Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/196/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a JUDr. Jany Vlčkovej, v právnej veci žalobcu: HoReCup, a.s., IČO: 36 517 844, so sídlom Dolné Hony 13, Nitra, zastúpeného: JUDr. Marek Ďuran, advokát, so sídlom Štefánikova 34, Nitra a AK Šranko, s.r.o., IČO: 50 485 601, so sídlom Mostná 29, Nitra proti žalovanému: MH Invest, s.r.o., IČO: 36 724 530, so sídlom Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, zastúpenému: JUDr. Allan Böhm, advokát, so sídlom Jesenského 2, Bratislava o zaplatenie 722 584,70 eur s príslušenstvom a o náhradu škody, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26.4.2019, č.k. -766, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiadnej zo sporových strán sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 304 584,70 eur do troch dní po právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.). Žalobcovi priznal proti žalovanému v časti náhrady za vyvlastnenie nárok na náhradu trov konania vo výške 100% (výrok III.) a žalovanému priznal proti žalobcovi v časti náhrady škody a ušlého zisku nárok na náhradu trov konania vo výške 100% (výrok IV.).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil , , o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), , , , , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „“), vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (ďalej len „“), , , (ďalej len „“) a vecne tým, že predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie náhrady za vyvlastnenie pozemku vo výške 722 584,70 eur a ako súčasť náhrady za vyvlastnenie aj ušlý zisk vo výške 100 000,00 eur ako aj náklady vo výške 52 151,89 eur (zaplatené úroky z úveru vo výške 41 831,89 eur, náklady za vyhotovenie geodetickej dokumentácie vo výške 600 eur, geologického prieskumu vo výške 4 320,00 eur a architektonickej štúdie vo výške 5 400,00 eur). Sporným nebolo zákonné vyvlastnenie pozemku žalobcu v prospech žalovaného a ani žalovaným priznaná náhrada za tento pozemok vo výške 377 415,30 eur pred správnym orgánom. V prejednávanej veci bola spornou žalobcom požadovaná vyššia náhrada za vyvlastnenie predstavujúca rozdiel medzi sumou 377 415,30 eur a hodnotou pozemku podľa ním predložených znaleckých posudkov (1 100 000 eur, resp. 1 090 000 eur) a žalobcom uplatnená náhrada za škodu a ušlý zisk prezentovaná ako vyššia náhrada za

vyvlastnenie. Súd prvej inštancie konštatoval, že bolo potrebné zadefinovať pojem obsiahnutý v , a síce "náhrada za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku". Uviedol, že je vo vzťahu k osobitným predpisom, a keďže nešpecifikuje pojem všeobecná hodnota, v súlade s (aplikujúc veta druhá ) je potrebné za ňu považovať cenu rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite, a teda nie cenu určenú len z polohy (umiestnenia) nehnuteľnosti, o vyvlastnení ktorej sa koná. Uvedený záver podporuje judikatúra Najvyššieho súdu SR, primeraná náhrada sa teda zisťuje vždy analyzovaním miestneho trhu, všetkými tromi rovnocennými metódami. Súd prvej inštancie sa nepriklonil k znaleckým posudkom predložených žalobcom a nepovažoval ich za objektívne v zmysle ich presvedčivosti, rešpektujúc, že nemôže hodnotiť správnosť odborných záverov vyjadrených znalcom, avšak výsledky znaleckého dokazovania hodnotí voľne v súvislosti s ostatnými dôkazmi a v ich vzájomnej súvislosti.

3. Súd prvej inštancie nepovažoval za presvedčivý znalecký posudok UEOS - Komercia, a.s. č. 190/2015 vypracovaný vo vyvlastňovacom konaní z dôvodu, že tento nebol vypracovaný v súlade s vyhláškou č. , keďže v ňom za použitia metódy polohovej diferenciácie chýba analýza porovnateľných kúp, znalecký posudok nevykazuje súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi a veľmi vágne iba jednou metódou ohodnotil celú lokalitu. Ďalej uviedol, že z predmetného posudku nevyplýva zisťovanie trhovej ceny pozemkov v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite (porovnávacia metóda), taktiež rozsah koeficientov nie je riadne odôvodnený, pričom ich rozsah je v rovnakej miere aplikovaný na všetky (rádovo stovky) pozemky, bez ďalšieho skúmania ich možných odlišností. Konštatoval, že zo znaleckého posudku č. 26/2015 predloženého žalobcom v konaní tiež nevyplýva, že cena za vyvlastňovaný pozemok určená metódou polohovej diferenciácie zodpovedá trhovej cene nehnuteľnosti tak, ako je to predpokladané v stavebnom , keďže cena vyvlastňovaného pozemku vychádzala iba z metódy polohovej diferenciácie; posudok tak pracuje iba s jednou metódou, pričom analýza stanovenia všeobecnej hodnoty a s tým spojené hodnotenie koeficientmi je taktiež veľmi stručné a v porovnaní s kontrolným znaleckým posudkom nepresvedčivo odôvodnené. Pokiaľ ide o znalecký posudok č. 12/2016 (predložený žalobcom), tento síce obsahuje obe metódy (porovnávaciu a polohovej diferenciácie), avšak posudok ohodnocoval pozemok ku dňu 22.1.2016, pričom pozemok bol vyvlastnený dňa 10.12.2015, pričom koeficienty a ich hodnotenie je stručnejšie a v nesúlade a kontraste s rozsiahlejším odôvodnením kontrolného znaleckého posudku, ako aj zisteným skutkovým stavom. Súd prvej inštancie považoval kontrolný znalecký posudok č. 29/2018 vypracovaný STU v Bratislave, súdneho znalectva za najobjektívnejší a najpresvedčivejší, nakoľko znalecký ústav podrobne uviedol a vysvetlil použitie metód stanovenia všeobecnej hodnoty, použité koeficienty a ich hodnoty sú náležite odôvodnené, zároveň v tomto posudku znalec použil obidve metódy na stanovenie všeobecnej hodnoty vyžadované zákonom a judikatúrou (nepoužitie tretej metódy je taktiež odôvodnené). Dospel k záveru, že ak znalecký ústav ohodnotil pozemok porovnávacou metódou na 714 000 eur a metódou polohovej diferenciácie na 650 000 eur, súd prvej inštancie ustálil výslednú všeobecnú hodnotu vyvlastneného pozemku ako priemer týchto dvoch súm vyplývajúcich z tohto jedného kontrolného posudku, a teda vo výške 682 000 eur. V tejto súvislosti poukázal aj na písomné odpovede a výsluch predvolaného znalca, ktorý v plnom rozsahu zodpovedal otázky žalobcu a ozrejmil daný stav, problematiku, použitie príslušných koeficientov a domnievané nezrovnalosti, ktoré žalobca žiadal preveriť a odstrániť. Uviedol, že s daným záverom v plnom rozsahu koreluje aj žalobcom predložená kúpna zmluva uzatvorená medzi Rímskokatolíckou cirkvou a spoločnosťou MH Invest II, s.r.o., kedy predávaný pozemok v k. ú. Mlynárce bol v hodnote 35 eur/m2. Mal za to, že pokiaľ závery kontrolného znaleckého posudku ustálili hodnotu pozemku na cca 29,65 až 31,10 eur/m2, a žalobcom predložená zmluva ohodnotila podobný pozemok na 35 eur/m2, je daná objektívna hodnota pozemku tak, ako ju znalecký ústav vo svojom posudku ohodnotil, pričom súdom ustálených 682 000 eur predstavuje 31,10 eur/m2 a táto výsledná suma je výsledkom prieniku medzi dvoma metódami (tretia v danom prípade nebola možná).

