Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-232-2017.pdf
PDF · 120.83 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/232/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu P. I., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v C., I. Č.. XX, zast. JUDr. Jurajom Špirkom, advokátom v Košiciach, Floriánka č. 19, proti žalovanej Z. C., G.. XX.XX.XXXX, bývajúcej v C., I. Č.. XX, zast. JUDr. Tatianou Vorobeľovou, advokátkou so sídlom v Košiciach v Košiciach, Bajzova 2, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 16C/264/2014-183 zo dňa 16.2.107 takto
rozhodol:
M e n í napadnutý II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie tak, že zaväzuje žalovanú zaplatiť žalobcovi na úplné majetkové vyporiadanie z titulu bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán sumu 37.815,27 € do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
P o t v r d z u j e výrok rozsudku o povinnosti sporových strán zaplatiť súdny poplatok.
Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 16C/264/2014-183 zo dňa 16.2.2017 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal členský podiel v Stavebnom bytovom družstve II Košice, k družstevnému bytu č. 7, na I. F. Č.. XX, Z. C. a žalovanú zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi na úplné majetkové vyporiadanie z titulu bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán sumu 38.839,31 eur v lehote do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal a napokon zaviazal žalobcu i žalovanú povinnosťou zaplatiť spoločne a nerozdielne, súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v sume 1.950 € v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva so žalovanou poukazujúc na to, že po rozvode manželstva nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou, a to aj napriek tomu, že žalovanú na uzavretie takejto dohody vyzval, pričom vtedy žiadal od nej na úplné majetkové vyporiadanie sumu 52.609,58 €, ktorá však na jeho návrh na vyporiadanie nereagovala. Uviedol, že do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán patrí hodnota členského podielu k družstevnému bytu, ktorý sa nachádza v C., G. I. F. Č.. XX a taktiež hnuteľné veci, ktoré v žalobe uviedol. Pri vyporiadaní žiadal zohľadniť aj nesplatené pôžičky jeho matke A. I. z roku 2008 vo výške 90.000,- Sk, t.j. 2.987,45 € so zostatkom ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva v sume 1.500 € a vo výške 5.000 € poskytnutej na štúdium žalovanej. Žiadal zohľadniť aj poskytnutý úver Prvou stavebnou sporiteľňou vo výške 200.000,- Sk so zostatkom ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva vo výške 2.049,08 €. Tvrdil tiež, že na spoločnom byte pri vyúčtovaní vznikol nedoplatok 381,27 € a všetky tieto záväzky spláca on. Poukázal na to, že zo svojho na spoločný
majetok a to na prevod členských práv k družstevnému bytu sumu 24.895,44 € (750.000,- Sk), poplatky za prevod nájomných práv bytu vo výške 655,25 € a vynaložené finančné prostriedky na prestavbu bytového jadra vo výške 5.000 €. On totiž zdedil nehnuteľnosť a to rodinný dom s pozemkami v obci Z., ktorú predal za 350.000,- Sk a jeho matka mu darovala 400.000,- Sk a z týchto finančných prostriedkov uhradil 750.000,- Sk za prevod členských práv k družstevnému bytu odstupujúcej B. O.. Taktiež na prestavbu bytu mu darovala matka 150.000,- Sk ako aj na zaplatenie poplatkov súvisiacich s prevodom bytu a na vyplatenie nedoplatkov viaznúcich na byte. Počas konania však upravil rozsah bezpodielového spoluvlastníctva tak, že už nežiadal vyporiadať hnuteľné veci vzhľadom k tomu, že v priebehu konania došlo k dohode so žalovanou na ich vyporiadaní a tak predmetom konania ostala len hodnota členského podielu k predmetnému družstevnému bytu s tým, že túto zostatkovú hodnotu navrhol prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej, s hodnotou 65.000 € a žiadal aj vyporiadať spoločné dlhy manželov, ktoré prevezme on s prihliadnutím na všetko, čo zo svojho na spoločný majetok vynaložil. Od žalovanej žiadal zaplatiť sumu 68.054,95 € na úplné vyporiadanie podielov a uplatnil si náhradu trov konania.
3. Žalovaná uznala, že do bezpodielového spoluvlastníctva patrí zostatková hodnota členského podielu k 3-izbovému bytu č. 7, ktorý sa nachádza v C. G. I. F.. č. XX, pričom k tomuto bytu bolo zrušené právo spoločného nájmu a byt jej bol prikázaný ako výlučnej nájomníčke s tým, že je členkou Stavebného bytového družstva II Košice. Hodnotu tohto podielu určila výškou 47.000 € s odôvodnením, že trhové hodnoty členských podielov predsa nedosahujú výšku trhových hodnôt bytov vo vlastníctve, lebo na členské podiely banka neposkytuje úver. Namietala žalobcom tvrdené zásluhy na získaní spoločného majetku (bytu v bytovom družstve) s tým, že tieto tvrdenia nie sú pravdivé. Aj keď žalobca nadobudol do výlučného vlastníctva dedením po nebohom N. I. - svojom otcovi nehnuteľnosť v kat .úz. Z. a to rodinný dom s pozemkami, avšak nadobudol aj povinnosť splácať dlh poskytnutý Slovenskou sporiteľňou, a.s., pobočka Trebišov, vtedy vo výške 199.260,20 Sk a tak spolu so žalobcom zaplatili dlh tak, že si vzali stavebný úver od Prvej stavebnej sporiteľne vo výške 200.000,- Sk a za trvania manželstva ho splácali zo spoločných prostriedkov. Splatili aj úroky a poplatky až vo výške 300.000,- Sk. Ku dňu zániku ostal iba dlh vo výške 2.049,08 €. Okrem toho v dome bývali 7 rokov, starali sa o jeho údržbu a to všetko financovali zo spoločných prostriedkov. Nie je pravdivé tvrdenie, že nehnuteľnosť predal žalobca za 350.000,- Sk, ale za sumu 750.000,- Sk s tým, že už mali dohodnutý prevod členských práv k bytu v C., G. I. F.. Č.. XX. Považovala za nepravdivé tvrdenie, že za byt zaplatil žalobca 750.000,- Sk, pretože o takej vysokej sume za odstúpenie členského podielu by vedela. Je pravda, že Stavebný úver po rozvode splácal žalobca až do jeho splatenia a iné pôžičky počas manželstva nemali, namietala aj tvrdené dary od matky žalobcu. V priebehu konania aj žalovaná súhlasila so zúžením rozsahu vyporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán. Navrhla vyporiadať iba zostatkovú hodnotu členského podielu v sume 51.212 €, ďalej spoločný dlh manželov a to sumu, ktorú uhradila po rozvode manželstva ako dlh na vyúčtovaní za byt a bola ochotná žalobcovi zaplatiť 24.880,50 € na úplné majetkové vyporiadanie. Uplatnila si náhradu trov konania. Žiadala, aby súd do vyporiadania zahrnul aj osobné motorové vozidlá alebo ich hodnoty, ktoré žalobca predal bez jej súhlasu a ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva už neexistovali.
4. Súd po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa ust. § 143, § 144, § 145 ods.1, 2, § 148 ods.1, § 149 ods.1, 3 a § 150 Občianskeho zákonníka a vo veci rozhodol. Konštatoval, že manželstvo sporových strán bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 15.10.2013, č.k. 45P/36/2013-52 a bolo tiež zistené, že po rozvode manželstva nedošlo k vyporiadaniu spoločného majetku sporových strán. Považoval za nesporné, že do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán ako bývalých manželov patrí zostatková hodnota členského podielu k 3-izbovému bytu č. 7 na 4.poschodí, pozostávajúcemu z kuchyne a príslušenstva, nachádzajúcemu sa v C. G. I. ul. Č.. XX, pričom rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 25.11.2014 č.k. 20C/27/2014-30 bolo podľa § 705 ods.1 Obč. zák. zrušené právo spoločného nájmu družstevného bytu s tým, že tento byt ako výlučná nájomníčka bude užívať ďalej žalovaná a tiež je pokračujúcou členkou Stavebného bytového družstva II. v Košiciach. Spornou ostala medzi sporovými stranami hodnota členského podielu k tomuto bytu.
5. Po citácii relevantných ustanovení Civilného sporového poriadku (CSP) súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca predložil súdu ako dôkaz trhovej hodnoty predmetného bytu odborné vyjadrenie od obchodnej spoločnosti AA REAL ESTATE, s.r.o., podľa ktorého trhová hodnota tohto bytu sa pohybuje v rozpätí od 63.000 do 66.000 €. Zohľadňujúc tento dôkaz preto ustálil hodnotu členského podielu ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva na sumu 65.000 € a mal za to, že táto suma je totožná s trhovou hodnotou bytu a za túto sumu by bolo možné byt po splnení ďalších podmienok týkajúcich sa členstva v
družstve získať. Konštatoval, že žalovaná síce predložila odhad trhovej hodnoty predmetného bytu dňa 5.12.2016 od realitnej kancelárie DONA REAL, s.r.o., avšak na tento dôkaz v súlade s ust. § 153 ods.1 CSP súd neprihliada, lebo nebol uplatnený včas. Vzhľadom na oneskorené predloženie odhadu súd by ešte musel vykonávať ďalšie úkony, čím by došlo k predlženiu súdneho konania.
6. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, že ku dňu zániku BSM mali bývalí manželia spoločný dlh voči Prvej stavebnej sporiteľni na základe zmluvy o úvere č. 2657894001 zo dňa 13.5.2005, ktorý ku dňu právoplatného rozvedenia manželstva tento dlh činil 2.409,08 €.
7. Pri vyúčtovaní nákladov za dodané služby a poskytnuté plnenia spojené s užívaním predmetného bytu za roky 2011 a 2013 vznikol nedoplatok v sume 324,45 €, ktorý dňa 1.8.2014 zaplatila žalovaná. V rámci širšieho vyporiadania bezpodielového vyporiadania vlastníctva žalobca požadoval, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho na spoločný majetok vynaložil. V tejto súvislosti súd prvej inštancie vykonal dokazovanie okrem iného aj Osvedčením o dedičstve zo dňa 31.10.2002 vydaným v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 40D/611/2012 po poručiteľovi N. I., ktoré osvedčenie nadobudlo právoplatnosť 16.11.2002. Z neho mal preukázané, že žalobca nadobudol nehnuteľnosti v kat. úz. Z. a to dom a pozemky, ktoré boli ohodnotené sumou 330.000,- Sk. Tieto nehnuteľnosti užívali žalobca i žalovaná s deťmi pochádzajúcimi z manželstva do doby ich prevodu kúpnou zmluvou zo dňa 31.10.2005, pričom kúpna cena predstavovala 350.000 Sk. Súd konštatoval, že sporové strany nerozporovali skutočnosť, že so žalobcom zdedené nehnuteľnosti užívali od roku 1999 a rodinný dom zhodnotili. Nezhodli sa však na tom, za akú kúpnu cenu predmetné nehnuteľnosti žalobca predal, pretože z písomnej kúpnej zmluvy vyplýva kúpna cena 350.000,- Sk, bola dohodnutá a nebol robený žiaden znalecký odhad, či odborný posudok na hodnotu nehnuteľnosti. V podaní zo dňa 11.6.2005 však žalobca súhlasil s tvrdením žalovanej o výške uvedenej dohodnutej kúpnej ceny, ktorá je nereálna a že v skutočnosti nehnuteľnosti predal za 900.000,- Sk. Žiadne dôkazy na zistenie hodnoty nehnuteľnosti neboli preukazované ani tvrdené. Sporovým stranám bol poskytnutý úver Prvou stavebnou sporiteľňou zmluvou zo dňa 13.5.2005 v sume 6.639 €, ktorý počas trvania manželstva aj splácali a ku dňu zániku manželstva tento úver predstavoval sumu 2.049,08 €.
8. Súd vyhodnocoval aj dôkazy v súvislosti s tvrdením žalobcu a svedkyne Silvie Hudákovej jeho matky o splácaní úveru, keď tvrdila, že žalobcovi dávala mesačne v hotovosti peniaze na úverové splátky, ktoré tvrdenia však neboli ničím podložené. Súd ich neuznal za vierohodné, považoval ich za účelové a rozporné aj v súvislosti s kúpnou cenou, za ktoré nehnuteľnosti predal. Nepresvedčivo pôsobila aj výpoveď svedkyne A. I. o darovaní 400.000,- Sk žalobcovi na zabezpečenie predmetného družstevného bytu v C.. Poukázal na to, že výške zdedeného dlhu po poručiteľovi, nemožnosť či neschopnosť splácania záväzkov poručiteľa počas jeho života pôsobí nepresvedčivo o schopnosti matky žalobcu spomínaný finančný obnos žalobcovi darovať. Pritom tiež neboli predložené ani vierohodne tvrdené žiadne také dôkazy, ktoré by existenciu takéhoto daru v prospech žalobcu preukazovali.
9. Žalobca má však právo na započítanie toho, čo zo svojho majetku na majetok spoločný vynaložil a to je nepochybne časť finančného vkladu do kúpnej ceny za prevod členského podielu k predmetnému bytu v Košiciach. Nespochybniteľná je suma 10.954 € (330.000,- Sk), ktorá predstavovala hodnotu nehnuteľnosti v čase nadobudnutia. Zhodnotenie týchto nehnuteľností už obidvoma sporovými stranami za utŕženú kúpnu cenu za ich predaj sa premietlo v získaní spoločného majetku, ktorý vlastne predstavuje členský podiel k družstevnému bytu. Zo spoločného teda žalobcovi sa má uhradiť len táto suma 10.954 €. Tvrdený, ale nepreukázaný dar žalobcu od jeho matky použitý na odmenu za sprostredkovanie vo výške 615,25 € či na prestavbu bytového jadra 5.000 € súd prvej inštancie nezohľadnil, pretože tieto tvrdené položky neboli objektívnymi dôkazmi preukázané.
10. Súd neuznal ani žalobcom tvrdený spoločný dlh voči jeho matke A. I. Z. výške 1.500 €, pretože bezpečne to preukázané nebolo, okrem toho išlo o tvrdenú pôžičku bez vedomia žalovanej, pričom právny úkon by bol nad rámec predpokladaných bežných vecí a nezaväzoval by žalovanú.
11. Nebolo možné zahrnúť ani tvrdenú pôžičku 5.000,- Sk pre žalovanú na jej štúdium od matky žalobcu, pretože za túto finančnú čiastku nebol nadobudnutý žiaden majetok patriaci do BSM sporových strán.
12. Súd prvej inštancie nezahrnul do finančného vysporiadania ani sumy, za ktoré mal žalobca predať osobné motorové vozidla Škodu Octaviu a Nissan Micra, pretože ku dňu zániku manželstva
vozidlo Škoda Octavia už neexistovalo a tiež tvrdenia žalovanej o použití utŕženej kúpnej ceny len v prospech žalobcu nebolo preukázané. Čo sa týka osobného motorového vozidla Nissan Micra, súd mal preukázané správou Krajského dopravného inšpektorátu v Košiciach, že vlastníkom tohto vozidla je matka žalobcu A. I. od 2.4.2013, teda v čase zániku BSM toto motorové vozidlo už nepatrilo do spoločného majetku sporových strán.
13. V závere súd prvej inštancie konštatoval, že majetok sporových strán pre účely vysporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva predstavuje hodnota členského podielu v Stavebnom bytovom družstve II. Košice vo výške 65.000 €. Spoločným dlhom ku dňu zániku BSM je nesplatený zostatok úveru z úverovej zmluvy č. 2657894001 zo dňa 13.5.2005 voči Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., ktorý splatil žalobca vo výške 2.049,08 €, ale aj nedoplatok vzniknutý na vyúčtovanie nákladov za dodané služby a poskytnuté plnenia v sume 324,45 €, ktorý dňa 1.8.2014 zaplatila žalovaná. Spoločný majetok teda činí sumu 62.626,48 €. Žalobcovi je potrebné v súlade s § 150 Občianskeho zákonníka nahradiť to, čo vynaložil zo svojho na spoločný majetok a to sumu 10.954 € za zdedené nehnuteľnosti v obci Z.. Pre účely finančného majetkového vysporiadania v tomto spore teda majetok činí 51.672,47 €, podiel každého z bývalých manželov teda 25.836,235 €. Keďže žalovaná nadobudla členský podiel v Stavebnom bytovom družstve II. Z. C. v hodnote 65.000,- Sk, súd jej odrátal z tejto sumy úhradu spoločného dlhu viažuceho sa na byt v sume 324,45 €, po odrátaní tejto sumy zostáva 64.675,55 €, jej podiel predstavuje 25.836,235 €, preto žalobcovi na vyrovnanie podielov má zaplatiť sumu 38.839,31 € (64.675,55 - 25.836,235 €). V zmysle § 232 ods.3 veta druhá CSP súd určil lehotu, v ktorej má žalovaná žalobcovi plniť a to dlhšiu ako zákonom stanovenú zohľadnil pritom najmä výšku plnenia osobnej a majetkové pomery žalovanej.
14. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods.1 CSP s použitím § 255 ods.2 CSP a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Tak žalobca ako i žalovaná mali v konaní len čiastočný úspech vzhľadom k tomu, že súd moderoval ich návrhy, ktorá moderácia sa do jeho rozhodnutia premietla.
15. Podľa § 1 ods.1 Zákona o súdnych poplatkoch v súlade s § 2 ods.1 písm. b/ zaviazal obidve strany spoločne a nerozdielne uhradiť za vyporiadanie BSM 1.950 €, čo predstavuje 3% z hodnoty vyporiadavanej sumy.
16. V zákonnej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b/,c/,d/,e/,f/,g/ a h/ CSP. V prvom rade namietala skutočnosť, že súd prvej inštancie napriek tomu, že žaloba o vyporiadanie BSM bola podaná ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a viaceré úkony sporových strán boli vykonané práve za účinnosti tohto právneho predpisu, súd prvej inštancie od samého počiatku cituje v bodoch odôvodnenia rozsudku zákonné ustanovenia Civilného sporového poriadku, ktoré vzhľadom na účinnosť od 1.7.2016 sa na tieto úkony vykonané do 30.6.2016 nevzťahujú. Súd nepostupoval v súlade s ust. § 470 CSP a porušil jej procesné práva a právo na spravodlivý proces, keď jednostranným spôsobom zvýhodnil procesnú stranu žalobcu bez jasného a zrozumiteľného vysvetlenia. Ide o skutočnosť, že súd prvej inštancie odmietol vykonať dôkaz a neprihliadol na neho a to na potvrdenie o hodnote členského podielu k predmetnému bytu vystavené realitnou kanceláriou Dona Real, ktoré predložila 5.12.2016. Poukázala na to, že osobitne súdu dňa 1.3.2016 oznámila, že napriek dohode ohľadne hnuteľných vecí trvá na tom, aby do rozsahu BSM boli zahrnuté náhrady kúpnych cien za motorové vozidlo Škoda Octavia a Nissan Micra, pretože boli nadobudnuté zo spoločných prostriedkov počas trvania manželstva a tieto žalobca bez jej súhlasu predal a kúpne ceny si ponechal. Súd prvej inštancie však urobil záver, ktorý však z dokazovania nevyplynul, a to že ku dňu zániku BSM sporových strán motorové vozidlá kvôli zmene vlastníka do BSM už nepatrili a žalovaná údajne nepreukázala, že kúpne ceny žalobca minul pre svoje osobné potreby. Sám žalobca totiž uviedol, že automobil značky Škoda Octavia predal počas manželstva za kúpnu cenu vo výške 1.500 €, ktorú vrátil mame, a teda kúpna cena nemohla byť spotrebovaná za trvania manželstva. Čo sa týka osobného motorového vozidla značky Nissan Micra bolo taktiež zakúpené počas trvania BSM a v čase, keď sa žalobca dozvedel o tom, že podala návrh na rozvod dňa 27.3.2013, vlastníctvo k tomuto vozidlo previedol na matku, bez jej súhlasu. Súd však hodnotil dôkazy ohľadne týchto skutočností jednostranne a len v prospech žalobcu.
17. V odvolaní žalovaná ďalej uviedla, že záver súdu, že členský podiel v Stavebnom bytovom družstve II Košice k predmetnému bytu č. 7 na ulici I. XX patrí do bezpodielového spoluvlastníctva nenamieta. Vzhľadom k skutočnosti, že sa stala výlučnou nájomníčkou predmetného bytu a členkou Stavebného
bytového družstva z odôvodnenia odvolania vyplynulo, že proti prvému výroku rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie nepodala.
18. Naďalej zotrvala na svojich tvrdeniach, že na financovanie rodinného domu, ktorý nadobudol žalobca titulom dedičstva počas trvania manželstva bol zabezpečený tento dom - nehnuteľnosť stavebným úverom, ktorý aj počas manželstva splácali zo spoločných prostriedkov. Súd prvej inštancie z osvedčenia o dedičstve po nebohom poručiteľovi - otcovi žalobcu N. I. zistil, že predmetom dedenia bol aj dlh poručiteľa voči veriteľovi Slovenská sporiteľňa a.s. Mestská pobočka Trebišov podľa zmluvy o úvere so zostatkom 199.260,20 Sk. Žalobca ako dedič za dlh poručiteľa podľa zákona zodpovedal do výšky zdedeného majetku a teda žalobca sa podieľal na splácaní dlhu poručiteľa v tejto výške. Súd sa však nezaoberal tým, že na splácanie dlhu poručiteľa, viažuceho sa na zdedenú nehnuteľnosť sa podieľala aj ona a že dlh splácali zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM. Ku dňu zániku BSM úver, ktorý si zobrali z Prvej stavebnej sporiteľne vo výške 200.000,- Sk predstavoval ešte dlh 2.049,08 €. Nesúhlasila so záverom súdu, že žalobca zo svojho vynaložil na spoločný majetok sumu 10.954 € za zdedené nehnuteľnosti v obci Z., pretože tu chýba podmienka, že tieto prostriedky vynaložil zo svojho. Nie je tomu tak, pretože úver bol splácaný zo spoločných prostriedkov. Súd taktiež nezohľadnil, že v čase tohto súdneho konania sa proti žalobcovi domáha zvýšenia výživného na deti pochádzajúce z manželstva na P. I. Q. P. I., pretože doposiaľ platené výživné zo strany žalobcu na výživu deti nepostačuje a výživu týchto detí zabezpečuje zo svojho príjmu. Namietala ďalej, že súd v rámci úplného finančného vyrovnania podielu žalobcu v BSM ju zaviazal nahradiť žalobcovi zostatok úveru poskytnutého Prvou stavebnou sporiteľňou v celej výške 2.049,08 € bez toho, aby to vyporiadal ako spoločný dlh, čiže mal ju zaviazať len na zaplatenie polovice, čo predstavuje 1.024,04 €. Toto vyporiadanie zostatku úveru v plnej výške v jej neprospech pokladá za nesprávne, pretože už predtým ju súd zaviazal na náhradu nadobúdacej ceny zdedeného majetku v obci Z..
19. Súd ďalej určil trhovú hodnotu členského podielu k predmetnému bytu len na základe potvrdenia realitnej kancelárie AA REAL ESTATE, s.r.o., ktoré predložil žalobca, nevzal do úvahy celé dokazovanie a nepristúpil na navrhnuté nové znalecké dokazovanie a jej ochotu zložiť preddavok a neprihliadol ani na dôkaz, ktorý súdu predložila 5.12.2016 s odôvodnením, že bola nečinná a dôkaz neuplatnila včas. Tento postup súdu je v rozpore s ust. § 470 ods.2 CSP a žalovaná ho považuje za postup, ktorý porušuje zásady pri hodnotení dôkazov stanovené v § 191 CSP. Žaloba bola totiž podaná za účinnosti OSP a po jej doručení sa dňa 24.4.2015 písomne vyjadrila ku všetkým skutočnostiam, vrátane hodnoty členského podielu k bytu, ktorý určila sumou 47.000 €. Dňa 3.11.2015 sa uskutočnilo na súde prvej inštancie pojednávanie, na ktorom sa súd pokúsil o zmier ohľadne zúženia vyporiadavanej masy BSM a dňa 20.10.2016 na pojednávaní na výzvu súdu sa vyjadrila k trhovej hodnote členského podielu s tým, že sa neohodnocuje byt, pretože byt je vo vlastníctve bytového družstva, ale len hodnota členského podielu, ktorá je nižšia, pretože banky neposkytujú na takýto účel úver a nadobúdateľ, aby sa stal vlastníkom, musí tento byt ešte kúpiť. Dňa 5.12.2016 napokon predložila súdu odhad trhovej hodnoty od realitnej kancelárie DONA REAL, s.r.o., na ktorý však súd už neprihliadal. Aj dňa 17.1.2017 v záverečnej reči žiadala ohodnotenie členského podielu trhovou cenou vo výške 51.212 €, avšak súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Aplikácia sudcovskej koncentrácie podľa CSP na konanie začaté pred účinnosťou CSP bolo vyslovene v jej neprospech a v rozpore so základnými zásadami vykonávania dôkazov. Namietal aj spôsob určenia trhovej hodnoty členského podielu predmetného bytu súdom, ktorý je nepreskúmateľný a ako dôkaz o určení trhovej hodnoty bytu nie je použiteľný. Vzhľadom k uvedenému navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
20. K odvolaniu sa vyjadril žalobca v písomnej forme, ktorý požadoval, aby odvolací súd napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Podľa jeho názoru súd správne zistil skutkový stav, na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné hmotnoprávne normy a vydané rozhodnutie v súlade s ustanoveniami procesného práva. Plne súhlasil s odôvodnením súdu v bode 30. rozsudku, že žalovaná nepredložila dôkaz včas, pretože právnej zástupkyni žalovanej bol tento dôkaz o hodnote nehnuteľnosti doručený 5.9.2015. Vo svojom stanovisku zo dňa 2.10.2015 sa žalovaná k predmetnému dôkazu nevyjadrila. Ani na pojednávaní dňa 3.11.2015 tento dôkaz nespochybňovala, napriek súdom uloženej povinnosti na predloženie dôkazov na svoju ochranu ostala v tomto ohľade nečinná. Takisto sa žalovaná k predmetnému dôkazu nevyjadrila ani vo svojom stanovisku doručenému súdu dňa 1.3.2016 a dňa 20.10.2016 boli strany sporu na začiatku pojednávania upozornené na existenciu tzv. sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 CSP s tým, že dôkazy treba predložil
včas, lebo je možné, že na niektoré dôkazy nebude súd neskôr už môcť prihliadať. Poskytol sporovým stranám 10-dňovú lehotu na prípadné predloženie ďalších dôkazov, avšak žalovaná na túto výzvu nereagovala včas a dôkaz o odhade trhovej ceny predmetného bytu predložila až 5.12.2016, jeden deň pred nariadeným pojednávaním a žalobca sa s uvedeným dôkazom oboznámil až na pojednávaní dňa 6.12.2016. Poukázal na to, že v článku 10 CSP je vyjadrený princíp tzv. arbitrárneho poriadku, pričom ide o nosný princíp Civilného sporového konania. V tomto smere teda nedodržanie procesných lehôt stanovených súdom má za následok stratu možnosti vykonať požadovaný úkon. Pokiaľ žalovaná tvrdí, aby do rozsahu BSM boli zahrnuté aj náhrady kúpnych cien za motorové vozidlá, tak žalobca sa stotožnil plne s odôvodnením súdu uvedeným v bode 44. rozsudku, že predmetné motorové vozidlá v čase zániku BSM neexistovali, nemôžu byť predmetom vyporiadania a žalovaná nepreukázala, že by žalobca minul utŕžené kúpne ceny len pre svoju osobnú potrebu vymykajúcu sa bežnému použitiu. Navyše vlastníkom motorového vozidla Nisan Micra bol žalobca len jeden týždeň, o čom súdu predložil aj dôkaz. V súvislosti s tvrdením žalovanej, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jej argumentáciou ohľadne splácania dlhu poručiteľa viažuceho sa na zdedenú nehnuteľnosť s tým, že sa preukazovala zmluvou o medziúvere a stavebnom úvere, ktorú uzavreli sporové strany s Prvou stavebnou sporiteľňou a.s. na sumu 200.000,-Sk, tak táto samotná zmluva nepreukazuje dôkaz, že tieto prostriedky boli použité na úhradu spoločných dlhov. Za právne irelevantné považoval žalovaný aj tvrdenie ohľadne nezohľadnenia prebiehajúcich konaní o zvýšení výživného na spoločné deti sporových strán. Pokiaľ žalovaná odôvodnila svoje odvolanie aj odkazom na § 365 ods. 1 písm. c/, na tento dôkaz neuviedla v odvolaní žiadne skutočnosti.
21. K vyjadreniu žalovaného žalobkyňa podala opätovné písomné stanovisko, kde v podstate zotrvala na svojich argumentoch.
22. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal vec na základe podaného odvolania, podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku bez nariadenia pojednávania. Po skonštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné čiastočne.
23. Žalobca použil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/,c/,d/,e/,f/,g/, h/ CSP. Podľa názoru odvolacieho súdu neboli boli naplnené odvolacie dôvody okrem dôvodu podľa písm. h/ vyššie uvedeného ustanovenia, ktorý bol naplnený čiastočne.
24. Odvolací súd neprijal námietku žalovanej, týkajúcu sa aplikácie ustanovení CSP v spore súdom prvej inštancie a konštatuje, že postupom tohto súdu nebolo porušené právo žalovanej na spravodlivý proces. Z obsahu spisu totiž bolo zistené, že žalobca zostatkovú hodnotu členského podielu k predmetnému družstevnému bytu uviedol vo výške 65.000 €, v písomnom vyjadrení k žalobe žalovaná uviedla svoj odhad ceny na 47.000 €, žiaden dôkaz na túto skutočnosť však nepredložila na rozdiel od žalobcu, ktorý predložil od realitnej kancelárie AA Real Estate s.r.o. odborné vyjadrenie k trhovej hodnote družstevného bytu. Podľa názoru odvolacieho súdu je zjavné, že ide o trhovú hodnotu, za ktorý sa prevádzali práva k takémuto bytu, lebo je uvedené výslovne, že ide o družstevné byty a nie byty v osobnom vlastníctve. Na pojednávaní konanom dňa 20.10.2016 sudca zápisnične poučil sporové strany na existenciu zásady tzv. sudcovskej koncentrácie podľa Civilného sporového poriadku ako platného a účinného procesného predpisu a vysvetlil jej zmysel napriek prítomnosti právnych zástupcov sporových strán, práva znalých. V odročujúcom uznesení poskytol sporovým stranám 10-dňovú lehotu na predloženie ďalších dôkazov k predmetu konania. Žalovaná dôkazy predložila až dňa 5.12.2016, vrátane odhadu hodnoty členského podielu k družstevnému bytu, súd prvej inštancie konštatoval, že sa tak stalo po stanovenej lehote, na pojednávaní stanovenom na deň 17.1.2017 v podstate odzneli len záverečné návrhy právnych zástupcov sporových strán, dokazovanie bolo vyhlásené za skončené a pojednávanie odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 16.2.2017. Odvolací súd považuje postup súdu prvej inštancie, keď nevzal do úvahy takto po stanovenej lehote predložený dôkaz zo strany žalovanej, pretože by to vyvolalo opätovne ďalšie dokazovanie a tým predĺženie konania, začatého ešte v roku 2014.
25. Motorové vozidlá sporových strán v čase zániku BSM už neboli vo vlastníctve bývalých manželov, ich hodnoty súd správne nepojal do vyporiadania, lebo žalovaná nepreukázala, že sumu 1500 € za Škodu Octavia použil žalobca výlučne pre seba a pri vozidle Nissan Micra nepreukázala, že by bola dovolala
úspešne relatívnej neplatnosti prevodu vozidla, preto aj záver súdu prvej inštancie pri posúdení dôkazov je správny.
26. V konaní bolo bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že žalobca zdedil nehnuteľnosti po svojom otcovi, ktoré neskôr odpredal a súd prvej inštancie správne a spravodlivo poňal len hodnotu týchto nehnuteľností v čase vydania dedičského osvedčenia ako hodnotu, ktorú zo svojho vložil žalobca do spoločného majetku, t.j. na nadobudnutie predmetného družstevného bytu sporových strán. Nepoňal teda už zhodnotenú cenu nehnuteľností, len tú pôvodnú, preto je námietka žalovanej nedôvodná. Zostatok nesplateného úveru ku dňu zániku BSM už súd vyporiadaval , avšak tu je správna námietka žalovanej, že mal tento zostatok deliť napoly a len polovicu zohľadniť pri určení sumy, ktorú je žalovaná na vyrovnanie podielov žalobcovi zaplatiť. Preto odvolací súd zmenil podľa § 388 CSP výrok rozsudku v tomto smere a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 37.815,27 €.
27. Výrok rozsudku o povinnosti platiť súdny poplatok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, pretože hodnota vyporiadavaného majetku ostala nezmenená a žalovaná svoje odvolanie voči tomuto výroku nepodložila konkrétnymi námietkami.
28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení s § 225 ods. 2 CSP. Žalovaná nebola so svojím odvolaním úspešná v celom rozsahu, ide o vyporiadanie spoločného majetku, preto odvolací súd stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
29.Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).