Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Csp/22/2018

Potvrdené rozhodnutím 16Co/88/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu: G., proti žalovanému: E. právne zastúpenému M., Y. v konaní o zaplatenie 1 094,72 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 20Csp/22/2018-71, zo dňa 19.07.2018, takto rozhodol: I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobkyne: D. K., J.. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. X. Č.. XXX, v konaní právne zastúpená FALIS & Partners, s. r. o., so sídlom Lermontovova 14, Bratislava, IČO: 51 769 654, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, v konaní právne zastúpený Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, v konaní o zaplatenie 1.094,72 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.094,72 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 10.03.2018 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou žiadala žalobkyňa od žalovaného zaplatenie sumy 1.094,72 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 10.03.2018 do zaplatenia s poukazom na to, že sa jedná o čiastku, o ktorú sa na jej úkor žalovaný bezdôvodne obohatil tým, že s ním uzavrela dňa 06.11.2012 zmluvu o hotovostnom úvere, na základe ktorej jej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 2.100,- Eur, no zmluva v dôsledku absencie náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 písm. c) a f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Pokiaľ potom uhradila žalovanému celkovo sumu 3.194,72 Eur a bol jej poskytnutý úver v sume 2.100,- Eur, o rozdiel v sume 1.094,72 Eur sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil a toto bezdôvodné obohatenie jej nevydal ani po písomnej výzve, ktorou ho žiadala o úhradu tejto sumy do 09.03.2018.

2. Žalovaný nepoprel tvrdenie žalobkyne o uzavretí predmetnej zmluvy a ani to, že na úver mu žalobkyňa uhradila celkovo sumu 3.194,72 Eur, čo súd potom považoval za nesporné skutočnosti. Žiadal žalobu zamietnuť brániac sa tým, že k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane nedošlo, pretože úverová zmluva hodnotu RPMN obsahuje uvádzajúc jej rozpätie, ktoré je minimálne, čo zákon o spotrebiteľských úveroch nevylučuje, lebo konkrétna hodnota závisí od dátumu čerpania úveru a dátumu každej splátky. Zmluva obsahuje aj správne určenú celkovú čiastku splatnú žalobkyňou ako spotrebiteľkou v sume 3.599,40 Eur, čo tvorí 60 splátok x 59,99 Eur, nakoľko od celkovej mesačnej splátky 64,86 Eur treba odpočítať dobrovoľne uzavreté poistenie (v sume 4,57 Eur mesačne) a úhradu za službu možnosti zmeny výšky a počtu splátok (v sume 0,30 Eur mesačne). Adresa predávajúceho v zmluve uvedená byť nemusela, lebo predmetom zmluvy bol bezúčelový spotrebiteľský úver.

3. Súd potom na pojednávaní rozhodol vo veci bez prítomnosti ospravedlneného žalovaného (ktorý žiadal konať a rozhodnúť vo veci bez jeho účasti) a bez prítomnosti žalobkyne, ktorej neúčasť

ospravedlnil jej právny zástupca prítomný na pojednávaní. Tento poukázal na písomne predostretú argumentáciu doplniac, že výzva na vrátenie žalovanej sumy bola žalovanému zaslaná prostredníctvom elektronickej pošty o čom doložil kópiu e-mailu zo dňa 05.03.2018.

4. V konaní teda nebolo sporným, že žalobkyňa uhradila žalovanému celkovo sumu 3.194,72 Eur na podklade uzavretej zmluvy o hotovostnom úvere, ktorú strany uzavreli dňa 06.11.2012. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie hotovostného úveru žalobkyni zo strany žalovaného vo výške 2.100,- Eur, ktorú sumu sa žalobkyňa zaviazala vrátiť v mesačných splátkach v počte 60 s výškou mesačnej splátky 64,86 Eur. Zmluva ďalej uvádza úrokovú sadzbu na úrovni 21,65 % ročne, RPMN v intervale od 25,8 do 27 %, priemernú hodnotu RPMN 19,08 %, celkovú čiastku splatnú spotrebiteľom 3.599,40 Eur a tiež splatnosť splátok tak, že prvá je splatnou po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru (s tým, že pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je prvá splátka splatnou posledný deň v tomto mesiaci) a druhá a nasledujúce sú splatné 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. Zmluva obsahuje aj „lehotu splatnosti“ a túto určuje ako 60 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci a tiež zmluva uvádza, že poplatok za vedenie účtu vo výške 1,99 Eur je zahrnutý v splátke. V rámci predtlačeného bodu 48 zmluvy označeného ako „poistenie výdavkov (dobrovoľné)“ sa žalobkyňa zaviazala uhrádzať poistné vo výške 4,57 Eur mesačne (t.j. 7,58 % z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia) a tiež poplatok za možnosť zmeny výšky a počtu splátok v sume 0,30 Eur.

5. Niet potom pochýb (a ani tu nebol medzi stranami odlišný názor), že sa jednalo z hľadiska právnej kvalifikácie o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý stanovuje, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Žalovaný pri jej uzavretí vystupoval v pozícii dodávateľa a žalobkyňa v pozícii spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých je dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

6. Súčasne išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože žalobkyňa vstupovala do právneho vzťahu so žalovaným ako „neobchodník“, ako fyzická osoba spotrebiteľ a žalovaný mal postavenie veriteľa. Toto právne posúdenie vychádza z nasledovných ustanovení:

7. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy 06.11.2012 (ďalej aj len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

8. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

9. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

11. Spornou otázkou medzi stranami potom bolo, či zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti v podobe vyžadovanej § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu jej uzavretia.

12. Súd po preskúmaní zmluvy dospel k záveru, že v danom prípade zmluva nemusela (a ani nemohla) obsahovať náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. c) cit. zákona (t.j. adresu predávajúceho), pretože nešlo o tzv. viazaný spotrebiteľský úver určený na nákup konkrétneho tovaru alebo služby, kedy tento prvok v

zmluve svoje opodstatnenie má. Žalobkyni bol poskytnutý úver formou hotovostnej pôžičky, úver teda neslúžil na prefinancovanie kúpy určitého tovaru alebo služby a tak toto v zmluve obsiahnuté byť ani nemohlo.

13. Zmluva však skutočne podľa názoru súdu v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. j) cit. zákona neobsahuje nielen konkrétnu hodnotu RPMN (obsahuje iba jej interval v rozmedzí 1,2 %) ale obsahuje aj nesprávny údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

14. Predovšetkým súd dáva za pravdu žalovanému, že zákonné znenie výslovne takýto spôsob určenia RPMN nevylučuje ani nezakazuje, na druhej strane ale žalovaný prehliada ust. § 19 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý presne stanovuje spôsob výpočtu RPMN určeným vzorcom ku dňu uzavretia zmluvy, ktorého výsledkom môže byť len a iba jedna konkrétna hodnota a nie interval. Žalovaným použitý spôsob určenia RPMN v uzavretej zmluve preto nezodpovedá účelu zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý sledoval to, aby spotrebiteľ mal už pri vstupe do zmluvného vzťahu s dodávateľom vedomosť ako výhodný je pre neho daný úver a práve toho je ukazovateľom konkrétna hodnota RPMN. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutia odvolacích súdov uvádzané žalobkyňou v jej písomnom vyjadrení k odporu žalovaného, podľa ktorých určenie RPMN intervalom nie je v zmluve o spotrebiteľskom úvere prípustné. Takisto súd dodáva, že podľa vedomosti súdu je žalovaný jedinou bankovou či nebankovou inštitúciou pôsobiacou na finančnom trhu v SR, ktorá v danom čase nedokázala určiť konkrétnu hodnotu RPMN v zmluvách o spotrebiteľskom úvere, z čoho súdu vyplýva, že nešlo o systémovú chybu v zákone ale o jeho nepochopenie, či nesprávny výklad zo strany žalovaného.

15. Pokiaľ ide o celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, tak žalovaný sa bránil tým, že na platenie poistného sa žalobkyňa zaviazala dobrovoľne a preto podľa § 2 písm. g) a h) zákona o spotrebiteľských úveroch nie je možné ho zahrnúť do celkovej čiastky, resp. celkových nákladov spotrebiteľského úveru. Súd sa však s takýmto tvrdením žalovaného nestotožňuje už len preto, že z obsahu predloženej úverovej zmluvy predstavujúcej zmluvný formulár nemožno vyvodiť, že by žalobkyňa mala možnosť poistenie aj neuzavrieť na rozdiel od toho, ako bol dojednaný poplatok za službu možnosti zmeny výšky a počtu splátok. „Dobrovoľnosť“ dojednania poistenia okrem použitia predtlačenej zmluvnej formulácie „Poistenie výdavkov (dobrovoľné):“ nedokazuje nič ďalšie, práve naopak, pripravená rubrika predznačuje, že poistenie bude každopádne dojednané, pretože len ďalej nasledujúce predtlačené kolónky ohľadne iných služieb (možnosť zmeny splátok, služba odložené splátky) umožňujú zvoliť či sa takéto služby dojednávajú alebo nie - v danom prípade si žalobkyňa prvú službu zvolila a druhú už nie. Preto poistenie malo byť zahrnuté tak do celkových nákladov ako aj do celkovej čiastky a potom hodnota uvedená v zmluve je nesprávna a je v skutočnosti vyššia, lebo 60 splátok x 64,56 Eur (v zmluve uvedená mesačná splátka 64,86 Eur mínus 0,30 Eur ako poplatok za zvolenú službu) je spolu 3.873,60 Eur a nie len 3.599,40 Eur ako uvádza zmluva. V tejto súvislosti súd ešte dodáva, že ani poplatok za predmetnú službu 0,30 Eur nie je vyjadrený celkom určite, lebo nie je zo zmluvného textu zrejmé, či ide o poplatok jednorazový, či o poplatok, ktorý sa platí každý mesiac.

16. Súd navyše zo zmluvy zistil, že v nej absentuje jednoznačne vymedzený termín konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch), ktorý bol žalobkyni poskytnutý vo výške 2.100,- Eur, pretože v bode 44 zmluvy sa hovorí o lehote splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci, no naproti tomu nasledujúce zmluvné ustanovenie hovorí o tom, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. To znamená, že pokiaľ žalobkyni bol úver poskytnutý bezhotovostne dňa 17.11.2012 (lebo podľa splátkového kalendára na č.l. 11 spisu bola prvá splátka splatnou dňa 17.12.2012 čo je teda mesiac po poskytnutí úveru), nezhoduje sa lehota splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru s tým ako bol vymedzený termín konečnej splatnosti úveru ďalej v zmluvnom texte. Konkrétne podľa bodu 44 zmluvy vychádza termín konečnej splatnosti úveru pri počítaní 60 mesiacov od poskytnutia úveru na deň 17.11.2017, avšak podľa zmluvného textu ďalej uvedeného vychádza termín konečnej splatnosti na deň 15.11.2017 a ešte k tomu žalovaným vystavený splátkový kalendár uvádza splatnosť druhej a ďalších splátok (vrátane poslednej 60.tej splátky) na 25. deň v príslušnom mesiaci. Práve preto, aby spotrebiteľ jednoznačne zo zmluvy vedel, kedy splatí celý dlh, zákon vyžaduje uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru. Táto náležitosť však z predloženej zmluvy nevyplýva v takej podobe, aby nebola pre spotrebiteľa mätúca. 17. Uvedené nedostatky zmluvy súd potom vyhodnotil tak, že spôsobujú bezúročnosť a bezpoplatkovosť žalobkyni poskytnutého úveru podľa § 11 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 06.11.2012, lebo nesprávnosť v zmluve uvedených údajov sa svojim dosahom rovná ich

neuvedeniu. Súd len poznamenáva, že podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona sa nevyžaduje kumulatívne splnenie podmienok (ako na to poukazoval žalovaný) čo opakovane konštatuje aktuálna rozhodovacia prax, keď tento formulačný nedostatok zákonného znenia bol následne zákonodarcom odstránený s účinnosťou od 01.01.2013 s tým, že kumuláciu z logického hľadiska vylučuje fakt, že inak by každá písomne uzavretá zmluva bez náležitostí menovaných v uvedenom ustanovení nevyvolávala žiadne sankcie vo vzťahu k nárokom veriteľa a k tomu vôľa zákonodarcu znením účinným do 01.01.2013 (ktoré je odrazom európskej smernice č. 2008/48/ES) rozhodne nesmerovala.

18. Ak teda žalobkyňa nesporne zaplatila žalovanému viac než poskytnutých 2.100,- Eur, čiastka uhradená ňou nad uvedenú sumu predstavuje bezdôvodné obohatenie sa žalovaného na jej úkor podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ktorý hovorí, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Žalovaný sa vzhľadom na bezpoplatkovosť a bezúročnosť spotrebiteľského úveru na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil o žalovanú sumu 1.094,72 Eur (3.194,72 Eur mínus 2.100,- Eur) a túto je povinný jej zaplatiť podľa § 451 ods. 1 OZ, ktorý určuje, že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať a podľa § 456 OZ, podľa ktorého sa predmet bezdôvodného obohatenia musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

19. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013. Záväzkový vzťah z titulu bezdôvodného obohatenia vznikol po 01.02.2013, pretože až po tomto dni žalobkyňa zaplatila sumu prevyšujúcu žalovaným z titulu zmluvy nárokovateľnú sumu 2.100,- Eur. Výška úrokov z omeškania sa preto spravuje úpravou platnou od 01.02.2013. Podľa § 3 nariadenia v znení účinnom od 01.02.2013 je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Do omeškania so zaplatením sumy 1.094,72 Eur sa žalovaný dostal podľa § 563 dňom nasledujúcim po uplynutí dňa 09.03.2018 ako dňa určeného vo výzve na dobrovoľné vrátenie, ktorá mu bola zaslaná právnym zástupcom žalobkyne e-mailom dňa 05.03.2018 (výzva č.l. 14 a e-mail na č.l. 64 a nasl. spisu). Čas plnenia totiž nebol určený právnym predpisom, rozhodnutím súdu ani dohodou účastníkov. Preto od nasledujúceho dňa 10.03.2018 má žalobkyňa nárok na úrok z omeškania až do zaplatenia vo výške 5 % ročne (0,00 % ako základná úroková sadzba ECB platná ku dňu 10.03.2018 + 5 percentuálnych bodov) zo sumy 1.094,72 Eur.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a v celom rozsahu úspešnej žalobkyni súd priznal plnú náhradu trov konania, t.j. v rozsahu 100 %. Výška trov konania bude určená samostatným uznesením ako to vyplýva z § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.