4. Vo vzťahu k súkromnému znaleckému posudku č. 44/2019 zo dňa 26.3.2019, ktorý predložil žalobca dňa 27.3.2019 (a ktorý ohodnotil pozemok metódou polohovej diferenciácie na 940 000 eur a porovnávacou metódou na 951 100 eur) súd prvej inštancie uviedol, že žalobca na pojednávaní dňa 13.2.2019 navrhol vypracovanie dodatku ku kontrolnému znaleckému posudku, prípadne vypracovanie ďalšieho súkromného znaleckého posudku, čo súd zamietol. Poukázal na to, že ak súd takýto návrh na dokazovanie zamietol, nie je možné považovať ho za v konaní riadne predložený dôkaz. Zdôraznil,

že v danom prípade nešlo o koncentráciu konania, ale postup súdu, ktorý na predmetnom pojednávaní už disponoval dostatočným počtom dôkazov a ustáleným skutkovým stavom bez potreby vykonania nových dôkazov. Konštatoval, že súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Poukázal na to, že znalec, ktorý bol oprávnený podať výklad ku kontrolnému znaleckému posudku, bol na pojednávaní dňa 13.2.2019 riadne vypočutý, odpovedal aj na otázky žalobcu, zároveň doložil svoje písomné odpovede aj na ďalšie otázky žalobcu, čím sa odstránili akékoľvek pochybnosti o nezaujatosti a neodbornosti posudku s tým, že išlo o kontrolný znalecký posudok, ktorý navrhol sám žalobca. Uviedol, že predmetný kontrolný znalecký posudok bol žalobcovi doručený dňa 6.8.2018, pričom pojednávanie, na ktorom rozporoval tento posudok sa konalo až dňa 13.2.2019 a súkromný znalecký posudok č. 44/2019, aj napriek zamietnutiu tohto dôkazu súdom, predložil až na ďalšom pojednávaní dňa 27.3.2019. Konanie, resp. postup žalobcu, ktorý od augusta 2018 disponoval kontrolným znaleckým posudkom, pričom tento rozporoval navrhovaním ďalších dôkazov až po pol roku (február a marec 2019), nepovažoval za pochybenie súdu v súvislosti s dokazovaním. Súd prvej inštancie sa napriek uvedenému oboznámil aj s obsahom súkromného znaleckého posudku č. 44/2019, ktorý však nevyvrátil závery kontrolného znaleckého posudku č. 29/2018 s tým, že ak by aj pripustil a vykonal tento dôkaz, tak je argumentácia ohľadom rozporuplnosti kontrolného znaleckého posudku nedôvodná a nevyargumentovaná.

5. V súvislosti s nárokom žalobcu, ktorý prezentoval ako súčasť náhrady za vyvlastnenie (ušlý zisk vo výške 100 000 eur a náklady vo výške 52 151,89 eur - zaplatené úroky z úveru vo výške 41 831,89 eur, náklady za vyhotovenie geodetickej dokumentácie vo výške 600 eur, geologického prieskumu vo výške 4 320 eur a architektonickej štúdie vo výške 5 400 eur), uviedol, že napriek opakovaným neprehľadným zmenám uplatňovanej sumy, považoval sumu 52 151,89 eur ako žalobcom požadovanú, nakoľko v konaní nedošlo k žiadnemu späťvzatiu alebo zmene žaloby a túto sumu žalobca výslovne uviedol v žalobe ako meritum veci. Vo vzťahu k právnej kvalifikácii tohto nároku konštatoval, že aj keď žalobca považoval uvedené položky ako súčasť náhrady za vyvlastnenie, súd ich podľa zásady iura novit curia posúdil ako škodu a ušlý zisk.

6. Pri posúdení uvedeného nároku vyvodil, že nie je splnený prvý predpoklad - porušenie právnej povinnosti, nakoľko vyvlastňovacie konanie bolo vedené v súlade so zákonom, preto tento nárok je bez zákonného základu, a teda nedôvodný. Argumentáciu žalobcu, že rozhodnutím žalovaného o vyvlastnení mu vznikla škoda (bolo mu zabránené realizovať svoj podnikateľský zámer) považoval za nepravdivú, nakoľko žalovaný žiadne rozhodnutie o vyvlastnení nevydal (rozhodnutie vydal Okresný úrad Nitra v prospech žalovaného). Vo vzťahu k odôvodnenosti položky 10 320 eur (5 400 + 4 320 + 600), ktorú žalobca preukazoval faktúrami uviedol, že samotné predloženie faktúry nemožno považovať za riadne preukázané vyplatenie týchto súm, a teda vznik škody. Dospel k záveru, že v tomto smere nenašiel konanie contra legem, príčinnú súvislosť, zavinenie žalovaného ani vznik škody. Čo sa týka ušlého zisku, konštatoval, že závery ohľadom nepreukázania jednotlivých predpokladov na vznik zodpovednosti za škodu platia vo vzťahu k tomuto nároku obdobne. Poukázal na nejasnú výšku uplatneného nároku ako aj na nešpecifikovanie obdobia, za ktoré si žalobca ušlý zisk uplatňuje.

7. V súvislosti s rozhodnutiami ESĽP a Ústavného súdu SR, na ktoré poukazoval žalobca, a v zmysle ktorých náhrada za vyvlastnenie musí nastoliť spravodlivú rovnováhu, resp. musí byť v takej výške, aby mohla zásadne vyvážiť ujmu ktorá odňatím vznikla, uviedol, že práve súdom ustálená hodnota pozemku na 682 000 eur zásadne vyvažuje ujmu žalobcu, ktorá mu odňatím tohto pozemku vznikla (ak žalobca nadobudol pozemok za 645 794,64 eur, ide o náhradu, ktorá nastoľuje spravodlivú rovnováhu). Priznanú sumu spolu so sumou priznanou úradom považoval za dostatočnú hodnotu na vyváženie majetkovej straty, ktorú žalobca vyvlastnením pozemku utrpel, pričom ide o sumu predstavujúcu náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku, tak ako to predpokladá príslušný zákon s judikatúrou. K žalobcom uvedeným rozhodnutiam podotkol, že tieto sa týkajú fyzických osôb a nemajetkovej (teda citovej) ujmy pri vyvlastňovaní ich pozemkov, ktoré nemožno aplikovať na prejednávanú vec, nakoľko žalobca je právnická osoba, kde nemajetková (citová) ujma neprichádza do úvahy. Dospel k záveru, že pokiaľ by sa aj stotožnil s názorom žalobcu, že tieto položky nepredstavujú škodu, ale tzv. vyššiu náhradu za vyvlastnenie, nie je ich možné spravodlivo priznať, nakoľko žalobcom naznačená konštrukcia účelovo navyšuje a zovšeobecňuje pojem náhrada za vyvlastnenie, ktorú nemožno vykladať tak extenzívnym spôsobom ako to učinil žalobca. Žalobcom požadovaná "náhrada" (obsahujúca v sebe skryto aj škodu a ušlý zisk), by predstavovala postup, pri ktorom, v rámci ktorého by súd zaviazal žalovaného aj na náklady žalobcu, ktoré sám vo svojej

vôli nezávisle od vyvlastňovacieho konania vynaložil (okrem faktúr), čím by došlo k neprimeranému zvýhodneniu žalobcu na úkor žalovaného o tieto položky. Podľa názoru prvoinštančného súdu žalobcom požadovaná vyššia náhrada za vyvlastnenie (náhrada podľa "obohatená" o škodu a ušlý zisk) nemá oporu v právnej úprave, týkajúcej sa danej problematiky. Na druhej strane vyvodil, že znalecký posudok č. 190/2015, ktorý predložil žalovaný a podľa ktorého bol pozemok ohodnotený, je veľmi povrchný, keď pozemok bol ohodnotený bez náležitého odôvodnenia a cenu ustálil až podozrivo nízko, čo značí dôvodnosť žaloby, avšak iba v časti. Súd prvej inštancie na základe uvedeného nárok žalobcu posúdil v časti 304 584,70 eur (682 000 eur - 377 415,30 eur) ako preukázaný a dôvodný, pričom vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa a (ďalej len „“) tak, že stranám priznal pomerné právo na náhradu trov. Vychádzal z toho, že do práva žalobcu bolo v časti náhrady na vyvlastnenie zasiahnuté, v tejto časti žaloby má teda úspech, pričom nie je podstatné, že mu súd v tejto časti nepriznal plnú požadovanú sumu, teda 722 584,70 eur, ale podstatné je, že do jeho práv v tejto časti bolo zasiahnuté a preto má v tejto časti plný úspech s tým, že v tejto časti bude tarifná hodnota veci predstavovať priznané plnenie vo výške 304 584,70 eur. Žalobca bol na druhej strane v časti o náhradu škody vo výške 152 151,89 eur neúspešný, čo znamená plný úspech žalovaného v tejto časti žaloby, pričom tarifná hodnota veci v tejto časti bude predstavovať požadované a nepriznané plnenie žalobcu vo výške 152 151,89 eur. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania týchto samostatne uplatnených nárokov rozhodol dvoma samostatnými výrokmi.

9. Proti rozhodnutiu v jeho výroku I. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa a , t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Závery súdu týkajúce sa znaleckého posudku č. 190/2015 považoval za nesprávne skutkové zistenie a nesprávne právne posúdenie, keďže súd prvej inštancie nesprávne uzatvoril, že uvedený znalecký posudok nebol vypracovaný v súlade s vyhláškou č. Uviedol, že znalec pri vypracovaní znaleckého posudku postupoval striktne v zmysle časti B. prílohy 3 vyhlášky č. , v ktorej je stanovené, že všeobecná hodnota sa stanoví týmito metódami: a) porovnávacia metóda, b) kombinovaná metóda, c) výnosová metóda, d) metóda polohovej diferenciácie, pričom výber vhodnej metódy vykoná znalec a tento výber je v znaleckom posudku zdôvodnený s tým, že podľa účelu znaleckého posudku možno použiť aj viac metód súčasne a v závere bude po zdôvodnení uvedená len všeobecná hodnota určená vybranou metódou, ktorá najvhodnejšie vystihuje definíciu všeobecnej hodnoty. Mal za to, že znalecký posudok vypracovaný vo vyvlastňovacom konaní nemá žiadne vady a súd prvej inštancie nesprávne aplikoval právny predpis na zistený skutkový stav, keď dospel k záveru, že znalecký posudok nebol vypracovaný v súlade s vyhláškou č. Poukázal na to, že prvoinštančný súd na jednej strane vytýka znaleckému posudku vypracovanému vo vyvlastňovacom konaní, že používa iba metódu polohovej diferenciácie, na strane druhej sa znalecký ústav v kontrolnom znaleckom posudku rovnako prikláňa k metóde polohovej diferenciácie a túto si vybral ako vhodnú metódu na určenie všeobecnej hodnoty pozemku. Namietal záver súdu prvej inštancie o tom, že znalecký posudok č. 190/2015 nevykazuje súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi, nakoľko znalecký ústav v kontrolnom znaleckom posudku konštatoval správnosť postupu znalca pri vypracovaní znaleckého posudku č. 190/2015, naviac, z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, s akými ďalšími dôkazmi je tento znalecký posudok nesúladný, a ani v správnych konaniach nebolo konštatované, že by bol znalecký posudok v rozpore s vyhláškou č. , resp. že by bol nesúladný s ostatnými tam vykonanými dôkazmi, preto je rozsudok v uvedenej časti nepreskúmateľný. Odvolateľ zároveň namietal nesprávnu aplikáciu právnej normy - , keď súd prvej inštancie nesprávne interpretoval, že ukladá príslušnému orgánu povinnosť určiť náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku a keďže tento zákon nešpecifikuje pojem všeobecná hodnota, v súlade s je potrebné za ňu považovať cenu rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, mieste a v porovnateľnej kvalite, a teda nie cenu určenú len z polohy nehnuteľnosti, o vyvlastnenie ktorej sa jedná. Vychádzajúc z logiky ust. ako aj účelu zákona mal za to, že zákonodarca zaviedol svojbytný, na iných právnych predpisoch nezávislý pojem „všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom“, ktorý má zodpovedať sume náhrady za vyvlastnenie, pričom z gramatického výkladu uvedeného pojmu je zrejmé, že sa jedná o funkčné prepojenie pojmov všeobecná hodnota a znalecký posudok a náhradu tvorí suma zodpovedajúca

všeobecnej hodnote, ktorá má byť určená znaleckým posudkom s tým, že znalec následne pri určovaní všeobecnej hodnoty určí príslušnú metódu a opäť je viazaný vyhláškou č. , v ktorej sú stanovené postupy ohodnocovania nehnuteľností. Podľa jeho názoru ak by mal zákonodarca záujem použiť pre účely pojem trhová cena, potom by tento pojem bol v zákone bez ďalšieho použitý a zákonodarca by sa nespoliehal na „pomocný“ výklad tohto zásadného pojmu prostredníctvom subsidiárneho použitia Stavebného zákona s tým, že pojem všeobecná hodnota zákonodarca používa aj v dôvodovej správe. Mal za to, že ak ako lex specialis presne určuje, čo sa považuje za všeobecnú hodnotu, je subsidiárne použitie Stavebného zákona a v ňom uvedeného pojmu trhová cena úplne vylúčené. Vo vzťahu k judikatúre, na ktorú odkázal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, uviedol, že akékoľvek súdne rozhodnutie NS SR vydané pred 7.7.2015, príp. vydané neskôr, ale netýkajúce sa vyvlastnenia podľa osobitného predpisu nemohlo zohľadňovať úpravu (ustanovenie bolo zavedené s účinnosťou od 7.7.2015). Zdôraznil, že doterajšia judikatúra NS SR sa buď netýkala prípadov vyvlastňovacích konaní podľa ako lex specialis právneho predpisu alebo pochádza z obdobia, kedy uvedený zákon ešte neobsahoval úpravu v . Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.

10. Proti rozhodnutiu v jeho výroku II. a IV. podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa , , a , t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v tomto konaní si neuplatňoval náhradu škody, z toho dôvodu ani nepreukazoval splnenie predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu, pričom jednotlivé časti, ktoré sú kvalifikované ako priama škoda alebo ušlý zisk, sú iba súčasťou jedného nároku, a to nároku na vyššiu náhradu za vyvlastnenie v zmysle Ďalej uviedol, že primeranosť náhrady za vyvlastnenie je potrebné posudzovať nielen podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom, ale aj v kontexte viacerých aspektov stanovených judikatúrou Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá hovorí, že ak má byť náhrada za vyvlastnenie primeraná, musí byť stanovená v takej výške, aby mohla zásadne vyvážiť ujmu, ktorá odňatím veci vznikla, pričom takáto ujma je určená viacerými okolnosťami a poskytnutá náhrada by mala zohľadňovať viacero aspektov vyvlastnenia. Konštatoval, že uplatňovaná suma náhrady zohľadňuje rozdiel medzi priznanou náhradou vo výške 377 415,30 eur a trhovou cenou nehnuteľnosti, ujmu spôsobenú odňatím vlastníckeho práva, ktorá pozostáva z nákladov účelne vynaložených za účelom nadobudnutia a užívania nehnuteľnosti a ujmu spôsobenú odňatím vlastníckeho práva, ktorá je určená ako časť sumy vo výške 100 000 eur, o ktorú by sa zvýšil majetok žalobcu v dôsledku realizácie podnikateľského zámeru na vyvlastnenej nehnuteľnosti, ak by k vyvlastneniu nedošlo. Poukázal na rozsudok NS SR zo dňa 5.5.2015, sp.zn. , v zmysle ktorého v znaleckom posudku, ktorý má byť podkladom pre určenie primeranej náhrady za vyvlastnenie nesmie chýbať analýza porovnateľných kúpnych cien, nakoľko len takýmto spôsobom určená hodnota nehnuteľnosti sa blíži trhovej hodnote v súlade s vyhláškou č. Uviedol, že znalecký posudok predložený vo vyvlastňovacom konaní neurčoval náhradu za vyvlastnenie podľa ceny rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, mieste a kvalite, nakoľko v ňom absentovalo použitie porovnávacej metódy ocenenia. Tvrdil, že súd prvej inštancie odignoroval žalobcom predložené znalecké posudky (ZP č 26/2015 a č. 12/2016) a vôbec nevysvetlil, prečo svoje rozhodnutie neoprel práve o tieto posudky, z toho dôvodu považoval odôvodnenie napadnutého rozsudku za nepreskúmateľné. Namietal, že súd prvej inštancie označil znalecký posudok vypracovaný Slovenskou technickou univerzitou za najobjektívnejší a najpresvedčivejší, vo svojom rozhodnutí však neuviedol z akých dôvodov, keď práve uvedený posudok stanovil ako jediný zo štyroch posudkov cenu nehnuteľnosti na sumu cca 30 eur/m2, pričom všetky ostatné posudky stanovili cenu nehnuteľnosti nad 40 eur/m2. Prvoinštančné rozhodnutie považoval za nesúladné so zisteným skutkovým stavom, najmä z pohľadu záverov uvedených v znaleckom posudku č. 44/2019, v ktorom Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vytkol znaleckému posudku č. 29/2018, že znalec nevyužil možnosť prostredníctvom súdu vyžiadať ďalšie podklady zo zbierky listín príslušného katastra, v dôsledku čoho neboli použité objektívne podklady pre využitie porovnávacej metódy; pri stanovení všeobecnej hodnoty k rozhodnému dátumu nebolo uvažované so všetkými informáciami, ktoré boli dostupné ku dňu vyvlastnenia pozemku, ako je napr. intenzita využitia územia; koeficient využitia bol stanovený

neobjektívne, nakoľko pozemok bol zaradený do triedy č. 1, hoci z aplikačnej praxe vyplýva zaradenie do triedy č. 3; použitie redukujúceho faktora nebolo zdôvodnené iba s uvedením odhadu negatívneho vplyvu bez náležitého preskúmania; popis použitých podkladov sa javí ako nedostatočný (zmluva na pozemok č. 1 nie je objektívnym podkladom pre aplikáciu porovnávacej metódy, nakoľko všetky použité faktory pre tento pozemok sú nepreskúmateľné); aplikácia ekonomického faktora pre pozemok č. 2 nie je zdôvodnená; aplikácia ostatných faktorov pre pozemok č. 2 a 3 sa javí ako odborne neprijateľná. Ďalej namietal nevykonanie dôkazu ním navrhnutého - znaleckým posudkom č. 44/2019 napriek tomu, že zo strany súdu nebolo dokazovanie uznesením vyhlásené za skončené a konanie nebolo skoncentrované. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že ide iba o subjektívnu nespokojnosť strany sporu, keďže v danom prípade je znaleckému posudku vytýkaná rada chýb a nesprávnych záverov, s tým, že prieťahy v konaní zavinil súd, keď žalobcovi viac ako tri mesiace nevedel doručiť vyhotovenie originálu znaleckého posudku č. 29/2018. Poukazujúc na Protokol č. 1 k Európskemu dohovoru a ochrane ľudských práv a základných slobôd, na čl. 17 Charty základných práv EÚ, , SR ako aj ust. Stavebného zákona mal za to, že náhrada, ktorá bola žalobcovi prisúdená, je neprimeraná, nakoľko náhrada má zohľadňovať okrem skutočnej hodnoty vyvlastňovanej nehnuteľnosti aj majetkovú ujmu vlastníka a skutočnosť, že vlastník je pozbavený svojho práva proti svojej vôli, a teda nemôže realizovať svoje právo slobodne držať a disponovať svojim vlastníctvom. Uviedol, že nebyť vyvlastnenia, nebol by nútený opätovne vynaložiť náklady na rozšírenie svojej priemyselnej výroby a využitie už použitých finančných prostriedkov by nebolo zmarené. Tvrdil, že z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že vyvlastnením vznikla žalobcovi majetková ujma spôsobená nemožnosťou realizovania pripraveného podnikateľského zámeru na vyvlastnených pozemkoch (hodnota ušlého zisku bola stanovená na sumu 396 449 eur, pričom žalobca žiadal o navýšenie náhrady iba o 100 000 eur). Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

11. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril v podaní zo dňa 29.5.2019, v ktorom sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k znaleckému posudku vypracovanému vo vyvlastňovacom konaní a poukázal na to, že tento posudok nesprávne určil trhovú cenu vyvlastnenej nehnuteľnosti, keď iba de facto spriemeroval vlastnosti a hodnotu viac ako 900 rôznorodých nehnuteľností a nestanovil hodnotu konkrétnej vyvlastnenej nehnuteľnosti s ohľadom na jej konkrétne vlastnosti. Ďalej poukázal na to, že uvedený posudok nezohľadnil, že z vyvlastnenej nehnuteľnosti je priamy prístup ku všetkým inžinierskym sieťam, k cestnej komunikácii a že nehnuteľnosť bola určená na vyšší stupeň využitia a neviaznu na nej žiadne ťarchy. Upozornil, že rozhodnutie o vyvlastnení nehnuteľnosti vo svojom výroku určuje náhradu za vyvlastnenie priamo s odkazom na stavebného zákona, preto je potrebné posudzovať primeranosť náhrady podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Mal za to, že i pokiaľ by náhrada za vyvlastnenie mala vychádzať zo všeobecnej hodnoty majetku podľa , za túto všeobecnú hodnotu sa v zmysle vyhlášky č. považuje výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu.

12. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 4.6.2019, v ktorom namietal, že podľa jeho názoru odvolanie žalobcu nie je dostatočne odôvodnené v zmysle požiadaviek , keď žalobca síce formálne označil zákonné dôvody podania odvolania, avšak z odvolania už nie je zrejmé, aké konkrétne skutkové okolnosti a aký konkrétny skutkový postup súdu má napĺňať ten ktorý zákonný odvolací dôvod. S odkazom na rozhodnutie NS SR sp.zn. takéto iba formálne vymedzenie zákonných odvolacích dôvodov nie je postačujúce a má za následok, že rozhodnutie nemožno na základe odvolania riadne preskúmať. Domnieval sa, že odvolanie musí byť zamietnuté, keďže odvolanie nemá náležitosti odvolania a nie je zrejmé ani určiteľné, na základe ktorých okolností je daný odvolací dôvod podľa , , a Tvrdil, že v odvolacom konaní nie je možné preskúmavať v zmysle námietok uvedených v odvolaní výšku náhrady za vyvlastnenie, ktorá bola stanovená výrokom I. rozsudku vo výške 304 584,70 eur, keďže žalobca neuviedol, že uvedený výrok má byť preskúmaný, preto akékoľvek námietky žalobcu v odvolaní voči znaleckému posudku č. 29/2018 nie je možné preskúmavať z dôvodu, že výrok, ktorým bola na základe tohto znaleckého posudku stanovená vyššia náhrada za vyvlastnenie, žalobca v odvolaní nenapadol. Podľa jeho názoru ak žalobca nenapadol samotný výrok, nemôže účinne napadnúť či namietať ani kontrolný znalecký posudok, na ktorom súd postavil svoj výrok a nemôže účinne napadnúť ani konštatovania súdu, ktoré sa týkajú uvedeného výroku I. rozsudku. Vo vzťahu k (iným) nárokom žalobcu poukázal na to, že už zo žaloby nebolo zrejmé, aké nároky žalobca požaduje, keď v žalobe

uviedol, že žiada zadosťučinenie v sume 100 000 eur a priame náklady vo výške 52 151,89 eur. Podľa názoru žalovaného právny dôvod týchto nárokov je úplne iný ako je konanie vo veci samej a vyjadril presvedčenie, že žalobca uplatňovaním týchto nárokov obchádzal povinnosť zaplatiť súdny poplatok. Stotožnil sa s posúdením uvedených nárokov súdom prvej inštancie, s tým, že žalobca v konaní nepredložil jediný podklad, z ktorého by čo i len analogicky malo vyplývať, že súčasťou vyššej náhrady za vyvlastnenie má byť aj náhrada škody, ušlého zisku, neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno a javí sa, že ani bremeno tvrdenia vzhľadom na zmätočné zmeny nárokov zo strany žalobcu. S poukazom na uznesenie ÚS SR sp.zn. uviedol, že súd prvej inštancie nároky žalobcu správne právne kvalifikoval inak ako ich žalobca uviedol v žalobe a táto iná právna kvalifikácia sa prejavila na pre žalobcu negatívnom rozhodnutí súdu. Nesúhlasil s námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie odignoroval znalecké posudky č. 26/2015 a č. 12/2016, keďže v napadnutom rozsudku sa nimi podrobne zaoberal. Vo vzťahu k tvrdeniam ohľadom predloženia znaleckého posudku č. 44/2019 žalobcom v konaní uviedol, že žalobca dlhé mesiace nekonal napriek tomu, že mal kontrolný znalecký posudok k dispozícii a nechal vypracovať znalecký posudok č. 44/2019 až po viac ako roku a pol od doručenia kontrolného znaleckého posudku. V súvislosti so zamietnutím návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania konštatoval, že súd prvej inštancie sa s uvedeným postupom podrobne vysporiadal.

13. Žalovaný reagoval na vyjadrenie žalobcu podaním zo dňa 28.6.2019, v ktorom uviedol, že v otázke správnosti znaleckého posudku č. 190/2015 sa súd prvej inštancie podľa jeho názoru vysporiadal nesprávne. Nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že rozhodnutie o vyvlastnení určuje náhradu za vyvlastnenie s odkazom na stavebného zákona, nakoľko z uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že napriek absencii odkazu na pri určení náhrady za vyvlastnenie správny orgán vzal plne do úvahy ustanovenia a v súlade s nimi aj určil náhradu. K aplikácii vyhlášky č. uviedol, že definícia všeobecnej hodnoty v zmysle vyhlášky vôbec nespochybňuje to, že všeobecná hodnota môže byť určená aj len jednou metódou, nakoľko v tej istej vyhláške sú upravené konkrétne spôsoby, akými je možné stanoviť všeobecnú hodnotu s tým, že vhodnú metódu si vyberie znalec sám, pričom posudzovanie výberu metódy je v kompetencii iného znalca alebo znaleckej organizácie či ústavu a v tomto prípade znalecký ústav potvrdil správnosť a vhodnosť metódy polohovej diferenciácie.

14. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 9.7.2019, v ktorom uviedol, že odvolanie žalobcu spĺňa všetky zákonom požadované dôvody, je riadne odôvodnené a sú v ňom jasne a podrobne opísané odvolacie dôvody. Mal za to, že odvolacie dôvody boli jasne pomenované a následne v texte podrobne skutkovo analyzované, pričom z odvolania je zrejmé, s ktorými názormi súdu prvej inštancie sa odvolateľ nestotožnil, z akých dôvodov napáda rozsudok, prečo ho považuje za nesprávny a je z neho nesporné akých nárokov sa domáha, ktoré z navrhnutých dôkazov súd nevykonal a ako vec nesprávne právne posúdil a ktoré konštatovania súdu sú nepreskúmateľné. Zopakoval, že v konaní si neuplatňoval náhradu škody a jednotlivé časti nároku sú iba súčasťou jedného nároku na vyššiu náhradu za vyvlastnenie. Vysvetlil, že podaným odvolaním napadol výroky II. a IV. rozsudku, nakoľko nesúhlasil so zamietnutím žaloby vo zvyšnej časti a s náhradou trov konania.

15. Žalovaný v podaní zo dňa 14.8.2019 zopakoval svoju argumentáciu uvedeného v predchádzajúcom vyjadrení. Rovnako tak učinil žalobca v podaní zo dňa 20.8.2019.

16. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (, a ods. 1 , ďalej len „“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolania žalobcu a žalovaného nie sú podané dôvodne.

17. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( ).

18. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vyššej náhrady za vyvlastnenie pozemku vo výške 722 584,70 eur rozdiel medzi priznanou náhradou vo vyvlastňovacom konaní a trhovou cenou nehnuteľnosti, 52 151,89 eur ako priamych nákladov a 100 000 eur ako finančného zadosťučinenia, resp. ušlého zisku v súvislosti s vyvlastnením nehnuteľnosti.

19. Podľa na účel realizácie významnej investície možno za náhradu pozemok alebo stavbu vyvlastniť alebo vlastnícke právo k pozemku alebo stavbe obmedziť, ak je to vo verejnom záujme a nie je možné nadobudnúť právo k pozemku alebo stavbe dohodou. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní. Ak ku dňu začatia vyvlastňovacieho konania nie je schválený územný plán obce alebo ak v schválenom územnom pláne obce alebo v územnom rozhodnutí nie je územie určené na umiestnenie a realizáciu významnej investície, podkladom na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení je osvedčenie podľa .

20. Podľa ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči podniku možno uplatniť na súde v lehote jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne.

21. Podľa pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť 10a) rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len "").

22. Podľa cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod, prípadne obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie, prípadne obmedzenie práva vecného bremena k pozemkom a stavbám.

23. Podľa vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu.

24. Podľa ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite.

25. Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. na účely tejto vyhlášky sa rozumie všeobecnou hodnotou majetku výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty.

26. Podľa SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

27. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že sa nestotožnil s námietkou žalovaného o nesprávnej aplikácii ust. Vychádzajúc z dôvodovej správy k , ktorým bol novelizovaný (o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií), cieľom uvedenej novely bolo predovšetkým urýchliť a zefektívniť postup pri usporiadaní vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou. Z dôvodovej správy nevyplýva, že cieľom novely by bolo odlišné stanovenie náhrady za vyvlastnenú nehnuteľnosť ako je tomu pri úprave vyvlastnenia podľa Stavebného zákona a teda odlišný prístup k vlastníkom nehnuteľností, ktorých vyvlastnenie sa spravuje a k vlastníkom nehnuteľností, ktorých vyvlastnenie sa spravuje Stavebným zákonom pokiaľ ide o určenie náhrady za vyvlastnenie. Z dôvodovej správy zároveň vyplýva, že účelom novely je umožniť v územnom, v stavebnom a vo vyvlastňovacom konaní rýchlejšiu administratívnu prípravu na realizáciu významných investícii tak, aby boli zachované ústavné práva ( SR) vlastníkov dotknutých nehnuteľnosti. SR pritom v čl. 20 ods. 4 okrem iného jasne stanovuje, že vyvlastnenie je možné iba za primeranú náhradu. Pokiaľ vo svojom ust. neupravuje pojem primeranosti náhrady, potom je potrebné (v súlade s druhá veta , podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní) aplikovať Stavebného zákona, ktorý definuje akým spôsobom sa primeranosť náhrady

určuje. Ak teda súd prvej inštancie aplikoval na prejednávanú vec aj ust. Stavebného zákona, vec správne právne posúdil. Odvolací súd zároveň upriamuje pozornosť na znenie vyhlášky č. , v zmysle ktorého všeobecnou hodnotou majetku výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty. Uvedená vyhláška sa aplikuje tak pri vyvlastňovaní podľa Stavebného Pritom všeobecná hodnota a trhová hodnota sú, pokiaľ ide o nehnuteľnosti, prakticky totožné pojmy, preto pokiaľ znalec pri určení náhrady aplikoval ustanovenia uvedenej vyhlášky, stanovoval najpravdepodobnejšiu trhovú cenu hodnotiaceho pozemku.

28. Pokiaľ ide o žalobcom namietané závery súdu prvej inštancie, že znalecký posudok vyhotovený vo vyvlastňovacom konaní nebol vypracovaný v súlade s vyhláškou č. , odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlil okrem iného, že predmetný znalecký posudok veľmi vágne iba jednou metódou ohodnotil celú lokalitu, na ktorej mala byť umiestnená významná investícia, že z predmetného posudku nevyplýva zisťovanie trhovej ceny pozemkov v tom istom čase, mieste a v porovnateľnej kvalite a rozsah koeficientov nie je riadne odôvodnený, pričom ich rozsah je v rovnakej miere aplikovaný na všetky (rádovo stovky) pozemky, bez ďalšieho skúmania ich možných odlišností, preto ide o nepresvedčivý posudok, ktorého závery nie sú presvedčivo doložené a odôvodnené.

29. Vo vzťahu k odvolaniu podanému žalobcom odvolací súd konštatuje, že odvolanie spĺňa náležitosti stanovené v , je dostatočne odôvodnené a je z neho zrejmé, ktoré konkrétne skutkové okolnosti a konkrétny postup súdu zakladajú ten-ktorý odvolací dôvod. V súvislosti s rozsahom podaného odvolania je evidentné, že žalobca napadol zamietajúci výrok prvoinštančného rozhodnutia (výrok II.) ako aj súvisiaci výrok o náhrade trov konania (výrok IV.). Argumentáciu žalovaného, že ak žalobca nenapadol aj prisudzujúci výrok, nemožno preskúmavať v zmysle odvolacích námietok žalobcu výšku náhrady za vyvlastnenie, ktorá bola týmto výrokom stanovená, rovnako ani znalecký posudok, na základe ktorého bola táto náhrada určená, nemožno prijať. Vzhľadom na neprípustnosť odvolania z dôvodu podania neoprávnenou osobou (žalobca by bol neoprávnenou osobou podať odvolanie proti výroku, ktorý nebol vydaný v jeho neprospech) nemá argumentácia žalovaného opodstatnenie.

30. Odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením nároku žalobcu súdom prvej inštancie, ktorý právne kvalifikoval nárok žalobcu ako náhradu za vyvlastnenie (722 584,70 eur), náhradu škody (52 151,89 eur) a ušlého zisku (100 000 eur). Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že v časti nároku o zaplatenie 52 151,89 eur a 100 000 eur ide o súčasť náhrady za vyvlastnenie, súd prvej inštancie správne vyvodil, že žalobcom navýšená náhrada o uvedené čiastky, ktoré vo svojej podstate sú nárokom na náhradu škody (ušlého zisku), nezodpovedá zákonnej úprave týkajúcej sa náhrady za vyvlastnenie a túto náhradu nemožno vykladať takým extenzívnym spôsobom ako to učinil žalobca. Nález Ústavného súdu SR zo dňa 28.8.1996, , na ktorý poukazoval žalobca, rieši otázku primeranej náhrady iba vo vzťahu k trhovej cene vyvlastnenej nehnuteľnosti a nezaoberá sa zahrnutím prípadnej inej ujmy do celkovej náhrady za vyvlastnenie. Ani judikatúra ESĽP, na ktorú odkazoval žalobca (S. proti Českej republike a D.-L. proti Poľsku) nesúvisí s prejednávanou vecou, nakoľko sa v nej nerieši obsah primeranej náhrady za vyvlastnenie tak ako to požadoval žalobca vo svojej žalobe.

31. Vo vzťahu k vyhodnoteniu dokazovania odvolací súd upriamuje pozornosť na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa podrobným spôsobom vysporiadal s jednotlivými znaleckými posudkami.

32. Odvolací súd sa stotožnil aj s procesným postupom súdu prvej inštancie v súvislosti so zamietnutím návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pričom súčasťou súdneho spisu boli znalecké posudky vypracované na objednávku žalobcu (č. XX/XXXX B. Č.. XX/XXXX) a znalecký posudok vypracovaný vo vyvlastňovacom konaní (č. XXX/XXXX), s ktorými sa ustanovený znalecký ústav mal možnosť oboznámiť, rovnako ako aj s ostatným obsahom súdneho spisu. V konaní vypracovaný znalecký posudok č. 29/2018 bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 6.8.2018. Na výzvu súdu žalobca dňa 9.8.2018 oznámil, že žiada vypočuť znalca na pojednávaní a dňa 18.9.2018 predložil

žalobca súdu písomné otázky na znalca. Na pojednávaní dňa 13.2.2019 bol vypočutý znalec (osoba oprávnená za znalecký ústav), ktorému žalobca kládol otázky, pričom zároveň bolo oboznámené s písomnými odpoveďami znalca na otázky žalobcu. Po vypočutí znalca žalobca navrhol vykonať dodatok k znaleckému posudku, prípadne žiadal o poskytnutie lehoty na vypracovanie súkromného znaleckého posudku v nadväznosti na predložené nové dôkazy - kúpne zmluvy. Súd prvej inštancie na tomto pojednávaní ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zamietol. Na nasledujúcom pojednávaní dňa 27.3.2019 prvoinštančný súd zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania oboznámením znaleckého posudku predloženého žalobcom na tomto pojednávaní (č. XX/XXXX). Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie jasným a zrozumiteľným spôsobom komunikoval stranám sporu zamýšľaný priebeh svojho procesného postupu ako aj vykonávania dokazovania, keď na pojednávaní dňa 3.5.2017 oznámil, že vo veci bude nariadené znalecké dokazovanie v zmysle návrhu žalobcu, umožnil sporovým stranám formulovať otázky pre znalca, následne uznesením zo dňa 19.9.2017 ustanovil znalca na vypracovanie znaleckého posudku na určenie hodnoty nehnuteľnosti a zodpovedanie stanovených otázok a po vypracovaní znaleckého posudku a jeho doručení stranám sporu tieto vyzval, aby súdu uviedli, či žiadajú vypočuť znalca na pojednávaní, pričom sporové strany mali možnosť položiť znalcovi aj písomné otázky, na ktoré znalec následne aj písomne odpovedal. Žalobca teda mal možnosť predložiť do súdneho spisu všetky podklady, ktoré považoval za dôležité pre vypracovanie znaleckého posudku, vrátane kúpnych zmlúv slúžiacich na použitie porovnávacej metódy zistenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, prípadne mohol od momentu doručenia znaleckého posudku predložiť súkromný znalecký posudok. Ak súd prvej inštancie po vykonaní znaleckého dokazovania nepripustil ďalšie dôkazy predložené žalobcom, ktoré by naviac viedli k potrebe vykonania ďalšieho dokazovania formou dodatku k znaleckému posudku, prípadne k vypracovaniu ďalšieho znaleckého posudku, postupoval správne, v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Je potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že v danom štádiu konania, po vykonanom znaleckom dokazovaní navrhnutom žalobcom disponoval dostatočným počtom dôkazov a ustáleným skutkovým stavom, pričom po vypočutí znalca neboli žiadne pochybnosti o odbornosti a nezaujatosti znalca. Nemožno pripustiť taký procesný postup, na základe ktorého po vykonanom znaleckom dokazovaní (na návrh jednej sporovej strany) z dôvodu nespokojnosti tejto sporovej strany s výsledkom predmetného dokazovania bolo vykonávané ďalšie znalecké dokazovanie, a to na podklade ďalších, nových dôkazov, ktoré strana dodatočne predložila.

33. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že súd prvej inštancie svoje závery založil na správnom právnom posúdení veci a vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu veci, pričom nebol zistený taký nesprávny procesný postup, ktorý by viedol k porušeniu práva sporových strán na spravodlivý proces.

34. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne a právne správny potvrdil.

35. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a a žalobcovi ani žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko ani jedna zo sporových strán nebola v odvolacom konaní úspešná.

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).