods. 1 účinného do 31.05.2014, § 261 ods. 3 písm. d), § 497, § 502 ods. 1 prvej vety, § 506, § 567 ods. 1, § 569, § 570 ods. 1 vety prvej a § 574 ods. 1 Obchodného zákonníka, z § 1 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 31.12.2010 súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia sú nositeľmi naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti právnych úkonov, nakoľko by ich právne postavenie vzhľadom na začatú realizáciu výkonu záložného práva formou predaja zálohu na dobrovoľnej dražbe na základe neuhradenia splatnej pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o úvere bolo bez požadovaného určenia neisté, resp. ich práva by boli ohrozené. Žalobcovia totiž mali za to, že záložné právo nevzniklo resp. neexistuje, prípadne žalovaný nedisponuje splatnou pohľadávkou. Okresný súd mal preukázanú vecnú legitimáciu žalobcov, keď by bolo neúčelné a nehospodárne podávanie samostatných žalôb žalobcami I. a II. a žalobkyňou III.

1.7. Okresný súd ďalej uviedol, že na zmluvu o úvere uzatvorenú medzi žalobcami I. a II. a žalovaným je z titulu absolútneho obchodu potrebné aplikovať ustanovenia tretej časti Obchodného zákonníka. Žalobcovia nepreukázali dôvod neplatnosti zmluvy o úvere a s ňou súvisiacej zmluvy o zriadení záložného práva v zmysle § 37 a 39 Občianskeho zákonníka, teda že nekonali slobodne, lebo konali bez poznania veci a v časovom strese vyvolanom tým, že boli zahltení podpisovaním neprehľadného množstva listín resp. pred podpisom nemali možnosť napadnuté zmluvy prečítať a VOP boli písané drobným písmom, nakoľko sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavili, nepreberali súdne zásielky a okresný súd nemal možnosť overiť si tvrdené skutočnosti výsluchom strán sporu. V rovine tvrdení zostali aj tvrdenia žalobcov o rozpore s dobrými mravmi uzatvorených zmlúv, nakoľko žalobkyňa III. pre vysokú mieru ľahkovážnosti zabezpečila ručenie nehnuteľnosťami, ktorých hodnota má byť v zjavnom nepomere k výške skutočne poskytnutého úveru veriteľom. Voľba predmetu zálohu bola na dlžníkoch resp. záložkyni. Z oznámení o dobrovoľnej dražbe nevyplýva, že by zo strany záložného veriteľa došlo k podhodnoteniu nehnuteľností tvoriacich predmet zálohu. Zmluva o úvere nie je spotrebiteľským úverom, nakoľko napĺňa viaceré podmienky definície § 1 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z.. Za irelevantnú považoval súd prvej inštancie úhradu spracovateľského poplatku 995,78 eur priamo z úverových prostriedkov v tom zmysle, či o túto sumu bola znížená poskytnutá suma úveru alebo by spracovateľský poplatok žalobcovia I., II. zaplatili spätne na účet žalovaného. Táto skutočnosť by mohla ovplyvniť výšku úrokovej sadzby, ak vôbec, v zanedbateľnom rozsahu vzhľadom na výšku poskytnutého úveru 237.900,- eur a výšku spracovateľského poplatku, ktorého výška spolu s poplatkom za správu úveru 2,99 eur mesačne bola účastníkom úverovej zmluvy známa pri jej podpise, keď sú uvedené v článku I. bod 1 zmluvy. Okresný súd nezistil dojednanie výšky týchto poplatkov v rozpore s dobrými mravmi ani so zásadou poctivého obchodného styku a nezistil, že by malo ísť o neprijateľné zmluvné podmienky. Ani dojednaním výšky úroku neboli porušené žiadne zákonné ustanovenia, nepresiahla priemerné úrokové miery obchodných bánk v rozhodnom období a počas trvania zmluvného vzťahu nedošlo k jej zvýšeniu. Technika účtovania splátok najprv na úrok z omeškania resp. poplatky, pokuty až potom na istinu dojednaná vo VOP

ako súčasti zmluvy o úvere neodporuje žiadnemu zákonnému ustanoveniu. Ustanovenie § 566 ods. 2 nie je možné aplikovať, pretože podľa komentára k tomuto ustanoveniu čiastočné plnenie sa iba podobá plneniu v splátkach (pri ktorom je výška splátok a ich splatnosť na rozdiel od čiastočného plnenia určená vopred). Ak si zmluvné strany dopredu dohodnú úhradu dlhu splátkach a určia, na aké pohľadávky bude plnenie zo splátky započítané, nie je dôvod takúto dohodu považovať za rozpornú so zákonom. Pri dojednaní všeobecných zmluvných podmienok umožňujúcom uplatňovanie úroku z úroku poukázal súd prvej inštancie na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 35Obo 101/2002 z 24.03.2004, podľa ktorého definícia príslušenstva pohľadávky obsiahnutá v § 121 ods. 3 platí aj pre obchodnozáväzkové vzťahy. Veriteľ nemá právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (napr. úroky z omeškania zo zmluvných úrokov), nakoľko Obchodný ani Občiansky zákonník nezakotvuje majetkovú sankciu pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Tým nie je dotknuté právo zmluvných strán dohodnúť sa, že sa dojednané úroky stanú súčasťou istiny, ku ktorej budú pripočítané ako civilné plody peňazí, a následne právo veriteľa požadovať od dlžníka platbu dojednanej alebo zákonom stanovenej sadzby úroku z omeškania z takto zvýšenej istiny. Uvedené nič nemení na skutočnosti, že sa takto znova úročí iba istina, a nie príslušenstvo pohľadávky. Okresný súd vychádzal iba z tvrdení žalobcov, nakoľko Všeobecné obchodné podmienky, ktoré mali byť súčasťou úverovej zmluvy resp. záložnej zmluvy k žalobe nepripojili a nepredložili v priebehu konania. Súd prvej inštancie nemal preukázanú vadnosť jednotlivých ustanovení úverovej zmluvy resp. zmluvy ako celku.

1.8. Žalobe o určenie neplatnosti záložnej zmluvy okresný súd nevyhovel, lebo žalobcovia sa domáhali určenia jej neplatnosti iba ako záväzku akcesorického k úverovej zmluve, ktorá neplatná nie je. Nezistil ani iné dôvody absolútnej neplatnosti tejto zmluvy.

1.9. Neplatnosť mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou III. a žalovaným obsiahnutej v zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam z 27.08.2010 súd prvej inštancie vyslovil s poukazom na § 151m ods. 6 OZ, podľa ktorého je záložný veriteľ zo zákona splnomocnený konať v mene záložcu pri výkone záložného práva. Námietky žalobcov vzhľadom na tvrdenú nemožnosť vypovedať toto plnomocenstvo resp. z dôvodu vzájomného rozporu záujmov zmluvných strán považoval okresný súd za irelevantné. Rozpor tohto právneho úkonu so zákonom videl súd prvej inštancie v zmluvnom ustanovení, ktoré vylučovalo platnosť § 567 Obchodného zákonníka (povinnosť mandatára postupovať pri zariaďovaní záležitostí s odbornou starostlivosťou), v čom okresný súd videl minimálne obchádzanie Občianskeho zákonníka v časti ustanovení upravujúcich záložné právo ako aj zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, ktoré poskytujú dlžníkom v pozícii záložcu štandardný stupeň ochrany ich práv a oprávnených záujmov.

1.10. Okresný súd nedospel k záveru o rozpore zákona č. 129/2010 Z. z. s Ústavou SR, preto nevyhovel návrhu na podanie podnetu na Ústavný súd SR na preskúmanie súladu tohto právneho predpisu s Ústavou SR.

1.11. Rozhodnutie o trovách konania si súd prvej inštancie s poukazom na § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) vyhradil na samostatné rozhodnutie.

1.12. Okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok v časti, v ktorej žalobe vyhovel, nakoľko žalobcovia boli od poplatkovej povinnosti oslobodení.

2. Proti druhému a piatemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný tvrdiac, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. a/, b/, f/ O. s. p.). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v uvedených výrokoch zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.1. Namietol procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý určil neplatnosť mandátnej zmluvy z 27.08.2010 z dôvodov, ktoré neboli obsiahnuté v žalobe ani uvedené v priebehu súdneho konania, čím vydal tzv. prekvapivé rozhodnutie a porušil požiadavku dvojinštančnosti konania, keďže žalovaný mohol obranu proti právnej argumentácii vyjadrenej v odôvodnení napadnutého rozsudku použiť až v odvolaní, najmä ak súd prvej inštancie nevyužil možnosť podľa § 100 ods. 1 O. s. p.. Odvolateľ sa domnieva,

že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, teda k vade konania, ktorou mu bola odňatá možnosť konať pred súdom resp. k vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

2.2. Súd prvej inštancie opomenul dispozitívny charakter ustanovenia § 567 Obchodného zákonníka s ohľadom na jeho § 263 ods. 1, takže jeho aplikácia môže byť dohodou zmluvných strán vylúčená, čo vylučuje záver o rozpore so zákonom. Aplikácia § 567 Obchodného zákonníka bola vylúčená z dôvodu, že výkon záložného práva je upravený osobitnými právnymi predpismi. Zdôraznil ustanovenie § 41 OZ, preto ak súd dospel k záveru o neplatnosti uvedeného zmluvného ustanovenia, neplatnú časť zmluvy mal a mohol oddeliť od jej ostatného obsahu a zachovať platnosť jej zostávajúcich ustanovení.

3. Dňa 05.03.2015 bolo okresnému súdu doručené elektronické podanie žalobcov označené ako odvolanie, ktoré bolo písomne doplnené podaním doručeným súdu prvej inštancie 06.03.2015, podpísaným žalobcami I. a II., obsahujúce procesný návrh, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobe vyhovel a v zamietajúcej časti zrušil, alebo zmenil a žalobe vyhovel. Dňa 10.03.2015 bolo súdu prvej inštancie doručené identické odvolanie žalobcov, opatrené podpisom žalobkyne III. podané na poštovú prepravu vo Veľkej Británii. Písomným podaním doručeným 25.04.2017 odvolaciemu súdu žalobkyňa III. oznámila, že do Veľkej Británie prišla vo februári 2013, v septembra 2014 bola operovaná a asi 4 mesiace čiastočne imobilná. K podaniu pripojila listiny v anglickom jazyku vystavené 29.06.2015, 02.10.2014 a 10.07.2014, 26.04.2013.

3.1 Odvolatelia vytkli súdu prvej inštancie prejednanie veci bez ich prítomnosti, čoho následkom podľa nich bolo nesprávne zistenie skutkového stavu. Uplatnením fikcie doručenia súd prvej inštancie žalobcom odňal možnosť konať pred súdom. Žalobca I. sa v čase pokusu a opakovaného pokusu o doručenie nezdržiaval v mieste bydliska, o čom má svedčiť čestné prehlásenie pripojené k odvolaniu. Žalobkyňa III. sa taktiež v čase doručovania rozsudku zdržiavala v zahraničí, kde podstúpila dlhodobú liečbu. K odvolaniu sa pripojila, ale požiadala o doručenie rozsudku na adresu v cudzine.

3.2. Tvrdili, že všetci majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti všetkých napadnutých zmlúv, aj keď neboli ich účastníkmi, pretože žalobcovia I. a II. majú povinnosť zaplatiť finančnú náhradu žalobkyni III. v prípade postihu jej majetku formou dobrovoľnej dražby pre uspokojenie pohľadávky žalovaného. Žalobkyňa III. má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere, pretože od jej neplatnosti záleží postih jej majetku na základe nadväzujúcej zmluvy o zriadení záložného práva.

3.3. Nesprávny skutkový záver súdu prvej inštancie videli v tom, že sa nevyjadril k platnosti zmluvy o zriadení záložného práva s ohľadom na znalecký posudok č. 162/2009 (cena určená znalcom 61.800,- eur) a znalecký posudok č. 159/2009 (cena určená znalcom 199.000,- eur) a uplatnenie posudzovania právneho úkonu vzhľadom na čas, kedy zmluva bola uzatvorená, nie s ohľadom na neskoršie okolnosti prípadu, pričom sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že v zmysle znaleckých posudkov vypracovaných pre účel dobrovoľnej dražby v roku 2013 je jeho pohľadávka zabezpečená iba na 70 %. Najvyšší súd SR v rozhodnutiach sp. zn. 6Sžo/258/09 a 6Sžo 358/09 ustálil absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy v zmysle § 39 OZ, ktorej všeobecná hodnota nehnuteľnosti prevyšovala pohľadávku veriteľa o 43 %.

3.4. Ďalej uviedli, že sa súd prvej inštancie nevyjadril k neplatnosti zmlúv z dôvodov nevyváženosti vzájomných plnení v oblasti postihov za neplnenie a neurčitosti sankcií za omeškanie, najmä ak žalovaný môže použiť techniky účtovania splátok veriteľom najprv na úrok a úrok z omeškania, poplatky a pokuty, aj tieto úroky môže účtovnou premenou na istinu zaťažiť neurčitým úrokom z omeškania. Splátky uhradené žalobcami I. a II. pred termínom splátky splatnosti si bez akéhokoľvek benefitu pre nich môže žalovaný ponechať v bezúročnom užívaní. Žalovaný sa môže nedovolene obohacovať o úrok z úroku iba v dôsledku vlastných účtovných operácií s prostriedkami žalobcov I. a II.. Vytkli tiež, že sa súd prvej inštancie nevyjadril k námietkam neplatnosti plnení pre nevyváženosť vzťahov. Žalobcovia I. a II. ako spotrebitelia potrebujú mať vyriešenú otázku oprávnenosti postupov žalovaného pri vyčíslení pohľadávky, ktorú si uplatnil formou dobrovoľnej dražby majetku žalobkyne III. zapísanej v Notárskom centrálnom registri dražieb pod NCRdr: 7581/2013 a NCRdr: 7586/2013, ktorú mal konať DRAŽOBNÍK, s. r. o., Košice dňa 21.01.2014. Uviedli, že je potrebné zohľadniť správnu aplikáciu teórie skutočného plnenia dodávateľom najmä v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľskom úverovom vzťahu, ktorými žalovaný zaťažil žalobcov za plnenie, ktoré im ako spotrebiteľom nikdy nebolo poskytnuté, alebo slúži výlučne potrebám žalovaného ako dodávateľa. Tvrdili tiež, že zmluva o úvere musí obsahovať údaje o RPMN v zmysle predpisov komunitárneho práva a zdôraznili povinnosť súdu posudzovať nekalú

povahu a zmluvné podmienky zmluvy o úvere, ktorá neobsahuje údaje o RPMN. Za nemorálny označili postup žalovaného smerujúci k vysokému obohateniu bez poskytnutého protiplnenia iba z dôvodu, že sa žalobcovia I. a II. ako dlžníci dostali do situácie, v ktorej nie sú schopní splácať svoje záväzky. Zopakovali tvrdenia, že nehnuteľnosti uvedené v časti 2 článok I. bod 1.1 záložnej zmluvy predstavujú obydlie žalobkyne III. a ich všeobecná hodnota vyčíslená 149.000,- eur pre účely dobrovoľnej dražby nezodpovedá skutočnej cene v mieste a čase tak, ako jej nezodpovedá ani všeobecná cena 50.600,- eur zistená pre účely dobrovoľnej dražby nehnuteľností uvedených v časti II. článok I. bod 1.2 záložnej zmluvy, ktorej tiež predstavujú obydlie žalobkyne III.. Úver nebol v skutočnosti poskytnutý sumou 237.900,- eur uvedenou zmluve o splátkovom úvere, ale v sume zníženej o spracovateľský poplatok za jeho poskytnutie vo výške 995,78 eur. Postačujúce preto bolo ručenie nehnuteľnosťami uvedenými v časti II. článok I. bod 1.1 záložnej zmluvy, ručenie nehnuteľnosťami uvedenými v časti II. článok I. bod 1.2 záložnej zmluvy vysoko presahovalo účel zabezpečenia pohľadávky žalovaného ako veriteľa. Technikou účtovania splátok veriteľom najprv na úrok a úrok z omeškania, poplatky a pokuty dochádza k zaťaženiu dlžníka enormným nárastom dlhu aj za fiktívne omeškanie dlžníka, ktoré vzniká v dôsledku účtovných postupov. Účtovaním poplatkov žalovaný zaťažil žalobcov za plnenie, ktoré im ako spotrebiteľom nikdy nebolo poskytnuté, čo má spolu s inštitútom straty výhody splátok a dojednaným spôsobom uspokojenia pohľadávky veriteľa bez predchádzajúcej súdnej kontroly formou dobrovoľnej dražby za následok neprimeraný postih žalobcov I. a II., ktorý znižuje kvalitu ich života. Ochranu spotrebiteľa nemožno zabezpečiť iným spôsobom ako vyhlásením neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere, aj mandátnej zmluvy resp. ich vyhlásenia v dôsledku neuvedenej RPMN za bezúročné a na ne nadväzujúcu zmluvu o zriadení záložného práva za absolútne neplatnú. A tak z dôvodu, že pri dnešnom poklese cien nehnuteľností hodnota zálohy prevyšuje o 50 % rámec účelu zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy o úvere. Pre nekalé techniky a svojvoľné výpočty žalovaného narástol dlh z úverových vzťahov do podstatne vyšších splátok ako predstavovala bonita žalobcov I. a II. v čase čerpania úveru. Aj touto technikou žalovaného vznikol stav, keď žalobcovia nemohli plne posúdiť dopady synergického sankčného pôsobenia napadnutých zmlúv na ich práva. Cena predmetu dražby bola znaleckým posudkom určená v rozpore s § 12 zák. č. 527/2002 Z. z.. Súd musí vyhlásiť zmluvu o zriadení záložného práva za absolútne neplatný úkon, lebo musí chrániť slabšiu stranu sporu, teda žalobcov ako spotrebiteľov pred nekalými postupmi žalovaného.

3.5. Poukázali na potrebu skúmania súladu dojednania o zmluvnej pokute so všeobecnými požiadavkami v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý pre občianske aj obchodné vzťahy stanovuje požiadavku súladu právneho úkonu s dobrými mravmi s ohľadom na primeranosť a výšku pokuty, na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, na iné okolnosti konkrétneho prípadu. Zopakovali tvrdenie o nedostatku RPMN úverovej zmluvy, čo robí úver bezúročným a bez poplatkov. Uplatnili si náhradu trov konania.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu znovu namietol nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zdôrazniac, že určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu právny vzťah je alebo nie je. V zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo 89/07 sa určením platnosti alebo neplatnosti záložnej zmluvy nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi (pokiaľ na základe záložnej zmluvy bolo záložné právo vložené do katastra nehnuteľností). Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistotu v jeho právnom postavení možno odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záložné právo, v prípade jeho realizácie určením, či tu je alebo nie je iné právo (napr. vlastníctve).

4.1. Zdôraznil neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena žalobcami, ktorí neprodukovali žiadne tvrdenie a nepreukázali skutočnosti existujúce v čase uzavretia napadnutých zmlúv, ktoré by podľa hmotného práva mohli mať za následok ich úplnú neplatnosť. Úverová zmluva uzatvorená medzi žalovaným a žalobcami I. a II. obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 497 Obchodného zákonníka a zmluva o zriadení záložného práva uzatvorená so žalobkyňou III. podstatné náležitosti v zmysle § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka. Mandátna zmluva uzatvorená so žalobkyňou III. obsahuje podstatné náležitosti v zmysle § 566 a nasl. Obchodného zákonníka (v časti III. bod 1). Ak by ktorékoľvek vedľajšie dojednanie hypoteticky trpelo vadou s následkami neplatnosti, mohlo by ísť v zmysle § 41 nanajvýš o neplatnosť čiastočnú, a to aj v spojení s článkom 4 smernice 93/13/EHS a jej článkom 6 ods. 1. Zdôraznil, že je vylúčená aplikácia zákona č. 129/2010 Z. z. na zmluvu o úvere, pretože účelom poskytnutého úveru bolo nadobudnutie, úprava, údržba nehnuteľnosti, výška poskytnutého úveru 237.900,- eur a doba

jeho splatnosti 27.05.2040 značne presahovali zákonom stanovené hranice pre aplikáciu právnej úpravy o spotrebiteľských úveroch. Zriadeným záložným právom je zabezpečená aj pohľadávka na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá vznikne resp. vznikla plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

4.2. K pochybnostiam žalobcov o prípustnosti výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou žalovaný uviedol, že predaj zábezpeky na dražbe našiel svoje normatívne vyjadrenie aj v § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka. Ústavnosť zákonnej úpravy dobrovoľnej dražby najmä možnosti jej začatia bez predchádzajúceho exekučného titulu bola podrobená prieskumu Ústavného súdu SR v konaní PL.ÚS 23/2014, ktorého závery podrobne v ďalšej časti svojho vyjadrenia analyzuje. Poukázal na návrhy generálneho advokáta v konaní pred Súdnym dvorom Európskej únie C - 482/12 (prejudiciálna otázka predložená Okresným súdom Prešov v kauze Macinský a Macinská, ktorý vzhľadom na návrhy generálneho advokáta zobral svoj návrh na začatie prejudiciálneho konania späť). V ďalšej časti analyzoval rozsudok z 10.09.2014 Európskeho súdneho dvora vo veci C - 34/13 Kušoniová. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v prvom, treťom a štvrtom výroku ako vecne správny a vo výroku druhom a piatom zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016. Od 01.07.2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok v zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 1. Na základe odvolaní podaných včas stranami sporu, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 C. s. p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) vec prejednal v medziach odvolania žalobcov aj žalovaného (§ 380 ods. 1 C. s. p.), v rozsahu určenom ustanovením § 379 C. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) C. s. p. a dospel k záveru, že ani jedno odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s poukazom na § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. Pri skúmaní, či je každý zo žalobcov osobou oprávnenou podať odvolanie voči prvému výroku rozsudku súdu prvej inštancie vydanému v jeho neprospech odvolací súd vychádzal z toho, že v tejto časti súdneho konania je medzi všetkými žalobcami nútené procesné spoločenstvo podľa § 78 C. s. p., ktoré je vždy spoločenstvom nerozlučným (Števček, M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 266). Pri posudzovaní aktívnej legitimácie žalobcov na podanie odvolania voči druhému a tretiemu výroku rozsudku okresného súdu vychádzal odvolací súd z § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami. Každý zo žalobcov je preto oprávnený podať odvolanie aj proti druhému a tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie.

5.1. Odvolací súd sa (v zásade) stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie, logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p.. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami odvolateľov v odvolaniach odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd považuje za potrebné predovšetkým zdôrazniť, že úverový zmluvný vzťah žalobcov I. a II. a žalovaného je síce spotrebiteľským, ale z dôvodu výluky uvedenej v § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nejde o spotrebiteľský úver. Do úvahy preto neprichádza aplikácia tejto právnej úpravy (v znení účinnom k 27.08.2010, kedy bola zmluva uzatvorená), vrátane ustanovení o náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere (teda aj RPMN) a o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

7. Zo spotrebiteľského charakteru úverovej zmluvy z 27.08.2010, zo skutočnosti, že k uzatvoreniu záložnej zmluvy a mandátnej zmluvy došlo v rovnaký deň a z obsahu práv a povinností, ktoré upravujú vyplýva, že ide o zmluvy od seba navzájom závislé (§ 52a Občianskeho zákonníka účinného k 27.08.2010). Okresný súd preto preskúmal platnosť mandátnej zmluvy ex offo zo všetkých do úvahy prichádzajúcich dôvodov v súlade so spotrebiteľským právom. Jeho rozhodnutie nie je podľa

odvolacieho súdu z tohto uhla pohľadu prekvapivé. Ustanovenie § 100 ods. 1 tretej vety Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie dávalo súdu možnosť, nie povinnosť účastníkom (od 01.07.2016 stranám sporu, pozn. odvolacieho súdu) uviesť, ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci.

7.1. K odvolacej námietke žalovaného o dispozitívnom charaktere ustanovenia § 567 Obchodného zákonníka odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Aj v prípade posudzovania platnosti mandátnej zmluvy je potrebné aplikovať právnu úpravu, ktorá je pre spotrebiteľa priaznivejšia, a to je právna úprava § 567 ods. 1 Obchodného zákonníka.

8. K odvolacej námietke žalobcov obsahujúcej námietky k procesnému postupu súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že na pojednávanie konané dňa 15.12.2014 boli žalobcovia predvolaní riadne a včas. Ani jeden z nich si predvolanie na pojednávanie neprevzal v úložnej dobe, všetky zásielky boli okresnému súdu vrátené dňa 20.11.2014, ako vyplýva zo súdneho spisu. Ani v odvolacom konaní žalobcovia nepredložili listinné dôkazy preukazujúce pravdivosť ich tvrdení o nesprávnej aplikácii fikcie doručenia. Čestné prehlásenie Milana J. zo dňa 03.03.2015 preukazuje, že žalobca I. sa s touto osobou zdržiaval v Z. J. v dňoch 26.10.2014 a 29.10.2014. Neúspešný pokus o doručenie predvolania na pojednávanie bol podľa relácie pošty realizovaný dňa 27.10.2014, opakované doručenie 28.10.2014, kedy bola zásielka aj uložená. Poštový poriadok pritom poskytuje úložnú dobu v trvaní 18 dní, počas ktorej si žalobca I. zásielku nevyzdvihol. Listiny (v anglickom jazyku, ktorých preklady do úradného jazyka napriek výzve odvolacieho súdu neboli predložené) sú vystavené v r. 2015, nie v čase doručovania predvolania na pojednávanie žalobkyni III. (neúspešný pokus o doručenie bol podľa relácie pošty realizovaný dňa 27.10.2014, opakované doručenie 28.10.2014, kedy bola zásielka aj uložená).

8.1. Úlohou súdu pri odôvodnení rozhodnutia nie je odpovedať na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument ( rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Vzhľadom na námietku odvolateľov o nesprávnom skutkovom závere súdu prvej inštancie spočívajúcom v tom, že sa nevyjadril k platnosti zmluvy o zriadení záložného práva s ohľadom na znalecký posudok č. 162/2009 (cena určená znalcom 61.800,- eur) a znalecký posudok č. 159/2009 (cena určená znalcom 199.000,- eur) odvolací súd uvádza, že okresný súd konštatoval, že voľba predmetu zálohu bola na dlžníkoch resp. záložkyni a z oznámení o dobrovoľnej dražbe nevyplýva, že by zo strany záložného veriteľa došlo k podhodnoteniu nehnuteľností tvoriacich predmet zálohu. Odvolací súd dopĺňa, že hodnota zálohov v čase zriadenia záložného práva 260.800,- eur (61.800,- + 199.000,-) nie je v nepomere k zabezpečenej pohľadávke už len vzhľadom na istinu úveru 237.900,- eur a dohodnuté úročenie 5,09 % ročne s dobou fixácie do 27.08.2013. všeobecná hodnota nehnuteľností pre účely dobrovoľnej dražby, uvedená v odvolaní sumou 199.600,- eur (149.000,- + 50.600,- eur) je v nepomere už len vo vzťahu k istine poskytnutého úveru, ale v neprospech veriteľa. 8.2. Okresný súd sa zaoberal aj otázkou účtovania úrokov a úrokov z omeškania. Vecnú správnosť jeho záverov odvolatelia nespochybnili, predniesli iba tvrdenie, že žalovaný sa môže nedovolene obohacovať o úrok z úroku iba v dôsledku vlastných účtovných operácií s prostriedkami žalobcov I. a II.. 8.3. Záver súdu prvej inštancie o vylúčení aplikácie § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri technike účtovania splátok, nakoľko plnenie v splátkach nie je čiastočným plnením dlhu, odvolatelia nenamietli. 9. Žalovaný formálne podal odvolanie aj proti piatemu výroku rozsudku okresného súdu o uložení povinnosti hradiť súdny poplatok zo žaloby bez toho, aby svoje odvolanie v tejto časti odôvodnil a uviedol odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd viazaný. Odvolací súd preto tento výrok odvolaciemu prieskumu nemohol podrobiť, ako vecne správny ho potom potvrdil. 10. Súd prvej inštancie v čase svojho rozhodovania využil možnosť danú mu Občianskym súdnym poriadkom a vyhradil si rozhodnutie o trovách konania na samostatné rozhodnutie. 11. Pokiaľ ide o náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd aplikoval ustanovenie § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1, 2 C. s. p. a skúmal pomer úspechu strán sporu v odvolacom konaní. Ani žalobcovia, ani

žalovaní neboli v odvolacom konaní úspešní, preto odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .