Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15Csp-232-2017.pdf
PDF · 88.97 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/232/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zast. Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: J. X., V.. XX. XX. XXXX, B. P. V. B. XXX/X, XXX XX X., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 340,07 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu istiny vo výške 340,07 Eur, úroky z istiny vo výške 298,13 Eur, bankové poplatky vo výške 25,30 Eur, všetko na účet žalobcu vedený L. Y. P., D.. T.., S.: T. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, L.: XXXXXXXXXX, a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania a náhradu trov jeho právneho zastúpenia v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13. 11. 2017 domáhal zaplatenia dlžnej istiny vo výške 340,07 Eur, dlžných úrokov z istiny vo výške 298,13 Eur, zmluvného úroku vo výške 29,5 % ročne zo sumy 340,07 Eur od 01. 11. 2017 do zaplatenia, a bankových poplatkov vo výške 25,30 Eur. Zároveň si uplatnil aj trovy konania. Zalobca pripojil k žalobe pripojil listinné dôkazy: Zmluva o úvere ,,dostupná pôžička“ zo dňa 03. 06. 2013, Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička, prihlášku pohľadávky do dedičského konania zo dňa 03. 03. 2015, osvedčenie o dedičstve zo dňa 17. 02. 2016 a výpis úveru ku dňu 31. 10. 2017.
2. Uznesením č.k. 15Csp/232/2017 - 38 zo dňa 12. 02. 2018 súd vyzval žalovaného podľa § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadrila k pripojenej žalobe. Ak uplatnený nárok neuznáva, nech uvedie vo svojom písomnom vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť (§ 153 ods. 2 a § 167 ods. 3 CSP). Žaloba spolu s prílohami bola žalovanému doručená dňa 14. 02. 2018 proti podpisu. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, v konaní bol procesne pasívny.
3. Súd na prejednanie sporu nenariadil vo veci pojednávanie a rozhodol na základe pripojených listinných dôkazov, nakoľko mal za to, že ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné, a to s prihliadnutím na hodnotu sporu bez príslušenstva /ust. § 297 veta druhá
písm. b) CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu (§ 219 ods. 3 CSP).
4. Predmetom sporu bolo zaplatenie sumy vo výške 340,07 Eur spolu s príslušenstvom, titulom zmluvy o úvere zo dňa 03. 06. 2013. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s obsahom, predložených listín, na základe ktorých zistil tento skutkový stav:
5. Poručiteľka ako dlžník (D. X., V..: XX. XX. XXXX, O..: XX. XX. XXXX) uzavrela so žalobcom dňa 03. 06. 2013 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol sumu vo výške 650 Eur, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť s úrokom 29,50 % ročne v 72 mesačných splátkach po 21,52 Eur so splatnosťou prvej splátky dňa 10. 06. 2013 a dátumom splatnosti poslednej splátky dňa 10. 06. 2019. Zmluva obsahuje priemernú RPMN na trhu v sadzbe 26,38 % ročne, RPMN ,,banky“ v sadzbe 33,84%, ako aj celkovú výšku nákladov 717,54 Eur, ktorú je spotrebiteľ povinný uhradiť. Súčasťou zmluvy boli aj obchodné podmienky pre úver, ktoré sa žalovaná zaviazala plniť v bode 3.1 zmluvy o úvere. Dňa 21. 01. 2015 poručiteľka zomrela, v dôsledku čoho žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný dňa 25. 02. 2015. Žalobca si svoj nárok uplatnil aj prihláškou do dedičského konania po poručiteľovi, čo deklaruje aj samotné osvedčenie o dedičstve č.k. 24D/67/2015 - 98 zo dňa 17. 02. 2016, právoplatné dňa 17. 02. 2016 ( na č.l. 17 - 20 v spise). Aktívnu legitimáciu žalovaného ako dediča po poručiteľke, v súvislosti s prechodom predmetného dlhu žalobca zdôvodnil priloženým právoplatným dedičským rozhodnutím, z ktorého vyplýva, že žalovaný ako zákonný dedič po poručiteľke nadobudol 60% z celkovej hodnoty dedičstva. Žalovaný dlžnú sumu z úveru neuhradil, a to ani len sčasti. Podľa výpisu z účtu (č. l. 23) posledná platba poukázaná voči veriteľovi bola splatná dňa 12. 11. 2014. Od tohto okamihu dlžník žiadnym spôsobom veriteľovi, resp. žalobcovi predmetný záväzok neplnil. Z osvedčenia o dedičstve vyplýva, že pohľadávka Poštovej banky, a.s., vo výške 566,79 Eur s príslušenstvom z titulu nesplateného úveru v zmysle Zmluvy o úveru č. 1325805964 zo dňa 03. 06. 2013 je evidovaná v bode 4/ ako pasívum, pričom dedičské konanie sa skončilo právoplatnou dohodu dedičov.
6. Z právneho hľadiska ide medzi stranami o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase jej uzatvorenia, lebo išlo o poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom v postavení veriteľa (predmetu jeho podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov) žalovanej ako spotrebiteľovi - fyzickej osobe (podľa zmluvy nekonal v rámci zamestnania, povolania alebo podnikania). Zároveň vo vzájomnej súvislosti po právnom posúdení, súd aplikoval v danom konaní § 52 a násl. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), § 565 OZ, § 53 ods. 9 OZ, § 517 OZ a § 497 a násl. Obchodného zákonníka (ďalej len ,,OBZ“). S ohľadom na prieskum zmluvy, ktorú súd skúmal z hľadiska jej spotrebiteľského charakteru má za to, že predmetná zmluva obsahuje v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase jej uzatvorenia všetky náležitosti predpokladané zákonom. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že celá pohľadávka žalobcu sa stala predčasne splatnou dňom 25. 02. 2015, v zmysle čl. 6.2 obchodných podmienok.
7. Vzhľadom na zistený skutkový stav má súd za preukázané, že žaloba žalobcu je v prevažnej časti dôvodná. V danom konaní istina predstavuje sumu poskytnutých finančných prostriedkov zo strany veriteľa vo forme úveru. Zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t.j. spolu s istinou. To znamená, že doba splatnosti úrokov za poskytnutie peňazí sa zhoduje s dobou splatnosti úveru. Celková suma úrokov však musí byť zaplatená do splatnosti dlžného zostatku úveru. Žalobca ako veriteľ, preto nemohol oprávnene požadovať od žalovaného ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti istiny z úveru, ale len do jej splatnosti. S ohľadom na uvedené, preto súd priznal žalobcovi vyčíslené dlžné úroky z istiny vo výške 298,13 Eur do vyhlásenia celého úveru za splatný dňa 25. 02. 2015. Zároveň žalobcovi priznal aj vyčíslené bankové poplatky vo výške 25,30 Eur v súlade s obchodnými podmienkami.. Žalobcovi však neprináležia zmluvné úroky vo výške 29,5 % p.a. zo sumy 340,07 Eur od 01. 11. 2017 do zaplatenia. Od momentu vyhlásenia úveru za predčasne splatný má žalobca nárok len na úroky z omeškania, vychádzajúc z podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou za používanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú dlžníkovi do doby splatnosti. Žalobca si však úrok z omeškania v petite žaloby neuplatnil, a preto rozhodol súd druhým výrokom rozsudku tak, že v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta.
8. Iný stav je príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorázové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojim právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať
okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane padá obmedzovanie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak navodzuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 a § 3a Vládneho Nariadenia č. 87/95 Z. z.. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a Vládneho Nariadenia. Alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy (subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k/ OZ.) /odkaz na bod 14. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co/138/2017-67 zo dňa 23. 05. 2017/.
9. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomfortný stav, kde spotrebiteľ bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nejaké obmedzenie užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav, v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potencionálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú sumu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však nemá v Slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titul na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa súd dostáva aj k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradné sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchýlená od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 OZ, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 OZ robí absolútne neplatnou /odkaz na bod 14. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co/138/2017-67 zo dňa 23. 05. 2017/.
10. Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 a § 3a Vládneho Nariadenia č. 87/95 Z.z.. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a Nariadenia Vlády. Alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy (subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k/ OZ.) /odkaz na bod 14. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co/138/2017-67 zo dňa 23. 05. 2017/. Zároveň okresný súd poukazuje aj na ďalšie rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici ako odvolacieho súdu.
11. Preto súd v prevažnej časti žalobe žalobcu vyhovel a prvým výrokom tohto rozsudku rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu istiny vo výške 340,07 Eur, úroky z istiny vo výške 298,13 Eur, bankové poplatky vo výške 25,30 Eur, všetko na účet žalobcu vedený v Poštovej banke, a. s., a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
12. Druhým výrokom rozsudku, s poukazom na uvádzané dôvody, súd rozhodol tak, že v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol čo do uplatneného zmluvného úroku vo výške 29,50 % ročne z nezaplatenej sumy istiny od 01. 11. 2017 do zaplatenia.
13. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že neúspešný žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania a náhradu trov jeho právneho zastúpenia v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.