Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/163/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobkyne J. T., nar. X.X.XXXX, bytom A. M. F. XXX, zastúpenej splnomocnencom Gabrielou Dovalovou, nar. 8.5.1956, bytom Gemerská 1775/3, Žilina, proti žalovanému Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti právneho úkonu a zaplatenie sumy 3.745,50 € titulom bezdôvodného obohatenia a finančného zadosťučinenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 12.3.2018 č.k. 5Csp 280/2017-118

rozhodol:

P o t v r d z u j e II. výrok rozsudku o povinnosti žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2.745,50 eur.

Z r u š u j e I. a III. výrok rozsudku o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a primeranom finančnom zadosťučinení a súvisiaci IV. výrok o trovách konania a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Michalovce (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví I. výrokom určil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 23.5.2012 uzavretej stranami sporu, II. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.745,50 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia a III. výrokom povinnosť zaplatiť žalobkyni ako spotrebiteľke primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.000 €, IV. výrokom rozhodol o trovách konania, ktoré nepriznal žiadnej strane sporu.

2. Vyhovel tak v celom rozsahu návrhu žalobkyne, ktorá finančné nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 900302163 uzavretej stranami sporu dňa 23.5.2012 odôvodňovala neplatnosťou, bezúročnosťou, bezpoplatkovosťou zmluvy tvrdiac existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Žalobkyňa tiež poukazovala na absenciu údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a neprimerane vysoký administratívny poplatok predstavujúci 2/3 z hodnoty poskytnutej istiny, ktorý sa vzťahuje na neurčitý predmet plnenia, za ktorý má povinnosť tento administratívny poplatok uhradiť. Ďalej dôvodila, že v zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok dlhu na splátku istinu, splátku úrokov a poplatkov, absentuje údaj o konečnej splatnosti dlhu, pretože v zmluve je uvedený len počet splátok, z ktorých všetkých dôvodov sa zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov. V časti nároku na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, žalobkyňa odôvodňovala naliehavý právny záujem tým, že žalovaný stratí oprávnenie na využitie tohto zabezpečovacieho inštitútu, ktorý má povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože žalovaný je oprávnený požadovať zrážky zo mzdy žalobkyne aj vo vzťahu k záväzkom, ktoré vyplývajú z neprijateľných podmienok. Žalobkyňa zdôrazňovala, že podľa zmluvy jej mala byť poskytnutá suma vo výške 1.100 €, v skutočnosti je však bolo vyplatené peňažné plnenie iba

v hodnote 944 €. Sumu 156 € si žalovaný započítal na plnenie z inej zmluvy bez dohody so žalobkyňou, pričom žalovanému uhradila už 3.689,50 €.

3. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.5.2012, v ktorej bola uvedená výška poskytnutej sumy 1.100 €, ktorú sa žalobkyňa zaviazala vrátiť v sume zvýšenej o príslušný poplatok 964 € t.j. v celkovej výške 2.064 €, v 12-ich splátkach v hodnote 172 € mesačne počnúc 2.7.2012. Právne vec posudzoval podľa ust. § 9, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej „zákon o spotrebiteľských úveroch“ ), podľa §39, §40, §52, §53, §54, § 451 a §457 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“) a § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Súd prvej inštancie prijal záver, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá so žalobkyňou je bezúročná a bez poplatkov, pretože neobsahuje zákonom o spotrebiteľských úveroch vyžadovanú povinnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f/, a to údaj o konečnej splatnosti úveru, keď nie je postačujúce len uvedenie počtu a výšky splátok, ďalej údaj podľa v § 9 ods. 2 písm. l/ (v čase uzavretia zmluvy písmeno „k“) o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keďže v zmluve musí byť uvedená nielen sumárna suma splátky, ale aj jej rozčlenenie na jednotlivé časti, a to na výšku istiny, výšku úrokov a iných poplatkov, ďalej náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ (v čase uzavretia zmluvy písmeno „j“) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to je údaj o hodnote RPMN a napokon údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ktorá podľa prepočtu súdu zodpovedala výške 87,62% ročne. K obrane žalovaného, ktorý tvrdil, že v zmluve je uvedená RPMN v hodnote 262,09%, a ktorý považoval za dostačujúce, že ostatné údaje sú upravené v prílohe k zmluve o úvere označenej ako „štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere“ obsahujúce jednoznačne vymedzený termín konečnej splatnosti úveru, dobu trvania úveru, celkovú čiastku, úrokovú sadzbu 32 % ročne, hodnotu priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov 40,87 %, súd prvej inštancie uviedol, že v spotrebiteľskej zmluve uzavretej so žalovanou nie je žiaden odkaz na tieto štandardné informácie, pričom zákon neumožňuje uvádzanie údajov v inej samostatnej zmluve, tieto musia byť obsiahnuté priamo v spotrebiteľskej zmluvy, z ktorej nárok veriteľovi vzniká. Navyše nie je vôbec zrejmé, či žalobkyni bola listina doručená, a či jej obsah bol známy v čase uzatvárania zmluvy. Zdôraznil, že napriek tvrdeniam žalovaného, v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa nenachádza žiaden údaj o tom, že ročná percentuálna miera nákladov má zodpovedať hodnote 262,09 %. Spôsob vymedzenia nároku na odplatu žalovaného upravenú v zmluve vo forme poplatku, ktorý mal zahrňovať podľa čl. 10 Všeobecných podmienok vzťahujúcich sa k úverovej zmluve, v rozsahu 1/3-iny úrok a v 2/3-inách náklady za vypracovanie a uzavretie zmluvy, súd prvej inštancie považoval za snahu o zahmlievanie skutočnej výšky úrokov, ako aj administratívnych nákladov, ktorý nedostatok nebolo možné napraviť ani odkazom na štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere.

4. Majúc za nesporne zistené, že žalobkyni bola poskytnutá čiastka 944 €, pričom žalovanému uhradila 3.189,50 €, z dôvodu vyhodnotenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako bezúročnej a bez poplatkov, uložil žalovanému povinnosť na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.745,50 € podľa § 451, § 457 OZ, ktoré vzniklo prijatím plnenia na strane žalovaného nad rámec poskytnutej finančnej čiastky.

5. Priznané finančné zadosťučinenie v sume 1.000 € súd prvej inštancie odôvodnil citáciou § 3 ods. 5 zákona č. 250/07 o ochrane spotrebiteľa uvádzajúc, že výška primeraného finančného zadosťučinenia má plniť funkciu satisfakčnú i funkciu sankčnú, aby to odradilo dodávateľa od nekalého konania, a súčasne ju treba chápať ako odmenu pre spotrebiteľa za to, že sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom, benefitom ktorého konania má byť to, že sa dodávateľ už nedopustí postihovaného konania voči ďalším spotrebiteľom. Súd prvej inštancie konštatoval, že ak má mať primerané finančné zadosťučinenie dostatočný satisfakčný účinok a zároveň výchovný, jeho výška musí byť primeraná vo vzťahu k obom týmto subjektom, čo podľa jeho názoru požadovaná suma 1.000 € spĺňa.

6. Výrok o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy vyvodil súd prvej inštancie z § 39 Občianskeho zákonníka, prijmúc záver, že táto dohoda je neplatná lebo odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom, pretože výkon zrážok zo mzdy jednoznačne závisí od vôle veriteľa, ktorý ju realizuje bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Aj keď žalobkyňa uhradila už 3.689,50 €, naďalej by mala podľa tvrdení žalovaného ešte doplácať sumu do výšky 4.292,12 €, čo je absolútne v rozpore so zásadami poctivého obchodu i v nepomere s poskytnutou sumou. Nestotožnil sa s obranou žalovaného, že na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nie je daný naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, k čomu súd prvej inštancie uviedol, že aj keď prijatím Civilného sporového poriadku nastala

zmena oproti pôvodnej úprave obsiahnutej v § 80 Občianskeho súdneho poriadku, je takýto výrok o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy možný, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, kde sa vyžaduje ochrana spotrebiteľa.

7. O trovách konania rozhodol aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku založenom na procesnom úspechu v spore s tým, že úspešná žalobkyňa náhradu trov nežiadala a žalovanému ako neúspešnej strane sporu náhrada trov nepatrí.

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov vymedzených § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), teda, že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorá spočívala v nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne ho zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.

9. Žalovaný argumentoval, že pokiaľ podľa predchádzajúcej právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku (ďalej „OSP“) účinnej do 30.6.2016 bolo možné konať o neplatnosť zmluvy podľa § 80 písm. c/ OSP, tak v zmysle právnej úpravy účinnej od 1.7.2016 podľa § 137 písm. c/ možno konať len o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, okrem prípadu, ak takýto záujem vyplýva z osobitného predpisu a podľa § 137 písm. d/ možno konať o určení právnej skutočnosti, len ak to vyplýva z osobitného predpisu. Zmluvy a iné právne úkony, sú právnymi skutočnosťami podľa § 2 ods. 1 OZ, teda konanie o ich platnosť či neplatnosť znamená konanie o právnych skutočnostiach. Podľa § 137 písm. d/ sú v zásade určovacie žaloby o určení právnej skutočnosti, teda neplatnosti zmlúv neprípustné, s výnimkou, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa sa žalobou z 9.11.2017 domáhala určenia neplatnosti zmluvy t.j. určenia neplatnosti právnej skutočnosti, nie určenia, či tu právo je alebo nie je, pričom právo na právo na podanie žaloby o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy nevyplýva z právneho predpisu. Z uvedených dôvodov mal preto súd žalobu zamietnuť ako procesne neprípustnú. K samotnej dohode o zrážkach zo mzdy zdôraznil, že táto bola uzavretá platne, na samostatnej listine, v súlade s ustanoveniami o zabezpečovacích inštitútoch podľa § 551 OZ, ktorá forma zabezpečenia nie je v spotrebiteľských zmluvách vylúčená. Vyplnením dohody o zrážkach zo mzdy mal možnosť klient dohodu individuálne vyjednať, nešlo iba o formulárovú listinu.

10. Žalovaný nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, poukazujúc na jej znenie, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 1.100 € s povinnosťou vrátiť ho zvýšený o príslušný poplatok 964 €, teda v celkovej čiastke 2.064 € v 12 splátkach po 172 € mesačne odo dňa 20.7.2012, keď bol zrejmý čas splatnosti záväzku, počet splátok aj výška splátky. Opätovne odkázal na listinu „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“, ktorá mala byť prílohou k zmluve, a v ktorej je uvedená hodnota priemernej RPMN 43,87 %, dátum konečnej splatnosti úveru. Zopakoval, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov 262,09 % bola uvedená priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretou so žalovanou. Poukázal tiež na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Home Credit, a. s. proti B. Q. C-42/15 o tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, nie je nevyhnutné, aby uvádzala splatnosť splátok s odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ je možné nepochybne identifikovať dátumy splatnosti splátok, a nevyžaduje sa spresnenie, aká časť každej splátky bude započítaná na istinu, a aká na poplatky a úroky z istiny s tým, že ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti vyžadované čl. 10 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice rady 87/102/ EHS (ďalej smernica) zmluva sa bude považovať za zmluvu bez úrokov a poplatkov len v prípade, ak ide o také okolnosti, neuvedenie ktorých môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. V časti nároku na odplatu - poplatok, rovnako zopakoval obranu uplatnenú v konaní pred súdom prvej inštancie založenú na tvrdení, že dojednanie odplaty bolo prípustné, jej výška bola regulovaná § 53 ods. 6 do tej miery, že výška odplaty nesmela podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu v obdobných prípadoch, pričom je logické, že u nebankových subjektov znášajúcich vyššie podnikateľské riziko ako banky, sú aj úroky vyššie ako obvyklé bankové úroky. Žalobkyňa v čase uzavretia zmluvy sumu odplaty nenamietala ani od zmluvy z neodstúpila.

11. Voči súdom priznanému nároku titulom primeraného finančného zadosťučinenia namietal z dôvodov, že tento nárok nebol žiadnym relevantným spôsobom zdôvodnený žalobcom v žalobe, a nie je odôvodnený ani v rozhodnutí súdu, pretože nie je možné zistiť na základe akých kritérií bola suma vo výške 1.000 € priznaná. Žalovaný považoval žalobkyňou uplatnené právo za svojvoľne a bezúspešné, keď neoznačila podstatné skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci, neuviedla aké porušenia práv, či povinnosti tento nárok zakladajú, a tiež netvrdila ani nepreukázala, aby jej vznikla akákoľvek ujma, ktorá by priznanie finančného zadosťučinenia odôvodňovala.

12. Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu danom § 379 a § 380 z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a prijal záver, že odvolanie žalovaného je v časti dôvodné.

14. Rozsudok bol ako vecne správny potvrdený v II. vyhovujúcom výroku, ktorým bola priznané žalobkyni titulom vydania bezdôvodného obohatenia suma 2.745,50 €. V zostávajúcich výrokoch súd konštatoval opodstatnenosť podaného odvolania, v ktorom rozsahu bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19.7.2018 o 10.20 hod., miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP, § 385 ods. 1 a contrario dňa 13.7.2018.

15. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného na zaplatenie sumy 2.745,50 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia je založené na konštatovaní bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy uzavretej so žalovanou dňa 23.5.2012 pod č. XXXXXXXXX. Aj keď rozhodnutie súdu je nesprávne v otázke absencie obsahových náležitostí zmluvy týkajúcich sa údajov o konečnej splatnosti úveru a potrebe členenia splátky podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodov, že záver o tom, že veriteľovi nevzniklo právo na úroky a poplatky z uvedenej zmluvy je založený tiež na konštatovaní absencii údajov o úrokovej sadzbe, RPMN, priemernej RPMN a nepoctivom konaní žalobcu pri úprave odplaty v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V tomto smere záver súdu, že žalobcovi patrí zo zmluvy nárok na vrátenie len toho, čo žalobkyni poskytol, zodpovedá skutkovým zisteniam založeným na správnom vyhodnotení dôkazov a správnom právnom posúdení veci, ktoré závery sú aj zrozumiteľne a obsahovo preskúmateľným spôsobom uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku.

16. Pokiaľ ide o pochybenia súdu pri hodnotení toho, či posudzovaná zmluva obsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a § 9 ods.2 písm. k/ citovaného zákona tj. výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia, tak z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nevyplývajú žiadne argumenty, na ktorých založil svoje konštatovanie, že tieto náležitosti v zmluve chýbajú. Podľa obsahu zmluvy, tak ako je uvedený aj v rozhodnutí súdu prvej inštancie, je zrejmé, že bol dohodnutý konkrétny počet splátok 12 vo výške 172 € so splatnosťou prvej splátky dňa 2.7.2012, pričom súčasne žalobkyňa priložila aj splátkový kalendár s rozpisom konkrétneho termínu splatnosti každej zo splátok, kde posledná splátka je splatná 2.6.2013. I bez uvedeného splátkového kalendára, je tak možné bez akýchkoľvek pochybností určiť počiatok i koniec splácania dlhu ako aj výšku mesačnej splátky. Zo znenia § 9 ods.2 písm. k/ (aktuálne písmeno „l“) zákona o spotrebiteľských úveroch výslovne nevyplývala požiadavka, aby zmluva obsahovala aj rozčlenenie splátky na jednotlivé zložky, a takýto záver nemožno vyvodiť ani v spojitosti s obsahom dôvodovej správy k uvedenému zákonu, ktorý je svojim obsahom úplnou transpozíciou Smernice Rady Európskeho parlamentu 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS (ďalej „Smernica“). Dôvodová správa len konštatuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov tak, aby bol spotrebiteľ zrozumiteľne informovaný, v akej výške a ako dlho je povinný si plniť svoje povinnosti. Nemožno tiež vyhodnotiť ako absentujúci termín konečnej splatnosti úveru, ak tento je z obsahu zmluvy bez všetkých pochybností jednoznačne identifikovateľný a to počtom splátok a splatnosťou prvej splátky. K uvedenému sa jednoznačne vyjadril aj SDEÚ vo svojom rozhodnutí C-42/2015, keď prijal stanovisko

že čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice (ktorá je predmetom inkorporácie Zákona o spotrebiteľských úveroch) sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby sa uvádzala splatnosť každej splátky odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou dátumy splátok identifikovať. K ďalšej argumentácii týkajúcej sa náležitosti zmlúv, čo do splatnosti členenia splátok a termínov splatnosti odvolací súd odkazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.2.2018 sp.zn. 3Cdo/146/2017 a sp.zn. 3Cdo/56/2018 zo dňa 17.4.2018.

17. Nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie v otázke absencie náležitosti splátok a uvedenia termínu splatnosti splátok a celkového dlhu, nemala v konečnom dôsledku vplyv na správny záver súdu prvej inštancie, pokiaľ konštatoval existenciu ďalších dôvodov, pre ktorý je spotrebiteľský úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov.

18. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2 písm. i/, j/ citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

19. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

20. Vychádzajúc z obsahu zmluvy, ktorá je súčasťou súdneho spisu (č.l. 14), táto neobsahuje žiadne údaje o uplatňovanej úrokovej sadzbe ani údaje RPMN, či priemernej RPMN, vymedzená je len povinnosť žalobkyne v postavení dlžníčky vrátiť úver 1.100 € zvýšený o príslušný poplatok 964 €. To predstavuje na obdobie 12 mesiacov 87%-tné navýšenie požičanej finančnej čiastky. Skutkové zistenia súdu, že v zmluve chýbajú povinné náležitosti vyžadované v písomnej zmluve o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods.2 písm. i./, j/ sú správne, z ktorých dôvodov sa takýto úver považoval už v čase uzavretia zmluvy za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods.1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Tak zákon o spotrebiteľských úveroch ako aj Smernica, ktorej obsah bol transponovaný vnútroštátneho práva, vytvorili legislatívny rámec, ktorý mal zabezpečiť prehľadné podnikanie na finančnom trhu a dodržiavanie ustanovení na ochranu spotrebiteľa v tejto oblasti podnikania tak, aby nedošlo k zneužívaniu neznalosti, dobromyseľnosti, či konaniu v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva predložená žalobkyňou však svedčí o opaku a nasvedčuje nepoctivým zámerom žalovaného. Napriek tomu, že dohoda o odplate pri finančných pôžičkách je založená predovšetkým na súkromnej dohode dodávateľa a spotrebiteľa, nesmie jej obsah už na prvý pohľad vzbudzovať dojem, že jediným zámerom veriteľa bola snaha o obchádzanie zákona a zneužitie jeho dominantného postavenia vyplývajúceho z pozície subjektu, ktorý disponuje finančnými prostriedkami požadovaných druhou zmluvnou stranou. Suma odplaty vyplývajúca z preskúmavanej zmluvy, ktorá predstavuje takmer 100% navýšenie požičaných finančných prostriedkov, je zjavne odporujúca princípom dobrých mravov i poctivého obchodného styku, keď neprimerane vybočuje z obvyklých úrokových sadzieb na finančnom trhu. Fakt, že v zmluve nie sú výslovne uvedené údaje o úrokovej sadzbe a RPMN, len posilňuje dojem, že snahou veriteľa bolo zneužiť nedostatok finančnej a právnej gramotnosti na strane žalobkyne-spotrebiteľky.

21. Na konštatovaní, že tieto údaje v zmluve skutočne absentujú, nič nemení ani obrana žalovaného že údaje o úrokovej sadzbe mali byť obsahom listiny „Štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere“. Z dôvodu absencie podpisu zmluvných strán sporu na uvedenej listine, nie sú splnené podmienky

písomnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a súčasne takýmto spôsobom formulovanú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej podstatná náležitosť právneho úkonu sa nachádza na samostatnej od zmluvy oddelenej listine, nie je možné vyhodnotiť inak ako neplatný úkon z dôvodu snahy o obchádzanie zákona. Odvolací súd konštatuje, že uvedená listina „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“ nanajvýš dokumentuje plnenie povinností veriteľa o poskytovaní informácií pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, nenahrádza však samotnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

22. V časti, v ktorej súd prvej inštancie prijal záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy uzavretej so žalobkyňou vychádzajúc z absencie úrokovej sadzby a RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere, tak nemožno súdu prvej inštancie vytknúť existenciu odvolacích dôvodov vytýkaných odvolateľom. Vo výrokoch, ktorými súd prvej inštancie konštatoval neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a priznal žalobkyni nárok na primerané finančné zadosťučinenie, však odvolacie dôvody namietané žalovaným bolo naplnené, pretože odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nedáva zrozumiteľnú a jednoznačnú odpoveď akými právnymi úvahami sa riadil pri posudzovaní dôvodnosti nároku uplatneného žalobou, čím založil nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia.

23. Dohoda o zrážkach zo mzdy, je právnym úkonom, ktorý z hľadiska teórie práva je považovaný za právnu skutočnosť. Otázka prípustnosti uvedenej žaloby preto musí byť posudzovaná podľa § 137 písm. d) CSP, ktoré ustanovenie ako predpoklad prípustnosti takejto žaloby predpokladá, že toto oprávnenie žalobca vyvodzuje z osobitného predpisu. Takýmto osobitným predpisom nie sú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka vzťahujúce sa na právne úkony, a nie je možné vysloviť neplatnosť, či domáhať sa určenia neplatnosti iba poukazom na ne. Nejedná sa svojou povahou a ani o iný druh žaloby, ktorý je prípustný vtedy, ak by sa ochrany práv žalobca nemohol domôcť niektorou zo žalôb vymenovaných v § 137 písm. a) až d) CSP, kedy by mohlo dôjsť k odopretiu spravodlivosti, čo princípy právneho poriadku nepripúšťajú. Z tvrdení vymedzených žalobkyňou a ani z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nemožno vyvodiť akým spôsobom vyhodnotil prípustnosť žaloby z uvedených hľadísk, keď len všeobecne konštatoval, že súdna prax pripúšťa v konaniach s ochranou spotrebiteľa takýto druh žalôb. Súd prvej inštancie sa však žiadnym spôsobom nevysporiadal so zmenou procesnoprávnej úpravy a pokiaľ mal za to, že sa jedná o iný (ďalší) druh žaloby, než demonštratívne vymenované druhy v § 137 a) až d) CSP, nijako neodôvodnil z čoho taký záver plynie, teda, z čoho vyplýva, že žalobkyňa sa nemôže domáhať ochrany svojich práv takou formou žalobného petitu, ktoré § 137 predpokladá. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že nová procesná právna úprava umožňuje poskytnúť ochranu formou nariadenia predbežného opatrenia akého sa dovolávala aj žalobkyňa v konaní, aj bez časového obmedzenia, či viazanosti na základný súdny spor, ak by takýmto predbežným opatrením bolo možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Žalobkyňa nijako neodôvodňovala a ani súd prvej inštancie sa nevyjadril k tomu, prečo by len samotné rozhodnutie o zdržaní sa výkonu zrážok bez väzby na konanie vo veci samej, či nejakú súdom ustanovenú lehotu nemalo priniesť rovnaké účinky ako dovolávanie sa neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy procesne neprípustnou žalobou. Nie je tiež vylúčené, aby sa žalobkyňa v zhode s aktuálnou právnou úpravou vyplývajúcou z ust. § 137 písm. c) dovolávala určenia svojich práv, či naopak neexistencie práv žalovaného vyplývajúce z tejto dohody o zrážkach zo mzdy, pokiaľ na takomto určení preukáže právny záujem. Nemožno vopred vylúčiť ani prípustnosť preskúmavania neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy súdom ex offo, a vyslovenia jej neplatnosti z titulu neprijateľných zmluvných podmienok. Avšak k uvedeným okolnostiam sa musí vyjadriť súd prvej inštancie v odôvodnení, s vymedzením zrozumiteľných dôvodov, na základe ktorých by dohodu vyhotovenú na samostatnom liste považoval za neprijateľnú a teda neplatnú obchodnú podmienku, k čomu sa však nenachádzajú v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie žiadne skutkové zistenia ani ich právne zhodnotenie.

24. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie tiež nemožno zistiť, na akých skutkových zisteniach o porušení práv spotrebiteľa, či povinnosti dodávateľa založil svoje rozhodnutie o priznaní sumy 1000€ titulom finančného zadosťučinenia pre žalobkyňu, nakoľko výrok rozhodnutia súd odôvodnil len citáciou zákona a všeobecnými princípy, na ktorých sa finančné zadosťučinenie zakladá. To by bolo prípustné len v prípadoch, ak by zákon vymedzoval sumu finančného zadosťučinenia jednou paušálnou sumou, bez ohľadu na individuálnosť každej veci. Takáto koncepciu však zákonná úprava priznávania finančného zadosťučinenia nemá. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej

týmto zákonom alebo osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle vyššie citovaného treba rozumieť aj úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti určenej na ochranu spotrebiteľov ako napr. nároku na náhradu škody na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (viď uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Priznaná výška zadosťučinenia tak zjavne musí odrážať význam povinnosti porušenej zodpovedným subjektom, rozsah porušených povinností, konkrétne okolnosti prípadu spočívajúce v správaní zmluvných strán, a aj keď vznik ujmy nie je predpokladom priznania primeraného zadosťučinenia pre objektívnosť stanovenia odškodnenia je potrebné prihliadnuť tiež na ujmu, ktorá spotrebiteľovi porušením vznikla, či vzniknúť mohla. Pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, je totiž významné aj to, či v dôsledku konania dodávateľa, ktorý porušil ustanovenia zákona na ochranu spotrebiteľa, došlo k zásahu do práva na bývanie spotrebiteľa, alebo k menej závažnému ovplyvneniu jeho osobných pomerov. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, čo bolo predmetom posudzovania a jeho úvah o tom, že sumu 1.000 € možno považovať za primeranú. Všetky vyššie zmienené skutočnosti musia byť predmetom právneho zhodnotenia súdom pri priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, lebo len také môže byť preskúmateľné v opravnom konaní. Len na základe komplexného vyhodnotenia okolností, ktoré viedli k vzniku sporného zmluvného vzťahu, pri ktorom malo dôjsť k porušeniu práv spotrebiteľa resp. povinností dodávateľa, je zabezpečená taká ochrana strán sporu, ktorá zodpovedá zásadám spravodlivého súdneho procesu, napomína spotrebiteľa k obozretnosti a vedie dodávateľa k dodržiavaniu zásad poctivého obchodného styku.

25. Po vrátení veci sa súd prvej inštancie bude riadiť vyššie uvedeným právnym posúdením odvolacieho súdu, keď prvotne sa zameria na posúdenie procesnej prípustnosti žaloby o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a pokiaľ ustáli, že na strane žalobkyne existuje oprávnenie vyvodené buď z osobitných právnych predpisov, či princípov procesného a hmotného práva, tieto zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom v odôvodnení rozhodnutia uvedie. Rovnako tak, ak dospeje k záveru, že na strane žalobkyne vzniklo právo na primerané finančné zadosťučinenia, toto so zreteľom na všetky skôr zmienené skutočnosti riadne odôvodní tak, aby jeho rozhodnutie bolo nielen zrozumiteľným pre strany sporu, ale pre prípad opravného prostriedku aj spôsobilým predmetom odvolacieho prieskumu v opravnom konaní. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách celého konania vrátane trov odvolacieho konania v zhode s § 396 ods. 1 a § 262 CSP.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .