Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11T-30-2018.pdf
PDF · 114.17 KB
Case nature
Area
Subarea
11T/30/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom Mgr. Ivanom Antalom a v trestnej veci obžalovaného Q. G., J.. XX.XX.XXXX I. E., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. júla 2018, takto
rozhodol:
Obžalovaný: Q. G. Q. E. Ó. , J.. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom E. XXX, okres V. N., t.č. v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici, bez pracovného pomeru,
j e v i n n ý , ž e
od presne nezisteného dňa začiatkom roku 2017 do 20.08.2017 v E., v rodinnom dome č. XXX, ako aj inde v tejto obci, opakovane slovne a fyzicky napádal manželku G. G., ktorú podozrieval z nevery, v dôsledku čoho jej nadával do kuriev, vyhrážal sa jej s nožom v ruke zabitím, fyzicky ju napádal údermi, kopaním do rôznych častí tela a ťahal ju za vlasy, neustále ju sledoval, v nočných hodinách ju budil a nenechal ju spať, pričom jej nadával do kuriev a až do ranných hodín jej vyčítal údajnú neveru, napriek nesúhlasu poškodenej sa dožadoval pohlavného styku, vulgárne jej nadával, nakoľko odmietala orálny styk, v dôsledku čoho sa opakovane pokúsila o samovraždu užitím liekov, naposledy dňa 13.08.2017 a dňa 19.08.2017 v popoludňajších hodinách prišiel za G. G. do rodinného domu č. XXX v E., kde ju ťahal za ruku domov a keď sa bránila, strčil ju na zem a ťahal ju za vlasy, pričom ju dvakrát udrel do ľavého ramena a nadával jej do kuriev, pričom sa jej vyhrážal, že ju zabije, čím jej spôsobil povrchové pomliaždenia ramena, čo si vyžiadalo liečenie a práceneschopnosť do 7 dní,
t e d a
týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie kopaním, údermi, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a bezdôvodným odopieraním spánku,
t ý m s p á c h a l
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona s prihliadnutím na ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona samosudca obvineného pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/, ods. 4 Tr. zákona samosudca obvinenému u k l a d á ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podal na súd dňa 11.04.2018 obžalobu pod č.k. 2Pv/368/17/6609-37 na obvineného Q. G., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona na tom skutkovom základe ako je to uvedené v tejto obžalobe a zároveň aj v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.
Predmetná trestná vec bola pôvodne rozhodnutá samosudcom Okresného súdu Rimavská Sobota, a to vydaním trestného rozkazu, sp.zn. 11T/30/2018 zo dňa 18.04.2018, ktorým bol Q. G. uznaný vinným zo spáchania žalovaného zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu bolo uložené aj ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou. Proti tomuto trestnému rozkazu podal Q. G. prostredníctvom svojej obhajkyne v zákonnej lehote odpor, a to tak proti výroku o vine, ako aj proti výroku o treste v dôsledku čoho bola predmetná trestná vec rozhodovaná na hlavnom pojednávaní.
Na hlavnom pojednávaní dňa 14.06.2018 po prednese obžaloby prokurátorom splnomocnená zástupkyňa poškodenej uviedla, že poškodená si neuplatnila v prípravnom konaní a ani si neuplatňuje nárok na náhradu škody.
Obhajkyňa obžalovaného zotrvala na tom, že obžalovaný sa necíti byť vinný zo skutku, tak ako sa mu to kladie za vinu v obžalobe, pripustila však, že niekedy poškodenej ublížil, avšak nie takou intenzitou aby to napĺňalo kvalifikačné znaky žalovaného zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný Q. G. vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku, že sa necíti byť vinný zo skutku, spáchanie ktorého mu je kladené v obžalobe za vinu. Následne vypovedal o tom, zo začiatku spolužitia bolo dobre, ale už s manželkou nechce žiť, lebo mu ukradla peniaze, a preto sa chce s ňou rozviesť. Vzhľadom k tomu, že neodpovedal na otázky prokurátora, ale uvádzal skutočnosti ohľadom majetku, bol viackrát samosudcom upozornený. Potom na otázku prokurátora, či sa dopustil konania tak, ako je to popísané v obžalobe uviedol, že od 02.01.2018 bol na psychiatrii a manželka vtedy išla na políciu vypovedať, avšak nič z toho sa nestalo. Poprel, že by manželku bil, ťahal ju za vlasy, poprel aj to, že by ju bol nútil k pohlavnému styku a viackrát opakovane poprel, že by sa dopustil na manželke násilného konania. Viac konkrétnosti ani na opakované otázky už k veci samej neuviedol.
Svedkyňa a zároveň poškodená G. G. - manželka obžalovaného na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že využíva svoje zákonné právo a odmieta k veci vypovedať.
Rovnako ako poškodená aj ďalší svedkovia J. G.Q., G. G. M. Q. G. (deti obžalovaného a poškodenej) po zákonnom poučení využili svoje právo a odmietli k veci vypovedať.
Z uvedených dôvodov samosudca podľa § 263 ods. 4 Tr. poriadku prečítal na hlavnom pojednávaní zápisnice o výsluchoch týchto svedkov z prípravného konania, a to konkrétne G. G. (poškodenej) a ďalej J. G., G. G. M. Q. G..
V tejto súvislosti samosudca pre úplnosť uvádza, že výpoveď poškodenej bola čítaná aj napriek námietke a nesúhlasu obhajkyne obžalovaného, ktorá čítanie tejto výpovede z prípravného konania namietala z dôvodu, že v tom čase obvinený Q. G. nebol prítomný pri jej výsluchu a o jej výsluchu nebol žiadnym spôsobom upovedomený a ona v tom čase ešte pri výsluchu nemohla byť prítomná, pretože za obhajkyňu ešte súdom ustanovená nebola. Z vyšetrovacieho spisu bolo zistené, že Q. G. nebol prítomný pri výsluchu poškodenej G. G. dňa 15.01.2018 a ani o jej výsluchu nebol upovedomený, táto zápisnica o
výsluchu poškodenej však bola čítaná z dôvodu, aby bolo možné posúdiť vierohodnosť a pravdovravnosť poškodenej vo vzťahu ku skutku, keďže táto podávala trestné oznámenie dňa 19.08.2017 najprv na Obvodnom oddelení PZ v Z. o 18.50 h a následne ho doplnila na Okresnom riaditeľstve PZ v Rimavskej Sobote o 22.40 h, ako aj s prihliadnutím k záverom znaleckého posudku z odboru psychológia na poškodenú, lebo sa v nich okrem iného uvádza, že možno u nej predpokladať zvýšený sklon k sugestibilite, manipulovateľnosti, či ovplyvniteľnosti. Čítanie zápisnice o výpovedi poškodenej bolo dôležité aj z toho dôvodu, aby sa vo vzájomnej súvislosti s jej trestným oznámením a následnou výpoveďou mohli konfrontovať ďalšie dôkazy vykonané v prípravnom konaní, a to najmä výsluchy svedkov (detí obžalovaného), ale aj zabezpečené lekárske správy, a to všetko v záujme toho, aby mohol byť zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a aby tieto dôkazy mohol súd v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. poriadku vyhodnotiť podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. V neposlednom rade bola zápisnica o výpovedi poškodenej z prípravného konania čítaná aj z dôvodu, že pred konkrétnymi výsluchmi v prípravnom konaní bola riadne a zákonným spôsobom poučená, a to aj o svojom práve odoprieť výpoveď a výslovne vyhlásila, že toto právo nevyužíva (§ 263 ods. 4 Tr. poriadku).
Z čítanej výpovede poškodenej G. G. z prípravného konania tak bolo zistené, že v podstatných súvislostiach o samotnom skutku vypovedala zhodne, ako to uviedla vo svojom trestnom oznámení a jeho doplnení. Vypovedala o tom, že s obžalovaným žije od svojich 15-tich rokov, zosobášili sa v roku XXXX a spolu majú 6 detí. O manželovi uviedla, že je psychicky chorý a je liečený na psychiatrii, avšak už v liečbe a ani v užívaní liekov nechce pokračovať. Vážnejšie problémy v ich vzťahu začali asi pred rokom, kedy sa začali hádať kvôli domu. Potom ju začal podozrievať, že má pomer s jej otcom, so švagrami, ako aj so synom, a to i napriek tomu, že mu vysvetľovala, že sú to nezmysly. Keď s takýmto jeho názorom nesúhlasila, chytil ju za krk obidvomi rukami a vykrikoval jej, že má pomer s jej rodinou. Viackrát ju udrel a kopol, pričom sa tiež stalo, že keď spali v noci v posteli, vrhol sa na ňu, chytil ju za krk a začal ju dusiť. Neskôr ju už nenechal ani spať a stále dookola jej v noci rozprával a vytýkal, že má pomer s jej švagrom, nadával jej, že je kurva. Za posledný rok ich spolužitia, čo sa takto k nej správal, ju viackrát udrel, pričom sa stalo, že po úderoch to oľutoval, potom však znova dostal amok a opäť ju udrel. Okrem toho sa jej viackrát vyhrážal takým spôsobom, že ju zabije a odreže jej ruky aj nohy. V auguste 2017 sa jej napríklad doma vyhrážal s nožom, ktorý vytiahol zo stojana v kuchyni tak, že ju zabije a potom naznačoval, že si aj sám podreže žily. Z tohto dôvodu sa na určitý čas odsťahovala z rodinného domu a bývala u príbuzných v E. a určitú dobu aj v E.. Domov sa bála vrátiť, lebo mala z neho strach. Pri opakovanom výsluchu tiež uviedla, že ju manžel často bil, a to skoro každý deň, ale robil to tak, aby to na nej nebolo vidno a bil ju rukami alebo kopol ju pod prsník alebo do brucha. V tej dobe tiež často požíval alkohol. Domov sa k nemu vrátila dňa 29.12.2017, avšak už následne dňa 30.12.2017 na ňu opäť zaútočil, nadával jej, strčil ju na zem, do rána jej vykrikoval, že je z hrdla a z maternice vyoperuje rakovinu. Uviedla tiež, že od 02.01.2018 bol hospitalizovaný na psychiatrii, avšak sa bála, že keď ho pustia, tak jej opäť niečo spraví.
Z čítanej zápisnice z výsluchu svedkyne J. G., dcéry obžalovaného bolo zistené, že býva so svojou rodinou v Z.. Raz k nej prišla mama G. G., ktorá ju žiadala, aby išla ku nej do E. a keď tam prišla, mama odpadla, lebo bola vyčerpaná. Rozprávala sa s otcom, ktorý jej tvrdil, že mama má pomer so svojím švagrom. Prespala u nich, lebo chcela vedieť, čo sa s otcom deje, pričom počas tej doby videla, že otec sa správa agresívne, triasol sa a vykrikoval mame, že má pomer so švagrom, aj so svojím synom Q.. Videla, ako sa otec postavil pred mamu, ktorá spala, znova jej hovoril ohľadne švagra, na čo sa mama zobudila, preto požiadala otca, aby išiel k doktorovi, čo jej aj prisľúbil, avšak vtedy k doktorovi nešiel. Bola tiež prítomná, keď otec ťahal mamu z domu brata v E. za vlasy a vtedy ho odstrčila od mamy von cez dvere, aby s tým prestal. Mama sa jej opakovane sťažovala, že ju jej otec podozrieva, že má vzťah s inými.
Z čítanej zápisnice o výsluchu svedkyne G. G. ml., ďalšej dcéry obžalovaného bolo zistené, že táto svedkyňa počula, ako otec kričal mame, že je mu neverná so švagrom, aj s jej bratom. Od švagrinej I. Q. počula, že otec chytil mamu za vlasy, pričom aj sama videla, že mama mala na ruke modriny. V poslednom období boli každý deň hádky medzi otcom a mamou, pričom sa týkali toho, že otec mamu podozrieval z nevery. V dôsledku toho sa mama odsťahovala do E., kde jej však otec tiež nedal pokoj a preto sa musela odtiaľ vrátiť späť do E..
Z prečítanej zápisnice o výsluchu svedka Q. G. ml., syna obžalovaného bolo zistené, že jeho otec niekedy v lete roku 2017, v krčme v E. spadol, udrel si hlavu a odvtedy sa zmenilo jeho správanie, a to takým spôsobom, že bol opakovane viackrát agresívny a začal vo zvýšenej miere piť alkohol. Osobne nebol svedkom správania otca, ktorým by otec nadával mame do kuriev, bil ju, ťahal ju za vlasy, prípadne sa jej vyhrážal smrťou.
Okrem uvedených zápisníc o výsluchu svedkov bola na hlavnom pojednávaní podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku prečítaná aj zápisnica o výsluchu svedkyne mal. U. G., ktorá vypovedala o tom, že videla, ako jej otec chytil mamu za vlasy, pričom potvrdila, že sa spolu doma hádajú a tiež aj to, že počula ako otec povedal mame, že ju zabije a tiež mamu obviňoval z toho, že má frajera. Potvrdila tiež, že otec nenechal mamu v noci spať.
Okrem uvedeného dokazovania boli na hlavnom pojednávaní vypočutí aj znalci S.. Z. I. M. S.. F. N. a podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku boli čítané závery znaleckého posudku č. 97/2017 znalkyne S.. L. N. a podľa § 269 Tr. poriadku boli ako listinné dôkazy čítané správa Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica, správa o povesti, výpis z ústrednej evidencie priestupkov, odpis z registra trestov, pričom obžalovaný nemal k žiadnemu z čítaných listinných dôkazov žiadne pripomienky.
Z výsluchu znalca S.. Z. I., ktorý trval na záveroch svojho znaleckého posudku, bolo zistené, že u obžalovaného nebola diagnostikovaná duševná choroba ani porucha, že jeho pobyt sa z psychiatrického hľadiska považuje za relatívne nebezpečný vzhľadom k zisteniu, že obžalovaný má rysy emočnej lability a impulzivity a preto odporučil nariadiť ochrannú ambulantnú psychiatrickú liečbu. Znalec tiež konštatoval, že obžalovaný negatívne reaguje na alkoholické nápoje, resp. iné návykové látky, avšak nevidel dôvod k nariadeniu špecifických ochranných protitoxikomanických opatrení.
Vo veci bola vypočutá aj znalkyňa S.. F. N., ktorá tiež trvala na záveroch svojho znaleckého posudku, vypracovala znalecký posudok z odboru psychológia na poškodenú G. G., pričom tak vo svojich záveroch, ako aj na hlavnom pojednávaní k svojim zisteniam uviedla, že počas vyšetrenia poškodená informovala znalkyňu o konaní jej manžela Q. G. s tým, že sa voči nej dopúšťa násilia, nedovolí jej spať a že ju podozrieva z nevery s príbuznými. Klinický obraz G. G. podľa znaleckého posudku nadobúda charakter emočnej nestabilnej poruchy osobnosti, kde prežívanie je zvýšene senzitívne a intenzívne, je zvýšene neistá, seba hodnotenie je nevyrovnané a nedobudované. V dôsledku úzkostno - depresívnych nálad a tendencie k pasívnemu reagovaniu môže byť pre ňu ťažšie konkrétne reagovať, hlavne emočne a interpersonálne zložitých situáciách. Pamäťové schopnosti nie sú narušené kvalitatívnymi nedostatkami. Kontrola realitou je primeraná a myslenie je dostatočne konformné. G. G. je schopná primerane vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežívané udalosti. Nevyskytli sa u nej žiadne poruchy pamäťových schopností, ktoré by mohli spôsobovať chorobné skresľovanie výpovedí. Sklon ku konfabuláciám sa u nej nepreukázal v pamäťových testoch, ani sa nevyskytli žiadne prejavy organických zmien, ktoré by mohli byť dôvodov k skresľovaniu obsahu pamäte. Možno u nej predpokladať zvýšený sklon k sugestibilite, manipulovateľnosti, či ovplyvniteľnosti. U menovanej nejde jednoznačne o syndróm týranej osoby v plnom rozsahu. Zvýraznili sa u nej úzkostno - depresívne mechanizmy, ako dekompenzácia osobnostnej konštitúcie, čo však nie je len dôsledkom situačných skutočností. V poslednom čase reagovala na incidenty násilia, psychických útokov skôr pasívne, pričom nešlo o naučenú bezmocnosť, letargiu a nenadobudla presvedčenie, že si nemôže pomôcť. Nepreukazujú sa u nej príznaky post traumatickej stresovej poruchy, neguje traumatické živé spomienky, snaží sa svoju situáciu riešiť a dokáže fungovať v bežnom živote. Znalkyňa pripúšťa určitú formu domáceho násilia, pretože v incidentoch bola trvalá a menená diferenciácia rolí na ohrozenú osobu a násilnú osobu, incidenty sa dlhodobejšie opakovali. Dlhší čas šlo o fyzické násilie, ktoré poškodená v súčasnosti do určitej miery bagatelizuje, ako „normálnu“ súčasť života typickú pre ich komunitu. V poslednom roku udáva z jeho strany hlavne psychické ubližovanie neoprávneným obviňovaním, urážkami, nadávkami a znemožňovaním pokojného spánku. Tieto jeho útoku imponujú skôr ako paranoidné žiarlivostné bludy pri psychotickom ochorení.
