Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoE/38/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnej: C. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX K. D., o vymoženie pohľadávky v sume 908,18 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 8Er/125/2006-9 zo dňa 13.09.2013 a proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 8Er/125/2006-114 zo dňa 06.02.2018 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 8Er/125/2006-9 zo dňa 13.09.2013 p o t v r d z u j e.

II. Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

III. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 8Er/125/2006-114 zo dňa 06.02.2018 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

IV. Povinnej voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 8Er/125/2006-9 zo dňa 13.09.2013 exekúciu vedenú pod sp. zn. 8Er/125/2006 u súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Cipára, Exekútorský úrad Vazovova 9, Bratislava, pod EX 158/2006 vyhlásil za neprípustnú a konanie zastavil. O náhrade trov exekúcie súdneho exekútora si vymienil, že o nich rozhodne v osobitnom uznesení. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na obsah ustanovení § 103 Občianskeho súdneho poriadku, § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 22 ods. 2, § 31 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že súd prvej inštancie dňa 21.02.2006 udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Vladimírovi Cipárovi, na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica N 4346/2005, NZ 41953/2005 spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom v Bratislave dňa 10.09.2005. Vzhľadom na to, že exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania skúmať ex offo, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takého konania, súd preskúmal exekučný titul. Považoval za preukázané, že oprávnený s povinnou uzavrel dňa 04.03.2005 zmluvu o úvere, v rámci ktorej poskytol veriteľ (oprávnený) povinnej úver v sume 14.000,- Sk a povinná (dlžník) sa zaviazala oprávnenému zaplatiť sumu zvýšenú o príslušný poplatok v celkovej výške 27.360,- Sk. Zároveň preskúmaním predmetnej zmluvy bolo zistené, že jej súčasťou je splnomocnenie, ktorým povinná splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jej mene uznal jej záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia. Keďže povinná svoj záväzok zo zmluvy o úvere nesplnila riadne a včas, dňa 10.09.2005

došlo k spísaniu notárskej zápisnice, kde za povinnú konal a zápisnicu podpísal Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý vyhlásil, že dlh uznáva v celkovej výške 31.593,- Sk, z ktorej sumy predstavuje poskytnutý úver a poplatok sumu vo výške 27.360,- Sk. Zároveň v mene povinnej vyhlásil, že dlh spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy od 27.04.2005 splatí v lehote do 12.10.2005, pričom v prípade neuhradenia súhlasil s exekúciou, resp. s tým, aby bola predmetná notárska zápisnica použitá ako exekučný titul. Súd prvej inštancie sa prednostne zaoberal najmä tým, či je splnomocnenie platným právnym úkonom a či uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v notárskej zápisnici je možné kvalifikovať ako platný právny úkon. V tomto smere konštatoval, že splnomocnenie, ktoré bolo udelené povinnou v zmluve o úvere je koncipované široko a všeobecne a je obsiahnuté v už vopred pripravenej formulárovej zmluve, pričom povinná sa podpisom zmluvy vopred vzdala svojich práv (ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti) namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Poukázal na to, že povinnej bolo už v čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku "uznaného" dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Zastal názor, že ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohla povinná realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie, potom ani nemohol byť Mgr. Tomáš Kušnír platne splnomocnený na takéto právo. V tomto smere poukázal na ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a na rozpor záujmov povinnej a "ním zvoleného" zástupcu, ktorého konkrétne meno bolo zakomponované v predtlači vopred pripravenej zmluvy o úvere. Právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, spôsobia absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.

2. Pokiaľ teda plnomocenstvo nebolo platne udelené, nemohli z neskorších právnych úkonov, ktoré uskutočnil takto "splnomocnený zástupca" v mene splnomocniteľa, nadobudnúť právne účinky pre osobu, v mene ktorej "konal". Predložená notárska zápisnica tak nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (správne exekúciu).

3. Proti tomuto uzneseniu č. k. 8Er/125/2006-9 zo dňa 13.09.2013 podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, rozhodoval nad rámec právomoci, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený podal odvolanie najmä pre odňatie možnosti konať pred súdom. Uviedol, že exekučný súd neumožnil účastníkom exekučného konania (osobitne nie oprávnenému) viesť kontradiktórne konanie, v ktorom by mohli uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým aj právnym otázkam, nastoleným samotným súdom v súvislosti s neprijateľnosťou zmluvnej podmienky. Oprávnený nemal možnosť predniesť svoju argumentáciu a vyjadriť sa k argumentácii povinnej s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Zároveň podal aj návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP, v ktorom žiadal predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prejudiciálne otázky v znení: "1) či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy, 2) či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi". Namietal, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Podľa názoru oprávneného notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých platných normatívnych pravidiel náležitú pozornosť, a preto ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Poznamenal, že postup exekučného súdu, ktorý bez časového obmedzenia

zasahuje do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Uviedol, že oprávneného platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, a preto exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by došlo k porušeniu zásady rovnocennosti. Pre prípad, že by sa všeobecný súd nestotožnil s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá je obsiahnutá v odvolaní, žiadal, aby všeobecný súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR., a to pre rozor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.

4. Okrem toho poukázal aj na to, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť a meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Ďalej namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu o jeho právnom postavení, ako aj namietal, že nebol oboznámený s tým, že súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení. Oprávnený nesúhlasil so záverom súdu ohľadne "vadnosti" udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice, keďže v danom prípade ide o hmotnoprávne zastúpenie v zmysle ust. § 22 v nadväznosti na ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na to, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v zmysle ust. § 33b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Podľa názoru oprávneného udelením plnomocenstva sa povinný nevzdal svojich práv na uznanie záväzku. Ohľadne záveru súdu, že zástupca nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu, dodal, že zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice, ktorú úlohu si zástupca splnil, pričom žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocentsvo. Uviedol tiež, že žiadny zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní exekučnej notárskej zápisnice a to ani povinného ani oprávneného.

5. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením č. k. 8Er/125/2006-114 zo dňa 06.02.2018 uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Vladimírovi Cipárovi náhradu trov exekúcie v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov exekúcie. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Na náhradu trov exekúcie súd zaviazal oprávneného, ktorý zastavenie konania zavinil, keď návrhom na vykonanie exekúcie žiadal vykonať exekúciu na základe exekučného titulu, ktorý na vykonanie exekúcie nie je spôsobilý.

6. Proti tomuto uzneseniu č. k. 8Er/125/2006-114 zo dňa 06.02.2018 podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že v danom prípade nie je vhodné aplikovať ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Súdu je Exekučným poriadkom daná možnosť zvážiť či uloží nahradenie nevyhnutných trov exekúcie oprávnenému. Zásada zodpovednosti za zavinenie znamená, že súd uloží povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že vznikli. Pod zavinením sa rozumie porušenie procesných povinností, ktoré vyplývajú zo zákona alebo ktoré súd uložil na základe zákona, v dôsledku čoho došlo k zmareniu úkonu. Oprávnený má za to, že uskutočnenie jeho práva nie je možné kvalifikovať ako porušenie. Oprávnený poukázal aj na ustanovenie § 257 v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 , prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného voči uzneseniu č. k. 8Er/125/2006-9 zo dňa 13.09.2013 nie je dôvodné, preto toto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil a návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku zamietol. Napadnuté uznesenie 8Er/125/2006-114 zo dňa 06.02.2018 odvolací súd podľa § 389 ods. 1 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia.

8. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím Civilného sporového poriadku, došlo v súlade s § 473 k zrušeniu Občianskeho súdneho poriadku. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti Civilného sporového poriadku s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

13. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

14. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

15. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

16. Podľa § 41 ods. 3 Exekučného poriadku, ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c) vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

17. Podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

18. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

19. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

20. Podľa § 43 Občianskeho zákonníka, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

21. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie

exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Naposledy bol Exekučný poriadok rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

22. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa 30.01.2006, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie voči povinnej na vymoženie sumy 908,18 eura s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica uložená v Zbierke listín pod číslom N 4346/2005, NZ 41953/2005, vyhotovenú JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 10.09.2005. Súd prvej inštancie udelil dňa 21.02.2006 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5401009725. Uznesením č. k. 8Er/125/2006-9 zo dňa 13.09.2013 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil. Na základe podaného odvolania oprávneného Krajský súd v Nitre prejednal rozhodnutie súdu prvej inštancie, pričom uznesením č. k. 5CoE/248/2013-36 zo dňa 20.12.2013 toto rozhodnutie potvrdil a návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu Krajského súdu v Nitre podal oprávnený dovolanie na Najvyšší súd SR, ktorým napadol potvrdzujúci výrok, a súčasne podal aj odvolanie na Najvyšší súd SR, ktorým napadol zamietajúci výrok. O podanom odvolaní rozhodol Najvyšší súd SR tak, že odvolacie konanie zastavil a o podanom dovolaní rozhodol tak, že návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania zamietol a uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 5CoE/248/2013-36 zo dňa 20.12.2013 v napadnutej časti (v potvrdzujúcom výroku) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne súd prvej inštancie uznesením č. k 8Er/125/2006-114 zo dňa 06.02.2018 rozhodol o nároku na náhradu trov exekúcie.

23. V prejednávanej veci niet sporu o tom, že skutkovým a právnym základom exekučného titulu je zmluva o úvere, uzatvorená účastníkmi konania dňa 04.03.2005, ktorou sa oprávnený zaviazal ako veriteľ poskytnúť povinnej ako dlžníkovi úver a povinná sa zaviazala zaplatiť mu tento úver zvýšený o príslušné poplatky a trovy. Zároveň povinná ako dlžník podľa tejto zmluvy splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jej mene uznal jej záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, alebo pre exekúciu do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.

24. Vzhľadom na to, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti a musí byť spísaná predpísaným spôsobom, je potrebné pri tomto exekučnom titule skúmať, či povinná, ktorá notársku zápisnicu osobne nespísala, ale na spísanie notárskej zápisnice splnomocnila ďalšiu osobu (Mgr. Tomáša Kušníra) bola pri tomto úkone riadne zastúpená, a či povinnú takéto vyhlásenie o uznaní záväzku obsiahnuté v notárskej zápisnici zaväzuje. V prípade splnenia zákonných náležitostí treba notársku zápisnicu považovať za verejnú listinu, ktorá osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak.

25. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie správne preskúmaval plnomocenstvo udelené povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere, a rovnako správne sa zaoberal aj tým, či Mgr. Tomáš Kušnír mohol zastupovať povinnú pri spisovaní notárskej zápisnice v zmysle ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z možnosti zastupovať sú vylúčené osoby, ktorých záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, pretože právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. V tomto smere odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie prijal záver, že plnomocenstvo udelené povinnou Mgr. Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom, v dôsledku čoho Mgr. Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinnej, a to pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedený rozpor podľa názoru odvolacieho súdu spočíval v tom, že právny zástupca povinnej, ktorý povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupoval, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, v dôsledku čoho v prípade Mgr. Tomáša Kušníra išlo o osobu známu iba oprávnenému a vybranú výlučne oprávneným bez možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinnou. Odvolací súd poukazuje aj na to, že zastúpenie na základe plnomocenstva vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval, nebola známa ani jeho výška, a preto povinný nemohol ani dlh uznať, či splnomocniť iného na takéto uznanie, pretože nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Z uvedených dôvodov treba

túto dohodu považovať v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Navyše je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu povinného o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú si určil pravdepodobne zástupca povinného sám bez toho, aby mu povinná udelila na takýto úkon plnú moc. Následkom uvedeného konania zástupcu povinnej je, že povinná bola zaviazaná na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemala ani vedomosť, rovnako ako nemala vedomosť ani o výške, ktorú má zaplatiť.

26. Keďže predmetná notárska zápisnica aj podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu, odvolací súd považoval postup súdu prvej inštancie, ktorý exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, za správny, pričom nepovažoval za potrebné vyporiadavať sa v tomto rozhodnutí všetkými argumentmi uvádzanými oprávneným v písomne podanom odvolaní. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, preto s poukazom aj na dôvody uvedené v tomto rozhodnutí odvolací súd podľa § 387 ods. 1 napadnuté uznesenie č. k. 8Er/125/2006-9 zo dňa 13.09.2013 ako vecne správne potvrdil.

27. Oprávnený v odvolaní žiadal tiež prerušiť konanie, preto odvolací súd preskúmal prípustnosť takéhoto postupu v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) (predtým § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku). Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, súd konanie preruší aj v prípade, že pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania.

28. Odvolací súd však nie je toho názoru, že by predmetné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku bolo v rozpore s Ústavou SR, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, čo by bolo dôvodom na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Navyše podľa predmetného ustanovenia súd prvej inštancie v tomto prípade ani nerozhodoval.

29. Po preskúmaní napadnutého uznesenia č. k. 8Er/128/2006-114 zo dňa 06.02.2018 a obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vydal toto uznesenie týkajúce sa náhrady trov exekúcie predtým ako odvolací súd opätovne rozhodol o podanom odvolaní proti uzneseniu č. k. 8Er/125/2006-9 zo dňa 13.09.2013, keďže samotný výrok potvrdzujúci neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v uznesení č. k. 5CoE/248/2013-36 zo dňa 20.12.2013 bol zrušený dovolacím súdom a vec bola vrátená odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, je zrejmé, že v predmetnej veci neexistovali dôvody na vydanie rozhodnutia o náhrade trov exekúcie, pretože ešte nebolo rozhodnuté o odvolaní podanom oprávneným proti uzneseniu č. k. 8Er/125/2006-9 zo dňa 13.09.2013. Odvolací súd teda zrušil napadnuté uznesenie č. k. 8Er/128/2006-114 zo dňa 06.02.2018, pretože predmetné uznesenie bolo vydané predčasne a bez existencie dôvodov na jeho vydanie.

30. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

31. Vo všeobecnosti trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Základom pre určenie odmeny súdneho exekútora pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky. K trovám oprávneného patria hotové výdavky oprávneného, jeho zástupcu, ušlý zárobok oprávneného a jeho zákonných zástupcov, odmena za zastupovanie, ak oprávneného zastupuje advokát, a preddavok na trovy exekúcie, ak sa nevymáha nárok na výživné. Tie isté druhy trov (okrem preddavku na odmenu exekútora a jeho hotové výdavky) platí aj povinný. Podľa zákona majú nárok na náhradu trov exekúcie oprávnený, exekútor a za splnenia hypotézy uvedenej v § 203 Exekučného poriadku aj povinný. Exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Tento nárok pozostáva z odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Nárok exekútora nemožno považovať za nárok na náhradu trov, pretože nárok na náhradu predovšetkým predpokladá zaplatenie určitých trov a až potom môže, ale nemusí vzniknúť nárok na ich náhradu. Exekútor nikomu vopred neplatí svoju odmenu, naopak, má právo žiadať primeraný preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov. A teda u exekútora právne nemôže ísť o náhradu trov exekúcie. Oprávnenému vzniká nárok na náhradu trov exekúcie, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku dobrovoľného splnenia povinným až v priebehu exekúcie. O náhrade trov exekúcie, na ktorú oprávnenému vznikol

nárok, rozhoduje exekútor a vymáha ich niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie. Aj keď dôjde k zastaveniu exekúcie, súd zváži, ktoré trovy oprávnený potreboval na účelné vymáhanie nároku do zastavenia exekúcie. Ak oprávnený sčasti zavinil zastavenie exekúcie, možno mu uložiť náhradu len tých trov, ktoré sú kryté čiastočným procesným zavinením. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Oprávnený znáša trovy exekúcie aj v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.

32. Vzhľadom na procesnú zmenu v predmetnej exekúcii je potrebné, aby o trovách exekúcie súd prvej inštancie opätovne rozhodol novým rozhodnutím, preto odvolací súd uznesenie zo dňa 06.02.2018 zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na nové rozhodnutie. 33. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že inak úspešnej povinnej nepriznal voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnila.

37. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .