Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

77S/1/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka PhD. (sudca spravodajca), a členov JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Drahomíry Mikulajovej v právnej veci žalobkyne Z. K. nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXX/XX, XX XXX C. právne zastúpenej JUDr. Alena Babišová, advokátka so sídlom Pestovateľská 2682/18, 974 09 Banská Bystrica, proti žalovanému Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Sekcia výstavby, Nám. Slobody č. 6, 810 05 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania Národná diaľničná spoločnosť, a. s., so sídlom Dúbravecká cesta č. 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 34020/2019/ zo dňa 02. 12. 2019, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .

Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa správnou žalobou podanou na krajský súd dňa 10. 01. 2020 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 34020/2019/SV/99285 zo dňa 02. 12. 2019, ktorým bolo zamietnuté odvolanie a potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, odd. štátnej stavebnej správy č. OÚ-BB-OVBP2-2019-002277: SD zo dňa 09. 08. 2019, ktorým boli vyvlastnené pre trvalý záber pozemkové nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne v k.ú. Tomášovce o celkovej výmere 928,2778 m2 za vyvlastňovaciu náhradu vo výške 5 133,38 €.

2. Prvostupňovým rozhodnutím správny orgán v konaní o návrhu podaného ďalším účastníkom (Národná diaľničná spoločnosť, a.s.) na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania rozhodol tak, že podľa ust. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k ním a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj Zákon o vyvlastňovaní, alebo ) vo veci podaného návrhu na vyvlastnenie pozemkov v k.ú. Tomášovce, navrhovateľa a investora stavby „ER2 Kriváň - Lovinobaňa, Tomášovce“, na základe podkladov a vykonaného vyvlastňovacieho konania podľa ust. až 11 Zákona o vyvlastňovaní rozhodol, že podľa ust. Zákona o vyvlastňovaní, a) o pozemných komunikáciách (Cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ) v súčinnosti s ustanoveniami o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľníc a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „“) vyvlastnil pre trvalý záber pozemkovej nehnuteľnosti v prospech Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava pre účely stavby R2 Kriváň - Lovinobaňa, Tomášovce „ zapísané na vlastníka K. Z. rodená B. nar. XX. XX. XXXX, V. XXX/XX, XXX XX C., SR kat. územie Tomášovce, geometrický

plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX, XXXXXXXX-XXX/XXXX, 31628826-40/2017; znaleckého posudku: č. 8/2019, odborné vyjadrenie č. 4/2019, znalecký úkon č. 45/2019 o celkovej výmere 928,277m2. Zároveň podľa ust. , v súčinnosti s ust. určil vyvlastňovaciu náhradu 5133,38 €.

3. Proti predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom uviedla, najmä, že :

- rozhodnutie okresného úradu bolo vydané na základe neplatného územného rozhodnutia

- nebola určená primeraná náhrada za vyvlastnenie, namietala znalecký posudok predložený vyvlastniteľom,

- vyvlastniteľ neurobil pokus o dohodu, odvolateľka mala záujem uzatvoriť dohodu,

- okresný úrad sa nevysporiadal s námietkami odvolateľky o vyvlastňovacom konaní,

- okresný úrad nebral do úvahy znalecké posudky J.. H. a J.. V. predložené odvolateľkou,

- v rozhodnutí okresného úradu sa nachádzajú chyby, nepresnosti a nepravdivé tvrdenia,

- rozhodnutie nespĺňa požiadavky definované správnym poriadkom.

4. Ministerstvo dopravy a výstavby SR, sekcia výstavby ( ďalej aj „žalovaný“ alebo „Ministestvo“) preskúmalo rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy a rozhodlo tak, že podľa o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietlo odvolanie Z. K. a potvrdilo rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby bytovej politiky č. OÚ BB OVBP2-2019-002277: SD zo dňa 09. 08. 2019.

5. K námietkam odvolateľky proti znaleckému posudku ministerstvo uviedlo, že znalecký posudok, na základe ktorého bola určená výška náhrady za vyvlastnenie, bol vypracovaný znalcom zapísaným v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR, znalec je nezávislou osobou povinnou vykonávať znaleckú činnosť v súlade s platnými predpismi. Skutočnosť, že o vypracovanie znaleckého posudku požiadal vyvlastniteľ nezakladá konflikt záujmov znalca, ako to uviedla vo svojom odvolaní odvolateľka. Ministerstvo malo za to, že v zmysle o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o doplnení niektorých a za použitie ktorejkoľvek z metód je zodpovedný výlučne znalec. Vzhľadom k tomu, že odvolateľka namietala skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku, okresný úrad v zmysle Zákona o vyvlastňovaní požiadal o odborné vyjadrenie na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie o výške náhrady. Znalec doručil dňa 11. 07. 2019 listom okresnému úradu „odborné vyjadrenie č. 4/2019, znalecký úkon č. 45/2019 k znaleckému posudku č. 9/2019“, ktorým potvrdil správnosť údajov a výpočtov predmetného znaleckého posudku. K ďalšej námietke odvolateľky, že neboli splnené podmienky bezvýslednosti pokusu o uzavretie kúpnej zmluvy ministerstvo uviedlo, že vyvlastniteľ sa o dohodu pokúsil, keď bol odvolateľke zaslaný návrh kúpnej zmluvy listom zo dňa 11. 07. 2016 doručený odvolateľke 14. 07. 2016. Odvolateľka však doručila vyvlastniteľovi návrh na uzavretie zmluvy pozmenený, čo je v zmysle Obč. zák. odmietnutie návrhu. Odmietnutím návrhu v zmysle Zákona o vyvlastňovaní sa preukazuje bezvýslednosť pokusu o nadobudnutie práva, ktoré sa má získať vyvlastnením. Zároveň uviedlo, že z konania odvolateľky vo veci uzavretia dohody nenasvedčoval jej skutočnú snahu uzatvoriť s vyvlastniteľom dohodu o prevode vlastníctva. Vo veci jej námietok vo vyvlastňovacom konaní ministerstvo uviedlo, že okresný úrad sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal so všetkými námietkami odvolateľky predloženými do konania a s týmito sa dostatočne, obšírne a vecne správnym spôsobom vysporiadal. K otázke stanovenia výšky finančnej náhrady za vyvlastnenie a nevzatia do úvahy predložených znaleckých posudkov Ing. H. a Ing. V. malo ministerstvo za to, že okresný úrad postupoval správne, keď pri stanovení výšky náhrady za vyvlastnenie vlastníckeho práva nebral do úvahy odvolateľkou predložené porovnávacie znalecké posudky, nakoľko tieto sa netýkali posudzovanej lokality. K námietkam odvolateľky týkajúcich sa chýb nepravdivých a nepresných informácií uviedlo, že tieto tvrdenia sa zakladali len na subjektívnom vyhodnotení odvolateľky a preto ich ministerstvo považovalo za nedôvodné.

6. Žalobkyňa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10. 01. 2020 sa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia z dôvodov, že možnosť zásahu štátu do vlastníckeho práva vo verejnom záujme formou vyvlastnenia, alebo obmedzenia vlastníckeho práva je možné len pri splnení kumulatívnych zákonných podmienok. Žalobkyňa počas procesu vyvlastnenia namietala voči žalovanému viaceré skutočnosti najmä:

- absencia údajov v rozhodnutí žalovaného, že územné rozhodnutie o umiestnení stavby bolo opätovne predložené na obdobie po 10. 06. 2019,

- namietala predpojatosť zamestnancov žalovaného a ich zákonný postup vo vyvlastňovacom konaní,

- porušenie ústavných a ostatných práv žalobkyne nedoručením oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania,

- nezohľadnenie dôkazov predložených žalobkyňou - konflikt záujmov znalcov,

- nevykonanie pokusu o zmierne vybavenie,

- nevykonanie obhliadky požadovanej žalobkyňou,

- nerešpektovanie princípu rovnosti účastníkov konania,

- nezaoberanie sa ponukou žalobkyne o uzatvorenie kúpnej zmluvy,

- neakceptovanie žalobcom predložených dôkazov ohľadne náhrady za vyvlastnenie.

7. Žalobkyňa nemala vedomosť o začatí vyvlastňovacieho konania a zo strany žalovaného jej bolo doručené až správnou žalobou napadnuté rozhodnutie. Preto možno považovať tam uvedené tvrdenie žalovaného o tom, že v konaní neboli vznesené námietky za nepravdivé, keďže žalobkyňa nemala vedomosť o samotnom konaní nemohla v ňom uplatniť ani svoje prípadné námietky.

8. Žalovaný nezohľadnil žalobkyňou predložený znalecký posudok (ďalej aj „ZP“) J.. Q. H. č. 5/2017 a jeho doplnenie č. 1. Zároveň v rozpore so skutočnosťou tvrdil, že znalkyňa oceňovala iné pozemky a to aj napriek tomu, že znalkyňa vypracovala odborné vyjadrenie č. 37/2017, kde jednoznačne poprela, že by sa vyjadrovala k iným pozemkom. Predmetné pozemky v znaleckom posudku boli pod rýchlostnou cestou R2, v k. ú. Tomášovce a boli explicitne vymenované, preto nemôžu byť žiadne pochybnosti o ich zámene.

9. K vyjadreniu k vyššie uvedenému dostal až v napadnutom rozhodnutí, avšak vtedy už bol celý priebeh vyvlastňovacieho konania ovplyvnený predošlými chybami (nevykonanou obhliadkou lokality žiadanú žalobkyňou, nevykonaním pokusu o zmier požadovaný žalobkyňou). Taktiež aj samotné Ministerstvo v rozhodnutí o odvolaní konštatovalo, že postup žalovaného pri stanovení výšky náhrady bol správny keď nebral do úvahy odvolateľkou predložené porovnávacie znalecké posudky, keďže sa tieto netýkajú posudzovanej lokality. Toto tvrdenie je podľa žalobkyne s prihliadnutím na vyššie uvedené odborné vyjadrenie znalkyne nepravdivé.

10. Žalobkyňa taktiež poukázala na to, že žalovanému doručila list zo dňa 27.04.2017, ktorým bolo žalovanému doručené doplnenie č. 1 k , a tak od tohto času možno bez pochybností uviesť, že žalovaný mal vedomosť o tom, že znalkyňa v predmetnom a jeho doplnení oceňovala pozemky, ktoré sú predmetom vyvlastnenia. Okrem uvedeného žalovaný pri vyvlastňovacom konaní nevzal do úvahy ani znalecký posudok znalkyne J.. A. S. (vypracovaný pre inú vlastníčku Ing. M. H., vypracovaný v inom vyvlastňovacom konaní), ktorý mu bol známy z jeho úradnej činnosti. V konaní žalovaný nezohľadnil ani predložené porovnávacie tabuľky znaleckých posudkov, ani porovnávaciu tabuľku vypracovanú a poskytnutú NDS, a.s. obsahujúcu údaje o jednotkových všeobecných hodnotách pozemkov, za ktoré NDS, a.s. vykupovala pozemky pod diaľnicami a rýchlostnými cestami v iných porovnateľných lokalitách na Slovensku. Zo samotnej porovnávacej tabuľky vyplýva, že ide o prácu desiatok znalcov, pričom mnohé z nich sú viac ako 10 rokov staré, avšak už na prvý pohľad je zrejmé, že všeobecná hodnota pozemkov stanovená v č. 8/2019 Ing. K. K. je výrazne nižšia. Žalobkyňa má za to, že v tomto prípade teda zjavne nejde o „primeranú náhradu“ ako o nej hovorí

11. Takéto konanie žalovaného, keď v konaní nezohľadnil vyššie uvedené dôkazy je v rozpore s právnym poriadkom, čo vyplýva aj zo stanoviska Ministerstva dopravy a výstavby SR zo dňa 4.12.2018 označený ako „podnet na vykonanie dohľadu vo veci činnosti J.. J. R.“, kde okrem iného uviedol, že orgán verejnej moci vedúci príslušné konanie je povinný hodnotiť znalecké úkony rovnako ako ostatné dôkazy, pričom zároveň odkázal na nález Ústavného súdu ČR z 30.4.2007 sp. zn. . Žalovaný tak v konaní ale nekonal, pričom zo všetkých predložených dôkazov vyplýva, že obsahujú výrazne vyššiu stanovenú náhradu za vyvlastnené pozemky. Takýto postup žalovaného možno charakterizovať ako nerovnosť pred zákonom v správnom konaní, keď žalovaný konal v prospech NDS, a.s. na úkor žalobkyne.

12. Spoločnosť NDS, a.s. nepredložila žalobkyni žiadny návrh na dohodu, resp. Návrh zmluvy v zmysle aktualizovaného návrhu na vyvlastnenie pozemkov, ktorý NDS, a.s. predložila žalovanému listom č. 8169/13876/2019/30600/Va zo dňa 8.2.2019. Takéto konanie NDS, a.s. spočívajúce v nepredložení

nového návrhu kúpnej zmluvy po predložení aktualizovaného návrhu žalobkyňou možno považovať za konanie v rozpore so . Žalovaný bol informovaný aj po pokuse o zmier, ktorý žalobkyňa adresovala spoločnosti NDS, a.s. dňa 7.4.2019 s ponukou na odpredaj predmetných pozemkov, pričom predmetné podanie obsahovalo aj výzvu adresovanú žalovanému, aby sa pokúsil o zmierne vybavenie veci, na čo však žalovaný nikdy nereagoval.

13. Žalovaný v tomto konaní postupoval v zmysle zásady „Vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patrí bdelým), čo však žalobkyňa vníma ako snahu vylúčiť jej osobu spolu s jej splnomocneným zástupcom zo samotného konania a bránenia práva. Dosvedčuje to aj skutočnosť nedoručenia oznámenia o začatí vyvlastňovacieho konania.

14. Žalobkyňa má za to, že vyvlastnenie bolo realizované na základe chybného znaleckého posudku č. 8/2019 J.. K. K., nakoľko tam bola chybne stanovená všeobecná hodnota pozemkov, pretože nezodpovedá hodnote stavebných pozemkov v danej lokalite. Prevažná časť hodnotených parciel má v znaleckom posudku uvedenú nesprávnu fyzikálnu veličinu, keď na miesto plochy v m2 je uvedená jednotka plochy v hektároch (ha). Znalec pri vypracovaní posudku nepočítal s dôležitými faktormi ako to, že sa jedná o lokalita Halier ako celok leží podľa záväzného vládneho materiálu Koncepcia územného rozvoja Slovenska (KÚRS) v hlavnej sídelnej rozvojovej osi 1. stupňa. KÚRS predstavuje záväzný územný plán najvyššieho stupňa odo dňa 16.11.2011 kedy bol vydaný ako záväzný dokument nariadením vlády SR č. . Znalec ďalej opomenul skutočnosť, že samotná lokalita pozemkov leží v blízkosti budúcej diaľničnej križovatky, diaľničnej trasy R7 Bratislava - Nové Zámky Lučenec, ktorej výstavba v súčasnosti trvá už niekoľko rokov. V posudku sa naopak znalec vyjadril, že blízkosť budúcej diaľničnej križovatky nemá nijaký vplyv na zvýšenie akéhokoľvek koeficientu, čo považuje žalobkyňa za irelevantné. Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že uvedené pozemky sú v blízkosti aj paneurópskych koridorov, čo taktiež je veľmi dôležitou charakteristikou hodnoteného pozemku. Uvedené však znalec nevzal do úvahy, naopak taktiež uviedol, že takéto medzinárodné paneurópske koridory nemajú vplyv na zvýšenie akéhokoľvek koeficientu.

15. Žalobkyňa namietala predpojatosť zamestnancov OU BB Q.. F. B. a J.. Q. V. v konaní č. OU-BB- OVBP2-2019-002277:SD. Vo svojich námietkach zaujatosti oboch zamestnancov zo dňa 27.03.2019 predložila veľmi pádne argumenty potvrdzujúce ich predpojatosť, avšak orgán verejnej správy na to neprihliadol a námietky ignoroval. Žalobkyňa dáva do pozornosti, že po rozhodnutí OU BB zo dňa 04.04.2019, v ktorom orgán verejnej správy rozhodol, že jeho zamestnanci nie sú predpojatí a po poučení obsiahnutom v danom rozhodnutí (v ktorom bolo uvedené, že voči rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie) žalovaný ako druhostupňový orgán rozhodujúci o odvolaní žalobkyne zo dňa 06.09.2019 a jeho doplnení č. 2 sa vôbec nevyjadril k odvolacím námietkam smerujúcim proti nevylúčeniu zamestnancov zo správneho konania. Žalovaný sa vôbec nezaoberal odvolaním žalobkyne o nevylúčení zamestnancov OU BB, ktoré urobila v rámci odvolania sa v konaní č. OU-BB- OVBP2-2019/002277:SD, pričom žalovaný k uvedenému uviedol len toľko, že skutočnosti namietané v doplnení č. 2 k odvolaniu sa týkajú prevažne iných konaní a preto sa k nim žalovaný vyjadrovať nebude. Žalobkyňa však nerozumie tomu aké iné konania mal žalovaný na mysli, keďže odvolanie bolo adresované len v tomto konkrétnom konaní. Žalobkyňa má za to, že podľa príslušnej legislatívy a poučenia uvedeného v rozhodnutí o nevylúčení zamestnancov OU BB bol žalovaný ako druhostupňový orgán povinný sa uvedeným odvolaním zaoberať, preto má žalobkyňa za to, že druhostupňový orgán zanedbal svoje povinnosti a konal protiprávne.

16. Vyššie uvedená predpojatosť zamestnancov vyplýva podľa žalobkyne aj z ústneho prejednania veci zo dňa 30.01.2018, pri ktorom boli mnohonásobne porušované práva žalobkyne a jej splnomocneného zástupcu. Na ústnom prejednaní im bolo odoberané slovo, nebolo im umožnené klásť otázky, nebolo umožnené zástupcovi v plnom rozsahu objasniť stanoviská žalobkyne a taktiež mu nebolo umožnené podávať návrhy, či podieľať sa na tvorbe zápisnice. Predpojatosť vyššie uvedených zamestnancov OU BB bola namietaná aj na ústnom prerokovaní zo dňa 11. 06. 2019 a je zároveň obsahom zápisnice z ústneho prejednania.

17. Žalobkyňa upozornila na konflikt záujmov Ing. Imricha Lasaba, ktorý ako jediný znalec bol oslovený OU BB a ako jediný dával odborné vyjadrenie k svojim vlastným posudkom č. 27/2016, 28/2016 a 92/2017. Zároveň upozornila na konflikt záujmov znalca Ing. K. K., ktorý ako jediný znalec bol oslovený OU BB a ako jediný dával odborné vyjadrenie k svojmu vlastnému posudku č. 8/2019.

18. Žalobkyňa preto s prihliadnutím na vyššie uvedené navrhuje, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva dopravy a výstavby SR, ktorým bolo zamietnuté odvolanie a potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica č. OU-BB-OVBP2-2019-002277:SD zo dňa 09.08.2019, ktorým boli vyvlastnené pre trvalý záber pozemkové nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, zároveň súčasne aj toto prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

19. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním, ktorým zotrval na svojom doterajšom právnom názore a navrhoval žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

20. K jednotlivým námietkam žalobkyne uviedol, že v prvom rade poukazuje na to, že všetky námietky žalobkyne týkajúce sa prvého rozhodnutia o vyvlastnení, ktoré bolo zrušené rozhodnutím žalovaného č. 19365/2018/SV/90346 zo dňa 14. 12. 2018 považuje v súdnom konaní za neopodstatnené a neprípustné. V prvej žalobnej námietke uviedol, že súlad vyvlastnenia vlastníckeho práva dotknutých pozemkov s cieľmi a zámermi územného plánovania okresný úrad posúdil na základe územného rozhodnutia o umiestnení stavby vydaného Krajským stavebným úradom v Banskej Bystrici č. KSU BB 2011-164/210-1:OŠSS S1 zo dňa 09. 05. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 06. 2011 a rozhodnutia okresného úradu č. OU-BB-OVBP2/2014/1004-SA zo dňa 05. 05. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 06. 2014 a č. OU-BB-OVBP2/2019/01305-15-SA zo dňa 06. 05. 2019, ktorým sa predĺžila platnosť do 10. 06. 2024, zároveň uviedol, že uvedenie, „že územné rozhodnutie o umiestnení stavby bolo opätovne predložené na obdobie po 10. 06. 2019“. Predmetná žalobná námietka nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia o vyvlastnení a ani na jeho právoplatnosť.

21. Ďalšia žalobná námietka, že žalovaný sa v rozhodnutí vôbec nezaoberal odvolaním žalobkyne o predpojatosti zamestnancov okresného úradu mal za to, že žalobkyňa podávala opakované námietky predpojatosti voči zamestnancom okresného úradu, o ktorých bolo rozhodnuté. Vzhľadom na to, že vo veci nerozhodoval vylúčený zamestnanec, boli splnené všetky podmienky na to, aby okresný úrad vo vyvlastňovacom konaní rozhodol. Poukázal z tohto dôvodu aj na analogickú judikatúru príslušných súdnych autorít, ktoré vo svojej aplikačnej praxi sa pomerne rozsiahlo venovali požiadavke odôvodnenia súdnych rozhodnutí (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a ďalšie).

22. K ďalšej žalobnej námietke týkajúcej sa v priebehu ústneho pojednávania zo dňa 31. 01. 2018 poukázal žalovaný na vyjadrenie okresného úradu k žalobe, ktoré bolo doručené do spisového materiálu a to na skutočnosť, že zástupca žalobkyne si na ústne konanie priniesol notebook bez nabitej batérie, pričom požadoval prenesenie námietok prostredníctvom USB kľúča z konania z jeho prenosného počítača do počítača vyvlastňovacieho orgánu a domáhal sa osobného diktovania tých istých námietok, ktoré už boli uvedené v zápisnici, a ktoré rozsiahlo vysvetlil vo svojom písomnom podaní námietok dňa 29. 01. 2018, teda deň pred ústnym konaním a ktorý bol založený v spisovom materiály. Okresný úrad uviedol, že z technicko-bezpečnostných dôvodov nie je možné zapájať do počítačov úradu cudzie USB kľúče. Nakoľko sa priebeh konania nevyvíjal podľa predstáv zástupcu žalovanej a bol požiadaný, aby uviedol do zápisnice fakty a nie opakoval skutočnosti, ktoré už boli v zápisnici uvedené, odmietol podpísať zápisnicu a osobne navštívil prednostu okresného úradu, aby vyjadril svoj dôrazný nesúhlas s priebehom rokovania a vyhotovenia zápisnice. Prednosta okresného úradu umožnil v priebehu 10 minút svoj materiál doložiť k zápisnici, čo si žalobca vyložil opäť po svojom, ako prejavenú ochotu a snahu o čiastočnú kompenzáciu nezákonného priebehu ústneho pojednávania a nie určený limit na podanie vyjadrenia do zápisnice.

23. K ďalším námietkam žalobkyne žalovaný uviedol, že pozemky žalobkyne, ktoré boli vyvlastnené sa nenachádzajú v okolí so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľností na bývanie, alebo na rekreačné účely. Predmetné pozemky sú situované mimo zastavaného územia obce Tomášovce, umiestnené v lokalite poľnohospodárskeho charakteru, ktoré sú určené výlučne na výstavbu líniových stavieb. Ďalšou skutočnosťou preukazujúcou správnosť znaleckých posudkov predložených NDS je to, že do 12. 07. 2017 Obec Tomášovce nemala schválený územný plán. Stavebným pozemkom podľa Stavebného zákona je pozemok určený na zastavanie územným plánom alebo územným rozhodnutím. Vyvlastňované pozemky boli územným rozhodnutím o umiestení stavby zo dňa 09. 05. 2011 určené na

zastavanie rýchlostnou cestou a teda využitie týchto pozemkov na rekreačnú, obytnú a priemyselnú výstavbu neprichádzalo vôbec do úvahy. Neprichádzali však na takéto využitie ani pred vydaním územného rozhodnutia, pretože na týchto pozemkoch nebolo možné stavbu umiestniť, a zároveň boli uvedené ako lesné porasty, orná pôda a ako zastavaná plocha. Dňa 12. 07. 2017 bol Obcou Tomášovce schválený územný plán, ktorý uvedené územie určil, rešpektujúc uvedené územné rozhodnutie, pre rýchlostnú cestu (koridor) a v záväznej časti tohto územného plánu sa rýchlostná cesta R2 nachádza tiež, vrátane súvisiacich stavieb v zozname verejnoprospešných stavieb. Tento územný plán nepočíta vo vyvlastňovanej lokalite so žiadnou ďalšou výstavbou, okrem výhľadu možného vybudovania železničnej trate. V súvislosti s posudzovaním zákonnosti a postupu znalcov žalovaný poukázal na , pričom uviedol, že správne orgány zo zákona nie sú oprávnené skúmať hodnosť vybranej metódy výpočtových postupov znalca resp. znalecké posudky vypracované znalcom spochybňovať. Znalec, ktorý je spracovateľom znaleckého posudku má možnosť obhájiť správnosť svojho postupu pri vypracovaní znaleckého posudku, tak ako to vyplýva z podľa ktorého na požiadanie zadávateľa znalec potvrdí a doplní písomne podaný znalecký posudok, alebo jeho obsah bližšie vysvetlí. Vzhľadom na skutočnosť, že vyvlastňovací orgán neustanovuje v procese vyvlastňovania znalca, nakoľko samotný navrhovateľ vyvlastnenia predkladá spolu s návrhom na vyvlastnenie aj znalecký posudok podľa sa výber znalca uskutočňuje na základe osobitných právnych predpisov, mimo vyvlastňovacieho konania. Námietky žalobkyne ohľadom konfliktu znalcov preto považoval za nepodstatné.

24. V súvislosti so znaleckými posudkami predloženými žalobkyňou vo vyvlastňovacom konaní uviedol, že tieto sa netýkali posudzovanej lokality a preto neboli hodnotené správnymi orgánmi ako dôkaz. Keďže dôvodom predkladania znaleckých posudkov žalobkyňou bolo určenie vyššej finančnej náhrady za vyvlastňované pozemky, okresný úrad postupoval v súlade s ust. v spojení s citovaného zákona, keď odkázal žalobkyňu s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 12. 06. 2018, kde v obdobnej veci Najvyšší súd uviedol, že nesprávne určená výška náhrady za vyvlastnenie je v zmysle podkladom pre rozhodnutie v samostatnom civilnom súdnom konaní z dôvodu nebrzdenia realizácie významnej investície. Zmyslom osobitnej úpravy je zefektívniť proces usporiadania majetkovo-právnych vzťahov, územného konania ako aj stavebného konania pri realizácií významných strategických investícií. K ďalšej námietke žalobkyne žalovaný uviedol, že oznámenie okresného úradu o začatí vyvlastňovacieho konania s nariadením ústneho prerokovania na deň 22. 03. 2018 si žalobkyňa neprevzala v odbernej lehote a zásielka bola preto vrátená okresnému úradu. V danom prípade nastala fikcia doručenia a zásielka sa podľa Správneho poriadku považovala za riadne doručenú, v časti námietky týkajúcej sa nedoručenia návrhu kúpnej zmluvy uviedol, že dňa 11. 07. 2016 bol žalobkyni zaslaný návrh kúpnej zmluvy, pričom je pravdou, že kúpnu zmluvu podpísala, avšak s upravenou výškou náhrady a dopísanou cenou 13,44 € za m2 na miesto navrhovanej 3,84 € m2. Vzhľadom k tomuto prejavu vôle sa tento chápe ako odmietnutie návrhu, a NDS reagoval takým spôsobom, že dňa 13. 11. 2017 zvolala pracovné stretnutie, predmetnom ktorého bolo majetkovoprávne vysporiadanie spoluvlastníckych vzťahov žalobkyne. Nakoľko k dohode nedošlo, zo strany NDS bol podaný návrh na vyvlastnenie. Po zrušení prvého rozhodnutia o vyvlastnení si NDS nechala vypracovať aktuálny znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty pozemkov žalobkyne č. 8/2019, ktorý okresný úrad zaslal žalobkyni na vyjadrenie. Vyjadrenie zaslala žalobkyňa okresnému úradu 12. 03. 2019 a preto sa jej vyjadrenia nezakladajú na pravde.

25. Ďalší účastník konania vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že nevyhnutnosť rozsahu vyvlastnenia pozemkov bola preukázaná právoplatným územným rozhodnutím verejnoprospešnej stavby vydaným Krajským stavebným úradom v Banskej Bystrici č. KSÚ BB-2011-164/210-1:OŠSS S1 zo dňa 09. 05. 2011 a rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky č. OÚBB- OVBP2-2014/10004-SA zo dňa 05. 05. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 06. 2014 s predĺženou platnosťou do 10. 06. 2019, následne rozhodnutím č. OÚBB-OVBP2-2019/013025-15-SA zo dňa 06. 05. 2019, ktorým sa platnosť pôvodného rozhodnutia predĺžila do 10. 06. 2024. Zároveň ďalší účastník v predloženom návrhu vyčíslil všeobecnú hodnotu jedného m2, časti pozemkov, ktoré boli predmetom trvalého záberu, a to znaleckými posudkami č. 27/2016, č. 28/2016 a č. 92/2017 znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností Ing. J. R. vypracovaného v súlade s vyhláškou MS SR č. vo výške 3,84 € na m2. Dňa 05. 02. 2019 bol predložený nový znalecký posudok č. 8/2019, nakoľko Okresný úrad Banská Bystrica požiadal, aby boli zabezpečené aktuálne podklady pre rozhodnutie, pričom nový znalecký posudok vypracoval J.. K. K. a určil sumu vo

výške 5,53 € na m2. Ak žalobkyňa tvrdí, že jej nebola poskytnutá primeraná náhrada, a preto podala podnet na J.. R. (znalca) na Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré na základe vykonáva dohľad nad znalcami, a ktoré preskúmalo jeho znaleckú činnosť a potvrdilo, že postupy a metódy použité znalcom J.. R. sú v súlade s platnými predpismi. Vzhľadom k týmto dôvodom ďalší účastník konania navrhol, aby súd žalobu žalobcu zamietol.

26. V uplatnenej replike žalobkyňa zotrvala na svojich tvrdeniach, ktoré uviedla v odvolaní, ako aj v samotnej správnej žalobe, pričom poukázala na skutočnosť, že v celom procese vyvlastnenia pociťovala mimoriadnu skrivodlivosť. Vyvlastňovací orgán si neplnil úlohu objektívneho správneho orgánu, ktorý dbá o zákonnosť celého procesu, ale jednoznačne stranil v prospech vyvlastniteľa. Žalobkyňa postup vyvlastniteľa a vyvlatňovací orgán vnímala ako „vyvlastňovaciu mašinériu“, ktorej jednotlivec, fyzická osoba nie je schopný čeliť a ktorá mnohonásobným porušením zákona a jeho práv presadila také podmienky vyvlastnenia ako chcela. Opakovane poukázala na množstvo chýb a protiprávne konanie v celom procese vyvlastnenia. Zvlášť upozornila na veľmi škodlivý spoločenský element, keď správne orgány vyvlastňovací orgán a žalovaný sami porušujú fundamentálny zákon, ktorým sa majú riadiť a teda Správny poriadok. Poukázala opakovane na to, že žalovaný okrem iného ignoroval skutočnosť, že v rozhodnutí o vyvlastnení nebol uvedený relevantný právny dokument, na základe ktorého bolo rozhodnutie vyvlastnené, nebolo tiež riešené odvolanie sa žalobkyne proti rozhodnutiu o predpojatosti zamestnankýň vyvlastniteľa, čím bolo zmarené zákonné právo žalovaného odvolať sa. Nebol zobraný do úvahy znalecký posudok Ing. A. S., ktorý dala žalobkyňa za nemalé prostriedky vypracovať špeciálne pre potreby odvolacieho konania, ktoré bolo žalovanému preukázanteľne doručené spolu s odvolaním. Opakovane poukázala na to, že rozhodnutie o umiestnení stavby zo dňa 09. 08. 2018 bolo predĺžené do 10. 06. 2019. V čase vydania rozhodnutia č. OÚBB-OVBP2-2019-002277:SD zo dňa 09. 08. 2019, teda už predĺženie nebolo platné. Neuvedenie platného rozhodnutia o umiestnení stavby v rozhodnutí o vyvlastnení je zásadný nedostatok rozhodnutia. Nesúhlasila s vyjadrením žalovaného, že sa nezaoberal odvolaním žalobkýň o predpojatosti zamestnanca okresného úradu, ani s názorom žalovaného, že je potrebné analogicky aplikovať judikatúru príslušných súdnych autorít, ktoré sa vo svojej aplikačnej praxi pomerne rozsiahlo venovali požiadavke odôvodnenia súdnych rozhodnutí, žalovaný uviedol, že nie je Ústavným súdom ani Európskym súdom pre ľudské práva ani žiadnym iným súdom. Preto ani vo svojej činnosti žalovaný nemôže analogicky aplikovať postupy, ktoré sa týkajú súdnych orgánov. Zároveň poukázala na škandalózny priebeh ústneho pojednávania zo dňa 30. 01. 2018. Poukázala na to, že z porovnateľných oblastí pozemkov pod R2 v katastri obce Tomášovce vyplýva, že stanovené jednotkové všeobecné hodnoty pozemkov boli podstatne vyššie ako jednotkové všeobecné hodnoty pozemkov stanovené znalcami Ing. J. R. a Ing. K. K., pričom v prípade desiatok znalcov ani nešlo o lokality, kde je blízko križovatky dialníc, alebo rýchlostných ciest, ako je to v predmetnom prípade. K námietke, že žalobkyňa nesúhlasila s výberom metódy, ktorou bola stanovená všeobecná hodnota žalobkyňa uviedla, že nikdy nespochybnila vybranú metódu ocenenia, spochybnila len jej použitie a nesprávne stanovenie viacerých koeficientov, ktoré vyplývajú z nezohľadnenia závažných skutočností znalcom J.. K. K., ktoré potom viedlo k výpočtu neobvykle nízko stanovenej všeobecnej hodnoty pozemkov na lukratívne a veľmi perspektívnej lokalite. Poukázala na skutočnosť, že zo strany žalovaného nedošlo k vysporiadaniu sa s posudkami J.. Q. H. ako aj J.. A. S. a zároveň uviedla, že konanie, ktoré začalo na fikcii doručenia bolo hrubým porušením práv žalobkyne, nakoľko táto v tom čase bola vo veku 88 rokov a vo všetkých konaniach ju zastupoval splnomocnený zástupca, a to jej syn J.. V. Kolimár a napriek skutočnosti, že časovo neobmedzené splnomocnenie zo dňa 01.12.2016 na zastupovanie vo všetkých právnych úkonoch v súvislosti s prevodom majetku pre výstavbu rýchlostnej cesty bolo už predtým vyvlastňovaciemu orgánu riadne a preukázateľne doručené listom zo dňa 27.03.2017, bolo začatie konania doručované žalobkyni. Zároveň poukázala, že potencionálny vyvlastniteľ musí dať vlastníkovi stavby najskôr návrh na uzavretie dohody, za takúto ponuku rozhodne nemožno považovať návrh kúpnej zmluvy zo dňa 14. 07. 2016. Medzi doručením tohto návrhu kúpnej zmluvy a vlastným vyvlastnením ubehlo totiž viac ako tri roky a zmenilo sa všetko, teda aj samotné vlastňovacie konanie. Nad rámec podanej správnej žaloby žalobkyňa poukázala na nový dôkaz, a to skutočnosť, že uzavrela kúpnu zmluvu so spoločnosťou PRP, s.r.o. na kúpu jej pozemkov v susedstve spoločnosti PRP, s.r.o., kde medzi stranami došlo k dohode na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.01.2020 za jednotkovú cenu 10,- € za m 2. Podľa jej názoru uvedená suma vyjadruje reálnu hodnotu pozemkov v katastri obce Tomášovce.

27. V uplatnenej duplike žalovaný zotrval na svojom pôvodom stanovisku. Zároveň predložil listinný dôkaz, a to vec oznámenie o výsledku dohľadu vykonaného Ministerstvom spravodlivosti SR, z ktorého vyplýva, že ministerstvo podnet Z. K. poukazujúci na údajnú nezákonnosť znaleckých posudkov č.

4/2019 a č. 8/2019 vypracovaných znalcom J.. K. Kovalíkom odložil ako nedôvodný, pretože namietané konanie znalca nie je protiprávne, a teda nie je iným správnym deliktom. Poukázal len na skutočnosť, že jediný zistený nedostatok sa týkal „analýzy polohy nehnuteľností“, čo v danom prípade bolo konanie vykazujúce len minimálnu závažnosť, a teda ministerstvo v uvedenej časti taktiež podnet odložilo.

28. Podľa (ďalej aj alebo „Zákon o vyvlastnení“); ak najneskôr pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie na ústnom pojednávaní účastník konania alebo iná oprávnená osoba namietne skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku priloženého k návrhu podľa , vyvlastňovací orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Náklady spojené s vyhotovením odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca sú trovami konania, ktoré znáša vyvlastniteľ.

29. Podľa ; náhradu za odňatie vlastníckeho práva poskytne vyvlastniteľ vyvlastnenému jednorazovo, spôsobom určeným v rozhodnutí o vyvlastnení a v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

30. Podľa ; vyvlastňovacie konanie sa začína len na písomný návrh vyvlastniteľa.

31. Podľa ; návrh musí obsahovať a) údaje o vyvlastniteľovi, a to 1. meno a priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu (ďalej len "osobné údaje") vyvlastniteľa, ak je vyvlastniteľom fyzická osoba, 2. obchodné meno, adresu trvalého pobytu a adresu sídla, ak miesto podnikania nie je totožné s miestom trvalého pobytu, ak je vyvlastniteľom fyzická osoba - podnikateľ, 3. názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie a údaje o zápise v obchodnom registri alebo inom obdobnom registri, ak je vyvlastniteľom právnická osoba,

b) údaje o vyvlastňovanom, a to 1. dostupné osobné údaje, ak je vyvlastňovaným fyzická osoba, 2. obchodné meno, adresu trvalého pobytu a adresu sídla, ak miesto podnikania nie je totožné s miestom trvalého pobytu, ak je vyvlastňovaným fyzická osoba - podnikateľ, 3. názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie a údaje o zápise v obchodnom registri alebo inom obdobnom registri, ak je vyvlastňovaným právnická osoba,

c) údaje o tretej osobe, ktorej právo môže byť vyvlastnením priamo dotknuté, a to 1. osobné údaje, ak je tretia osoba fyzickou osobou, 2. obchodné meno, adresu trvalého pobytu a adresu sídla, ak miesto podnikania nie je totožné s miestom trvalého pobytu, ak je treťou osobou fyzická osoba - podnikateľ, 3. názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie a údaje o zápise v obchodnom registri alebo inom obdobnom registri, ak je treťou osobou právnická osoba,

d) označenie pozemku alebo označenie stavby, alebo ich častí, ktoré sú predmetom vyvlastnenia, a to podľa údajov katastra nehnuteľností10) alebo podľa pozemkovej knihy, alebo inej obdobnej evidencie, alebo vyplývajúce z iných listín preukazujúcich vlastníctvo s identifikáciou parcely alebo s písomnou identifikáciou o stave údajov katastra nehnuteľností pozemku a podľa geometrického plánu, ak nehnuteľnosť, ktorá je predmetom vyvlastnenia, nie je zobrazená v katastrálnej mape, alebo ak je predmetom vyvlastnenia časť pozemku alebo časť stavby už zobrazenej v katastrálnej mape alebo pri zriadení vecného bremena k časti pozemku alebo k časti stavby,

e) prehľad práv tretích osôb zapísaných v katastri nehnuteľností alebo v pozemkovej knihe, alebo inej obdobnej evidencii, alebo, ktoré sú vyvlastniteľovi známe, ktoré sa viažu k pozemku alebo ku stavbe, ktorých sa vyvlastnenie týka, s osobitným označením tých práv, pri ktorých sa navrhuje obmedzenie alebo zánik súčasne s rozhodnutím o vyvlastnení,

f) údaj o sume predpokladanej náhrady za vyvlastnenie, ktorá pozostáva zo všeobecnej hodnoty pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnoty práva zodpovedajúceho vecnému bremenu určenej znaleckým posudkom,

g) dohodu vyvlastňovaného o rozdelení náhrady s tretími osobami, ktorým na vyvlastňovanom pozemku alebo na vyvlastňovanej stavbe viaznu vecné práva zanikajúce vyvlastnením, pokiaľ táto dohoda bola uzavretá pred podaním návrhu na vyvlastnenie a vyvlastniteľ má túto dohodu k dispozícii,

h) vymedzenie účelu, na ktorý sa vyvlastnenie vo verejnom záujme navrhuje a odôvodnenie návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie,

i) opis skutočností nasvedčujúcich tomu, že sú splnené podmienky vyvlastnenia podľa § 2,

j) údaj o tom, v akej predpokladanej lehote vyvlastniteľ začne s užívaním vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby na uskutočnenie účelu vyvlastnenia; ak ide o dočasné obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe vyvlastnením, aj čas tohto obmedzenia.

32. Podľa ; ak sú splnené podmienky vyvlastnenia ustanovené týmto zákonom, vyvlastňovací orgán rozhodne samostatnými výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe a o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady.

33. Podľa ; výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe vyvlastňovací orgán a) určí účel vyvlastnenia vo verejnom záujme, b) rozhodne o 1. prechode vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, 2. obmedzení vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe alebo 3. vzniku, obmedzení, alebo zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe potrebného na uskutočnenie stavby, alebo opatrenia vo verejnom záujme; opatrením vo verejnom záujme je opatrenie vydané na účel ochrany života, zdravia, bezpečnosti štátu, životného prostredia, nerastného bohatstva, jaskýň, podzemných vôd, prírodných liečivých zdrojov, vodných tokov, kultúrneho dedičstva, ako aj dokončených alebo nedokončených stavieb vo verejnom záujme. c) rozhodne o obmedzení alebo zániku práv tretích osôb, len ak by ďalší výkon týchto práv bránil alebo podstatne obmedzoval dosiahnutie účelu, na ktorý sa má vyvlastniť, d) rozhodne o rozšírení predmetu vyvlastnenia, ak je to odôvodnené podľa až 7, určí, v akej lehote a akým spôsobom je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemku alebo stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnila, f) rozhodne o námietkach účastníkov vyvlastňovacieho konania týkajúcich sa vyvlastnenia, ak boli uplatnené, g) rozhodne o povinnosti nahradiť trovy konania.

34. Podľa ; výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací orgán určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu podľa , alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku []; s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd.

35. Podľa ; na preskúmanie výrokov podľa v odvolacom konaní je príslušné Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky podľa . Zrušením výroku podľa stráca platnosť aj výrok podľa .

36. Podľa ; včas podané odvolanie proti výroku podľa nemá odkladný účinok. Na preskúmanie výrokov podľa je príslušný súd. Žaloba, ktorou sa účastník konania domáha preskúmania výroku podľa v súdnom konaní, musí

byť podaná v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení; zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

37. Na prejednanie veci vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa trvala na nariadení pojednávania podľa správny súd nariadil pojednávanie na deň 30. 03. 2022.

38. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

39. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

40. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

41. Úlohou súdu v rámci preskúmavania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovo obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi.

42. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktoré mohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonávať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré malo zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

43. Z vyjadrenia právnej zástupkyne žalobkyne na pojednávaní vyplynulo, že namietala nesplnenie zákonných podmienok na vyvlastnenie podľa a , teda že vyvlastnenie nebolo uskutočnené za primeranú náhradu, tiež že nebolo preukázané, že cieľ vyvlastnenia nebolo možné dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Uvedené vždy súvisí s výrokom o náhrade za vyvlastnenie. Právna zástupkyňa žalobkyne na tomto pojednávaní zdôraznila, že nenamieta, čo do účelu vyvlastnenia ako takého.

44. Zároveň na pojednávaní právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že na základe odvolania, ktoré podala žalobkyňa sa domáhala zrušenia, teda preskúmania rozhodnutia Ministerstva dopravy SR a po vykonanom dokazovaní sa domáhala jeho zrušenia ako aj zrušenia rozhodnutia prvostupňového orgánu, t. j. Okresného úradu Banská Bystrica. Dôvodom preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy SR boli podľa názoru žalobkyne predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci zo strany ministerstva, nedostatočne zistený skutkový stav potrebný na riadne posúdenie veci a predovšetkým nezaoberanie s podstatnými porušeniami ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy samotným Okresným úradom Banská Bystrica. Zdôraznila, že žalobkyňa v podstate nikdy nebránila výstavbe diaľničnej cesty R2, podporuje budovanie infraštruktúry v Slovenskej republike ako aj rozvoj regiónu. Žalobkyňa ponúkala pozemky v priebehu celého vyvlastňovacieho konania na predaj, predkladala znalecké posudky aj aktuálne a predovšetkým znalecké posudky týkajúce sa priamo pozemkov pani žalobkyne, avšak uvedené nebolo nikdy zo strany okresného úradu akceptované a takisto sa o tom ani nijakým spôsobom bližšie nezmieňovalo Ministerstvo dopravy SR. Takže jediný rozpor, ktorý v súčasnosti existuje je predovšetkým náhrada za vyvlastnené pozemky, ale zároveň aj určité protiprávne kroky v procese vyvlastnenia. V rozhodnutí Okresného úradu Banská Bystrica napr. nebolo uvedené, že územné rozhodnutie, na základe ktorého sa realizovalo vyvlastňovacie konanie je predĺžené. Aj to

považovala za jeden z nedostatkov, pre ktoré takisto ako rozhodnutie ministerstva, tak aj rozhodnutie okresného úradu žiadali zrušiť. Zároveň sa ministerstvo dopravy vôbec nezaoberalo ďalšou námietkou uvedenou žalobkyňou, a to námietkou, ktorá bola vyhodnotená ako nedôvodná zo strany okresného úradu, týkajúca sa predpojatosti tých dvoch pracovníkov. Ďalej Ministerstvo dopravy SR ignorovalo všetky posudky predložené zo strany pani žalobkyne, či už znalecký posudok pani H., jeho doplnenie č.1 ako aj vyjadrenie k tomuto znaleckému posudku, takisto vôbec sa nezmienilo ani o ďalšom znaleckom posudku, ktorý si dal opäť na svoje náklady vypracovať žalobca, teda pani žalobkyňa a predložila ho v odvolacom konaní ani o uvedenom sa nezmienil, nikdy ani ministerstvo dopravy a ani okresný úrad neakceptovali akúkoľvek námietku predloženú zo strany žalobkyne. Znalecké posudky, ktoré si dal vypracovať žalobca zodpovedajú trhovej cene a všeobecnej hodnote pozemkov v danom mieste a čase, sú od roku 2017 do roku 2019 a žalobca si doposiaľ nevedel vysvetliť, prečo ani jeden z týchto znaleckých posudkov nebol zo strany okresného úradu prehodnotený. Pokiaľ sa jedná o ďalšie námietky, ktoré žalobkyňa použila vo svojej žalobe, napr. aj to, že žalobkyňa žiadala vykonanie obhliadky miesta. Ani k uvedenému sa žalobca nevyjadril a takisto sa nevyjadril ani príslušný okresný úrad. Za zarážajúce zo strany celého vyvlastňovacieho konania bolo to, že už v roku 2018 rozhodnutie o vyvlastnení, ktoré síce bolo Ministerstvom dopravy zrušené pre jednak procesné vady, ako aj preto, že znalecké posudky, z ktorých vychádzal a z ktorých bola stanovená primeraná náhrada, boli už neaktuálne, toto vyvlastňovacie konanie a nikto sa k tomu ani nevyjadril doposiaľ, vlastne ani nemalo svoj podklad, pretože oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania, čo je jednou zo základných povinností začatia vyvlastňovacieho konania nebolo nikdy doručené žalobkyni. Okresný úrad, sa vyjadril, že postupoval fikciou doručenia, ale okresný úrad od marca 2017 mal kompletnú plnú moc žalobkyne pre jej syna J.. V. K.. V zákone sa hovorí o vyvlastňovaní, že musia byť splnené kumulatívne všetky podmienky, jednak že sa musí jednať o verejný záujem, že je to v nevyhnutnej miere, čo nenamietame, ale musí tam byť splnená podmienka primeranej náhrady a zároveň, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. V roku 2016 bola daná žalobkyni ponuka na uzavretie kúpnej zmluvy týkajúcej sa pozemkov, ktoré následne boli vyvlastnené. W. K., žalobkyňa, kúpnu zmluvu podpísala, ale uviedla tam inú cenu. Príslušný úrad si to vyhodnotil, že teda návrh neprijala a nedošlo k zmierovaciemu konaniu, teda môže začať vyvlastňovacie konanie, o ktorom samozrejme oznámenie nebolo doručené doposiaľ, aj keď teda vyvlastňovacie konanie už beží aj napriek tomuto závažnému faktu. Vlastne až toho roku 2016 a až po rok 2022 nebola vo vyvlastňovacom konaní z roku 2018 vôbec daná nová ponuka na uzavretie kúpnej zmluvy. V roku 2018 sa na základe zrušeného rozhodnutia dal vypracovať nový znalecký posudok pána J.. K.. J.. Kovalík vypracoval znalecký posudok, ktorý okresný súd zobral do úvahy ako aktuálny, ale uvedená suma 5,45 (alebo koľko to je, podľa toho znaleckého posudku z roku 2018) vôbec nebola daná ako ponuka na uzavretie kúpnej zmluvy, takže už aj v tomto bol porušený zákon. Aj toto považujeme za nezákonnosť vyvlastňovacieho konania, pretože sa hovorí v zákone, ak cenu vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom, ale v podstate tam k dohode ani nedošlo ani mu nebola ponúknutá táto dohoda. A na novú cenu nebola poskytnutá dohoda.

45. Zástupca ďalšieho účastníka uviedol, že Národná diaľničná spoločnosť považovala všetky doterajšie rozhodnutia ako aj celé samotné konanie za zákonné a v súlade s princípmi a s dodržiavaním všetkých postupov zákonnosti. Celé konanie, resp. návrh žalobcu považujeme za v rozpore s , ako aj v nadväznosti na to aj článkom 3 ako aj celá táto právna argumentácia žalobcu je vlastne vykladaním zákona proti účelu a ich zmyslu, nakoľko bolo preukázateľné, že zo strany Národnej diaľničnej spoločnosti došlo opakovane k pokusu o výkup tých pozemkov za určitú cenu, následne vlastne zo zákonných dôvodov muselo byť realizované vyvlastňovacie konanie a počas celého doterajšieho konania tak, ako argumentácia čo sa týka zaujatosti tých rôznych zamestnancov žalovaného, resp. prvostupňového orgánu, považujeme zo strany žalobkyne za účelové a vlastne jedinú motiváciu videla v tom, že vlastne požaduje vyplatenie väčšieho množstva finančných prostriedkov z verejných zdrojov ako výkupnej ceny napriek tomu, že zo strany NDS po právoplatnosti týchto rozhodnutí bola uhradená táto uvedená suma.

46. Na otázku súdu zástupca ďalšieho účastníka uviedol, že vykupujú na základe znaleckých posudkov.

47. V zmysle článku 20. ods. 4 SR (ďalej len „Ústava“), vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

48. K žalobnej námietke týkajúcej sa skutočnosti, že žalobkyňa Z. K. nemala vedomosť o tom, že vôbec bolo voči nej začaté vyvlastňovacie konanie, krajský súd uvádza, že oznámenie o začatí konania a nariadenie ústneho pojednávania bolo žalobkyni doručované dňa 12. 02. 2018 opakované doručovanie 13. 02. 2018, pričom žalobkyňa predmetné oznámenie neprevzala v odbernej lehote. Následne na tú istú adresu jej dňa 03. 04. 2018 bolo doručované rozhodnutie č. OÚ BB OVBP 2-2018-010127:SD zo dňa 27. 03. 2018, ktoré 13. 04. 2018 aj prevzala a to na rovnakej adrese, na akú jej bolo doručované oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania, z tohto dôvodu má krajský súd za to, že v predmetnej veci nastala fikcia doručenia a zásielka sa podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku považovala za riadne doručenú a preto túto námietku krajský súd považuje za neopodstatnenú. Zároveň nie je zrejmé, z akých dôvodov a v čom považuje takéto nedoručenie oznámenia o začatí vyvlastňovacieho konania za porušenie jej ústavných a ostatných práv žalobkyne. Predmetná námietka je nekonkrétna z hľadiska preukázania porušenia právnych predpisov, pričom z ďalšieho administratívneho konania vyplýva, že žalobkyňa aktívne uplatňovala svoje práva prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu.

49. Ďalšie žalobné námietky týkajúce sa skutočnosti, že v rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy č. OU BB OVBP 2-2019-002277: SD zo dňa 09. 08. 2019 nie je uvedené rozhodnutie o umiestnení stavby a to najmä na skutočnosť, že toto bolo opätovne predĺžené rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BB OVBP 2-2019/013025-15-SA zo dňa 06. 05. 2019. Žalobkyňa nepreukázala skutočnosť, že by táto povinnosť bola obsahom kde je určená akú zákonnú povinnosť má obsahovať rozhodnutie obsahujúce výroky o vyvlastnení práv k pozemku, alebo ku stavbe. V predmetnom prípade argumentácia, že uznesenie, ktorým došlo k predĺženiu platnosti územného rozhodnutia o umiestnení stavby by malo byť súčasťou výroku rozhodnutia, nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia. Ani samotná žalobkyňa predmetné základné ustanovenie vo svojej žalobnej námietke neuvádza. Ako vyplýva zo spisového materiálu predmetné rozhodnutie, ktorým sa predĺžila platnosť bola súčasťou spisového materiálu, pričom žalovaný sa vo svojom rozhodnutí zo dňa 09. 12. 2019 s predmetným uznesením zaoberal a v odôvodnení svojho rozhodnutia naň odkazuje.

50. Výrok rozhodnutia ako najdôležitejšia súčasť rozhodnutia je jeho jadrom a musí jasne a zrozumiteľne z neho vyplývať, ako sa rozhodlo vo veci, ktorá je predmetnom správneho konania. Okrem všeobecných náležitostí, ktoré sa kladú pre výrok rozhodnutia, Zákon o vyvlastnení v § 13 ods.2 a ods. 3 upravuje aj osobitné náležitosti výroku rozhodnutia o vyvlastnení. Z ust. § 13 ods. 1 Zákona o vyvlastnení je zrejmé, že v rozhodnutí o vyvlastnení, vyvlastňovací orgán musí rozhodnúť samostatnými výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku, alebo ku stavbe, ktoré výroky sú ďalej špecifikované v odseku 2 tohto ustanovenia a zároveň musí vyvlastňovací orgán rozhodnúť samostatnými výrokmi o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe náhrady, ktoré výroky sú ďalej špecifikované v odseku 3 citovaného ustanovenia. To čo ďalej musí obsahovať rozhodnutie o vyvlastnení t. j. už nie vo výroku rozhodnutia Zákon o vyvlastnení upravuje v § 13 ods. 4. Preskúmavaný výrok prvostupňového rozhodnutia, ako aj výrok žalovaného v danom prípade však spĺňa podľa názoru krajského súdu všetky zákonné náležitosti upravené v § 13 Zákona o vyvlastnení.

51. Žalobné námietky týkajúce sa podľa žalobkyne chybného stanovenia hodnôt VŠHMJ a VŠHMPMJ mala byť určená rozdielne, nakoľko znalec J.. K. K. opomenul niekoľko kľúčových faktorov, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú všeobecnú hodnotu stavebných pozemkov v danej lokalite a to najmä skutočnosť, že lokalita S. ako celok leží podľa záväzného vládneho materiálu koncepcie územného rozvoja Slovenska (KURS) na hlavnej sídelnej rozvojovej osy prvého stupňa, zároveň, že lokalita leží v blízkosti budúcej diaľničnej križovatky a že lokalita leží v exponovaných dopravných prepravných koridoroch, je neopodstatnená V predmetnej veci sa krajský súd stotožňuje so skutočnosťou, že použitie znaleckého posudku č. 8/2019 vychádza zo správneho určenia koeficientu lokality, nakoľko ohodnocované pozemky sa nenachádzajú v lokalite so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľnosti na bývanie, alebo rekreáciu a lokalita, v ktorej sa ohodnocované pozemky nachádzajú je poľnohospodárskou lokalitou a v tejto je možné zvýšenie novej východiskovej hodnoty len vo výške 60% z východiskovej hodnoty pozemkov v meste Lučenec. Zároveň je zrejmé, že stanovené koeficienty intenzity využitia, koeficienty dopravných vzťahov, koeficientov technickej infraštruktúry, koeficienty povyšujúcich faktorov, ktoré stanovila znalkyňa J.. Q. H. vo svojom znaleckom posudku nie sú z pohľadu znalca J.. K. K. určené správne. J.. K. K. vychádzal z vyhlášky č. v znení neskorších predpisov a z vyhlášky č. , z ktorých jednoznačne vyplýva, že pozemky, umiestnené mimo zastavaného územia určené na stavbu v tomto prípade územným rozhodnutím na

líniovú stavbu, boli stanovené v znaleckom posudku v objektívnej východiskovej hodnote a teda v súlade s ustanovením vyššie citovaných právnych predpisov. Posudzované pozemky sú situované mimo zastavaného územia obce Tomášovce a nie okresného mesta Lučenec, umiestnené v lokalite poľnohospodárskeho charakteru, ktoré sú určené výlučne na výstavu líniovej stavby. Ako vyplýva z vyjadrenia Ministerstva spravodlivosti SR, ktorým bol oznámený výsledok dohľadu vo veci znaleckých posudkov č. 4/2019 a č. 8/2019 vypracovanými J.. K. K., jeho postup stanovenia MHMJ bol zrealizovaný v intenciách príslušného právneho predpisu, pretože pre pozemok slúžiaci na výstavbou inžinierskych sietí je možné použiť maximálne 60% VHMÚ určenej pre mesto, z ktorého vyplýva zvýšený záujem, pričom hodnota do 80% z jednotkovej východiskovej hodnoty iného mesta, sa môže použiť výlučne vtedy, ak ide o pozemok určený na bývanie alebo rekreáciu, hodnota do 50% sa môže použiť vtedy, ak ide o pozemky zriadených záhradkových osadách, chatových osadách a hospodárskych dvorov poľnohospodárskych podnikov. Pre všetky ostatné prípady (ak existuje zvýšený záujem) sa môžu použiť hodnoty do 60% z hodnoty príslušnej pre mesto, z ktorého vplýva zvýšený záujem o kúpu. Ministerstvo v predmetnej veci uzatvorilo, že v rozpore s právnou úpravou by bol postup, ktorý žalobkyňa považuje za správny t.j. použitie hodnoty 80%. S týmito závermi Ministerstva spravodlivosti SR sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje.

52. V časti týkajúcej sa žalobných námietok predpojatosti zamestnancov okresného úradu krajský súd uvádza, že rozhodnutiami č. OUBB OVBP2 OU BB OVBP2-2019/002277 zo dňa 04. 04. 2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť z 08. 04. 2019 došlo k nevylúčeniu zamestnankýň Q.. F. B. a Q.. Q. V. z konania č. OU BB OVBP2-2019/002277 vzhľadom k tomu, že neboli vzhliadnuté dôvody v zmysle § 12 ods. 1 Správneho poriadku a nebola zistená okolnosť spochybňujúca nezaujatosť zamestnanca správneho orgánu. Vzhľadom k týmto skutočnostiam nemožno zo strany krajského súdu mať za to, že by nebol dodržaný zákonný postup v prípadne uplatnenia námietok zaujatosti voči zamestnancom Okresného úradu Banská Bystrica, ktorý na základe právoplatných rozhodnutí neboli vylúčení z konania a teda nevznikol dôvod, pre ktorý by mali tieto rozhodnutia mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia vo veci samej. Skutočnosť, že orgán rozhodujúci o vylúčení zamestnancov podľa názoru žalobkyne nevzhliadol dôvody ich zaujatosti tak, ako očakávala žalobkyňa, nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia samého.

53. K ďalšej žalobnej námietke, že sa správny orgán nepokúsil o zmierne vybavenie predmetného sporu zaujíma krajský súd názor, že zo strany žalobcu a aj zo všetkých vyjadrení žalobkyne v konaní prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu vyplýva, že táto nesúhlasí s výškou určenej náhrady. Vzhľadom k tomu, ako to vyplýva aj zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 11. 06. 2019, ktorého sa zúčastnili tak zástupca žiadateľa NDS a.s. ako aj splnomocnený zástupca J.. V. K., vyplýva, že boli namietané skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku č. 8/2019 a znaleckého posudku č. 4/2019 a to v časti týkajúcej sa náhrady za vyvlastnenie pozemkov. Vzhľadom k tomu správny orgán nemal priestor na to, aby vytvoril možnosť na zmierne vybavenie predmetného sporu.

54. Žalobnú námietku týkajúcu sa nevykonania miestnej ohliadky požadovanej zo strany žalobkyne považuje krajský súd za nedôvodnú vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci katastrálna mapa, ako aj fotodokumentácia a zo znaleckých posudkov je zrejmé, kde sa predmetná vyvlastňovaná nehnuteľnosť nachádza a je nepochybné, že v danom prípade by miestna ohliadka predmetnej nehnuteľnosti nepriniesla žiadne nové skutočnosti týkajúce sa samotného verejného záujmu na vyvlastnení za neodôvodnenú. Zároveň krajský súd konštatuje, že aj predmetná žalobná námietka je vedená vo všeobecnej rovine bez bližšej spojitosti so zásahom do subjektívnych práv žalobkyne vzhľadom k tomu, že nepreukázala, aké konkrétne skutočnosti by mali byť predmetnou ohliadkou zistené a aký by mal byť ich význam pre konanie.

55. Záverom krajský sú konštatuje, že odkázanie vyvlastňovanosť s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd nie je samoúčelné. Je to opodstatnené jednak pri preukazovaní naliehavého právneho záujmu v prípade, ak sa vyvlastnený so svojou požiadavkou obrátil na súd, ako aj vo vzťahu k vyhodnoteniu otázky podávania opravných prostriedkov v zmysle § 14 ods. 2 Zákona o vyvlastnení, kde je osobitne upravená možnosť podávania odvolania proti výroku o vyvlastnení práv k pozemkom a osobitne proti výrokom o náhrade za vyvlastnenie a spôsobe jej úhrady.

56. Ako ďalej vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. 11. 2020 vo vzťahu k výroku o finančnej náhrade podľa , je výrok rozhodnutia v rámci správneho súdnictva možné preskúmať na základe podanej správnej žaloby s poukazom na

druhej a tretej vety zákona o vyvlastnení, v rozsahu námietok, ktoré vyplývajú z ust. , podľa ktorého, a najneskôr pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie na ústnom pojednávaní účastník konania alebo iná oprávnená osoba namietne skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku priloženého k návrhu podľa vyvlastňovací orgán zabezpečí odberné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. V predmetnej veci je zrejmé, že na základe námietok správny orgán zabezpečil odborné vyjadrenie znalca č. 4/2019, vo veci písomných námietok o sume náhrady dotknutých pozemkov, trvale v zábere vlastníka, z čoho je zrejmé že krajský súd viazaný rozsahom preskúmavania predmetného výroku musel konštatovať, že litera zákona, ktorá musí byť súčasťou výroku rozhodnutia v zmysle . zo strany žalovaného a orgánu verejnej správy 1 stupňa bola naplnená.

57. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého má právo na náhradu trov konania ten účastník, ktorý bol v konaní celkovo alebo v časti úspešný. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

58. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ďalšiemu účastníkovi konania, nakoľko mu správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v na priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi.

59. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.