Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/44/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Vladimíra Tencera a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného U. Z., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 17.1.2018, č. k. 1T/122/2017-124, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.7.2018, takto

rozhodol:

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného U. Z., nar. X.X.XXXX, z a m i e t a.

odôvodnenie:

Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom zo dňa 17. 1. 2018 a uznal obžalovaného U. Z. za vinného zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona a to na tom skutkovom základe, ako je uvedené v tomto rozsudku. Za to ho odsúdil podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona a § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona k úhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho zaradil pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu a to proti výroku o treste. Svoje odvolanie neskôr doplnil a odôvodnil tým, že v predmetnej veci okresný súd už vydal trestný rozkaz, ktorým obžalovanému uložil podmienečný trest v trvaní 8 mesiacov a určil skúšobnú dobu na 2 roky. Súd na hlavnom pojednávaní za tých istých okolností uložil obžalovanému už nepodmienečný trest, pri nezmenenej dôkaznej situácii, pričom zmenu žiadnym spôsobom neodôvodnil vo svojom rozsudku. Na nápravu a prevýchovu obžalovaného postačuje aj podmienečný trest, nakoľko obžalovaný nebol doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody a trestný čin nespáchal v skúšobnej dobe, hľadí sa na neho ako keby nebol odsúdený. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil predmetný rozsudok čo do výroku o treste a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré bolo nariadené na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného, ktoré sa vykonalo na žiadosť obžalovaného v jeho neprítomnosti, obhajca obžalovaného uviedol, že sa pridržiava podaného odvolania a navrhuje, aby súd zrušil výrok o treste z dôvodov, ktoré v odvolaní uviedol a navrhol, aby obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko trest považuje za správny a spravodlivý.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť rozhodnutia v rozsahu, v ktorom ho odvolateľ napadol, teda vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a zistil nasledovné. Z príslušnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorá sa týka uloženia trestu, je možné zistiť, že prvostupňový súd zohľadnil jednak osobu páchateľa, ktorý podľa výpisu z registra trestov sústavne sa dopúšťa úmyselnej trestnej činnosti majetkovej povahy, o čom svedčia aj predchádzajúce uložené tresty. Ďalej zohľadnil aj stav poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ale aj to, že v minulosti už bol odsúdený za trestný čin a spáchal viac trestných činov. V rámci tohto dospel k záveru, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody pri zvýšenej hranici dolnej trestnej sadzby, je jediným do úvahy prichádzajúcim trestom na dosiahnutie nápravy a prevýchovy obžalovaného, keďže predchádzajúce odsúdenia nemali na neho dostatočný prevýchovný účinok. S uvedenými zisteniami a závermi sa stotožňuje v plnom rozsahu aj odvolací súd. Pokiaľ obžalovaný vytýka prvostupňovému súdu, že po podaní obžaloby o tejto rozhodol trestným rozkazom, ktorým mu uložil podmienečný trest odňatia slobody a neskôr, na hlavnom pojednávaní, na základe rovnakých dôkazov mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody, v takomto postupe okresného súdu nenachádza odvolací súd žiadne pochybenia. Pri vydaní trestného rozkazu vychádzal okresný súd z výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní, ktoré bolo zachytené vo vyšetrovacom spise. Podaním odporu proti trestnému rozkazu sa tento v celom rozsahu zrušil a okresný súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie. Na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a poškodeného a čítaním ďalších svedeckých výpovedí a listinných dôkazov. Dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní je kvalitatívne odlišné od dôkazov, ktoré boli vykonané v prípravnom konaní a ktorých obsahom sa mal možnosť súdu oboznámiť iba ich prečítaním. Zásada ústnosti a bezprostrednosti realizovaná pri dokazovaní v konaní pred súdom, dáva sudcovi, ktorý vo veci rozhoduje väčšie nemožnosti urobiť si názor na osobu obžalovaného a dôsledne zvážiť všetky okolnosti, ktoré prichádzajú do úvahy v prípade ukladania trestu. Pokiaľ sudca prvostupňového súdu po vykonaní dokazovania zvážil, že v danom prípade je namieste uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, nemožno takéto rozhodovanie žiadnym spôsobom považovať za nezákonné. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo v danom prípade potrebné uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody. Z oboznámeného odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti celkovo 4 krát súdne trestaný, pričom v poradí prvé 3 odsúdenia mal v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku zahladené. Ostatnýkrát bol obžalovaný odsúdený trestaný rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda z roku 2014 a to za spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, podmienečným trestom odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky, do 30. 10. 2016 a zároveň mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 2 roky. Skúšobná doba obžalovanému teda uplynula 30. 10. 2016 a aktuálne prejednávanej trestnej činnosti sa dopustil dňa 25. 11. 2016, teda necelý mesiac po skončení skúšobnej doby predchádzajúceho trestu. Takéto správanie sa obžalovaného nesvedčí o tom, že by

uloženie predchádzajúceho trestu odňatia slobody, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu, malo na obžalovaného ten výchovný účinok, že by ho odradilo od ďalšieho páchania trestnej činnosti a viedlo k riadnemu spôsobu života. Naopak, obžalovaný sa s krátkym časovým odstupom od skončenia skúšobnej doby predchádzajúceho odsúdenia dopustil viacnásobnej úmyselnej trestnej činnosti. Za takýchto okolností sa javí byť uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody ako správne, ktoré zohľadňuje princíp stupňovania trestnoprávnej represie, pri stupňovaní závažnosti protiprávneho konania obžalovaného. Vo výroku o treste napadnutého rozsudku nachádza odvolací súd chybu, keď okresný súd síce zohľadnil obžalovanému dve priťažujúce okolnosti a jednu poľahčujúcu okolnosť, no trestnú sadzbu uvedenú v § 212 ods. 1 Trestného zákona mu neupravil podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, ale ponechal ju v nezmenenej výške podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona. Ide o chybu, ktorá je v prospech obžalovaného a keďže odvolanie v jeho neprospech prokurátor nepodal, nemohol odvolací súd sám rozhodnúť v neprospech obžalovaného, pri rešpektovaní ustanovenia § 322 ods. 3, druhá veta Trestného poriadku. Uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov je primerané, keďže ide o trest uložený v dolnej polovici trestnej sadzby a zohľadňuje tak nižšiu mieru kriminálneho narušenia páchateľa. Rozhodnutie o spôsobe výkonu tohto trestu, zaradení obžalovaného do ústavu s minimálnym stupňom stráženia zodpovedá správne zistenej skutočnosti, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním uvedených trestných činov nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselnú trestnú činnosť.

Preto považuje odvolací súd napadnuté výroky o treste a spôsobe jeho výkonu za správne a zákonné, čo malo za následok, že odvolanie obžalovaného vyhodnotil ako nedôvodné a preto ho zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.