Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-6Csp/1/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín, sudkyňou JUDr. Janou Veselou, v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanému: Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., o zaplatenie 3.322,38 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 447,85 eur s 8% úrokom z omeškania ročne od 21.12.2017 do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 670,10 eur s 8% úrokom z omeškania ročne od 21.12.2017 do zaplatenia, to všetko v 150,- eur mesačných splátkach, splatných vždy do 20. dňa mesiaca so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

IV. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.01.2018, sa žalobca (v tom čase K.), prostredníctvom svojho zástupcu, voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3.322,38 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 21.12.2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že je bankou v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 06.01.2012 uzatvorená Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty K. (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.350,- eur a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 45,- eur. V zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť obchodnú knihu, ktorou sa na účely toho zákona rozumie obchodná kniha podľa osobitného predpisu. Banka je povinná v zmysle zákona o bankách a opatrenia Národnej banky Slovenska zo dňa 16.01.2004 o primeranosti vlastných zdrojov financovania bánk (uverejnené v Zbierke zákonov pod číslom 36/2004 Z. z.) viesť a evidovať vybrané pozície a obchody v bankovej knihe. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok správca po skončení príslušného mesiaca vystaví a odošle klientovi informáciu z informačného systému banky („výpis z bankovej knihy“) o obratoch, ktorá obsahuje okrem iných údajov aj rozpis transakcií, rozpis

všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet, v prospech ktorého má byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti tejto splátky. Táto listina je vyhotovená z bankového informačného systému v súlade s Metodickým usmernením č. 7/2004 Úseku bankového dohľadu Národnej banky Slovenska. Klient automaticky potvrdzuje informáciu o obratoch, ak do 15 dní odo dňa vystavenia nedoručí správcovi písomnú reklamáciu. Reklamovanie transakcie a nedoručenie výpisu z bankovej knihy nezbavuje klienta povinnosti uhradiť povinnú splátku do dňa splatnosti tejto splátky uvedenej v informácii o obratoch. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok je dňom splatnosti deň, ktorý je uvedený vo výpise. Žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy, a to ani napriek viacerým výzvam zo strany žalobcu. Pred odstúpením pohľadávky žalobcu na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 14.12.2017 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.11.2017 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady odporcu s konečným zostatkom na úhradu vo výške 3.322,38 eur. Konečný dlh žalovaného z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku predstavuje sumu vo výške 3.322,38 eur. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.11.2017, t.j. v lehote splatnosti do dňa 20.12.2017. Žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 Občianskeho zákonníka v platnom znení vo výške určenej Nariadením Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 21.12.2017 do zaplatenia.

3. Žalovanému bola žaloba (vrátane jeho príloh) doručená dňa 29.03.2018, ku ktorej sa vyjadril písomným podaním zo dňa 06.04.2018, v ktorom uviedol, že v celom rozsahu uznáva nárok uplatnený žalobcom. 4. Uznesením sp. zn. 6Csp/1/2018 zo dňa 16.04.2018 súd pripustil zmenu strany sporu tak, že do konania namiesto doterajšieho žalobcu vstúpi spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.2018.

5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 19.07.2018 o 10,00 hod. Na toto pojednávanie riadne a včas predvolal obe strany sporu, keď zástupca žalobcu predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 21.06.2018 a žalovaný dňa 02.07.2018. Zástupca žalobcu súdu oznámil, že súhlasí s rozhodnutím bez jeho účasti.

6. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že na svojom uznaní, ktoré urobil písomne ku vyjadreniu k žalobe nezotrváva. Uznal to preto, lebo vedel, že tam je nejaký dlh a zvyšok si myslel, že sú úroky z omeškania. Ďalej uviedol, že spláca nejaké záväzky, ale je zamestnaný s mesačným príjmom cca 800,- eur. Záväzky spláca mesačne vo výške cca 200,- eur, zvyšok príjmu používa na zaplatenie nákladov na bývanie, keď býva so sestrou a platí časť vo výške 150,- eur. Na základe uvedeného požiadal o zaplatenie žalovanej sumy v splátkach vo výške 100,- eur mesačne.

7. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinami predloženými spolu so žalobou, keď iné dôkazy navrhnuté neboli a súd nepovažoval za potrebné vykonať iné dôkazy, ktoré žalovaný ako spotrebiteľ nenavrhol vykonať (§ 295 .

8. Pred pojednávaním, dňa 11.07.2018, žalobca súdu doručil podanie, v ktorom zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy istiny vo výške 447,85 eur (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť.

9. Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“) ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Podľa § 146 ods. 2 súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

10. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia, súd rozhodol o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 447,85 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 447,85 eur od 21.12.2017 do zaplatenia bez toho, aby zisťoval prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím, keďže k späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním.

11. V podaní, doručenom súdu dňa 11.07.2018 sa žalobca vyjadril aj k veci samej, keď oproti žalobe doplnil, že žalovaný dňa 01.03.2012 vyplnil žiadosť o aktiváciu I. (ďalej len „Žiadosť“). V zmysle Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných K. (ďalej len „Banka“) v spolupráci so spoločnosťou T. platných a účinných v čase podpisu žiadosti, prijatím a schválením žiadosti o aktiváciu I. zo strany banky došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty K. Zo strany banky bola uvedená žiadosť schválená dňa 07.03.2012, o čom svedčí podpis na uvedenej žiadosti. Žiadosť o aktiváciu I., resp. po schválení bankou. Kreditná karta je forma revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty. Žalovaný ako majiteľ karty môže, ale nemusí tento úver čerpať. Z kreditných a debetných transakcií žalovaného vyplývajúcich z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalovaný vyplnením a podpísaním žiadosti súhlasil s opakovaným obnovením úverového limitu, keďže kreditnú kartu dlhodobo využíval v súlade s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných K. v spolupráci so spoločnosťou T.ďalej len „Obchodné podmienky“). Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 14.03.2012 ako vyplýva z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií. V súlade s čl. V bod 35 písm. a) Obchodných podmienok právny predchodca žalobcu listom zo dňa 11.02.2015 vyhlásil Okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. V posudzovanej veci bol žalovanému právnym predchodcom poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského úveru a to revolvingový úver. Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. S uvedenou skutočnosťou výslovne počíta aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 3 ods. 6 z.č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byt zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. V predloženej zmluvnej dokumentácii, ktorej súčasťou boli aj Obchodné podmienky pre vydanie a používanie platobných kariet vydaných K. v spolupráci so spoločnosťou T. sa nachádza aj indikatívny výpočet RPMN podľa vzorca v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z a jeho prílohy č. 2. o výške ročnej úrokovej sadzby 22,80% označenej vo výpise ako štandardná ročná úroková sadzba, ako aj výške schváleného úverového rámca 1.350,- eur a výške štandardnej mesačnej splátky 45,- eur bol žalovaný počas trvania úverového vzťahu každý mesiac oboznámený, a to vo forme mesačne zasielaných výpisov z kreditnej karty K. ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Žalovaný bol oboznámený s výškou štandardnej ročnej úrokovej sadzby aj prostredníctvom Cenníka K. pre produkty vydané v spolupráci so spoločnosťou T. RPMN v zmluve nie je možné určiť z objektívnych dôvodov. Úver poskytnutý žalovanému vo forme revolvingu nie je bezúročný. V zmysle rozhodnutia Ústavného súdu zo dňa 07.02.2018 § 5b zákona č. 250/20017 Z.z. nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 14.03.2012 ako vyplýva z predložených položkovitých výpisov z kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií. Kreditná karta je forma bankového úveru, ktorý je čerpaný používaním karty. Rozsah čerpania žalovaného predstavujú nasledovné debetné transakcie (dátum transakcie, dátum zúčtovania, popis, suma v eur): V. Uplatnená suma 3.322,38 eur predstavuje debetný stav na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov, poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátene kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je v zmysle obchodných podmienok kartový účet zaťažený štandardnými úrokmi a sankčnými úrokmi, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. Žalovaná suma 3.322,38 eur pozostáva z istiny 1.341,84 eur, poplatkov 309,05 eur, štandardného úroku 1.532,69 eur a sankčného úroku 138,80 eur. K pojmom štandardný a sankčný úrok žalobca uvádza, že tie sú špecifikované v Obchodných

podmienkach v čl. 1 „Vymedzenie pojmov“, a to nasledovne: „Sankčná úroková sadzba je úroková sadzba používaná na výpočet výšky úrokov z omeškania stanovených podľa vykonávacieho predpisu, o ktorú sa zvyšuje štandardná úroková sadzba.“ Sankčná úroková sadzba teda predstavuje úrok z omeškania, ktorý sa stanovuje v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Určenie výšky sankčného úroku sa odvíja od prvého dňa omeškania s plnením peňažného dlhu. „Sankčná úroková sadzba je úroková sadzba, ktorou sa denne úročí pohľadávka po lehote splatnosti.“ „Štandardná úroková sadzba je úroková sadzba uvedená v Cenníku, zverejnená na internetovej stránke Banky alebo inak oznámená v lehotách v súlade so Zmluvou a platnými právnymi predpismi. Banka má právo stanoviť Štandardnú úverovú sadzbu pre jednotlivé druhy Transakcií diferencovane.“ Štandardná úroková sadzba bola stanovená v zmysle Zmluvy a Cenníka vo výške 22,80% ročne. V zmysle Obchodných podmienok: „V prípade, že klient do Dňa splatnosti neuhradí Povinnú splátku, Banka má právo: (a) úročiť pohľadávku po lehote splatnosti denne aj Sankčnou úrokovou sadzbou. (b) účtovať administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky v súlade s platným Cenníkom. (c) neumožniť autorizáciu nových Transakcií na všetkých Kartových účtoch.

12. Ako vyplýva z vyššie uvedeného vyjadrenia žalobcu zo dňa 11.07.2018, nárok uplatnený žalobou žalobca považuje za nárok vyplývajúci zo zmluvy, ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru, t.j. zo spotrebiteľskej zmluvy, s čím sa súd stotožňuje, pretože zmluva o úvere uzavretá dňa 07.03.2012 medzi žalovaným ako dlžníkom a K. ako veriteľom takúto povahu má, pretože každá banka má pri uzavieraní a plnení úverovej zmluvy postavenie dodávateľa a žalovaný zmluvu neuzavieral a neplnil v rámci svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, na čo možno usudzovať z jeho označenia v zmluve (§ 52 ods. 1 a 3,4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy).

13. S ohľadom na záver, že žalovaný nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, súd postupoval podľa doposiaľ účinného ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého “orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.”

14. Súdu je známe, čo uviedol žalobca, a to, že Ústavný súd SR vo veci vedenej pod sp. zn. PL.ÚS 11/2016 dňa 07.02.2018 rozhodol, že ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.

15. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 38/1993 Zz. o organizácii Ústavného súdu SR a konaní pred ním “nález, ktorým sa zistil nesúlad právnych predpisov s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, vyhlási sa spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Nález je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov.”

16. Nakoľko nález zo dňa 07.02.2018 sp. zn. PL.ÚS 11/2016 doposiaľ nebol vyhlásený v Zbierke zákonov, ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. zatiaľ nestratilo svoju účinnosť a súd musel podľa neho postupovať.

17. Súd pritom nezistil, že by išlo o nárok premlčaný, pretože podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré je na mieste aplikovať aj na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou, t.j. pred 01.04.2015 (rozhodnutie NS SR sp. zn. 8 MCdo 13/2014 zo dňa 28.05.2015) je premlčacia lehota trojročná a K. úver predčasne zosplatnila listom zo dňa 11.02.2015 (č.l. 69 spisu) . Žaloba bola pritom súdu doručená dňa 17.01.2018 (č.l. 41 spisu), takže je zrejmé, že sa tak stalo v rámci plynutia premlčacej lehoty.

18. Vzhľadom na uvedené sa súd zaoberal vecnou dôvodnosťou žalovaného nároku, ktorý po späťzatí predstavoval sumu 2.874,53 eur (3.322,38 eur - 447,85 eur) s 8% úrokom z omeškania ročne od 21.12.2017 do zaplatenia a pozostával z istiny úveru vo výške 1.341,84 eur a štandardného (t.j. zmluvného úroku) vo výške 1.532,69 eur.

19. Z dokazovania, ktoré súd vykonal vo veci a ktoré spočívalo výlučne v dokazovaní listinami predloženými žalobcom vyplýva, že dňa 01.03.2012 žalovaný podpísal žiadosť o aktiváciu bankomatky H. č. XXXXXXXX, v ktorej bol uvedený predschválený úverový rámec 900,- eur, štandardná mesačná

splátka 30,- eur a štandardná úroková sadzba v zmysle platného Cenníka 1,9% p.m./22,80% p.a. Výška tejto úrokovej sadzby je uvedená oveľa menším písmom než výška úverového rámca a výška mesačnej splátky. Taktiež výška úverového rámca a výška splátky je uvedené tzv. tučným písmom a výška úrokovej sadzby písmom obyčajným, netučným. Zo strany K. (resp. zo strany jej splnomocnenca T.) bola žiadosť podpísaná dňa 07.03.2012, pričom podľa textu žiadosti prijatím a schválením žiadosti zo strany banky sa žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty K. vydávanej v spolupráci s T., s tým, že súčasťou tejto zmluvy sú OP, Cenník a potvrdzujúci list (č.l. 19-20 spisu). Dňa 10.07.2013 žalovaný podpísal žiadosť o zvýšenie úverového rámca dohodnutého v zmluve o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty č. XXXXXXXXXX na sumu 1.350,- eur s novou štandardnou minimálnou mesačnou splátkou 45,- eur mesačne (č.l. 101 spisu). Žalovaný začal čerpať peňažné prostriedky tak, že prostredníctvom tejto karty buď vybral z bankomatu alebo kartou platil u obchodníka dňa 14.03.2012 sumu 150,- eur, dňa 15.03.2012 sumu 750,- eur, dňa 28.04.2012 sumu 10,- eur, 14.05.2012 sumu 20,- eur, 14.06.2012 sumu 10,- eur, 17.07.2012 sumu 10,- eur, 12.08.2012 sumu 10,- eur, 20.09.2012 sumu 10,- eur, 13.10.2012 sumu 10,- eur, 16.12.2012 sumu 30,- eur, 13.01.2013 sumu 10,- eur, 15.02.2013 sumu 10,- eur, 10.03.2013 sumu 10,- eur, 18.04.2013 sumu 10,- eur, 20.05.2013 sumu 10,- eur, 20.06.2013 sumu 10,- eur, 14.07.2013 sumu 200,-eur, 16.07.2013 sumu 270,- eur, 16.08.2013 sumu 30,- eur, 14.09.2013 sumu 10,- eur, 14.10.2013 sumu 20,- eur, 17.11.2013 sumu 20,- eur, 12.12.2013 sumu 20,- eur, 14.01.2014 sumu 10,- eur, 15.02.2014 sumu 20,- eur, 19.03.2014 sumu 20,- eur, 12.04.2014 sumu 20,- eur, 12.05.2014 sumu 10,- eur, 19.05.2014 suma 8,10 eur, 18.06.2014 sumu 10,- eur, 16.07.2014 sumu 20,- eur, 17.08.2014 sumu 20,- eur a 18.09.2014 sumu 10,- eur. Takto spolu žalovaný vyčerpal peňažné prostriedky v sume 1.788,10 eur. Žalovaný poskytnuté prostriedky splácal formou pôvodne dojednaných mesačných splátkach vo výške 30,- eur a od 08.08.2013 vo výške 45,- eur, a to nasledovne: splátky vo výške 30,- eur zaplatil dňa 12.04.2012, 11.05.2012, 11.06.2012, 12.07.2012, 10.08.2012, 10.09.2012, 11.10.2012, 12.11.2012, 11.12.2012,11.01.2013, 13.02.2013, 08.03.2013, 12.04.2013, 13.05.2013, 12.06.2013, 11.07.2013 a 01.07.2013 uhradil 7,-eur. Splátky vo výške 45,- eur žalovaný začal platiť 08.08.2013 s tým, že 15.08.2013 zaplatil 1,- euro a ďalej platil vždy 45,- eur nasledovne: dňa 09.09.2013, 11.10.2013, 11.11.2013 , 10.12.2013, 10.01.2014, 12.02.2014, 13.03.2014, 09.04.2014, 09.05.2014, 16.06.2014, 11.07.2014, 15.08.2014 a 16.09.2014. Takto spolu do 06.09.2014 celkovo uhradil sumu 1.118,- eur ( výpisy na č.l. 6 až 16 spisu). Rozdiel medzi čerpanými a zaplatenými peňažnými prostriedkami predstavuje 670,10 eur. Z predmetných výpisov vyplýva, že žalovaný po 16.09.2014 prestal s platením mesačných splátok, na čo mu K. zaslala predžalobnú upomienku zo dňa 04.01.2015, v ktorej bol upozornený na nedoplatok 135,- eur (zodpovedajúcim trom splátkam po 45,- eur) a lehotu, v ktorej ho má vyrovnať (do 11.01.2015). Z kópie doporučenej zásielky na č.l. 99 spisu vyplýva, že žalovaný upomienku prevzal dňa 19.01.2015. Listom zo dňa 11.02.2015 K. vyhlásila okamžitú splatnosť úveru s tým, že celková dlžná čiastka predstavuje 1.620,41 eur (č.l. 100 spisu). Právo zosplatniť úver, v prípade, že dlžník nezaplatí dlžnú splátku ani po výzve je uvedené v čl. V bod 35 Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných K. v spolupráci so spoločnosťou T.č.l. 10 spisu), ktoré tvorili súčasť zmluvy.

20. Súd konštatuje, že nakoľko žalovaný neplatil povinné splátky, došlo dôvodne k zosplatneniu celého úveru vrátane jeho príslušenstva. Ak potom bolo preukázané, že žalovaný vyčerpal viac ako doposiaľ, a to o sumu 670,10 eur, nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 670,10 eur je daný a v tejto časti súd žalobe ako dôvodnej vyhovel.

21. Súd však dospel k záveru, že pokiaľ sa žalobca po čiastočnom späťvzatí domáhal zaplatenia istiny vo vyššej sume 1.341,84 eur, ako aj štandardného úroku v sume 1.532,69 eur, jeho nárok je čo do zaplatenia istiny v sume 671,74 eur (1.341,84 eur - 670,10 eur), ako aj štandardného úroku v sume 1.532,69 eur nedôvodný.

22. Podľa § 53c Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.06.2010 ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.

23. V danom prípade úroky z úveru predstavujú cenu plnenia a aj keď v porovnaní s textom zmluvy na jej strane 2 nejde o písmo menšie, postup právneho predchodcu žalobcu, resp. jeho splnomocnenca, ktorý predmet plnenia a výšku splátky uviedol tzv. tučným písmom a o niekoľko fontov väčším ako v prípade úrokovej sadzby, pri ktorom tučné písmo nevyužil, súd považuje za nekalú obchodnú praktiku

podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a tiež podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná. Je totiž zrejmé, že pri čítaní zmluvy sa do pozornosti žalovaného musel dostať prioritne zvýraznený údaj o výške úverového rámca a výške splátky, a to na úkor údaja o ročnej úrokovej sadzbe, teda o cene plnenia. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa sú nekalé obchodné praktiky zakázané. Vzhľadom na uvedené výkonu práva za použitia takejto praktiky nemôže byť poskytnutá právna ochrana (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), čo v prejednávanej veci znamená, že súd nemôže žalobcovi priznať nárok titulom úrokov, ktoré boli takto v zmluve uvedené.

24. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v časti o zaplatenie zmluvných úrokov v 1.532,69 eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania zamietol.

25. Všetky úhrady žalovaného, ktoré celkovo predstavujú sumu 1.118,- eur súd započítal výlučne na úhradu istiny úveru, a to z nasledovných dôvodov.

26. Ako vyplýva zo žalobcom predložených výpisov, okrem štandardného úroku v rámci debetných operácií bol žalovanému účtovaný poplatok za správu úveru vo výške 0,65 eur mesačne a v období od 3/2012 do 12/2014, a to celkovo 34 krát, čo predstavuje sumu 22,10 eur. Ďalej bol žalovanému účtovaný poplatok za výber z bankomatu v sume 1,63 eur, a to celkovo 6 krát, čo predstavuje sumu 9,78 eur. Taktiež bol žalovanému účtovaný poplatok za úverové rizikové poistenie typu A v sume 0,58 eur mesačne, a to v období od 3/2012 do 6/2013, resp. 0,86 eur v období od 7/2013 (kedy sa menila výška úverového rámca a splátky) do 12/2014, spolu v sume 24,76 eur. Napokon bolo žalovanému účtované poplatky s označením „náklady vymáhania do vyhl. okamžitej splatnosti“ v sume 33,19 eur celkovo 4 krát, čo je spolu 132,76 eur. Podľa výpočtu súdu všetky poplatky predstavujú sumu 189,40 eur.

27. Súd je toho názoru, že pokiaľ ide o poplatok „náklady vymáhania do vyhl. okamžitej splatnosti“ v sume 33,19 eur (ktorú výšku poplatku žalobca preukázal Cenníkom - č.l. 96 p.v. spisu), ktorý bol účtovaný celkovo 4 krát a predstavuje rozhodujúcu časť poplatkov), tak tento je bez ďalšieho úplne nedôvodný preto, že v skutočnosti nejde o poplatok, ktorého zmyslom je platba za nejaký úkon, či službu, ale v skutočnosti ide o sankciu za omeškanie s plnením dlhu. Takáto sankcia však musí byť individuálne dojednaná tak, ako je to napríklad u zmluvnej pokuty a podobne. V danom prípade tento poplatok v zmluve uvedený čo do druhu a výšky nebol. 28. Pokiaľ ide o poplatok za poistenie, jeho účtovanie bolo nedôvodné, resp. nevznikol na zaplatenie tohto poplatku žiaden nárok, nakoľko zo zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty K. č. XXXXXXXX jednoznačne vyplýva, že žalovaný v žiadosti/zmluve vyznačil z ponúkaných možností týkajúcich sa poistenia možnosť „odmietam poistenie“. Vyznačil to krížikom v kolónke na to určenej (č.l. 20 spisu).

29. Napokon pokiaľ ide o účtovanie poplatku za správu úveru, v obchodných podmienok (č.l. 21-23 spisu) je v č.l. 41 uvedené, že poplatky súvisiace so správou a používaním karty sú uvedené v Cenníku, ale cenník ktorý žalobca predložil, neobsahuje pre daný typ karty (časť 3. Cenníka) takýto poplatok a taktiež takýto poplatok nie je uvedený ani v časti 15. Cenníka obsahujúceho poplatky za úkony ku kreditným kartám vydávaným v spolupráci so spoločnosťou T. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že žalobca nepreukázal, že by účtovanie tohto poplatku a práve vo výške 0,65 eur mesačne bolo dohodnuté a tým oprávnené.

30. Okrem zmluvného úroku a poplatkov boli žalovanému účtované aj tzv. sankčné úroky, ktoré si žalobca pred čiastočným späťvzatím žaloby uplatňoval v sume 138,80 eur. Podľa názoru súdu žalobcovi právo na sankčné úroky žalobcovi nepatrí, pretože nebyť účtovania nedôvodných zmluvných úrokov a poplatkov, omeškanie žalovaného, s ktorým je nárok na sankčné úroky spojený, by nevzniklo. Preto z úhrad žalovaného na tento nárok nezapočítal žiadnu sumu.

31. Súd teda žalobcovi priznal len zostatok doposiaľ nevrátených peňažných prostriedkov v sume 670,10 eur.

32. Žalobca žiadal priznať aj 8% úrok z omeškania ročne počnúc od 21.12.2017. Súd mu ho priznal a v žiadanej výške s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia

vlády v znení účinnom do 31.01.2013, vzhľadom na to, že priznaná istina má svoj základ v zmluve, ktorá bola uzavretá pred 01.02.2013. Omeškanie žalovaného pritom nastalo nepochybne pred 20.12.2017, pretože k zosplatneniu úveru došlo ešte v roku 2015.

33. Priznanú sumu 670,10 eur s 8% úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 21.12.2017 do zaplatenia súd, postupujúc podľa § 232 ods. 4 CSP, uložil žalovanému, na jeho žiadosť, zaplatiť v mesačných splátkach, z dôvodu, že nie je v jeho možnostiach zaplatiť priznanú sumu naraz. Žalovaný žiadal o mesačné splátky vo výške 100,- eur, súd určil výšku splátky na 150,- eur mesačne, nakoľko príjem (cca 800,- eur) a výdavky žalovaného (náklady spojené s bývaním 150,- eur, záväzky voči iným veriteľom 200,- eur) umožňujú splácanie vo výške 150,- eur tak, aby žalovanému ostala suma o cca 100,- eur vyššia než je životné minimum. Podľa názoru súdu rozhodnutím o splnení uloženej povinnosti v splátkach nedôjde k neprimeranému zásahu do práv žalobcu, nakoľko z priznanej istiny mu plynie úrok z omeškania až do úplného zaplatenia dlhu a v prípade omeškania sa s čo i len jednou splátkou mu vznikne právo na zaplatenie celého dlhu.

34. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách aplikoval ust. § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. V časti, v ktorej bolo konanie zastavené o sumu 447,85 eur s 8% úrokom z omeškania ročne od 21.12.2017 do zaplatenia, vzniklo právo na náhradu trov konania žalovanému, pretože zastavenie konania v tejto časti zavinil žalobca, resp. nezavinil ho žalovaný. Ohľadne žalovanej sumy, nedotknutej späťvzatím bol jednoznačne úspešnejší žalovaný (namiesto sumy žiadanej po čiastočnom späťvzatí vo výške 2.874,53 eur bola žalobcovi priznaná suma 670,10 eur). Jeho úspech tak spolu s tým, že mu vzniklo právo na náhradu trov konania aj v zastavenej časti, je úspechom ktorý prevažuje v podstatnej časti úspech žalobcu. Nakoľko je žalovaný na pojednávaní výslovne uviedol, že si trovy konania neuplatňuje, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien.