Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/99/2018

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu Art Moravia, s.r.o., Santražiny 753, 760 01 Zlín, Česká republika, IČO: 25 579 410, zast. Advokátska kancelária Mojžiš & partneri, s.r.o., Sasinkova 10, 811 08 Bratislava, IČO: 35 892 994, proti žalovanému M2 Development, s.r.o., Pribinova 25, 821 04 Bratislava, IČO: 35 770 465, zast. BAJO LEGAL s.r.o., Landererova 8, 811 09 Bratislava, IČO: 36 860 581, o zaplatenie 57.100,- eur s príslušenstvom, o návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 25Cb/248/2015-149 zo dňa 17.5.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 25Cb/248/2015-149 zo dňa 17.5.2018 potvrdzuje.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 57.100,- eur s príslušenstvom. V priebehu konania žalovaný navrhol, aby konajúci súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalobcovi uložil povinnosť zložiť do úschovy súdu sumu 7.050,- eur, predstavujúci potenciálny nárok žalovaného na náhradu trov konania. Svoj návrh žalovaný odôvodnil tým, že má dôvodnú obavu, že exekúcia nároku žalovaného na náhradu trov konania v prípade jeho úspechu v konaní bude ohrozená vzhľadom na doterajší priebeh konania, skutkový stav, zámenu na strane žalobcu a povahu žalobcu. Žalovaný uviedol, že žalobca nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť a nemá žiaden majetok. Spoločnosti vystupujúce na strane žalobcu sa často menili a sú vzájomne personálne prepojené. Postúpenie pohľadávky na obchodnú spoločnosť z fyzickej osoby (Q.. L.) považuje žalovaný za účelové, keďže exekúcia voči fyzickej osobe by bola v prípade neúspechu žalobcu jednoduchšia.

Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovenia §§ 324 ods. 1, 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok, upravujúcich nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie v odôvodnení tiež uviedol, že keďže rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle Civilného sporového poriadku predpokladom pre jeho nariadenie. Ide najmä o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.

V uvedenej súvislosti konajúci súd citoval rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo 144/97, zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998.

V závere svojho rozhodnutia Okresný súd Bratislava II konštatoval, že žalovaný podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia na náhradu trov konania v prípade jeho úspechu v konaní bude ohrozená. Rovnako neosvedčil, že sa žalobca zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za vec nižšej hodnoty, ani že vyvíja činnosť s cieľom poškodiť záujmy žalovaného. Irelevantné je, podľa názoru konajúceho súdu, tvrdenie žalovaného, že žalobca nemá žiaden majetok a že postúpenie pohľadávky na aktuálneho žalobcu bolo účelové, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za znášanie trov konania. Konajúci súd má tiež za to, že ak žalobca skutočne nevlastní žiaden majetok, tak aj nariadenie neodkladného opatrenia za účelom zloženia vysokej peňažnej sumy do úschovy súdu by nemalo prakticky žiaden význam, keďže žalobca finančnými prostriedkami v navrhovanom rozsahu pravdepodobne nedisponuje. Nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia by tak došlo k nerovnováhe v postavení strán sporu a neodstránila by sa tým ani spornosť medzi nimi.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ považuje predmetné uznesenie tiež v celom rozsahu sa nepreskúmateľné a arbitrárne, keď sa podľa jeho názoru súd prvej inštancie vôbec nezaoberal skutočnosťami rozhodujúcimi pre nariadenie neodkladného opatrenia a tieto ani nemohol správne posúdiť. Zbavovanie sa majetku predajom za nízku cenu ani ďalšie skutočnosti uvádzané súdom prvej inštancie netvoria zákonný predpoklad na nariadenie neodkladného opatrenia, a teda ich existencia nemusí byť pre nariadenie neodkladného opatrenia daná. Žalovaný (odvolateľ) má tiež za to, že súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentáciou ohľadom existencie dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie na základe žalovaným uvádzaných skutočností, z čoho vyplýva, že súd ani nemohol skúmať, či je tento predpoklad na nariadenie neodkladného opatrenia splnený alebo nie. Súd sa rovnako žiadnym spôsobom nezaoberal ochranou práv a oprávnených záujmov žalovaného, ktorý čelí zjavne účelovému konaniu zo strany žalobcu, resp. predošlých žalobcov, v dôsledku ktorého bude v prípade svojho úspechu v spore ukrátený o nárok na náhradu trov konania. Súd podľa žalovaného v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je oprávnený skúmať praktický význam jeho nariadenia, ale iba splnenie zákonných predpokladov pre jeho nariadenie. Pokiaľ sú zákonné predpoklady na jeho nariadenie splnené, súd je povinný vydať navrhované neodkladné opatrenie, pričom jeho praktická vykonateľnosť už bude otázkou vykonávacieho konania. Odvolateľ poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 502/2007, podľa ktorého: „Okresný súd ani krajský súd sa v riešení podstaty nastoleného problému podľa názoru ústavného súdu nepreniesli cez horizont subjektívnej spravodlivosti. Pri hodnotení veci nepriamo zotrvali na akceptácii skutočnosti, že žalobca môže žalovať a žalovaný sa žalobe musí ubrániť. V súdenej veci objektívne nehľadali spravodlivé vyváženie oprávnenia žalobcu žalovať s oprávnením žalovaného na to, aby proti nemu nebola zneužívaná formálna nedokonalosť právnej úpravy. ...“ Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný (odvolateľ) žiadal, aby Krajský súd v Bratislave zmenil napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 7.5.2018 tak, že nariadi neodkladné opatrenie, podľa ktorého: „žalobca je povinný zložiť do úschovy súdu peňažnú sumu vo výške 7.050,- eur.“

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý má za to, že súd prvej inštancie odmietnutím návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia postupoval v súlade so zákonom a rozhodol v súlade s tvrdeniami žalovaného a tvrdeniami žalobcu v podanej žalobe. Tvrdenie žalovaného, že žalobca je schránkovou spoločnosťou, považuje žalobca za subjektívny názor, ktorý nie je ničím podložený, personálne prepojenia nie sú ničím výnimočným a nemožno na ne nahliadať ako na okolnosti, ktoré by mali znemožniť výkon práva. Podľa názoru žalobcu Okresný súd správne ustálil, že nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia by došlo k nerovnováhe v postavení strán sporu a neodstránila by sa spornosť medzi nimi. V súvislosti s argumentáciou žalovaného o dôvodnej obave z ohrozenia exekúcie žalobca poukázal na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES), č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky. Z uvedeného nariadenia je zrejmé, že štáty Európskej únie

sú povinné uznávať európsky exekučný titul a jeho účinky, a tak vymáhať v exekúcii peňažné plnenie, v tomto prípade možné trovy konania. Zároveň žalobca poukázal na Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach, publ. pod č. 193/1993 Z.z.. V prípade úspechu žalovaného v konaní má tento zákonné možnosti trovy vymáhať na základe zmluvy a nariadenia tak, ako žalobca uviedol vyššie. Keďže návrh žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia obsahuje len tvrdenia a názory, ktoré nie sú podložené dôkazmi či iným skutočnosťami osvedčujúcimi takéto tvrdenia, žalobca navrhol, aby súd odvolanie žalovaného odmietol a potvrdil rozhodnutie prvoinštančného súdu.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok - ďalej len prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu, s dôvodmi odvolania, ako aj s vyjadrením žalobcu dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné potvrdiť.

5. Podľa § 324 ods. 1 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. b/ neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.

Podľa § 326 ods. 1 v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

6. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona je to taký stav právnych vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu úpravu alebo existencia nároku, ktorého realizácia aj prostredníctvom výkonu súdneho rozhodnutia je ohrozená. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Z charakteru neodkladného opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Podľa súdnej judikatúry o potrebe neodkladného opatrenia nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania v tomto smere vždy nesie navrhovateľ, v tomto konaní, t.j. v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Dočasnou úpravou vzťahov uskutočnenou vo forme neodkladného opatrenia, sa neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t.j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď miera osvedčenia sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené do tej miery, že je potrebné takto rozhodnúť. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.

Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ ho musí vždy osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia jeho práv. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva navrhovateľa nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia.

7. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ, v prebiehajúcom konaní žalovaný, odôvodnil tým, že má dôvodnú obavu, že existencia nároku na náhradu trov konania v prípade jeho úspechu, bude ohrozená vzhľadom na doterajší priebeh konania, skutkový stav, zámenu na strane žalobcu a povahu žalobcu.

V predmetnom konaní ide o zaplatenie faktúry č. XXXXXXXXX v sume 57.100,- eur, spolu so zákonnými úrokmi z omeškania, keď žalobca ako zhotoviteľ realizoval dielo v rozsahu a na základe objednávky odporcu, pričom realizované dielo bolo súčasťou stavby s názvom „K. L. P. - N. C. - S. K. V. B. K. K. H. „. Ú. N. K. P. - K. V. C.“.

Žalovaný v podanom odpore voči vydanému platobnému rozkazu namietal, že z uvedenej zmluvy o dielo odporca nemá voči navrhovateľovi žiaden splatný neuhradený záväzok, rovnako z dôvodu právnej istoty vzniesol námietku premlčania pohľadávky navrhovateľa.

8. Navrhovateľ (v konaní žalovaný) v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že v prípade jeho potenciálneho úspechu v spore a potenciálneho nároku na náhradu trov konania je exekúcia tohto nároku voči žalobcovi ohrozená, pričom argumentoval tým, že podľa jeho informácií je žalobca schránkovou spoločnosťou, ktorá nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť a nemá žiaden majetok (pohľadávka bola na označeného žalobcu postúpená). Žalovaný tiež poukázal na existenciu personálneho prepojenia medzi Q.. A. L. a žalobcom, čo podľa neho preukazuje zjavnú účelovosť konania Q.. L. a žalobcu pokiaľ ide o postúpenie žalovanej pohľadávky medzi týmito subjektmi. Poukázal tiež na vznesenú námietku premlčania a vyčíslil, že nárok žalovaného, ktorému sa má poskytnúť ochrana a ktorý spočíva v nároku na náhradu trov konania, predstavuje spolu sumu 7.050,- eur.

9. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností odvolací súd dospel k záveru zhodnému so záverom súdu prvej inštancie, že navrhovateľ (žalovaný v konaní o veci samej) neosvedčil základné predpoklady pre vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia. Hodnoverne neosvedčil dôvodnosť hmotnoprávneho nároku, ktorému by mala byť poskytnutá ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia.

10. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že podľa ustálenej judikatúry o potrebe neodkladného opatrenia nesmú byť vážnejšie pochybnosti. V konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť rešpektované minimálne požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého súdneho konania, vyplývajúcim z článku 6, ods. 1 Dohovoru, resp. základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí mať rovnako ako iné rozhodnutie zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom jeho svojvôle, pričom musí byť primeraným spôsobom odôvodnené.

11. Obava z toho, že exekúcia bude ohrozená, je samostatným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia. Ohrozenie exekúcie sa vzťahuje na vykonateľné súdne rozhodnutie alebo iný exekučný titul vo veci samej. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom odvolateľa (žalovaného), že existencia takéhoto exekučného titulu v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je zákonnou podmienkou úspešnosti návrhu. Súd môže neodkladným opatrením poskytnúť navrhovateľovi ochranu z dôvodu obavy ohrozenia exekúcie aj v prípade ak je nárok, ktorého uspokojenie má byť predmetom ohrozenej exekúcie ešte iba v štádiu prebiehajúceho konania vo veci samej. V odôvodnených prípadoch nemusí byť takáto pohľadávka ani riadne uplatnená žalobou.

Pri absencii exekučného titulu však musí súd s osobitným dôrazom posúdiť, či navrhovateľ hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie chráneného nároku, ako to vyžaduje ustanovenie § 326 ods. 1 CSP.

Všeobecný súd neodkladným opatrením dočasne a predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania takéhoto opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje (IV.ÚS 357/2010).

Podľa názoru odvolacieho súdu odkaz navrhovateľa na doterajší priebeh konania, skutkový stav, zámenu na strane žalobcu a povahu žalobcu, nemožno považovať za dôvody relevantné pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle jeho návrhu.

12. Je potrebné zdôrazniť, že ide o pohľadávku - peňažné plnenie vyplývajúce zo zmluvy o dielo, ktorej existenciu ani vykonanie prác zo strany dodávateľa žalovaný nespochybnil, pričom namietaný zánik záväzku a vznesená námietka premlčania budú predmetom dokazovania vo veci samej, keďže v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia takto dokazovanie nie je možné, ani účelné.

13. K námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie nesplnil požiadavky na ústavne konformné odôvodnenie svojho rozhodnutia, odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie je podľa jeho názoru primerané skutočnosti, že ide o odôvodnenie rozhodnutia predbežnej povahy o neodkladnom opatrení, ktoré je vnútorne konzistentné a zrozumiteľné, pričom reaguje na všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré sú podstatné pre posúdenie splnenia zákonných predpokladov pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Jeho súčasťou je všeobecná teória o nariadení neodkladného opatrenia, odkaz na rozhodnutie NS SR, zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk ako aj právny záver konajúceho súdu.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací predmetné uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil ako vecne správne.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 396 ods. 1, § 262 .

16. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

O dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .