Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/248/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Janics Bajánkovou v právnej veci žalobcov: X. T. F., nar. XX.X.XXXX, X. F. F., nar. XX.X.XXXX, 3. T. F., nar. X.X.XXXX, všetci trvale bytom P. XX, M., všetci zastúpení Roman Kvasnica a partneri s.r.o., IČO: 36866598, so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany proti žalovanému: NN Životná poisťovňa, a.s., Jesenského 4/C, Bratislava, zastúpený: CLS Čavojský & Partners, s.r.o. IČO: 36854972Zochova 6-8, Bratislava, o zaplatenie 38 307,41 Eur (1.154.049,-Sk s prísl). takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcov I, II, III. zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcom I,II, III. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Štát má voči žalobcom I,II, III. nárok na náhradu trov konania štátu v rozsahu 100%., s tým že o výške jednotlivých náhrad trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 19.7.2004, upraveným podaním došlým súdu dňa 06.04.2009 sa žalobcovia domáhali zaplatenia sumy žalobkyni I. vo výške 16.596,96 eur spolu s 12% úrokom z omeškania od 26.03.2004 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobcovi II vo výške 8956,84 eur spolu s 12% úrokom z omeškania od 26.03.2004 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobkyni III vo výške 8956,84 eur spolu s 12% úrokom z omeškania od 26.03.2004 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku istiny s príslušenstvom titulom plnenia z poistnej zmluvy. Návrh odôvodnili tým, že nebohý F. F., manžel žalobkyne I a otec žalobcov II a III uzavrel dve poistné zmluvy, a to poistnú zmluvu č. 71810539- investičné životné poistenie na sumu 1 021 418,-Sk, v ktorej určil žalobkyňu I ako osobu oprávnenú na plnenie z poistnej zmluvy pre prípad jeho smrti a zmluvu číslo 41583491- zmiešané životné poistenie na sumu 1 268 680,- Sk, v ktorej určil žalobcov II a III ako osoby oprávnené na plnenie z poistnej zmluvy pre prípad jeho smrti. Nebohý bol dňa 27.02.2004 zastrelený neznámou osobou. 2. Žalovaný žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný nakoľko mal za to, že v danom, prípade bolo preukázané, že podpisy na poistných zmluvách nepatria nebohému F. F., čo spôsobilo absolútnu neplatnosť poistných zmlúv pre nedodržanie podmienky písomnej formy. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov II a III, prednesom právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, výsluchom svedkov U. X.O., G. W., výsluchom znalca JUDr. Igora Nitrianskeho a listinnými dôkazmi: poistnou zmluvou 71810539 zo dňa 15.06.2001, poistnou zmluvou 41583491 zo dňa 13.03.1999, oboznámením znaleckého posudku č. 23/2003 zo dňa 19.06.2013, znaleckého posudku č. PPZ-8351/KEÚ-BA-EXP-2005, vyjadrenie Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline zo dňa 19.06.2014, ako aj ďalším obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobcovia mali za to, že obe poistné zmluvy boli uzatvorené platne. Zdôraznili, že poistné bolo riadne platené. Dôvodili, že k poistnej udalosti prišlo v roku 2004, kedy v prípade poistnej zmluvy žalovaný prijímal poistné už 5 rokov, v prípade 2. Poistnej zmluvy 3 roky. Argumentovali, že pri uzatváraní oboch zmlúv bola prítomná p. F.Á., ktorá je v zmluvnom vzťahu so žalovaným v obdobnom pracovnému pomeru. V trestnom konaní po poistnej udalosti vypovedala, že videla zomrelého F. F., ako pred ňou vlastnoručne poistné zmluvy podpísal. Následne svoje výpovede menila. Znalecký posudok vyhotovený v rámci trestného konania a ktorý pre účely tohto konania slúži iba ako listinný dôkaz nebol podľa ich názoru vyhotovený správne a vzorky sporných podpisov, ktoré boli použité pre účely tohto posudku boli neskôr použité aj pre vypracovanie znal. posudku JUDr. Igorom Nitrianskym v tomto konaní. Namietali, že sa jedná sa výlučne o podpisy v evidencii úradu práce, kde sa podpisuje do malej a úzkej kolónky. Naopak relevantné pre posudzovanie by boli podpisy na oficiálnych dokumentoch. Mali za to, že preukázali, že dva nimi predložené podpisy, ktorými sa znalec nezaoberal boli skutočne vyhotovené zomrelým F.. F. a tieto aj v zmysle výpovede znalca na pojednávaní vykazujú zhodné znaky s podpismi zomrelého na poistných zmluvách. Mali za to, že neboli splnené podmienky pre posudzovanie pravosti podpisu s fotokópiou. Obranu žalovaného považovali za nelogickú v tom, že neexistuje dôvod, prečo by zomrelý F.. F. nemal podpísať tieto poistné zmluvy. Namietali, že je potrebné prihliadať aj na možnú predpojatosť svedkov (najmä u G. F.) Záverom poukázali na to, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi priznať súdnu ochranu účelovej obrane žalovaného. Vo vzťahu k vyjadreniu Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, žalobcovia uviedli, že, porovnať a vyvodiť jednoznačný záver o pravosti podpisov z fotokópie je možné iba v prípade, ak by táto vykazovala zhodné znaky s originálmi porovnávacieho materiálu, čo v danom prípade podľa hodnotenia znalca neprichádza do úvahy, nakoľko znalec v závere uvádza, že sporné podpisy mali byť vytvorené neznámym falšovateľom. 5. Žalovaný mal za to, že v konaní jednoznačne preukázal absenciu akéhokoľvek právneho titulu domnelých nárokov žalobcov, nakoľko predmetné poistné zmluvy sú absolútne neplatné z dôvodu nedodržania písomnej formy. Poukázal na § 40 a §791 O. Z. Na dodržanie písomnej formy podľa jeho názoru je v zmysle právnej úpravy aj ustálenej judikatúry nutná nielen písomnosť samotnej zmluvy, ale aj pripojenie podpisu konajúcej osoby. Vyslovil názor, že s poukazom na dva znalecké posudky uniesol v konaní dôkazné bremeno. O nepravosti podpisu domnele poisteného nebohého pána F. svedčia oba znalecké posudky, ktoré boli pritom vyhotovené v súlade s písmoznaleckými štandardmi, čo potvrdilo aj vyjadrenie ústavu súdneho inžinierstva v Žiline. Znalci mali k dispozícii dostatok porovnávacích materiálov, ktoré im umožnili vyvodiť príslušné závery. Mal za to, že žalobcovia len účelovo spochybňujú vhodnosť porovnávacích materiálov, opomínajú však, že porovnávané podpisy boli vyhotovené pred príslušnými orgánmi verejnej správy, čo potvrdzuje vierohodnosť. Žalobcovia pritom sami neboli schopní predložiť dostatok vhodných porovnávacích materiálov, keďže predložili iba dva porovnávacie podpisy. Rovnako nepredložili žiadne relevantné dôkazy potvrdzujúce ich konania, keďže aj výpovede nimi navrhnutých svedkov smerovali len k preskúmaniu okolností porovnávacích podpisov predložených žalobcami. Poukázal na možnú predpojatosti svedkov z dôvodu, že vypočutí svedkovia sú v rodinnom respektíve priateľskom vzťahu so žalobcami. Rovnako mal za to, že ani účastníci svojimi výpoveďami nepotvrdili pravosť podpisu na sporných poistných zmluvách. Žalovaný ďalej poukázal na to, že sa o absolútne neplatnosti poistných zmlúv dozvedel až po smrti Pavla F., keď došlo k uplatneniu poistného plnenia zo strany žalobcov. Neobstojí tak tvrdenie o rozpore s dobrými mravmi. Uviedol, že nemal inú možnosť sa o týchto skutočnostiach dozvedieť inak ako z trestného konania. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť poistných zmlúv je tak rovnako irelevantné následné správanie domnelého poistníka resp. poisteného spočívajúce v platení poistného. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcov vo vzťahu k vyjadreniu súdneho inžinierstva v Žiline, nakoľko podľa predmetného vyjadrenia je skúmanie originálu spornej písomnosti štandardnou situáciou. Poukázal na to, že sa v predmetnom vyjadrení uvádza, že na písmoznalecké skúmanie sa len zásadne predkladajú originály sporných dokumentov. Štandardy písmoznaleckého skúmania tak nevylučujú aj možnosti skúmania pravosti podpisu z kópie sporného materiálu. Z vyjadrenia pritom vyplýva, že ak znalec zistí, že kópia sporného podpisu vykazuje so vzorkou porovnávacích podpisov identifikačne hodnotné rozdielne znaky a to skúmateľné aj z kópie podpisu, potom môže znalec stanoviť jednoznačne záver skúmania, že originál podpisu, z ktorého bola následne vyhotovená kópia nie je pravým podpisom pisateľa. Žalovaný mal tak za to, že práve z tejto písmoznaleckej štandardy vychádza aj znalecký posudok zhovený v tomto konaní č. 23/2013, keďže znalec v ňom zistil práve také výrazné hodnotové rozdiely, ktoré mu následne umožnili prijať jednoznačný záver o nepravosti skúmaného podpisu. 6. Žalobca II uviedol že , všetci boli poistení v rovnakej poisťovni. O tom, že jeho otec mal uzatvorené poistné zmluvy, na základe ktorých žiadajú poistné plnenie v tomto konaní mal vedomosť, pretože sa

o tom rozprávali celá rodina. Mal o tom priamo vedomosť od otca aj matky. V čase podpisu poistnej zmluvy mal 13 rokov. 7. Žalobkyňa III uviedla, že , vedomosť o tom, že jej otec mal uzatvorené poistné zmluvy, na základe ktorých žiadajú poistné plnenie v tomto konaní mala z rozprávania s oboma rodičmi. 8. Svedok U. X. uviedol, že s nebohým p. F. sa stretol z dôvodu, že tento potreboval psa, nakoľko začal pracovať ako SBS firmy BASS - firma na ochranu majetku. V tom čase za ním došla p. W. s tým, že potrebuje od p. F. podpis na prihlášku a odhlášku, nakoľko prechádzali z malého závodu na veľký závod. Keď prišli do mäsokombinátu, bol tam p. F. - slúžil v službe a p. W. ho vyzvala, aby podpísal prihlášku. Pán F. podpísal prihlášku s tým, že mu p. W. povedala, aby sa podpísal čitateľne. Nebohý F. F. bol jeho zať. Uviedol, že fyzicky videl ako nebohý F. F. podpisoval listiny na č. l. 217, 218. Dotknuté listiny mu dali k nahliadnutiu v priebehu konania., keď pani W. dávala žalobcom dokumenty na doplnenie dokazovania. K nahliadnutiu mu ich dala p. W.. 9. Svedkyňa G. W. uviedla, že nebohý F.. F. pracoval pre firmu BASS od júna 1994, pričom v októbri 1994 prechádzali na veľký závod. Vzhľadom nato, že potrebovala podpisy na prihlášky a odhlášky zamestnancov pre sociálnu poisťovňu požiadala p. Speváka, aby išli do firmy, kde pracoval nebohý pán F., aby tak spojili kontrolu psíkov s kontrolou zamestnancov. Nebohý podpísal prihlášku a odhlášku do poisťovne osobne. 10. Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného JUDr. Igorom Nitrianskym vyplynulo, že dva sporné podpisy ". na poistných zmluvách č. 71810539 a č.41583491 nenapísal nebohý F. F. , ale iná neznáma osoba. V 5- stupňovej škále záverečného hodnotenia určil stupeň I- jednoznačnosť, t.j., že ide o jednoznačné zistenie, že sporné podpisy nevyhotovil nebohý F. F.. Na pojednávaní znalec poukázal na to, že pri určovaní pravosti podpisu možno vychádzať aj z fotokópie, a to v prípadoch, ak nie je možné zabezpečiť originál. Vo vzťahu k námietke žalobcov ohľadom toho, že pri vypracovaní znaleckého posudku neprihliadol aj na dokumenty, ktoré mu boli predloženú nimi a to dokumenty (prihlášku a odhlášku do poistenia.) uviedol, že k vypracovaniu znaleckého posudku v zmysle usmernenia MS SR je potrebných aspoň 30 podpisov, pričom v danom prípade mal k dispozícii 45 zaručene pravých podpisov, preto nebolo potrebné brať do úvahy aj ďalšie podpisy. 11. Z vyjadrenia vyjadrenie Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline zo dňa 19.06.2014 mal súd za preukázané, že v prípade ak znalec zistí, že kópia sporného podpisu vykazuje so vzorkou porovnávacích podpisov identifikačné hodnotné rozdielne znaky- zjavné, skúmateľné aj v prípade kópie podpisu, potom možno stanoviť jednoznačný záver skúmania, že originál podpisu, z ktorého bola následne vyhotovená skúmaná kópia, nie je pravým podpisom pisateľa. 12. Po takto vykonanom dokazovaní súd rozhodol rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 9C/248/2004-331zo dňa 24.07.2014, tak, že žalobný návrh zamietol. Poukázal na ustanovenia § 788 ods. 1, § 791 ods. 1, § 40 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že z obsahu spisu a vykonaných dôkazov mal súd preukázané, že v konaní bola jednoznačne preukázaná absenciu právneho titulu domnelých nárokov žalobcu, nakoľko sú predmetné poistné zmluvy absolútne neplatné z dôvodu nedodržania písomnej formy, ktorá bola podstatnou náležitosťou daných poistných zmlúv, pretože zákon ani poistné podmienky neustanovovali inak. Na dodržanie písomnej formy je v zmysle právnej úpravy aj ustálenej judikatúry nutná nielen písomnosť samotnej zmluvy, ale aj pripojenie podpisu konajúcej osoby. Zo znaleckého dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že podpisy nachádzajúce sa na poistných zmluvách, o ktoré žalobcovia opierajú svoje nároky neboli vyhotovené nebohým F. F., ale vyhotovila ich neznáma osoba. Znalecký posudok bol pritom vyhotovený v súlade s písmoznaleckými štandardmi, čo potvrdilo aj vyjadrenie ústavu súdneho inžinierstva v Žiline. Znalec mal k dispozícii dostatok porovnávacích materiálov, ktoré mu umožnili vyvodiť príslušné závery. Námietka žalobcov týkajúca sa skutočnosti, že znalec neporovnal aj nimi predložené podpisy je právne bezvýznamná, nakoľko právny predpis neurčuje, ktoré konkrétne podpisy sa majú použiť, ale stanovuje len ich počet a to, že to musia byť podpisy, ktoré sú zaručene pravé a ktoré boli vyhotovené v približne rovnakom časom období ako podpisy, ktorých pravosť sa má skúmať. Čo v danom prípade podpisy z evidencie úradu práce, vyhotovené v rozpätí rokov 1999-2002 spĺňali a nakoľko to boli podpisy vyhotovené pred orgánmi verejnej správy, nebolo pochybností o ich pravosti a o tom, že ich vyhotovil nebohý F. F.. Naproti tomu podpisy z prihlášky a odhlášky do poisťovne, ktoré predložili žalobcovia boli vyhotovené 5-7 rokov pred podpismi na poistných zmluvách. Navyše žalobcovia neboli schopní predložiť dostatok vhodných porovnávacích materiálov, keďže predložili iba dva vyššie spomínané porovnávacie podpisy. Žalobcovia na podporu svojich tvrdení nepredložili žiadne relevantné dôkazy, keďže výpovede svedkov navrhnutých žalobami smerovali len k preskúmaniu okolností porovnávacích podpisov predložených žalobcami.

13. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a priznať žalobkyni I sumu 16 596,96 Eur s 12 % úrokom z omeškania od 26.3.2004 do zaplatenia žalobcovi II sumu 8 956,84 Eur s 12 % úrokom z omeškania a žalobkyni III sumu 8 956,84 Eur dôvodiac tým, že obidve poistné zmluvy, na základe ktorých požadujú poistné plnenie, boli uzatvorené niekoľko rokov pred poistnou udalosťou, a o poistná zmluva č. 415833491 dňa 13.3.1999 a poistná zmluva č. 71810539 dňa 15.6.2001 a poistná udalosť nastala dňa 27.2.2004, t.j. takmer 5 rokov od uzatvorenia prvej poistnej zmluvy a necelé 3 roky od uzatvorenia druhej poistnej zmluvy. Poukázali, že nebohý F. F. platil za celé obdobie poistné cca 500 Eur ročne, čo potvrdil žalovaný listinným dôkazom - oznámením nachádzajúcim sa v spise, že neexistuje žiadny dlh na poistnom a pokiaľ by mali byť predmetné poistné zmluvy neplatné, žalovaný by sa na úkor nebohého F. F. bezdôvodne obohatil. Bola by tak podľa nich poskytnú súdna ochrana žalovanému aj v rozpore s dobrými mravmi. Uviedli, že obidve poistné zmluvy boli podpísané za prítomnosti G. F., ktorá je v zmluvnom vzťahu so žalovaným a sprostredkováva uzatváranie poistných zmlúv pre odporcu. Mali preto za to, že ak by mali byť poistné zmluvy neplatné a spôsobila by to v mene žalovaného jeho pracovníčka, nemohol by sa žalovaný dovolávať ich neplatnosti, ktorú by sám spôsobil. Menovaná bola tiež opakovane vypočutá, svoje výpovede menila, avšak podľa jej prvej výpovede pred vyšetrovateľom PZ uviedla, že videla nebohého F. F. obidve zmluvy podpisovať. Aj žalobcovia mali vedomosť o predmetných poistných zmluvách a svedkyňa U. S. v konaní vedenom, na Okresnom súde Trnava sp. zn. 37C 38/2007 uviedla, že mala vedomosť o ich podpisovaní od žalobkyne I. K vykonanému znaleckému dokazovaniu uviedli, že znalec JUDr. Igor Nitriansky skúmal pravosť podpisov nebohého v prípade poistnej zmluvy č. 71810539 z fotokópie a poukázali na rozpor vyjadrenia Žilinskej univerzity, Ústavu súdneho inžinierstva na vyžiadanie súdu s vyjadrením zo dňa 10.5.2011, ktoré predložili súdu a z ktorého vyplýva, že z kópie odpisu nachádzajúceho sa v kópii, sa nedá jednoznačne určiť jeho pravosť, navyše znalec porovnával podpisy z evidencie úradu práce, kde vpisoval do úzkych koloniek a nimi predložený materiál na porovnanie podpisov ignoroval, pričom znalec podpisy nebohého na nich na pojednávaní dňa 21.1.2014 nerozporoval. Poukázali aj na ust. § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa odseku 1, poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo bolo poistné zaplatené, ako aj na ust. § 35 ods. 1 a 3 Obč. zák. a s prihliadnutím na tieto zákonné ustanovenia považovali za zrejmé, že aj v prípade, ak by poistná zmluva trpela vadou spočívajúcou v nedostatku písomného prejavu vôle poistníka, návrh poistnej zmluvy podľa § 188 a nasl. Obč. zák. možno platne akceptovať aj na základe konkludentného prejavu vôle zaplatením poistného, platenie ktorého odporca nerozporoval a nedoplatky neevidoval. Poukázali aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 32 Odi 568/2005. Mal za to, že žalovaný nepreukázal dôvod, pre ktorý by sa nemalo aplikovať ust. § 792 ods. 2 Obč. zák. a poukázal aj na vzťah tohto zákonného ustanovenia s ust. § 40ods. 3 Obč. zák. a na princíp lex specialis derogat legi generali a na prednosť aplikácie špeciálneho ustanovenia upravujúceho postup pri uzatváraní poistnej zmluvy pred ustanovením všeobecnej časti Občianskeho zákonníka. Uviedli, že v prípade straty alebo zničenia poistnej zmluvy možno tiež existenciu poistného vzťahu preukázať aj iným spôsobom, napr. potvrdením o zaplatení poistného. Mali za to, že poistné zmluvy obsahovali všetky podstatné obsahové náležitosti, pričom podpis zmluvy je len formálnou náležitosťou, a teda aj prípadný nedostatok podpisu na zmluve by bol len formálnym nedostatkom prejavu vôle. Podľa nich zámerom žalovaného je vyhnúť sa poistnému plneniu z dôvodu domnelej existencie formálnej vady vôle poisteného, čo je v rozpore s dobrými mravmi, pričom tento si svoje povinnosti z poistných zmlúv riadne plnil a v protiklade tomu je konanie žalovaného. Považovali tiež odôvodnenie napadnutého rozsudku za nepreskúmateľné v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

14. Žalovaný podal odvolanie proti uvedenému rozsudku v časti týkajúcej sa trov konania a žiadal ho v tejto napadnutej časti zmeniť a priznať mu náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v sume 5 335,28 Eur alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nepriznanie mu náhrady trov konania za úkon poskytnutej právnej služby - vyjadrenie zo dňa 21.2.2014 + režijný paušál vo výške 507,61 Eur s odôvodnením, že ho nepovažoval za účelne vynaložené trovy konania. Uviedol, že povinnosť predloženia písomného stanoviska k návrhu žalobcov na doplnenie dokazovania mu bola uložená súdom na základe uznesenia zo dňa 21.1.2014, tento úkon bol nielen účelný, ale aj nevyhnutný na preukázanie správnosti výsledkov znaleckého dokazovania a týmto úkonom dal do pozornosti neúčelnosť a nehospodárnosť vykonania žalobcami navrhovaného dokazovania, čím malo podľa neho toto vyjadrenie podstatný vplyv na smerovanie ďalšieho konania s poukazom na jeho návrhy.

15. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny potvrdiť z dôvodu, že zo strany nebohého F. F. nedošlo pri uzavieraní poistných zmlúv k platnému právnemu úkonu a považoval ich za domnelé a za absolútne neplatné, a tým návrh žalobcov za nedôvodný bez právneho titulu. Bol toho názoru, že právny poriadok vyžadoval na platné uzatvorenie poistných zmlúv písomnú formu, ktorá musí byť naplnená pripojením podpisu konajúcej osoby a nedodržanie tejto požiadavky stanovenej právnym poriadkom je sankcionované neplatnosťou právneho úkonu (§ 40 ods. 3 Obč. zák.). Ak teda nebohý F. F. ako domnelý poistník a poistený poistné zmluvy vlastnoručne nepodpísal, nemohla byť podľa neho dodržaná písomná forma, najmä s poukazom na podpis neznámej osoby na poistných zmluvách, ide tak o absolútnu neplatnosť právneho úkonu z dôvodu nedostatku písomnej formy určenej zákonom. Uviedol, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že podpisy na predmetných poistných zmluvách nepatria nebohému F. F., a teda nedošlo k naplneniu písomnej formy. Do času oboznámenia sa so znaleckým posudkom nemal žiadnu vedomosť o tom, že podpisy na predmetných poistných zmluvách nepatrili nebohému F. F. ako domnelému poistníkovi a poistenému. Konštatoval, že z povahy poistky je zrejmé, že je to doklad vystavovaný na základe uzavretej poistnej zmluvy, nejde o právny úkon zakladajúci poistný vzťah, a tým nároky s tým spojené a mal za to, že ak nedošlo k založeniu poistného vzťahu pre absolútnu neplatnosť poistných zmlúv samotná poistka nie je spôsobilá tento stav zhojiť, poistka je len potvrdením o uzatvorení poistnej zmluvy a nie cenným papierom. So skutočnosťou o nepravosti podpisov sa mohol oboznámiť až na základe výsledkov dokazovania v trestnom konaní na základe súvisiaceho znaleckého posudku. Poukázal na skutočnosť, že ide o neplatnosť absolútnu, ktorá nemôže byť žiadnym spôsobom zhojená, ani konaním zmluvných, keďže nastáva ex lege. Mal za to, že žalobcovia neuniesli vo vzťahu k svojim tvrdeniam dôkazné bremeno a neboli schopní vyvrátiť výsledky vykonaného znaleckého dokazovania, nimi navrhovaný dôkaz znalecký posudok preukazuje pravdivosť tvrdení žalovaných a poukazuje na ich nepravdivé tvrdenia za irelevantné považoval tvrdenia žalobcov o pravosti podpisov porovnávacích materiálov a za účelové spochybňovanie vhodnosti porovnávacích materiálov spracovaných znaleckých posudkov a možnosť skúmania pravosti podpisu aj z kópie za určitých okolností a limitov bol podľa neho potvrdená aj vyjadrením Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline zo dňa 19.6.2014, vyžiadaného súdom. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa sa dostatočne vysporiadal so všetkými okolnosťami a tvrdeniami rozhodnými pre jeho rozhodnutie a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa dostatočne aj vysporiadal so skutkovým stavom a je presvedčivé a preskúmateľné. Žiadal tak napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny potvrdiť a v časti týkajúci sa trov konania zmeniť a priznať mu ním uplatnenú náhradu trov konania alebo v tejto časti týkajúcej sa trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

16. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania uviedli, že na pojednávaní dňa 21.1.2014 uložil žalovanému povinnosť podať písomné vyjadrenie k návrhu na doplnenie dokazovania a nie rozsiahle vyjadrenie, ktoré žalovaný podal svojvoľne a opakovane hodnotil celú dôkaznú situáciu, pričom postačujúcom by bolo iba stručné stanovisko k ich návrhu na vykonanie ďalšieho dokazovania. Nakoľko však podali odvolanie vo veci samej, v ktorej žiadajú napadnutý rozsudok zmeniť a ich nároku vyhovieť, v časti týkajúcej sa trov konania žiadajú rozsudok tiež zmeniť a priznať im náhradu trov konania.

17. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31.03.2016, č.k. 4Co/780/2014

- 393 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení vytkol súdu prvej inštancie, že súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázal na to, že zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka ani zo všeobecných poistných podmienok v prípade, ak poistený je osobou odlišnou od poistníka, nevyplýva pre poisteného povinnosť podpísať takúto zmluvu, ako podmienku jej platnosti. Na predmetných poistných zmluvách sú uvedené údaje o nebohom F. F. ako o poistenom a za poisteného mali byť aj podpísané. Žalovaný ako poisťovateľ tieto aj akceptoval dokladom o uzatvorení týchto poistných zmlúv, a to poistkou zo dňa 22.6.2001 k poistnej zmluve č. 71810539 podpísaná generálnym riaditeľom žalovaného a jeho ponukou zvýšenia poistného podľa miery inflácie a zvýšením poistnej sumy zo dňa 29.4.2003 a poistkou zo dňa 21.3.2001 k poistnej zmluve č. 41583491, podpísaná generálnym riaditeľom žalovaného. Sám žalovaný uviedol, že z povahy poistky je zrejmé, že je to doklad vystavovaný na základe uzavretej poistnej zmluvy, nejde o právny úkon zakladajúci poistný vzťah, a tým nároky s tým spojené. So zreteľom na uvedené, nemožno potom prisvedčiť záveru súdu prvého stupňa o neplatnosti predmetných poistných zmlúv, ktorý založil bez ďalšieho na nedostatku podpisu týchto poistných zmlúv poisteným F. F. bez skúmania ďalších

náležitostí poistného vzťahu. V súvislosti s tým sa súd prvého stupňa nevysporiadal ani s výnimkou z ustanovenia § 791 ods. 1 Obč. zák. určujúceho obligatórnu písomnú formu, a to ustanovením § 792 ods. 2 Obč. zák., na ktoré poukazujú žalobcovia vzhľadom na skutočnosť, že nebolo nepochybné, že poistné bolo na základe poistných zmlúv riadne platené. Vzhľadom na uvedené uložil súdu prvého stupňa dostatočne sa vysporiadať s argumentmi žalobcov i žalovaného, výsledky vykonaného dokazovania náležite zhodnotiť a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodniť. 18. Súd konal v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave.

19. Žalobcovia zotrvali na svojich doterajších písomných a ústnych vyjadreniach. Záverom dôvodili, že k uzatvoreniu oboch poistných zmlúv mohlo dôjsť viacerými spôsobmi. Ako prvý uviedli ten, že, návrhy sporných poistných zmlúv akceptoval svojim vlastnoručným podpisom nebohý F. F., ktorý mal tak postavenie poistníka a zároveň poisteného. Ďalším spôsobom akým mohli byť uzatvorené sporné poistné zmluvy bola podľa argumentácie žalobcov skutočnosť, že návrh poistných zmlúv akceptoval nebohý F. F. včasným zaplatením poistného. Napokon tretí spôsob akým mohli byť sporné poistné zmluvy platne uzatvorené bol ten, že návrh poistných zmlúv akceptovala podpisom za F. F. iná osoba, ktorá však konala bez splnomocnenia ( žalobkyňa I.). Dôvodili, že pri uzatváraní poistných zmlúv konala za žalovaného a v jeho mene pani F.. Vo vzťahu k poistnej zmluve zo dňa 13.03.1999 mali za to, že je nepochybné, že nebohý F. F. bol prítomný pri jej uzatváraní a Idou Pajdušákovou mu bol predložený návrh poistnej zmluvy.

20. Žalovaná zotrvala na svojich doterajších písomných a ústnych vyjadreniach.

21. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že obe sporné poistné zmluvy pred ňou a svedkyňou F. podpísal nebohý F. F. a že poistné si uhradil sám, nakoľko obaja boli v tom čase zárobkovo činní. V ďalších častiach svojej výpovede zotrvala na námietkach voči znaleckému posudku vypracovanému v konaní 22. Svedkyňa G. F. vo svojej výpovedi v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KRP-18/OVK-TT-2004 sa vyjadrila k spôsobu akým boli podpísané sporné poistné zmluvy, pričom vo vzťahu k podpisu zmluvy z roku 1999 svoju výpoveď zmenila a vyjadrila sa k spôsobu akým bolo uhradené prvé poistné. 23. Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Podľa §791 ods. 1 pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak Podľa §792 ods. 1 na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu. Podľa §792 ods.2 návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo bolo poistné zaplatené. Podľa § 33 ods. 2 ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním. Podľa §40 ods.1 ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný . Podľa §40 ods.3 Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. 24. I. Uzavretie poistnej zmluvy tým, že návrh podpísal svojim podpisom nebohý Pavol Pozdech

24.1 Z vykonaného dokazovania mal sú za preukázané, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, že k platnému uzatvoreniu sporných poistných zmlúv došlo tým, že návrhy podpísal svojim podpisom nebohý F. F.. Ako vyplynulo z výpovede svedkyne G. F. táto vo vzťahu k poistnej zmluve zo dňa 15.06.2001 uviedla, že pri spisovaní a ani podpisovaní tejto poistnej zmluvy nebohý F. F. prítomný nebol a že žalobkyňa I vypísanú zmluvu zobrala s tým, že ju ide dať podpísať nebohému F. F. a vo vzťahu k poistnej zmluve zo dňa 13.03.1999 poukázala na to, že poistnú zmluvu pred ňou podpisoval F. F. avšak jeho totožnosť podľa občianskeho preukazu pravdepodobne neoverovala, nakoľko nebolo

potrebné písať číslo OP do zmluvy, neskôr pri opätovnom výsluchu uviedla, že si nie je istá, či videla nebohého F. F. podpisovať spornú poistnú zmluvu. 24.2 Zo znaleckého dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že podpisy nachádzajúce sa na poistných zmluvách, o ktoré žalobcovia opierajú svoje nároky neboli vyhotovené nebohým F. F., ale vyhotovila ich neznáma osoba. Súd mu za to, že znalecký posudok bol pritom vyhotovený v súlade s písmoznaleckými štandardmi, čo potvrdilo aj vyjadrenie ústavu súdneho inžinierstva v Žiline. Znalec mal k dispozícii dostatok porovnávacích materiálov, ktoré mu umožnili vyvodiť príslušné závery. Námietka žalobcov týkajúca sa skutočnosti, že znalec neporovnal aj nimi predložené podpisy je právne bezvýznamná, nakoľko právny predpis neurčuje, ktoré konkrétne podpisy sa majú použiť, ale stanovuje len ich počet a to, že to musia byť podpisy, ktoré sú zaručene pravé a ktoré boli vyhotovené v približne rovnakom časom období ako podpisy, ktorých pravosť sa má skúmať. Čo v danom prípade podpisy z evidencie úradu práce, vyhotovené v rozpätí rokov 1999-2002 spĺňali a nakoľko to boli podpisy vyhotovené pred orgánmi verejnej správy, nebolo pochybností o ich pravosti a o tom, že ich vyhotovil nebohý F. F.. Naproti tomu podpisy z prihlášky a odhlášky do poisťovne, ktoré predložili žalobcovia boli vyhotovené 5-7 rokov pred podpismi na poistných zmluvách. Navyše žalobcovia neboli schopní predložiť dostatok vhodných porovnávacích materiálov, keďže predložili iba dva vyššie spomínané porovnávacie podpisy. Žalobcovia na podporu svojich tvrdení nepredložili žiadne relevantné dôkazy, keďže výpovede svedkov navrhnutých žalobcami smerovali len k preskúmaniu okolností nimi predložených porovnávacích podpisov. 24.3 Žalobcovia sa navyše v priebehu konania a vykonávania dokazovania po zrušení prvého rozhodnutia Krajským súdom v Bratislave dostali do rozporu s argumentáciou, že návrhy sporných poistných zmlúv podpísal nebohý F. F., keď ako ďalší možný spôsob uzatvorenia týchto poistných zmlúv pripustili to, že ich podpísala namiesto neho žalobkyňa I ( ktorá však zároveň poprela, že by podpis na uvedených zmluvách bol jej), pričom tieto dva rôzne spôsoby uzatvorenia poistných zmlúv sa vzájomne vylučujú a nemôžu existovať súčasne. 24.4 Súd ďalej uvádza, že obrana žalobcov spočívajúca v tvrdení, že prípade, ak poistený je osobou odlišnou od poistníka, nevyplýva pre poisteného povinnosť podpísať takúto zmluvu, ako podmienku jej platnosti je irelevantná. Na predmetných poistných zmluvách sú uvedené údaje o nebohom F. F. ako o poistenom a za poisteného mali byť aj podpísané. Avšak rovnako sú uvedené v poistných zmluvách aj údaje o poistníkovi a podľa týchto údajov je poisteným a poistníkom jedna a tá istá osoba a to nebohý F. F.. Z uvedeného potom má súd za to, že podmienkou platnosti zmluvy je povinnosť poisteného, ktorý je súčasne poistníkom takúto zmluvu podpísať. Z uvedených zmlúv takisto vyplýva tá skutočnosť, že pokiaľ je poistený a poistník jedná a tá istá osoba, tak zmluvu podpisuje takýto účastník do len v kolónke poistený a nie aj v kolónke poistník, nakoľko zo zmlúv vyplýva, že podpis sa do kolónky poistníka sa pripája len vtedy ak je osobou odlišnou od poisteného. Nakoľko v danom prípade bola osobou poistného a poistníka jedna a tá istá osoba a to F. F. možno dospieť k záveru, že tým, že na poistných zmluvách absentoval podpis poistníka F. F., ktorý bol zároveň aj poisteným, sú predmetné poistné zmluvy absolútne neplatné z dôvodu nedodržania písomnej formy, ktorá bola podstatnou náležitosťou daných poistných zmlúv. Na dodržanie písomnej formy je v zmysle právnej úpravy aj ustálenej judikatúry nutná nielen písomnosť samotnej zmluvy, ale aj pripojenie podpisu konajúcej osoby. 25. II. Uzatvorenie poistných zmlúv zaplatením 1. poistného 25. 1 Súd má za to, že z vykonaného dokazovania a zo skutkových tvrdení žalobcov, týkajúcich sa ich argumentácie, že sporné poistné zmluvy osobne podpísal nebohý F. F., ktorý tak ako to vyplýva zo sporných poistných zmlúv, bol v postavení poistníka a súčasne poisteného, v konaní nebolo žalobcami preukázané, že zaplatením prvého poistného došlo k uzatvoreniu poistných zmlúv. Na to, aby mohlo dôjsť uzatvoreniu poistnej zmluvy zaplatením prvého poistného zákon vyžaduje aby boli kumulatívne splnené nasledujúce podmienky: predloženie návrhu poistných zmlúv poistníkovi a zaplatenie poistného uvedeného v návrhu poistnej zmluvy v lehote uvedenej v návrhu poistnej zmluvy ak takej lehoty niet, tak v lehote stanovenej zákonom. 25.2 Súd má za to, že žalobcovia jednak nepreukázali v konaní, že nebohému F. F. boli sporné zmluvy skutočne fyzicky predložené a teda, že sa s nimi oboznámil, čo je úkon nevyhnutný k tomu, aby mohol nebohý F. F. ako poistený a poistník zároveň návrh poistnej zmluvy prijať. Zákon vyslovene v ustanovení prezumuje, že na to, aby mohlo dôjsť k uzatvoreniu poistnej zmluvy je potrebné aj to, aby sa takýto návrh poistnej zmluvy k účastníkovi dostal. Uvedené je možné vykladať z dikcie tohto zákonného ustanovenia, ktoré uvádza, že na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ takejto poistnej zmluvy, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu. Návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu, ak sa

tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo bolo poistné zaplatené. Z uvedeného potom vyplýva, že návrh poistiteľa je možné prijať zaplatením prvého poistného vo výške uvedenej v návrhu, avšak za splnenia tej podmienky, že sa takýto návrh poistnej zmluvy dostane do fyzickej dispozície druhého účastníka, v danom prípade nebohého F. F., ktorý v zmysle sporných poistných zmlúv bol poisteným a zároveň poistníkom, čiže on jediný bol osobou oprávnenou na to, aby uzatvoril sporné poistné zmluvy, či už tým, že ich opatrí svojim vlastnoručným podpisom, keďže z poistných zmlúv nevyplýva, že by boli uzatvorené zástupcom F. F. alebo tým, že po tom ako mu boli preukázateľne doručené ich akceptuje, tým, že zaplatí prvé poistné vo výške v nich uvedenej. 25.3 Vykonaným dokazovaním nebola preukázané jednak skutočnosť, že predmetné sporné poistné zmluvy boli nebohému F. F. vôbec predložené. Ako vyplynulo z výpovede svedkyne G. F. táto vo vzťahu k poistnej zmluve zo dňa 15.06.2001 uviedla, že pri spisovaní a ani podpisovaní tejto poistnej zmluvy nebohý F. F. prítomný nebol a že žalobkyňa I vypísanú zmluvu zobrala s tým, že ju ide dať podpísať nebohému F. F. a vo vzťahu k poistnej zmluve zo dňa 13.03.1999 poukázala na to, že poistnú zmluvu pred ňou podpisoval F. F. avšak jeho totožnosť podľa občianskeho preukazu pravdepodobne neoverovala, nakoľko nebolo potrebné písať číslo OP do zmluvy, neskôr pri opätovnom výsluchu uviedla, že si nie je istá, či videla nebohého F. F. podpisovať spornú poistnú zmluvu. 25.4 Žalobcovia v konaní napokon nepreukázali, ani to, že úhradu poistného skutočne vykonal nebohý F. F. ako poistník a poistený zároveň. 25.5 Žalobcovia preukazovali úhradu prvého poistného vo vzťahu k poistnej zmluve zo dňa 13.03.1999 ústrižkom šekovej poukážky, z ktorej však nie je možné jednoznačne identifikovať platcu. Platbu teda mohla realizovať akákoľvek iná osoba odlišná od nebohého F. F. - poistníka a poisteného. Navyše žalobcovia v rámci svojho prednesu argumentovali, že vo vzťahu k poistnej zmluve zo dňa 13.03.1999 došlo tak, že poistné zaplatila žalobkyňa I po podpise zmlúv tak, že ho odovzdala pani F. a pani F. následne takto prevzaté peniaze poukázala žalovanému poštovou poukážkou. Uvedený záver vo vzťahu k poistnej zmluve zo dňa 15.06.2001 potvrdzuje aj samotná výpoveď svedkyne G. F., ktorá vo svojich výpovediach v iných konaniach ohľadom platby poistného uviedla, že po podpise zmlúv jej žalobkyňa I odovzdala v hotovosti sumu okolo 60 000 Sk. Táto svedkyňa uviedla, že to však nebola celá suma, ktorá tvorila prvý ročnú splátku pretože súčasne boli uzatvorené ďalšie poistné zmluvy na iných poistencov ( žalobcov I, II, III) pričom svedkyňa výslovne uviedla, že nejakú sumu doplatila ešte sestra žalobkyne I. Vo vzťahu k poistnej zmluve zo dňa 15.06.2001, navyše svedkyňa G. F., ktorej výpoveď samotní žalobcovia (s výnimkou časti výpovede týkajúcej sa korigovania jej vyjadrenia ohľadom toho, že si nebola istá, či dňa 13.03.1999 skutočne videla nebohého F. F. podpísať zmluvu) nespochybnili, uviedla, že prvé poistné bolo uhradené v splátkach. V zmysle ustálenej judikatúry využitie formy akceptácie poistnej zmluvy podľa § 792 Ods. 2OZ predpokladá, že nie je možné plniť v splátkach, pretože by tým nebola splnená podmienka zaplatenia poistného vo výške uvedenej v návrhu ( porovnaj aj rozsudok najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Odo/568/2005). 25.6 Pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne I, že každý si poistné uhradil sám, táto je v rozpore jednak so samotným tvrdením žalobcov ohľadom úhrady poistného ( v zmysle ktorej vo vzťahu k poistnému z poistnej zmluvy z roku 1999 mala žalobkyňa I poistné odovzdať pani F. a pani F. následne takto prevzaté peniaze poukázala žalovanému poštovou poukážkou) ako aj v rozpore s výpoveďou svedkyne F., v zmysle ktorej jej mali byť peniaze na úhradu prvého poistného odovzdané žalobkyňou I a jej sestrou v splátkach, na ktorú sa samotný žalobcovia poukazujú. Navyše vo vžzťahu k dôveryhodnosti žalobkyne I, žalobkyňa I nepreukázala ani jej tvrdenie o tom, že nebohý F. F. bol v čase úhrady prvého poistného zárobkovo činný, keďže z obsahu spornej poistenej zmluvy vyplýva údaj odlišný a to, že bol nezamestnaný. 25.7 Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že žalobcovia v konaní nepreukázali, že sporné poistné zmluvy boli nebohému F. F. predložené a nepreukázali ani skutočnosť, že nebohý F. F. akceptoval návrhy poistných zmlúv tým, že uhradil poistné tak ako to má na mysli ustanovenie § 792 ods. 2 a preto nebolo v konaní preukázané, že k uzatvoreniu poistných zmlúv došlo v súlade s § 792 ods. 792 ods. 2 zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu. 26. III. Uzatvorenie poistných zmlúv tým, že návrh poistných zmlúv akceptovala podpisom za F. F. iná osoba, ktorá však konala bez splnomocnenia. 26.1 Splnomocnenec v rámci konania za splnomocniteľa musí tretím osobám dať zreteľne najavo, že nekoná vo svojom mene, ale jeho konanie je konaním v mene inej osoby. Princíp publicity vyžaduje zverejnenie priameho zastúpenia. V opačnom prípade sa uplatní nevyvrátiteľná domnienka, že konajúca osoba koná sama za seba, vo vlastnom mene a je z tohto konania aj zaviazaná. Zákon ustanovuje, že neoprávnený zástupca je z tohto konania zaviazaný sám a ten za koho sa konalo bez plnomocenstva nemá povinnosť konať a upovedomiť tretie osoby, že takéto konanie neschvaľuje. Ustanovenie § 33

ods. 2 zakladá osobnú viazanosť osoby konajúcej bez zastupovacieho oprávnenia a neumožňuje spochybniť platnosť právneho úkonu uskutočneného v excese. 26.2 Žalobcovia v konaní napokon tvrdili ( v záverečnej reči), že v prípade ak nedošlo k platnému uzatvoreniu poistných zmlúv tým spôsobom, že ich nebohý F. F. vlastnoručne podpísal a ani tým, že by súd zaplatenie poistného žalobkyňou I nepovažoval za úkon nebohého F. F., došlo k platnému uzatvoreniu poistných zmlúv spôsobom, že návrhy sporných poistných zmlúv podpísala za nebohého F. F. jeho manželka- žalobkyňa I bez splnomocnenia a tento úkon by zaväzoval len ju a nebohý F. F. by mal postavenie len poisteného. 26.3 Súd vo vzťahu k tejto žalobcami uvádzanej variante uzatvorenia sporných poistných zmlúv poukazuje na to, že žalobcovia uvedené tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázali. Navyše toto tvrdenie je v úplnom rozpore z ich doterajšom argumentáciou uvádzanou počas celého konania ohľadom spôsobu akým malo dôjsť k uzatvoreniu sporných poistných zmlúv. 26.4 Zo samotných sporných poistných zmlúv nevyplýva skutočnosť, že by ich nebohý F. F. podpísal v zastúpení, t.j., že by ich mala za neho podpísať v jeho mene tretia osoba, ale skutočnosť, že zmluvy mali byť podpísané osobne osobou poisteného a poistníka zároveň ( keďže zo sporných zmlúv výslovne vyplýva že poistený bol zároveň aj poistníkom) a nie že ich mal podpísal v mene nebohého F. F. niekto iný hoc bez splnomocnenia, nakoľko uvedený údaj by musel vyplývať zo zmluvy( t.j. pod podpisom by musela byť uvedená zmienka o tom, že za nebohého F. F. pripája podpis k týmto zmluvách iná osoba 26.5 Navyše žalobkyňa I, ktorá mala zmluvy za nebohého F. F. podpísať dôrazne odmietala takéto tvrdenia samotného znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok v trestnom konaní a ktorý dospel k záveru, že sporné podpisy boli vyhotovené práve ňou. Vo svojej výpovedi tvrdila, že zmluvy podpísal nebohý F. F. osobne a nie že ich podpísala ona namiesto neho. Vzhľadom na uvedené je uvedená argumentácia žalobcov týkajúca sa tohto spôsobu uzatvorenia sporných poistných zmlúv nelogická, nepreukázaná a v rozpore s doposiaľ vykonaným dokazovaním. 26.6 Z obsahu spisu a vykonaných dôkazov mal súd preukázané, že v konaní bola jednoznačne preukázaná absenciu právneho titulu domnelých nárokov žalobcov, nakoľko žalobcovia v konaní nepreukázali, že by došlo k platnému uzatvoreniu sporných poistných zmlúv a to či už tak, že písomné návrhy poistných zmlúv vlastnoručne podpísal nebohý F. F., ktorý mal tak postavenie poistníka a zároveň poisteného, alebo tým spôsobom, že návrh poistných zmlúv akceptoval nebohý F. F. včasným zaplatením poistného prípadne tým, že návrh poistných zmlúv akceptovala podpisom za F. F. iná osoba a to žalobkyňa I, ktorá však konala bez splnomocnenia. 27. Podľa § 255 ods. 1c.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. keď plne úspešnému žalovanému priznal nárok náhradu trov konania voči žalobcom I, II, III, ktorí vo veci úspech nemali, v rozsahu 100%.

29. Uznesením zo dňa 10.07.2013 súd priznal ustanovenému znalcovi JUDr. Igorovi Nitrianskemu, bytom J. Braneckého 14, Trenčín, znalcovi z odboru písmoznalectvo, odvetvia: ručné písmo, znaleckú odmenu vo výške 993,45 €. za vypracovanie znaleckého posudku a zároveň rozhodol o vyplatení odmeny súdnemu znalcovi tak, že uvedená suma bude vyplatená zo štátnych finančných prostriedkov. 30. Uznesením zo dňa 13.02.2014 súd priznal ustanovenému znalcovi JUDr. Igorovi Nitrianskemu, bytom J. Braneckého 14, Trenčín, znalcovi z odboru písmoznalectvo, odvetvia: ručné písmo, znaleckú odmenu vo výške 140,34 eur z dôvodu výsluchu znalca na pojednávaní posudku a zároveň rozhodol o vyplatení odmeny súdnemu znalcovi tak, že uvedená suma bude vyplatená zo štátnych finančných prostriedkov. 31. Podľa Čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

Podľa Čl. 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 259 ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

32. Súd o nároku na náhradu trov štátu rozhodol s použitím Čl. 4 ods. 2 CSP, resp. Čl. 4 ods. 1 CSP, pričom nutnosť použitia uvedených ustanovení odôvodňuje spravodlivou úpravou vzťahov medzi žalovaným a štátom, ktorý v predmetnom konaní preukázateľne hradil výdavky, čím mu vznikli vlastné trovy a súčasne neexistenciou procesného ustanovenia explicitne umožňujúceho priznanie náhrady trov konania štátu. Za obsahovo a účelom najbližšie ustanovenia (Čl. 4 ods. 1) možno považovať ustanovenia § 255 o náhrade trov konania podľa pomeru úspechu vo veci a tiež ustanovenie § 259 CSP, ktoré umožňuje uplatnenie výdavkov "inej osobe" (okrem strany sporu a svedka), avšak vzhľadom na špecifickosť daného ustanovenia o uplatňovaní nárokov (odkazujúce sa na § 258 ods. 3 má súd za to, že na priznanie náhrady trov štátu je nutné konštatovať najmä potrebu rozhodnutia v súlade s princípmi všeobecnej spravodlivosti a rozumného usporiadania procesných vzťahov v zmysle Čl. 4 ods. 2, aby nevznikla žiadna pochybnosť o zákonnosti rozhodnutia v časti týchto nárokov.

33. Nakoľko boli žalobcovia I, II, III v konaní v celom rozsahu neúspešní, v uvedenom rozsahu majú povinnosť nahradiť štátu trovy konania, ktoré mu vznikli z dôvodu, že štát uhradil zo štátnych prostriedkov trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním- vypracovaním znaleckého posudku JUDr. Igorom Nitrianskym.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

V Bratislave, dňa 19. júla 2018 Mgr. Jana Janics Bajánková sudkyňa