Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_75S-17-2021.pdf
PDF · 123.66 KB
Case nature
Area
Subarea
75S/17/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci žalobkyne: R. T., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX P., právne zast.: JUDr. Alena Babišová, advokátka, so sídlom Pestovateľská 2682/18, 974 09 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka konania: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravecká cesta č. 14, 841 04 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB OVBP2-2019-002277:SD zo dňa 09.08.2019, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Pod sp. zn. 75S/17/2021 od 08.02.2021 vedie správny súd konanie o žalobe žalobkyne, ktorá bola podaná dňa 10.01.2020 osobne do podateľne Krajského súdu v Banskej Bystrici (zapísaná pod sp. zn. 23S/3/2020). Žalobkyňa sa podanou správnou žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2019-002277:SD zo dňa 09.08.2019, ktorým podľa § 13 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 282/2015 Z. z.“) boli na návrh stavebníka (investora) Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. (ďalej aj len „NDS, a.s.“) verejnoprospešnej líniovej stavby „R2 T.-B., P.“ vyvlastnené pre trvalý záber pozemkové nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne v k. ú. P. o celkovej výmere XXX,XXXX. m2, a to v časti výroku o určení výšky náhrady za vyvlastnenie podľa § 13 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z. ktorým bola určená vyvlastňovacia náhrada vo výške XXXX,XX EUR. Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že voči predmetnému rozhodnutiu podala odvolanie, o ktorom rozhodlo Ministerstvo dopravy a výstavby SR rozhodnutím č. 34020/2019/SV/99285 zo dňa 02.12.2019, ktorým bolo zamietnuté odvolanie a potvrdené rozhodnutie žalovaného. Uviedla, že žalobu podáva v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z. v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.12.2019.
2. Na výzvu súdu na odstránenie vád žaloby právna zástupkyňa žalobkyne oznámila, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BB-OVBP2-2019-002277:SP zo dňa 09.08.2019 bolo doručené 23.08.2019. Tiež oznámila súdu, že žalovanými sú: 1/ Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy so sídlom v Banskej Bystrici a 2/ Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby so sídlom v Bratislave.
3. Pod sp. zn. 77S/1/2021 (predtým nesprávne pod 75S/29/2020) správny súd od 22.12.2020 vedie konanie o žalobe žalobkyne, ktorá bola podaná dňa 10.01.2020 na Krajskom súde v Bratislave dňa 10.01.2020 (v spise sa nenachádza konkrétna obálka, z ktorej by vyplývalo, že bola žaloba podaná poštou a taktiež sa na žalobe nenachádza pečiatka podateľne o jej osobnom podaní). Žaloba bola z dôvodu miestnej nepríslušnosti postúpená uznesením na tunajší správny súd dňa 28.04.2020. Žalobkyňa sa podanou správnou žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Ministerstva dopravy a výstavby SR č. 34020/2019/SV/99285 zo dňa 02.12.2019, ktorým bolo zamietnuté odvolanie a potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy č. OU-BB-OVBP2-2019-002277:SD zo dňa 09.08.2019, ktorým boli vyvlastnené pre trvalý záber pozemkové nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne v k. ú. P. o celkovej výmere XXX,XXXX m2 za vyvlastňovaciu náhradu vo výške XXXX,XX. EUR.
Žalobné body podľa žaloby sp. zn. 75S/17/2021
4. Možnosť zásahu štátu do vlastníckych práv vo verejnom záujme formou vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva je možný len pri kumulatívnom splnení zákonných podmienok. Žalobkyňa počas procesu vyvlastnenia namietala voči žalovanému viaceré skutočnosti najmä:
- absenciu údajov v rozhodnutí žalovaného, že územné rozhodnutie o umiestnení stavby bolo opätovne predĺžené na obdobie po 10.6.2019,
- namietala predpojatosť zamestnancov žalovaného a ich nezákonný postup vo vyvlastňovacom konaní,
- porušenie ústavný a ostatných práv žalobkyne nedoručením oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania,
- nezohľadnenie dôkazov predložených žalobkyňou,
- konflikt záujmov znalcov,
- nevykonanie pokusu o zmierne vybavenie,
- nevykonanie obhliadky požadovanej žalobkyňou,
- nerešpektovanie princípu rovnosti účastníkov konania,
- nezaoberanie sa ponukou žalobkyne o uzavretie kúpnej zmluvy,
- neakceptovanie žalobcom predložených dôkazov ohľadne náhrady za vyvlastnenie.
5. Žalobkyňa nemala vedomosť o začatí vyvlastňovacieho konania a zo strany žalovaného jej bolo doručené až správnou žalobou napadnuté rozhodnutie. Preto možno považovať tam uvedené tvrdenie žalovaného o tom, že v konaní neboli vznesené námietky za nepravdivé, keďže žalobkyňa nemala vedomosť o samotnom konaní nemohla v ňom uplatniť, ani svoje prípadné námietky.
6. Žalovaný nezohľadnil žalobkyňou predložený znalecký posudok (ďalej aj „ZP“) W.. I. V.. X/XXXX a jeho doplnenie č. 1. Zároveň v rozpore so skutočnosťou tvrdil, že znalkyňa oceňovala iné pozemky a to aj napriek tomu, že znalkyňa vypracovala odborné vyjadrenie č. 37/2017, kde jednoznačne poprela, že by sa vyjadrovala k iným pozemkom. Predmetné pozemky v znaleckom posudku boli pod rýchlostnou cestou R2, v k. ú. P. a boli explicitne vymenované, preto nemôžu byť žiadne pochybnosti o ich zámene.
7. K vyjadreniu k vyššie uvedenému ZP dostal až v napadnutom rozhodnutím, avšak vtedy už bol celý priebeh vyvlastňovacieho konania ovplyvnený predošlými chybami (nevykonanou obhliadkou lokality žiadanú žalobkyňou, nevykonaním pokusu o zmier požadovaný žalobkyňou. Taktiež aj samotné Ministerstvo v rozhodnutí o odvolaní konštatovalo, že postup žalovaného pri stanovení výšky náhrady bol správny keď nebral do úvahy odvolateľkou predložené porovnávacie znalecké posudky, keďže sa tieto netýkajú posudzovanej lokality. Toto tvrdenie je podľa žalobkyne s prihliadnutím na vyššie uvedené odborné vyjadrenie znalkyne podľa žalobkyne nepravdivé.
8. Žalobkyňa taktiež poukázala na to, že žalovanému doručila list zo dňa 27.04.2017, ktorým bolo žalovanému doručené doplnenie č. 1 k ZP, a tak od tohto času možno bez pochybností uviesť, že žalovaný mal vedomosť o tom, že znalkyňa v predmetnom ZP a jeho doplnení oceňovala pozemky, ktoré sú predmetom vyvlastnenia. Okrem uvedeného žalovaný pri vyvlastňovacom konaní nevzal do úvahy ani znalecký posudok znalkyne W.. J. Y. (vypracovaný pre inú vlastníčku W.. E. V., vypracovaný v inom vyvlastňovacom konaní), ktorý mu bol známy z jeho úradnej činnosti. V konaní žalovaný nezohľadnil ani predložené porovnávacie tabuľky znaleckých posudkov, ani porovnávaciu tabuľku vypracovanú a poskytnutú NDS, a.s. obsahujúcu údaje o jednotkových všeobecných hodnotách pozemkov, za ktoré NDS, a.s. vykupovala pozemky pod diaľnicami a rýchlostnými cestami v iných porovnateľných lokalitách
na Slovensku. Zo samotnej porovnávacej tabuľky vyplýva, že ide o prácu desiatok znalcov, pričom mnohé z nich sú viac ako 10 rokov staré, avšak už na prvý pohľad je zrejmé, že všeobecná hodnota pozemkov stanovená v ZP č. 8/2019 W.. T. T. je výrazne nižšia. Žalobkyňa má za to, že v tomto prípade teda zjavne nejde o „primeranú náhradu“ ako o nej hovorí zákon č. 282/2015 Z.z.
9. Takéto konanie žalovaného, keď v konaní nezohľadnil vyššie uvedené dôkazy je v rozpore s právnym poriadkom, čo vyplýva aj zo stanoviska Ministerstva dopravy a výstavby SR zo dňa 4.12.2018 označený ako „podnet na vykonanie dohľadu vo veci činnosti W.. W. B.“, kde okrem iného uviedol, že orgán verejnej moci vedúci príslušné konanie je povinný hodnotiť znalecké úkony rovnako ako ostatné dôkazy, pričom zároveň odkázal na nález Ústavného súdu ČR z 30.4.2007 sp. Zn. III. ÚS 299/06. Žalovaný tak v konaní ale nekonal, pričom zo všetkých predložených dôkazov vyplýva, že obsahujú výrazne vyššiu stanovenú náhradu za vyvlastnené pozemky. Takýto postup žalovaného možno charakterizovať ako nerovnosť pred zákonom v správnom konaní, keď žalovaný konal v prospech NDS, a.s. na úkor žalobkyne.
10. Spoločnosť NDS, a.s. nepredložila žalobkyni žiadny návrh na dohodu, resp. Návrh zmluvy v zmysle aktualizovaného návrhu na vyvlastnenie pozemkov, ktorý NDS, a.s. predložila žalovanému listom č, 8169/13876/2019/30600/Va zo dňa 8.2.2019. Takéto konanie NDS,a.s. spočívajúce v nepredložení nového návrhu kúpnej zmluvy po predložení aktualizovaného návrhu žalobkyňou možno považovať za konanie v rozpore so zákonom č. 282/2015 Z. z.. Žalovaný bol informovaný aj po pokuse o zmier, ktorý žalobkyňa adresovala spoločnosti NDS, a. s. dňa 7.4.2019 s ponukou na odpredaj predmetných pozemkov, pričom predmetné podanie obsahovalo aj výzvu adresovanú žalovanému, aby sa pokúsil o zmierne vybavenie veci, na čo však žalovaný nikdy nereagoval.
11. Žalovaný v tomto konaní postupoval v zmysle zásady „Vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patrí bdelým), čo však žalobkyňa vníma ako snahu vylúčiť jej osobu spolu s jej splnomocneným zástupcom zo samotného konania a bránenia práva. Dosvedčuje to aj skutočnosť nedoručenia oznámenia o začatí vyvlastňovacieho konania.
12. Žalobkyňa má za to, že vyvlastnenie bolo realizované na základe chybného znaleckého posudku č. 8/2019 W.. T. T., nakoľko tam bola chybne stanovená všeobecná hodnota pozemkov, pretože nezodpovedá hodnote stavebných pozemkov v danej lokalite. Prevažná časť hodnotených parciel má v znaleckom posudku uvedenú nesprávnu fyzikálnu veličinu, keď na miesto plochy v m2 je uvedená jednotka plochy v hektároch (ha). Znalec pri vypracovaní posudku nepočítal s dôležitými faktormi ako to, že sa jedná o lokalita Y. ako celok leží podľa záväzného vládneho materiálu Koncepcia územného rozvoja Slovenska (KÚRS) v hlavnej sídelnej rozvojovej osi 1. stupňa. KÚRS predstavuje záväzný územný plán najvyššieho stupňa odo dňa 16.11.2011 kedy bol vydaný ako záväzný dokument nariadením vlády SR č. 461/2011 Z. z.. Znalec ďalej opomenul skutočnosť, že samotná lokalita pozemkov leží v blízkosti budúcej diaľničnej križovatky, diaľničnej trasy R7 Bratislava - Nové Zámky Lučenec, ktorej výstavba v súčastnosti trvá už niekoľko rokov. V posudku sa naopak znalec vyjadril, že blízkosť budúcej diaľničnej križovatky nemá nijaký vplyv na zvýšenie akéhokoľvek koeficientu, čo považuje žalobkyňa za irelevantné. Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že uvedené pozemky sú v blízkosti aj paneurópskych koridorov, čo taktiež je veľmi dôležitou charakteristikou hodnoteného pozemku. Uvedené však znalec nevzal do úvahy, naopak taktiež uviedol, že takéto medzinárodné paneurópske koridory nemajú vplyv na zvýšenie akéhokoľvek koeficientu.
13. Znalcom nastavený koeficient na hodnotu 1 je s prihliadnutím na vyššie uvedené podľa žalobkyne v zásadnom rozpore so zákonom č. 492/2004 Z. z.. Všeobecná hodnota pozemkov bola stanovená porovnávacou metódou. Predmetom porovnávania boli kúpne zmluvy medzi NDS, a.s. a fyzickými osobami, bývalými spoluvlastníkmi pozemkov žalobcov. Ide teda o pozemky, ktoré boli predávané na základe znaleckých posudkov znalca W.. W. B.. Žalobkyňa však uviedla, že s prihliadnutím na to, že v znaleckých posudkoch W.. B. boli zamlčané dôležité skutočnosti o pozemkoch a lokalite, tak metóda porovnávania bola použitá spôsobom, ktorý je v rozpore a nespĺňa ustanovenie § 2 g) vyhlášky č. 492/2004 Z. z.. Inštitút primeranej ceny je zakotvený v ustanovení § 2 písm. c) zákona č. 282/2015 Z. z., čím zákonodarca pripísal tomuto inštitútu najvyššiu dôležitosť sledujúc dodržiavanie ústavných práv a základných slobôd majiteľov nehnuteľností, ktorí sú dotknutí konaním o obmedzení vlastníckych práv. Žalobkyňa si svojim konaním vyhradzuje svoje právo na vlastnú slobodnú vôľu a preto žiadala a trvala na transparentnom a zákonnom procese prevodu vlastníckych práv „za primeranú cenu“.
14. Žalobkyňa preto s prihliadnutím na vyššie uvedené navrhuje, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky vo výroku o určení vyvlastňovacej náhrady zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobné body podľa žaloby sp. zn. 77S/1/2021
15. Možnosť zásahu štátu do vlastníckych práv vo verejnom záujme formou vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva je možný len pri kumulatívnom splnení zákonných podmienok. Žalobkyňa počas procesu vyvlastnenia namietala voči žalovanému viaceré skutočnosti najmä:
- absenciu údajov v rozhodnutí žalovaného, že územné rozhodnutie o umiestnení stavby bolo opätovne predĺžené na obdobie po 10.6.2019,
- namietala predpojatosť zamestnancov žalovaného a ich nezákonný postup vo vyvlastňovacom konaní,
- porušenie ústavný a ostatných práv žalobkyne nedoručením oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania,
- nezohľadnenie dôkazov predložených žalobkyňou,
- konflikt záujmov znalcov,
- nevykonanie pokusu o zmierne vybavenie,
- nevykonanie obhliadky požadovanej žalobkyňou,
- nerešpektovanie princípu rovnosti účastníkov konania,
- nezaoberanie sa ponukou žalobkyne o uzavretie kúpnej zmluvy,
- neakceptovanie žalobcom predložených dôkazov ohľadne náhrady za vyvlastnenie.
16. Žalobkyňa nemala vedomosť o začatí vyvlastňovacieho konania a zo strany žalovaného jej bolo doručené až správnou žalobou napadnuté rozhodnutie. Preto možno považovať tam uvedené tvrdenie žalovaného o tom, že v konaní neboli vznesené námietky za nepravdivé, keďže žalobkyňa nemala vedomosť o samotnom konaní nemohla v ňom uplatniť, ani svoje prípadné námietky.
17. Žalovaný nezohľadnil žalobkyňou predložený znalecký posudok (ďalej aj „ZP“) W.. I. V.. 5/2017 a jeho doplnenie č. 1. Zároveň v rozpore so skutočnosťou tvrdil, že znalkyňa oceňovala iné pozemky a to aj napriek tomu, že znalkyňa vypracovala odborné vyjadrenie č. 37/2017, kde jednoznačne poprela, že by sa vyjadrovala k iným pozemkom. Predmetné pozemky v znaleckom posudku boli pod rýchlostnou cestou R2, v k. ú. P. a boli explicitne vymenované, preto nemôžu byť žiadne pochybnosti o ich zámene.
18. K vyjadreniu k vyššie uvedenému ZP dostal až v napadnutom rozhodnutím, avšak vtedy už bol celý priebeh vyvlastňovacieho konania ovplyvnený predošlými chybami (nevykonanou obhliadkou lokality žiadanú žalobkyňou, nevykonaním pokusu o zmier požadovaný žalobkyňou. Taktiež aj samotné Ministerstvo v rozhodnutí o odvolaní konštatovalo, že postup žalovaného pri stanovení výšky náhrady bol správny keď nebral do úvahy odvolateľkou predložené porovnávacie znalecké posudky, keďže sa tieto netýkajú posudzovanej lokality. Toto tvrdenie je podľa žalobkyne s prihliadnutím na vyššie uvedené odborné vyjadrenie znalkyne podľa žalobkyne nepravdivé.
19. Žalobkyňa taktiež poukázala na to, že žalovanému doručila list zo dňa 27.04.2017, ktorým bolo žalovanému doručené doplnenie č. 1 k ZP, a tak od tohto času možno bez pochybností uviesť, že žalovaný mal vedomosť o tom, že znalkyňa v predmetnom ZP a jeho doplnení oceňovala pozemky, ktoré sú predmetom vyvlastnenia. Okrem uvedeného žalovaný pri vyvlastňovacom konaní nevzal do úvahy ani znalecký posudok znalkyne W.. J. Y. (vypracovaný pre inú vlastníčku W.. E. V., vypracovaný v inom vyvlastňovacom konaní), ktorý mu bol známy z jeho úradnej činnosti. V konaní žalovaný nezohľadnil ani predložené porovnávacie tabuľky znaleckých posudkov, ani porovnávaciu tabuľku vypracovanú a poskytnutú NDS, a.s. obsahujúcu údaje o jednotkových všeobecných hodnotách pozemkov, za ktoré NDS, a.s. vykupovala pozemky pod diaľnicami a rýchlostnými cestami v iných porovnateľných lokalitách na Slovensku. Zo samotnej porovnávacej tabuľky vyplýva, že ide o prácu desiatok znalcov, pričom mnohé z nich sú viac ako 10 rokov staré, avšak už na prvý pohľad je zrejmé, že všeobecná hodnota pozemkov stanovená v ZP č. 8/2019 W.. T. T. je výrazne nižšia. Žalobkyňa má za to, že v tomto prípade teda zjavne nejde o „primeranú náhradu“ ako o nej hovorí zákon č. 282/2015 Z.z.
20. Takéto konanie žalovaného, keď v konaní nezohľadnil vyššie uvedené dôkazy je v rozpore s právnym poriadkom, čo vyplýva aj zo stanoviska Ministerstva dopravy a výstavby SR zo dňa 4.12.2018 označený ako „podnet na vykonanie dohľadu vo veci činnosti W.. W. B.“, kde okrem iného uviedol, že orgán verejnej
moci vedúci príslušné konanie je povinný hodnotiť znalecké úkony rovnako ako ostatné dôkazy, pričom zároveň odkázal na nález Ústavného súdu ČR z 30.4.2007 sp. Zn. III. ÚS 299/06. Žalovaný tak v konaní ale nekonal, pričom zo všetkých predložených dôkazov vyplýva, že obsahujú výrazne vyššiu stanovenú náhradu za vyvlastnené pozemky. Takýto postup žalovaného možno charakterizovať ako nerovnosť pred zákonom v správnom konaní, keď žalovaný konal v prospech NDS, a.s. na úkor žalobkyne.
21. Spoločnosť NDS, a.s. nepredložila žalobkyni žiadny návrh na dohodu, resp. Návrh zmluvy v zmysle aktualizovaného návrhu na vyvlastnenie pozemkov, ktorý NDS, a.s. predložila žalovanému listom č. 8169/13876/2019/30600/Va zo dňa 8.2.2019. Takéto konanie NDS, a.s. spočívajúce v nepredložení nového návrhu kúpnej zmluvy po predložení aktualizovaného návrhu žalobkyňou možno považovať za konanie v rozpore so zákonom č. 282/2015 Z. z.. Žalovaný bol informovaný aj po pokuse o zmier, ktorý žalobkyňa adresovala spoločnosti NDS, a.s. dňa 7.4.2019 s ponukou na odpredaj predmetných pozemkov, pričom predmetné podanie obsahovalo aj výzvu adresovanú žalovanému, aby sa pokúsil o zmierne vybavenie veci, na čo však žalovaný nikdy nereagoval.
22. Žalovaný v tomto konaní postupoval v zmysle zásady „Vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patrí bdelým), čo však žalobkyňa vníma ako snahu vylúčiť jej osobu spolu s jej splnomocneným zástupcom zo samotného konania a bránenia práva. Dosvedčuje to aj skutočnosť nedoručenia oznámenia o začatí vyvlastňovacieho konania.
23. Žalobkyňa má za to, že vyvlastnenie bolo realizované na základe chybného znaleckého posudku č. 8/2019 W.. T. T., nakoľko tam bola chybne stanovená všeobecná hodnota pozemkov, pretože nezodpovedá hodnote stavebných pozemkov v danej lokalite. Prevažná časť hodnotených parciel má v znaleckom posudku uvedenú nesprávnu fyzikálnu veličinu, keď na miesto plochy v m2 je uvedená jednotka plochy v hektároch (ha). Znalec pri vypracovaní posudku nepočítal s dôležitými faktormi ako to, že sa jedná o lokalita Y. ako celok leží podľa záväzného vládneho materiálu Koncepcia územného rozvoja Slovenska (KÚRS) v hlavnej sídelnej rozvojovej osi 1. stupňa. KÚRS predstavuje záväzný územný plán najvyššieho stupňa odo dňa 16.11.2011 kedy bol vydaný ako záväzný dokument nariadením vlády SR č. 461/2011 Z. z.. Znalec ďalej opomenul skutočnosť, že samotná lokalita pozemkov leží v blízkosti budúcej diaľničnej križovatky, diaľničnej trasy R7 Bratislava - Nové Zámky Lučenec, ktorej výstavba v súčasnosti trvá už niekoľko rokov. V posudku sa naopak znalec vyjadril, že blízkosť budúcej diaľničnej križovatky nemá nijaký vplyv na zvýšenie akéhokoľvek koeficientu, čo považuje žalobkyňa za irelevantné. Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že uvedené pozemky sú v blízkosti aj paneurópskych koridorov, čo taktiež je veľmi dôležitou charakteristikou hodnoteného pozemku. Uvedené však znalec nevzal do úvahy, naopak taktiež uviedol, že takéto medzinárodné paneurópske koridory nemajú vplyv na zvýšenie akéhokoľvek koeficientu.
24. Žalobkyňa namietala predpojatosť zamestnancov OU BB I.. K. D. a W.. I. C. v konaní č. OU-BB- OVBP2-2019-002277:SD. Vo svojich námietkach zaujatosti oboch zamestnancov zo dňa 27.03.2019 predložil veľmi pádne argumenty potvrdzujúce ich predpojatosť, avšak orgán verejnej správy na to neprihliadol a námietky ignoroval. Žalobkyňa dáva do pozornosti, že po rozhodnutí OU BB zo dňa 04.04.2019, v ktorom orgán verejnej správy rozhodol, že jeho zamestnanci nie sú predpojatí a po poučení obsiahnutom v danom rozhodnutí (v ktorom bolo uvedené, že voči rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie) žalovaný ako druhostupňový orgán rozhodujúci o odvolaní žalobkyne zo dňa 06.09.2019 a jeho doplnení č. 2 sa vôbec nevyjadril k odvolacím námietkam smerujúcim proti nevylúčeniu zamestnancov zo správneho konania. Žalovaný sa vôbec nezaoberal odvolaním žalobkyne o nevylúčení zamestnancov OU BB, ktoré urobila v rámci odvolania sa v konaní č. OU-BB-OVBP2-2019/002277:SD, pričom žalovaný k uvedenému uviedol len toľko, že skutočnosti namietané v doplnení č. 2 k odvolaniu sa týkajú prevažne iných konaní a preto sa k nim žalovaný vyjadrovať nebude. Žalobkyňa však nerozumie tomu aké iné konania mal žalovaný na mysli, keďže odvolanie bolo adresované len v tomto konkrétnom konaní. Žalobkyňa má za to, že podľa príslušnej legislatívy a poučenia uvedeného v rozhodnutí o nevylúčení zamestnancov OU BB bol žalovaný ako druhostupňový orgán povinný sa uvedeným odvolaním zaoberať, preto má žalobkyňa za to, že druhostupňový orgán zanedbal svoje povinnosti a konal protiprávne.
25. Vyššie uvedená predpojatosť zamestnancov vyplýva podľa žalobkyne aj z ústneho prejednania veci zo dňa 30.01.2018, pri ktorom boli mnohonásobne porušované práva žalobkyne a jej splnomocneného zástupcu. Na ústnom prejednaní im bolo odoberané slovo, nebolo im umožnené klásť otázky, nebolo
umožnené zástupcovi v plnom rozsahu objasniť stanoviská žalobkyne a taktiež mu nebolo umožnené podávať návrhy, či podieľať sa na tvorbe zápisnice. Predpojatosť vyššie uvedených zamestnancov OU BB bola namietaná aj na ústnom prerokovaní zo dňa 11. 06. 2019 a je zároveň obsahom zápisnice z ústneho prejednania.
26. Žalobkyňa upozornila na konflikt záujmov W.. W. B., ktorý ako jediná znalec bol oslovený OU BB a ako jediný dával odborné vyjadrenie k svojim vlastným posudkov č. 27/2016, 28/2016 a 92/2017. Zároveň upozornila na konflikt záujmov znalca W.. T. T., ktorý ako jediný znalec bol oslovený OU BB a ako jediný dával odborné vyjadrenie k svojmu vlastnému posudku č. X/XXXX.
27. Žalobkyňa preto s prihliadnutím na vyššie uvedené navrhuje, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva dopravy a výstavby SR, ktorým bolo zamietnuté odvolanie a potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica č. OU-BB-OVBP2-2019-002277:SD zo dňa 09.08.2019, ktorým boli vyvlastnené pre trvalý záber pozemkové nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, zároveň súčasne aj toto prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
28. Porovnaním oboch žalôb (obe podané v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení) súd mal preukázané: Vo veci 75S/17/2021 žalobkyňa žiada súdny prieskum prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, a to len v časti výroku o vyvlastňovacej náhrade. Vo veci 77S/1/2021 sa žalobkyňa domáha preskúmania druhostupňového rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby SR, ktoré rozhodovalo o odvolaní žalobkyne (smerujúcom aj proti výroku podľa § 13 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z., o ktorom žalovaný ako celku rozhodol) a v petite sa domáha zrušenia taktiež prvostupňového rozhodnutia. Žalobkyňa v oboch žalobách uplatňuje rovnaké námietky týkajúce sa nesprávnosti určenia všeobecnej hodnoty pozemkov a výšky vyvlastňovacej náhrady, nesprávnosi postupu prvostupňového orgánu spočívajúcom v nezohľadnení predložených znaleckých posudkov ako dôkazov, poukázala na nesprávnosti použitého znaleckého posudku znalca W.. T. T., nedodržanie základných zásad správneho konania (body 4 až 13 a body 15 až 23).
29. V správnej žalobe sp. zn. 77S/1/2021 okrem uvedeného namieta aj to, že druhostupňový orgán sa nevysporiadal dostatočne s odvolacími námietkami žalobkyne, tiež dodatočne predloženým znaleckým posudkom v odvolacom konaní ZP č. 43/2019 znalkyne W.. J. Y., ktorý si dala žalobkyňa vyhotoviť po vydaní prvostupňového rozhodnutia o vyvlastnení (v žalobe 75S/17/2021 to žalobkyňa namietla až v replike), že sa nezaoberal odvolacími námietkami, ktoré sa týkali predpojatosti zamestnancov prvostupňového orgánu, ktoré uplatnila v rámci odvolania (body 23 až 25).
30. Podľa § 98 ods. 1 písm. b) SSP; správny súd uznesením odmietne žalobu, ak o tej istej veci toho istého žalobcu už prebieha pred správnym súdom skôr začaté iné konanie.
31. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňou boli uplatnené v žalobe 77S/1/2021 rovnaké žalobné námietky týkajúce sa prvostupňového rozhodnutia, ako v neskôr začatom konaní sp. zn. 75S/17/2021, a preto existuje prekážka začatého konania, ako negatívna procesná podmienka konania. Súdny prieskum vo veci 77S/1/2021 (ako širší) v sebe subsumuje aj súdny prieskum v zmysle žaloby vo veci 75S/17/2021.
32. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z.; ak sú splnené podmienky vyvlastnenia ustanovené týmto zákonom, vyvlastňovací orgán rozhodne samostatnými výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe a o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady.
33. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z.; výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe vyvlastňovací orgán a) určí účel vyvlastnenia vo verejnom záujme, b) rozhodne o 1. prechode vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, 2. obmedzení vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe alebo
3. vzniku, obmedzení, alebo zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe potrebného na uskutočnenie stavby, alebo opatrenia vo verejnom záujme; opatrením vo verejnom záujme je opatrenie vydané na účel ochrany života, zdravia, bezpečnosti štátu, životného prostredia, nerastného bohatstva, jaskýň, podzemných vôd, prírodných liečivých zdrojov, vodných tokov, kultúrneho dedičstva, ako aj dokončených alebo nedokončených stavieb vo verejnom záujme. c) rozhodne o obmedzení alebo zániku práv tretích osôb, len ak by ďalší výkon týchto práv bránil alebo podstatne obmedzoval dosiahnutie účelu, na ktorý sa má vyvlastniť, d) rozhodne o rozšírení predmetu vyvlastnenia, ak je to odôvodnené podľa § 2 ods. 4 až 7, e) určí, v akej lehote a akým spôsobom je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemku alebo stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnila, f) rozhodne o námietkach účastníkov vyvlastňovacieho konania týkajúcich sa vyvlastnenia, ak boli uplatnené, g) rozhodne o povinnosti nahradiť trovy konania.
34. Podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 282/2015 Z. z.; výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací orgán určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu podľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)]; s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd.
35. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z.; na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 2 v odvolacom konaní je príslušné Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 2 písm. a). Zrušením výroku podľa § 13 ods. 2 stráca platnosť aj výrok podľa § 13 ods. 3.
36. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z. ; včas podané odvolanie proti výroku podľa § 13 ods. 3 nemá odkladný účinok. Na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 3 je príslušný súd. Žaloba, ktorou sa účastník konania domáha preskúmania výroku podľa § 13 ods. 3 v súdnom konaní, musí byť podaná v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení; zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
37. Z vyššie uvedenej právnej úpravy (§ 13 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z.) vyplýva, že v rozhodnutí o vyvlastnení vyvlastňovací orgán samostatnými výrokmi rozhodne o vyvlastnení práv k pozemku (§ 13 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z.) a samostatnými výrokmi o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady, vrátane odkázania vyvlastneného bez prerušenia konania na súd s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie (§ 13 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z.).
38. Z vyjadrenia právnej zástupkyne žalobkyne na pojednávaní vo veci 77S/1/2021 dňa 30.03.2022 vyplynulo, že namieta nesplnenie zákonných podmienok na vyvlastnenie podľa § 2 ods. 1 písm. c) a písm. d) zákona č. 282/2015 Z. z. teda, že vyvlastnenie nebolo uskutočnené za primeranú náhradu, tiež, že nebolo preukázané, že cieľ vyvlastnenia nebolo možné dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Uvedené vždy súvisí s výrokom o náhrade za vyvlastnenie. Právna zástupkyňa žalobkyne na tomto pojednávaní zdôraznila, že nenamieta, čo do účelu vyvlastnenia ako takého.
39. Správny súd má za to, že obidvomi žalobami sa žalobkyňa domáha ochrany pred nezákonnosťou spôsobenou rozhodnutím o náhrade za vyvlastnenie. Žalobkyňa neuplatnila námietky, čo do rozhodnutia o skutočnostiach taxatívne uvedených pod písmenami a) až g) ustanovenia § 13 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z. ani v administratívnom (odvolacom) konaní, keď nesúhlasila len s náhradou za vyvlastnenie a s postupom orgánu verejnej správy pri dokazovaní ohľadom určenia primeranej náhrady, ktorá jej patrí (§ 4 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z.), zisťovania všeobecnej hodnoty pozemkov podľa znaleckého posudku (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 282/20215 Z. z.), ktorá je podkladom na učenie náhrady (§ 4 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z.), ako aj s postupom pred prijatím záveru, že cieľ vyvlastnenia nebolo možné dosiahnuť dohodou, pričom tvrdila, že došlo k porušeniu základných zásad správneho konania, ako aj to, že rozhodovali zaujatí zamestnanci úradu (len v žalobe 77S/1/2021).
40. Akékoľvek pochybnosti o povahe žaloby žalobkyne 75S/17/2021 boli rozptýlené rozhodnutím kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR, ktorý v uznesení sp. zn. 1KO/13/2020 zo dňa 25.11.2020
ustálil, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, a teda ochrany subjektívneho práva v súvislosti s vydaním rozhodnutia žalovaného ako orgánu verejnej správy a prvostupňového správneho orgánu vo veci vyvlastnenia a určenia vyvlastňovacej náhrady, a teda sa v danom prípade nejedná o žalobu podľa § 137 CSP, ktorou by sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že priznaná náhrada je neprimerane nízka a priznal jej vyššiu náhradu za vyvlastnenie,...bod 13.
41. Aj vo vyvlastňovacom konaní sa uplatňuje zásada dvojinštančného konania. Z ustanovenia § 14 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z. jednoznačne vyplýva prípustnosť odvolania aj proti výroku podľa § 13 ods. 3, podanie ktorého však nemá odkladný účinok. Právna úprava sleduje eliminovať zdržiavanie realizácie verejnoprospešných stavieb, pokiaľ zostala z pohľadu vyvlastnených sporná len otázka náhrady za vyvlastnenie. Náhradu za vyvlastnenie poskytne vyvlastniteľ jednorázovo, a to spôsobom určeným v rozhodnutí a v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak (§ 6 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z.). V danom prípade bola žalobkyni poskytnutá náhrada vo výške XXXX,XX EUR dňa 17.01.2020. Teda otázka náhrady za vyvlastnenie má samostatný právny režim. V zmysle zákona č. 282/2015 Z. z. žalobkyni ako vyvlastnenej patrí primeraná náhrada, ktorou je všeobecná hodnota pozemkov určená znaleckým posudkom, s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie bola žalobkyňa odkázaná na súd. Pokiaľ by bolo vyvlastnenie ako také zrušené, má vyvlastniteľ nárok na vrátenie poskytnutej náhrady a v prípade sporu o tomto nároku a o jeho výške by rozhodoval súd v zmysle ustanovenia § 17 ods. 7 zákona č. 282/2015 Z. z.
42. Odvolací orgán Ministerstvo dopravy a výstavby SR posudzoval v odvolacom konaní aj odvolacie dôvody, čo do výrokov § 13 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z. Postupoval správne, rešpektujúc základné zásady správneho konania, keďže zo žiadneho ustanovenia zákona č. 282/2015 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 01.07.2016 (rovnako ako zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý už nepozná rozhodovanie správneho súdu o odvolaniach proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy), ani zo Správneho poriadku nevyplýva, že by odvolanie nebolo proti rozhodnutiu v tejto časti prípustné. Zákon iba upravuje, že podanie odvolania v takomto prípade nemá odkladný účinok.
43. V danom prípade prebehlo riadne odvolacie konanie proti prvostupňovému rozhodnutiu ako celku, teda proti výroku o vyvlastnení a aj proti výroku o náhrade za vyvlastnenie, a preto bolo namieste namietať proti rozhodnutiu žalovaného Ministerstva dopravy a výstavby SR, k čomu aj došlo žalobou, o ktorej vedie správny súd konanie pod sp. zn. 77S/1/2021. Žaloba 75S/17/2021 nie je realizovaním odkázania žalobkyne domáhať sa vyššej náhrady na súde v zmysle § 13 ods. 3 písm. a) posledná veta, časť za bodkočiarkou, správny súd preto vedie dve konania na základe dvoch správnych žalôb v rovnakej veci. Niet žiadneho logického dôvodu, aby správny súd v dvoch samostatných konaniach, na základe dvoch správnych žalôb posudzoval tie isté žalobné body. Preto správny súd aplikujúc § 98 ods. 1 písm. b) SSP žalobu 75S/17/2021 odmietol, o ktorej začalo konanie neskôr, nakoľko konanie 77S/1/2021 predstavuje prekážku ďalšieho postupu pre konanie 75S/17/2021. Poznamenáva pritom, že o žalobe 77S/1/2021 bolo rozhodnuté po jej prejednaní v rozsahu žalobných bodov na pojednávaní dňa 30.03.2022, keď žaloba bola ako nedôvodná zamietnutá, avšak konanie o nej ešte nie je právoplatne skončené, takže správny súd neodmietol žalobu pre prekážku res iudicata (§ 98 ods. 1 písm. a) SSP), ale z dôvodu litispedencie.
44. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP podľa výsledku konania tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Uznesenie nadobúda právoplatnosť jeho doručením.
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP), v potrebnom vyhotovení.
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci