Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2S-246-2019.pdf
PDF · 135.39 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/246/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 47 244 895, so sídlom v Bratislave, Havlíčkova 16, za ktorého koná advokát JUDr. Marián Bošanský, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Námestie Ľ. Štúra 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra žalovaného č. 9848/2019-9.2(17/2019-rozkl.) zo dňa 3.10.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca listom zo dňa 17.4.2019 požiadal žalovaného o určenie, či zariadenie (plynové kotle a kotle na tuhé palivo) je alebo nie je elektrozariadením, na ktoré sa vzťahuje druhý oddiel štvrtej časti podľa § 105 ods. 2 písm. u/ zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 79/2015 Z.z.).
2. Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím č. 7198/2019-1.8, 33016/2019 zo dňa 21.6.2018 zastavil konanie o žiadosti žalobcu podľa § 30 ods. 1 písm. d/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok). Žalovaný zistil, že v konaní nie je možné pokračovať, pretože k žiadosti žalobcu nebola priložená technická dokumentácia k zariadeniam uvedeným v žiadosti. Na základe § 29 ods. 1 SP žalovaný konanie prerušil a žalobcu vyzval na zaslanie technickej dokumentácie do 15 dní od doručenia výzvy a poučil ho o následku nezaslania dokumentácie spočívajúcom v zastavení konania. Keďže žalobca nezaslal požadovanú technickú dokumentáciu k zariadeniam, žalovaný konanie zastavil.
3. Minister druhostupňovým rozhodnutím č. 9848/2019-9.2 (17/2019-rozkl.) zo dňa 3.10.2019 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 7198/2019-1.8, 33016/2019 zo dňa 21.6.2018.
K námietke, že ministerstvo uložilo žalobcovi povinnosť predložiť technickú špecifikáciu elektrozariadení nedôvodne a k námietke nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia z dôvodu ignorácie vyjadrenia žalobcu zo dňa 27.5.2019 k výzve ministerstva na zaslanie technickej dokumentácie k zariadeniam uvedeným v žiadosti žiadateľa podľa § 105 ods. 2 písm. u/ zákona č. 79/2015 Z.z. odvolací
orgán uviedol, že ministerstvo malo toto vyjadrenie žiadateľa v napadnutom rozhodnutí uviesť a zaujať k nemu stanovisko, a to bez ohľadu na zjavnú bezúčelnosť predmetného vyjadrenia. Nakoľko však prvostupňové a druhostupňové správne konanie a obe rozhodnutia tvoria jeden celok, odvolací orgán môže tento nedostatok napadnutého rozhodnutia konvalidovať vo svojom druhostupňovom rozhodnutí a chýbajúce odôvodnenie ministerstva doplniť. Odvolací orgán poukázal na skutočnosť, že žiadosť žalobcu zo dňa 17.4.2019 nespĺňala náležitosť podľa § 19 ods. 2 SP, v zmysle ktorého z podania musí byť zrejmé o. i. aj to, akej veci sa týka. Konanie podľa § 105 ods. 2 písm. u/ zákona č. 79/2015 Z.z. predpokladá, aby žiadateľ zariadenie dostatočne identifikoval, t. j. nie je možné viesť správne konanie a vydať rozhodnutie vo forme individuálneho správneho aktu o bližšie nešpecifikovanej skupine zariadení s označením „plynové kotle a kotle na tuhé palivo“, ako sa mylne domnieva žalobca. Ministerstvo teda postupovalo správne, keď v súlade s § 19 ods. 3 SP vyzvalo žalobcu na predloženie technickej dokumentácie za účelom identifikácie zariadenia, voči ktorému požadoval vydať rozhodnutie podľa § 105 ods. 2 písm. u/ zákona č. 79/2015 Z.z., tak aby bolo jasné, akej veci sa týka. Žalobca však výzvu na predloženie technickej dokumentácie nerešpektoval a namiesto požadovanej technickej dokumentácie zaslal ministerstvu vyjadrenie zo dňa 27.5.2019, v ktorom sa pokúsil zdôvodniť, prečo ministerstvo technickú dokumentáciu nemôže požadovať a má mu postačovať všeobecne určený predmet správneho konania (plynové kotle a kotle na tuhé palivo), a to s poukazom na Zoznam vyňatých zariadení, ktorý vydalo ministerstvo v marci 2019 a v ktorom sú uvedené zariadenia vyňaté spod pôsobnosti druhého oddielu štvrtej časti zákona o odpadoch takisto bez akejkoľvek bližšej technickej špecifikácie. K týmto námietkam žalobcu odvolací orgán uviedol, že žalobca nemôže porovnávať informatívny (nezáväzný) zoznam (pomôcku) pre výrobcov elektrozariadení vydaný ministerstvom mimo režimu správneho konania s rozhodnutiami, ktoré ministerstvo vydáva v správnom konaní podľa § 105 ods. 2 písm. u/ zákona č. 79/2015 Z.z. Rozhodnutie vydané v správnom konaní je individuálny správny akt, ktorý sa vyznačuje individualizáciou a konkretizáciou subjektu a predmetu (veci), na ktoré sa vzťahuje. V prípade žiadosti žalobcu však predmet správneho konania nebol dostatočne individualizovaný a tento nedostatok žalobca neodstránil ani na výzvu, preto nebolo možné o žiadosti meritórne rozhodnúť.
Odvolací orgán doplnil, že ministerstvo vydaním Zoznamu vyňatých zariadení nezaložilo žiadnu rozhodovaciu prax vo vzťahu k rozhodnutiam vydávaným podľa § 105 ods. 2 písm. u/ zákona č. 79/2015 Z.z., nakoľko v prípade vydania informatívneho zoznamu a v prípade vydania individuálneho správneho aktu ide o dve diametrálne odlišné veci. Skutočná rozhodovacia prax ministerstva pri vydávaní rozhodnutí podľa § 105 ods. 2 písm. u/ citovaného zákona je taká, že ministerstvo meritórne rozhoduje len o dostatočne individualizovaných zariadeniach (vrátane technickej dokumentácie k nim), pričom ak žiadatelia vo svojich žiadostiach zariadenia nedostatočne konkretizujú, sú ministerstvom vyzývaní na odstránenie tohto nedostatku, rovnako ako to bolo v prípade žalobcu. Zariadenia zaradené do Zoznamu vyňatých zariadení skupinovo (t. j. bez ich bližšej technickej špecifikácie) nie sú automaticky zariadeniami, na ktoré sa nevzťahuje druhý oddiel štvrtej časti zákona č. 79/2015 Z.z., nakoľko vo vzťahu ku konkrétnemu zariadeniu musia byť (pri negatívnom vymedzení pôsobnosti druhého oddielu štvrtej časti zákona o odpadoch), resp. nesmú byť (pri pozitívnom vymedzení pôsobnosti druhého oddielu štvrtej časti zákona o odpadoch) splnené zákonné kritériá, aby zodpovedalo výnimke z pôsobnosti druhého oddielu štvrtej časti zákona č. 79/2015 Z.z. Rovnako to platí aj o žalobcom namietaných výnimkách uvedených v Zozname vyňatých zariadení, ktorými sú „Plynové spotrebiče“ a „Kotol na biomasu na kúrenie alebo ohrev vody“, ktoré predstavujú výnimku z pôsobnosti druhého oddielu štvrtej časti zákona č. 79/2015 Z.z. iba za predpokladu, že hlavná činnosť zariadenia s elektrickými časťami nie je podmienená činnosťou elektrických častí, čo je zrejmé aj zo Zoznamu vyňatých zariadení. Aj zo Zoznamu vyňatých zariadení preto nad akúkoľvek pochybnosť vyplýva, že ak konkrétny plynový spotrebič alebo kotol na biomasu bude na zabezpečenie svojej hlavnej činnosti (napr. na ohrev vody) potrebovať elektrický prúd alebo elektromagnetické pole, možno takéto zariadenie považovať za elektrozariadenie v zmysle § 32 ods. 5 zákona č. 79/2015 Z.z.
K ďalšej námietke žalobcu, že ministerstvo vydalo o jednu minútu skôr napadnuté rozhodnutie než odpoveď na žiadosť žiadateľa o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, odvolací orgán uviedol, že samotný procesný úkon oboznamovania s podkladmi pred vydaním rozhodnutia bol zo strany ministerstva urobený nad rámec jeho povinností vyplývajúcich zo Správneho poriadku, nakoľko nevydávalo meritórne rozhodnutie, ale rozhodnutie o zastavení konania. Predmet žiadosti zostal neúplný a neurčitý a ministerstvo nemohlo o ňom ďalej konať a vydať meritórne rozhodnutie, na čo bol žalobca aj náležite upozornený. Obsah spisu tvorili iba dokumenty predložené žalobcom a dokumenty vydané ministerstvom, ktoré boli žalobcovi riadne doručené bol úkon oboznamovania s podkladmi pred
vydaním rozhodnutia nie len nadbytočný (vzhľadom na charakter napadnutého rozhodnutia o zastavení konania), ale aj formálny (žalobcu fakticky nebolo s čím oboznamovať, nakoľko mu bol celý obsah spisu známy); žalobca pritom nahliadal do spisu dňa 18.6.2019. Odvolací orgán sa síce na jednej strane stotožnil s námietkou, že odpoveď na žiadosť žalobcu o predĺženie lehoty na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia mala byť vydaná aj doručená skôr než rozhodnutie o zastavení konania, na druhej strane však namietaná skutočnosť predstavuje iba formálny nedostatok, ktorý nemohol mať žiaden vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ani na práva a právom chránené záujmy žalobcu a nepredstavuje dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia.
K námietke žalobcu, že ministerstvo pred vydaním rozhodnutia o zastavení konania ho nemalo oboznamovať s podkladmi rozhodnutia, odvolací orgán poukázal na skutočnosť, že tento procesný úkon ministerstva bol nadbytočný, avšak v žiadnom prípade nemohol mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ani sa nijako dotknúť práv a právom chránených záujmov žiadateľa. K námietke žalobcu, že trojdňová lehota na vyjadrenie sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia bola neprimerane krátka, odvolací orgán poukazuje na svoje odôvodnenie uvedené v rozhodnutí, ako aj na nelogickosť argumentácie žalobcu, ktorý na jednej strane sám poukazuje na skutočnosť, že k procesnému úkonu oboznamovania s podkladmi pred vydaním rozhodnutia zo strany ministerstva vôbec nemalo dôjsť, ak následne správny orgán konanie zastavil, na druhej strane však protichodne namieta, že trojdňová lehota na uplatnenie jeho procesného práva, o ktorom sám uznal, že sa neuplatňuje v prípade zastavenia konania, bola neprimerane krátka.
K námietkam žalobcu, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je neúplné, nevykonateľné, neurčité, nejasné, nezrozumiteľné, zmätočné, a teda nezákonné, odvolací orgán uviedol, že vykonateľnosť sa vzťahuje výlučne na výrok rozhodnutia. Nemožno preto hovoriť o vykonateľnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je štandardným odôvodnením rozhodnutia o zastavení konania podľa § 30 ods. 1 písm. d/ SP. Jediná dôvodne vznesená výhrada žalobcu spočíva v opomenutí uvedenia jeho vyjadrenia zo dňa 27.5.2019 v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, čo však v plnom rozsahu napravil odvolací orgán v tomto rozhodnutí.
Žalobca mal aj výhrady voči Zoznamu vyňatých zariadení, ktorý nebol vôbec vydaný v správnom konaní a nebol ani podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, preto ho nemôže odvolací orgán preskúmavať. Ide o informatívny (nezáväzný) zoznam, ktorý má slúžiť len ako pomôcka pre výrobcov, ktorí vyrábajú zariadenia, ktoré nemusia (ale môžu) byť elektrozariadeniami. Zariadenia zaradené do Zoznamu vyňatých zariadení skupinovo (t. j. bez ich bližšej technickej špecifikácie) nie sú automaticky zariadeniami, na ktoré sa nevzťahuje druhý oddiel štvrtej časti zákona č. 79/2015 Z.z., resp. smernica, ktorá bola do tohto zákona transponovaná. Ak si výrobca zariadenia, resp. iný žiadateľ nie je istý, či určité zariadenie je alebo nie je elektrozariadením, na ktoré sa vzťahuje druhý oddiel štvrtej časti zákona č. 79/2015 Z.z., môže sa na ministerstvo obrátiť so žiadosťou podľa § 105 ods. 2 písm. u/ zákona č. 79/2015 Z.z.; musí však predmetné zariadenie dostatočne identifikovať, a to aj jeho presnými technickými parametrami, nakoľko ministerstvo môže vydať individuálny správny akt podľa citovaného ustanovenia iba o individualizovanom zariadení a nie o celej skupine zariadení, ako to nesprávne požaduje žalobca.
Ako nedôvodnú odvolací orgán vyhodnotil aj námietku, že ministerstvo nezadefinovalo pojem „zariadenie“, nakoľko z § 105 ods. 2 písm. u/ zákona č. 79/2015 Z.z. vyplýva, že za zariadenie možno považovať všetko, o čom dosiaľ existuje pochybnosť o jeho zaradení. V prípade, ak by výrobca, resp. žiadateľ vedel, že v konkrétnom prípade ide o elektrozariadenie, nemusel by na ministerstvo podávať žiadosť. Odvolací orgán už len dopĺňa, že pojem „zariadenie“ nedefinuje ani smernica.
K námietkam žalobcu uvedeným v doplnení rozkladu zo dňa 31.7.2019 odvolací orgán uviedol, že opätovne ide o námietky, ktoré sa netýkajú predmetu správneho konania a dôvodu jeho zastavenia podľa § 30 ods. 1 písm. d/ SP. Žiadateľ v predmetnom podaní iba doplnil svoje výhrady voči Zoznamu vyňatých zariadení, o ktorom sa nekonalo, ani nebol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.
K usmerneniu o elektrozariadeniach, na ktoré sa žalobca odvoláva, odvolací orgán uviedol, že ide o neaktuálne usmernenie, ktoré bolo vydané ministerstvom v roku 2012 k príslušným ustanoveniam zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré boli s účinnosťou od 1.1.2016 zrušené (novým) zákonom č. 79/2015 Z.z. Rovnako
smernica 2002/96/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. januára 2003 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) bola zrušená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ). V podaní zo dňa 31.7.2019 teda žalobca argumentuje už zrušenými a neúčinnými predpismi.
Odvolací orgán sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že ministerstvo prekročilo svoje právomoci, keď v rozpore s Ústavou SR a právnou teóriou priznalo nezáväznému právnemu aktu (Zoznamu vyňatých zariadení) nadradené postavenie nad sekundárnym prameňom práva (usmernením o elektrozariadeniach) a samotnými primárnymi prameňmi práva, ktorými sú zákon č. 79/2015 Z.z. a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ). Odvolací orgán uviedol, že ministerstvo v žiadnom prípade nenadradilo Zoznam vyňatých zariadení nad pramene práva platné a účinné v súčasnosti, ktorými sú zákon č. 79/2015 Z.z. a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4.júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ). Navyše, samotné ministerstvo Zoznam vyňatých zariadení považuje a označuje za informatívny a nezáväzný dokument.
Odvolací orgán doplnil, že v súvislosti s týmto konaním mu boli dňa 18.9.2019 predložené z oddelenia sťažností a petícií ministerstva podania žalobcu označené ako „Sťažnosť sťažovateľa podľa § 3 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v platnom znení smerujúca proti konaniu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odbor odpadového hospodárstva a integrovanej prevencie“ zo dňa 31.7.2019 a „Doplnenie sťažnosti sťažovateľa podľa § 3 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v platnom znení smerujúca proti konaniu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odbor odpadového hospodárstva a integrovanej prevencie“ zo dňa 14.8.2019, ktoré oddelenie sťažností a petícií vyhodnotilo ich tak, že nejde o sťažnosť v zmysle zákona č. 9/2010 Z.z. Predmetom podaní sú námietky smerujúce voči Zoznamu vyňatých zariadení, ktoré sú obsahovo zhodné s námietkami uvedenými v rozklade žalobcu zo dňa 8.7.2019, s ktorými sa odvolací orgán vysporiadal v tomto rozhodnutí.
II.
Žaloba
4. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9848/2019-9.2 (17/2019-rozkl.) zo dňa 3.10.2019, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 7198/2019-1.8, 33016/2019 zo dňa 21.6.2018 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nepreskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodu zmätočnosti a nedostatočného odôvodnenia a v konaní pred správnym orgánom došlo k porušeniu procesných predpisov. Žalobca tvrdí, že žalovaný kategoricky a bez akejkoľvek logickej a legislatívnej opory neguje jeho snahy o vydanie spravodlivého a zákonného rozhodnutia vo veci samej a vydal rozhodnutie v rozpore s komunitárnym právom a právnym poriadkom SR. 5. Žalovaný zastával nesprávny názor, že vydanie prvostupňového rozhodnutia o jednu minútu skôr než vydanie odpovede na žiadosť žalobcu o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, sa nedotklo jeho práv a právom chránených záujmov, nakoľko tento procesný úkon žalovaný urobil nad rámec jeho povinností vyplývajúcich zo Správneho poriadku, nakoľko žalovaný nevydával meritórne rozhodnutie, ale rozhodnutie o zastavení konania. Žalobca s týmto názorom žalovaného nesúhlasí a trvá na tom, že je irelevantné, aký druh rozhodnutia konajúci správny orgán mal vydať. Je neprípustné, aby bolo konečné rozhodnutie prvostupňového orgánu vydané skôr než odpoveď o (ne)predĺžení lehoty na vyjadrenie sa (§ 33 ods. 2 SP). 6. Žalobca vo svojich podaniach uviedol, že v zmysle § 3 a § 33 ods. 2 SP správny orgán nemá povinnosť poskytovať účastníkovi konania časový priestor na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia. Predmetné oprávnenie nijakým spôsobom nevyplýva ani z procesných predpisov na úseku správneho práva a ani zo žiadnych sekundárnych či iných prameňov práva. Žalobca uznáva, že správny orgán sa môže, za určitých okolností, odchýliť od znenia právnych predpisov, najmä v súvislosti s priznaním vyššej miery ochrany práv a právom chránených záujmov subjektov. V prípade, že sa správny orgán rozhodne svoje oprávnenie využiť, je povinný zabezpečiť uplatnenie tohto oprávnenia účastníkom konania nielen formálne, ale aj prakticky. Fakt, že žalovaný umožnil žalobcovi vyjadriť sa v neprimerane krátkej lehote, nasvedčuje tendenčnej snahe žalovaného splniť si povinnosť len formálne z dôvodu budúcej
argumentačnej prevahy nad žalobcom, pričom takýto spôsob aplikácie vyššie uvedených ustanovení Správneho poriadku nemožno podľa žalobcu považovať za zákonný a správny. 7. Žalobca nesúhlasí so žalovaným, že nedostatočne určil predmet administratívneho konania, a to ani na základe výzvy žalovaného. Žalobca odkázal na Zoznam vyňatých zariadení z marca 2019, ktorý podľa neho predstavuje jediný mienkotvorný akt vydaný žalovaným na úseku odpadového hospodárstva a integrovanej prevencie, ktorý je dostupný bližšie neurčitému počtu subjektov. Ide o generálne upravujúci právny akt, na základe ktorého môžu dotknuté osoby vyvodiť, či oni, resp. ich výrobky, spadajú do pôsobnosti Smernice alebo nie. Ak teda dotknutý subjekt predmetné elektrické/elektronické zariadenie v Zozname nájde, nemá mať viac pochybnosti o tom, že z povahy veci spĺňa podmienky na zaradenie daných zariadení do pôsobnosti Smernice. Zákon č. 79/2015 Z.z. nedefinuje pojem „zariadenie“, ktoré žalovaný použil vo výzve na predloženie technickej dokumentácie/špecifikácie. Napriek tomu takúto technickú špecifikáciu žalovaný od žalobcu vyžadoval pod hrozbou zastavenia konania, čo prekračuje znenie Smernice a právomoc správneho orgánu. 8. Námietky žalobcu týkajúce sa Zoznamu podľa názoru žalobcu mal žalovaný vziať do úvahy aj v predmetnej veci. Žalovaný vo zverejnenom Zozname bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia zahrnul určité druhy elektrozariadení proti účelu dotknutej Smernice. Žalovaný teda konal nad rámec svojich kompetencií a v súvislosti s vydaním právne neurčitého, vágneho, nesprávneho a nejednoznačného Zoznamu konal protizákonne. Ak by žalobca pripustil, že žalovaným zverejnený Zoznam má len poradnú funkciu a je určený len ako pomôcka bez právnej relevancie výrobcom elektrických a elektronických zariadení, potom aký je dôvod existencie predmetného Zoznamu a aké sú jeho úlohy na úseku odpadového hospodárstva. Zoznam tak uviedol do predmetnej problematiky chaos. 9. Žalobca uviedol, že opakovane požadoval, aby Slovenská republika prostredníctvom žalovaného plnila medzinárodné záväzky voči európskemu spoločenstvu a aby napravila protiprávny stav tak, že vyjme predmetné zariadenia (i) a (ii) zo zverejneného Zoznamu, prípadne Zoznam ako taký stiahne z oficiálnej stránky žalovaného. Môže sa stať, že určitý výrobca elektrických a elektronických zariadení by nebol na území Slovenskej republiky zodpovedným subjektom za nakladanie s odpadom a v okolitých štátoch (ČR, PL, DE, NL, AU, a pod.) by za zodpovedný subjekt považovaný bol. Žalovaný však v rozhodnutí nezohľadnil rozhodovaciu prax v iných členských štátoch. 10. Podľa názoru žalobcu kotle a kotle na tuhé palivo (biomasu) musia byť považované za elektrozariadenia, čo potvrdil aj legislatívny výnos Talianskej republiky č. 49/2014 alebo stanovisko EWRN a platí to rovnako aj vo Veľkej Británii, Rakúsku, Českej republike, Francúzsku. III. Vyjadrenie žalovaného
11. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V plnom rozsahu sa pridržiaval dôvodov napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že predmet žiadosti žalobcu bol neúplný a neurčitý a žalovaný nemohol o ňom ďalej konať a vydať meritórne rozhodnutie. 12. Samotná výzva účastníkovi správneho konania v zmysle § 3 a § 33 ods. 2 SP bola nad rámec povinností vyplývajúcich zo SP, a preto nemôže mať žiaden vplyv na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Navyše, žalobca nedoplnil svoju žiadosť ani v konaní o rozklade. 13. Žalovaný zdôraznil, že Zoznam nie je predmetom tohto súdneho prieskumu a nie je ani spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, pretože je informatívny, nezáväzný a slúži výlučne ako pomôcka pre jednotlivých výrobcov a organizácie zodpovednosti výrobcov; nenahrádza právoplatné rozhodnutia vydávané podľa § 105 ods. 2 písm. u/ zákona č. 79/2015 Z.z. Zoznam preto nemôže zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu. Okrem uvedeného, v zmysle Smernice č. 2012/19/EÚ zoznam elektrických a elektronických zariadení uvedený v smernici nie je konečný a nemenný, je len demonštratívny a členské štáty EÚ môžu vo vzťahu ku konkrétne individualizovanému zariadeniu rozhodnúť, či je alebo nie je elektrozariadením. 14. Žalovaný preto považuje námietky žalobcu za nepodložené a účelové. 15. Napríklad Litva a Holandsko nezaraďujú plynové spotrebiče a kotle na biomasu na kúrenie alebo ohrev vody medzi elektrozariadenia. Portugalsko, podobne ako SR, zaraďuje plynové spotrebiče a kotle na biomasu medzi elektrozariadenia len v tom prípade, ak by odpojením elektrického prúdu nemohli zariadenia plniť svoju hlavnú funkciu. 16. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.
IV.
Verejné vyhlásenie rozsudku
17. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 30.3.2022 podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca aj žalovaný súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.
18. Okrem uvedeného súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákona č. 79/2015 Z.z. a Správneho poriadku, preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
V.
Relevantné právne predpisy
19. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
20. Podľa § 32 ods. 5 zákona č. 79/2015 Z.z. elektrozariadenia sú zariadenia, ktoré na svoju riadnu činnosť potrebujú elektrický prúd alebo elektromagnetické pole a zariadenia na výrobu, prenos a meranie takého prúdu a poľa, ktoré sú navrhnuté na použitie pri hodnote napätia do 1 000 V pre striedavý prúd a do 1 500 V pre jednosmerný prúd.
21. Podľa § 105 ods. 2 písm. u/ zákona č. 79/2015 Z.z. ministerstvo rozhoduje v prípade pochybností, či zariadenie je alebo nie je elektrozariadením, na ktoré sa vzťahuje druhý oddiel štvrtej časti tohto zákona.
22. Podľa § 113 ods. 1 zákona č. 79/2015 Z.z. ak nie je v tomto zákone výslovne ustanovené inak, na konanie sa podľa tohto zákona vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
23. Podľa § 113 ods. 2 zákona č. 79/2015 Z.z. všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevzťahujú na (a) vydávanie programu Slovenskej republiky, programu kraja podľa § 9, (b) vydávanie potvrdenia podľa § 97 ods. 13, 14 a § 24 ods. 5 a 9, (c) registráciu podľa § 98, (d) vydávanie vyjadrenia podľa § 15 ods. 5 a § 99, (e) rozhodnutie podľa § 114a ods. 1, (f) konania podľa siedmej časti tohto zákona, (g) rozhodovanie podľa § 106 písm. c), (h) konanie podľa § 95, 96, 100 až 102, (i) konanie o zápise, zmene a výmaze výrobcu vyhradeného výrobku do Registra výrobcov vyhradeného výrobku podľa § 30, (j) konanie o neexistencii vozidla podľa § 68, (k) rozhodovanie v prípade pochybností, či výrobok je, alebo nie je obalom [§ 105 ods. 2 písm. x)], (l) rozhodovanie podľa § 111 ods. 4, (m) vydanie písomného potvrdenia v súlade s ustanoveniami § 24 ods. 5 na určenie rozsahu disponovania s prostriedkami účelovej finančnej rezervy, (n) uloženie povinnosti založiť koordinačné centrum podľa § 31 ods. 5, (o) zápis do Registra koordinačných centier podľa § 94a a výmaz z Registra koordinačných centier podľa § 94b, (p) konanie podľa § 97 ods. 1 písm. g), (q) konanie a rozhodnutie podľa § 114c s výnimkou doručovania rozhodnutia, (r) určenie spôsobu plnenia povinností koordinačnému centru ministerstvom podľa § 31 ods. 12 písm. e), (s) vydanie poverenia podľa § 135h ods. 4 a 5.
24. Podľa § 19 ods. 1 až ods. 3 SP podanie možno urobiť písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, alebo ústne do zápisnice. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci treba do troch pracovných dní doplniť v listinnej podobe, v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, alebo ústne do zápisnice. Správny orgán na dodatočné doplnenie podania nevyzýva. Ak osobitný predpis ustanovuje povinnosť použiť na podanie určený formulár, podanie možno urobiť len použitím takého formulára (ods. 1). Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Podanie v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti (ods. 2). Pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví (ods. 3).
25. Podľa § 30 ods. 1 písm. d/ SP správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený.
VI.
Posúdenie veci správnym súdom
26. Predmetom preskúmania správnym súdom je rozhodnutie o zastavení konania o žiadosti žalobcu o určenie, či zariadenie (plynové kotle a kotle na tuhé palivo) je alebo nie je elektrozariadením, na ktoré sa vzťahuje druhý oddiel štvrtej časti podľa § 105 ods. 2 písm. u/ zákona č. 79/2015 Z.z. Dôvodom zastavenia konania bolo neodstránenie vád podania žalobcu v určenej lehote. 27. Spornou otázkou medzi účastníkmi konania je označenie predmetu konania u žalovaného podľa § 105 ods. 2 písm. u/ zákona č. 79/2015 Z.z., tak aby bolo možné o ňom meritórne rozhodnúť. 28. Žalobca sa žiadosťou zo dňa 17.4.2019 domáhal vydania rozhodnutia, či zariadenie je alebo nie je elektrozariadením, na ktoré sa vzťahuje druhý oddiel štvrtej časti zákona č. 79/2015 Z.z. Zariadenie v žiadosti pomenoval ako plynové kotle a kotle na tuhé palivá. Poukázal na Smernicu č. 2012/19/EÚ, ktorá bola transponovaná do právneho poriadku SR dňa 14.2.2014, a vzťahuje sa všetky elektrické a elektronické zariadenia používané spotrebiteľmi a sú určené na profesionálne používanie. Zoznam elektrických a elektronických zariadení je uvedený v prílohe č. 6 zákona č. 79/2015 Z.z. a prílohe IV Smernice a nie je konečný. Argumentuje všeobecnými aspektmi fungovania plynových kotlov a kotlov na biomasu, veľkým množstvom elektrických a elektromagnetických súčiastok, bez ktorých by nemohli plniť svoju primárnu funkciu a ako také musia patriť do predmetu úpravy Smernice. Žalobca zdôraznil eurokonformný výklad Smernice s tým, že vnútroštátna legislatíva nesmie priznávať subjektom menej práv, než im priznáva samotná Smernica. V jeho prípade ide o situáciu, kedy je okruh zariadení účelovo a bez zjavnej príčiny zúžený zákonodarcom na úkor znenia a zámeru Smernice, čo môže byť dôvodom na vyvodenie zodpovednosti voči členskému štátu. 29. Žalovaný rozhodnutím č. 7198/2019-1.8, 23458/2019 zo dňa 29.4.2019 prerušil konanie a žalobcu vyzval na zaslanie technickej dokumentácie k zariadeniam uvedeným v jeho žiadosti, a to v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Zároveň žalobcu poučil, že ak neodstráni uvedené nedostatky, žalovaný konanie zastaví podľa § 30 ods. 1 písm. d/ SP. Žalobca výzvu prevzal dňa 10.5.2019. 30. Žalobca na výzvu reagoval listom zo dňa 27.5.2019, v ktorej poukázal na Zoznam vyňatých zariadení z marca 2019 ako pomôcku pre výrobcov elektrozariadení pri určovaní výnimiek z pôsobnosti štvrtej časti druhého oddielu zákona č. 79/2015 Z.z. Podľa žalobcu v dôsledku všeobecného vymedzenia zoznamu došlo zo strany žalovaného k zavedeniu dostatočnej rozhodovacej praxe, čo sa považuje za elektrozariadenia, ktoré môžu byť vyňaté spod pôsobnosti druhého oddielu štvrtej časti citovaného zákona. V zozname je upravený aj pojem vyňaté zariadenie v rozsahu “kotol na biomasu na kúrenie alebo ohrev vody“. Keďže zákon č. 79/2015 Z.z. nedefinuje pojem „zariadenie“, ktorý použil žalovaný vo výzve, žalobca vychádza pri žiadosti z oficiálneho zoznamu vyňatých zariadení, ktorý vymedzil pojem elektrozariadenia všeobecne bez potreby technickej dokumentácie a žiadnym spôsobom neobsahuje definície jednotlivých zariadení technickú špecifikáciu, akú žalovaný požaduje vo výzve. Žalobca preto nechápe, na základe čoho žalovaný na jednej strane určil, že zariadenia „kotol na biomasu na kúrenie lebo ohrev vody“ sú vyňaté z pôsobnosti druhého oddielu štvrtej časti zákona č. 79/2015 Z.z. bez technickej špecifikácie, no na druhej strane od žalobcu túto špecifikáciu požaduje. Podľa žalobcu toto vnáša chaos a neistotu medzi výrobcov a je v rozpore s princípom právnej istoty. Preto je podľa žalobcu
účelné a potrebné, aby žalovaný na základe podkladov, ktoré má k dispozícii, bez akejkoľvek technickej špecifikácie vyhovelo jeho žiadosti a vydalo požadované rozhodnutie. 31. Žiadosť žalobcu teda možno považovať za návrh na začatie konania podľa § 105 ods. 1 písm. u/ zákona č. 79/2015 Z.z., na ktoré sa vzťahujú ustanovenia Správneho poriadku (§ 113 ods. 1 citovaného zákona). 32. Správny poriadok upravuje náležitosti podania v § 19 ods. 2, ktoré sú základnými a nevyhnutnými náležitosťami umožňujúcimi orgánu verejnej správy identifikovať účastníka konania, predmet konania, či konanie patrí do jeho kompetencie alebo nie, a spôsob, akým navrhuje účastník konania vo veci rozhodnúť (obsah vôle účastníka konania). V predmetnej veci je dôležité upriamiť pozornosť na náležitosť podania "akej veci sa týka"; podanie v tejto časti by malo obsahovať všetky potrebné skutočnosti na to, aby správny orgán mohol vec meritórne posúdiť a rozhodnúť, zistiť, či existuje prekážka litispendencie alebo res iudicata. Z osobitných právnych predpisov potom vyplývajú ďalšie (osobitné) náležitosti podania. Opis veci, ktorej sa má konanie týkať, je dôležitý aj z toho pohľadu, že podanie sa posudzuje podľa obsahu a nie podľa jeho označenia. 33. Z obsahu podanej žiadosti žalobcu zo dňa 17.4.2019 a jej doplnenia zo dňa 27.5.2019 na základe výzvy žalovaného vyplýva, že žalobca sa domáha vydania individuálneho správneho aktu - rozhodnutia o tom, či zariadenie „plynové kotle a kotle na tuhé palivo“ je alebo nie je elektrozariadením, na ktoré sa vzťahuje druhý oddiel štvrtej časti zákona č. 79/2015 Z.z.; k žiadosti nepriložil žiadnu technickú špecifikáciu konkrétneho plynového kotla alebo kotla na tuhé palivo. Podporne žalobca vychádza zo Zoznamu vyňatých zariadení z marca 2019, pri ktorých sa technická špecifikácia konkrétnych zariadení nevyžadovala. 34. Je potrebné si uvedomiť, že žalovaný rozhoduje v prípade pochybností, či zariadenie je alebo nie je elektrozariadením, na ktoré sa vzťahuje druhý oddiel štvrtej časti zákona č. 79/2015 Z.z. (§ 105 ods. 1 písm. u/ zákona č. 79/2015 Z.z.). Z uvedeného vyplýva, že žalobca ako žiadateľ je povinný v žiadosti uviesť také skutočnosti a taký popis zariadení vrátane ich technickej dokumentácie, aby žalovaný ako kompetentný orgán mohol ustáliť, kde (v akej časti) vznikajú pochybnosti o určitom zariadení, tieto pochybnosti vzhľadom na technické parametre konkrétneho zariadenia vyhodnotiť a meritórne rozhodnúť, či takéto zariadenie je alebo nie je elektrozariadením, na ktoré sa vzťahuje druhý oddiel štvrtej časti zákona č. 79/2015 Z.z. 35. Žalobca však v žiadosti ani v doplnení žiadosti na základe výzvy správneho orgánu nepomenoval pochybnosti, či ide alebo nejde o elektrozariadenie pri konkrétnom zariadení, ktoré mal žalovaný posúdiť a vyhodnotiť v zmysle § 105 ods. 1 písm. u/ zákona č. 79/2015 Z.z.; poukazoval len na eurokonformný výklad Smernice, čo je nepochybne pravdou, ide však o všeobecnú právnu premisu vyplývajúcu z prameňov práva EÚ. Žalobca sa síce podporne odvoláva na Zoznam vyňatých zariadení vydaný ministerstvom, no sám ho v doplnení žiadosti považuje len za pomôcku pre výrobcov, čiže za nezáväzný akt, ktorý nežiada preskúmať v konaní podľa § 105 ods. 1 písm. u/ zákona č. 79/2015 Z.z. 36. Podľa názoru správneho súdu žalobca neodstránil nedostatok podania, keď v žiadosti ani v doplnení nepomenoval, akej veci sa týka, teda akého plynového kotla alebo kotla na tuhé palivo sa týka, aké sú parametre tohto kotla, v čom existujú pochybnosti, či je alebo nie je elektrozariadením. Ide pritom o základné náležitosti žiadosti, ktorých nedostatok je síce odstrániteľný, no absencia ich špecifikácie aj napriek výzve podľa § 19 ods. 3 SP bráni žalovanému vo veci meritórne rozhodnúť. 37. Žalovaný postupoval v súlade § 19 ods. 3 SP v spojení s § 113 ods. 1 zákona č. 79/2015 Z.z. a žalobcu vyzval na odstránenie vád žiadosti a zároveň ho poučil o následku, ak tak neurobí. Žalovaný teda poskytol žalobcovi priestor, aby nejasnosti žiadosti v administratívnom konaní odstránil a ustálil tak predmet konania a rozsah právomoci žalovaného, žalobca však túto možnosť nevyužil súc poučený o následkoch. Z uvedeného dôvodu je postup žalovaného správny a súladný so Správnym poriadkom a zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. d/ SP je následkom aktivity, resp. neaktivity žalobcu. 38. Správny súd dopĺňa, že žalobca v žalobe poukazuje na povinnosť žalovaného postupovať eurokonformne, poukazuje na to, že v okolitých krajinách sú plynové kotle alebo kotle na tuhé palivo považované za elektrozariadenia, avšak nepomenúva svoje subjektívne práva vyplývajúce z konkrétneho hmotnoprávneho predpisu, ktoré by mali byť napadnutým rozhodnutím žalovaného dotknuté. Neuvádza, aký vplyv má rozhodnutie o zastavení konania na jeho verejné subjektívne práva, či sa dotýkajú jeho práv ako výrobcu elektrozariadení, alebo má rozhodnutie preňho akademickú a všeobecnú povahu, prípadne či jeho žiadosť má byť považovaná za podnet pre žalovaného na prehodnotenie Zoznamu vyňatých zariadení v zmysle podnetu inej osoby ako účastníka konania. Obsah žiadosti žalobcu môže evokovať, že by mohlo ísť o podnet iného subjektu ako účastníka administratívneho konania na prehodnotenie Zoznamu vyňatých zariadení, ktorý mal žalovaný vyhotoviť v marci 2019, táto otázka však nebola predmetom administratívneho konania ani tohto súdneho konania.
Žalobca mal v konaní pred orgánom verejnej správy priestor na vyšpecifikovanie svojej žiadosti, no nevyužil ho a jeho žiadosť zostala nejasnou, čo viedlo žalovaného k zastaveniu konania, tak ako je uvedené vyššie.
39. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný vydal prvostupňové rozhodnutie o jednu minútu skôr ako rozhodol o nevyhovení jeho žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia. Správny súd uvádza, že minister sa v druhostupňovom rozhodnutí podrobne s touto námietkou vysporiadal, jeho úvahy sú logické a zodpovedajú ustanoveniam § 3 a § 33 ods. 2 SP. Napokon ani žalobca nespochybňuje, keď tvrdí, že žalovaný ako prvostupňový správny orgán mu nemusel poskytnúť priestor na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia, pretože nevydával vo veci meritórne rozhodnutie.
40. Vyjadrovanie sa účastníkov konania ku všetkým skutočnostiam, ktoré súvisia so získavaním podkladov pre meritórne rozhodnutie, je jednou z najobvyklejších foriem súčinnosti účastníkov konania so správnym orgánom. Podstatou vyjadrenia je zaujatie postoja k určitým skutočnostiam a vykonaným dôkazom ešte pred tým, než správny orgán meritórne vo veci rozhodne. Je pravdou, že ak správny orgán vyzval účastníka konania na vyjadrenie pred vydaním rozhodnutia v určenej lehote, mal by rozhodnutie vydať až po uplynutí tejto lehoty. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný nevyhovel žiadosti žalobcu o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia listom č. 7198/2019-1.8, 33015/2019 zo dňa 20.6.2019, ktorý doručoval žalobcovi dňa 21.6.2019 o 14:56 hod. cez ÚPVS a žalobcovi bol doručený dňa 21.6.2019 o 20:33:48 hod. Žalovaný následne vydal prvostupňové rozhodnutie o jeden deň neskôr - dňa 21.6.2019 pod č. 7198/2019-18., 33016/2019 a doručoval ho žalobcovi cez ÚPVS dňa 21.6.2019 o 14:56 hod.; žalobcovi bolo prvostupňové rozhodnutie doručené dňa 21.6.2019 o 20:33:31 hod. Žurnalizácia administratívneho spisu zodpovedá časovému sledu uvedenému v predchádzajúcej vete a preukazuje, že sa nepotvrdil argument žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané o jednu minútu skôr ako nevyhovenie jeho žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia. Práve naopak, oznámenie o nevyhovení žiadosti o predĺženie lehoty bolo vydané o jeden deň skôr ako prvostupňové rozhodnutie; je pravdou, že prvostupňový orgán odosielal oznámenie aj rozhodnutie v rovnakom čase dňa 21.6.2019 o 14:56 hod. cez ÚPVS, no v dispozícii žalobcu už bolo, ktorý dokument otvorí ako prvý. Ako prvý otvoril prvostupňové rozhodnutie a až následne oznámenie o nevyhovení žiadosti o predĺženie lehoty, toto však nemožno pričítať na ťarchu žalovaného, pretože nemôže ovplyvniť poradie, v akom sa žalobca rozhodne otvoriť doručované dokumenty. Ak by doručenie dokumentov nezáviselo od otvárania žalobcom, technika a rýchlosť doručovania cez portál ÚPVS je takisto mimo sféry žalovaného a nezasahuje doň. Podľa názoru správneho súdu doručovanie oznámenia a prvostupňového rozhodnutia v jeden čas môže vzbudzovať predstavu o nedostatku v administratívnom konaní, no vzhľadom na účel § 3 a § 33 ods. 2 SP v spojení s tým, že administratívny spis aj podklady rozhodnutia boli žalobcovi známe vďaka nahliadaniu do spisu dňa 18.6.2019, nejde o vadu, ktorá by mala vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia. Žalobca nahliadal do administratívneho spisu dňa 18.6.2019, teda až po tom, čo mu bola dňa 17.6.2019 doručená výzva na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia, z uvedeného vyplýva, že žalobca mal nepochybne vedomosť o všetkých podkladoch, ktoré sa v administratívnom spise nachádzali (išlo len o podania žalobcu a komunikáciu žalovaného adresovanú žalobcovi), ktoré mohol vyhodnotiť vo vyjadrení k podkladom rozhodnutia v určenej lehote, napriek tomu tak neurobil a žiadal o jej predĺženie. Správny súd preto dospel k záveru, že právo žalobcu na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia nebolo porušené a druhostupňový správny orgán sa touto námietkou žalobcu podrobne zaoberal.
41. Druhostupňový správny orgán správne poukázal na dvojinštančnosť administratívneho konania, a to že prvostupňové a druhostupňové administratívne konanie tvoria jeden celok, rovnako tak aj rozhodnutia vydané v oboch stupňoch administratívneho konania, a preto je prípustné keď druhostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí zohľadnil aj vyjadrenie žalobcu zo dňa 27.5.2019 napriek tomu, že prvostupňový správny orgán to opomenul urobiť v jeho rozhodnutí. Ani z tohto dôvodu preto nedošlo k porušeniu práva žalobcu na konania súladné so zákonom.
42. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne predpisy správny súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov správne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili v súlade so Správnym poriadkom a zákonom č. 79/2015 Z.z. a svoje rozhodnutia riadne a logicky odôvodnili, preto správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.
43. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože nezistil dôvody na to, aby bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu náhradu účelne vynaložených trov.
44. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP, § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).