Na poškodenú G. G. bol vypracovaný aj znalecký posudok znalcom z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria za účelom vyšetrenia jej duševného stavu. Posudok vypracovala S.. L. N., ktorá v záveroch znaleckého posudku uviedla, že sa jedná o emocionálne nestálu osobnosť s oslabenou racionálnou kontrolou emócií a správania. Zjavné sú poruchy prispôsobovania na záťažové situácie, kedy je jej správanie disfunkčné, emocionálne determinované s impulzívnymi a teatrálnymi rysmi. Prítomnosť
forenzne významnej duševnej choroby, či poruchy, nebola zistená. Podľa dostupných údajov tieto sa nevyskytovali ani v období pred vyšetrovanou udalosťou. Jej osobná štruktúra nemala vplyv na rozpoznávacie, ani ovládacie schopnosti. Neboli zistené také psychopatologické zmeny, ktoré by chorobne ovplyvňovali jej vnímanie a poznávacie schopnosti, vrátane pamäťových schopností. Poškodená dokáže na základe svojich schopností primerane vnímať, zapamätať si a následne reprodukovať prežité udalosti bez ohľadu na časový odstup. V súčasnej dobe je schopná účasti na trestnom konaní a je plne schopná chápať zmysel trestného konania vážnosť úkonov v procesnom postavení svedka - poškodenej. Neužíva liečivá, ktoré by mohli mať vplyv na jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti.
Počas prípravného konania bola zabezpečená lekárska správa zo dňa 20.08.2017, podľa ktorej u poškodenej G. G. bolo zistené povrchové pomliaždenie ramena, pričom poškodená pri ošetrení uviedla, že ju mal manžel udrieť do ramena a ťahať ju za vlasy. Toto zranenie si vyžiadalo liečenie a práceneschopnosť do 7 dní.
Po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel súd k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
Zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona sa dopustí ten, kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť a podľa § 208 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona ten, kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bezdôvodným odpieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania.
Objektom tohto trestného činu je ochrana blízkych osôb a ochrana osôb, ktoré so zreteľom na nedostatok veku (deti) alebo plnoleté osoby pre chorobu, starobu, invaliditu, mentálnu retardáciu, sú v starostlivosti alebo výchove iných osôb. U oboch kategórií osôb ide najmä o ochranu pred domácim násilím.
Osobou blízkou sa rozumie príbuzný v priamom rade, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú (porovnaj § 127 ods. 4). Na účely tohto trestného činu je blízkou osobou aj bývalý manžel, druh, bývalý druh atď. (porovnaj § 127 ods. 5).
Týranie je zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Nemusí ísť o sústavné alebo dlhší čas trvajúce konanie. Tohto trestného činu sa možno dopustiť aj opomenutím povinnej starostlivosti (§ 122 ods. 1). Nevyžaduje sa, aby u zverenej osoby vznikli následky na zdraví, musí však ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie (porovnaj R 20/1984-I).
Na naplnenie znakov tohto žalovaného trestného činu treba, aby v dôsledku páchateľovho týrania bolo spôsobené fyzické alebo psychické utrpenie, a to ktorýmkoľvek konaním taxatívne uvedeným v § 208 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ Tr. zákona.
Pod pojmom fyzické alebo psychické utrpenie treba rozumieť taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky, prechodný čas.
Páchateľom tohto trestného činu môže byť len ten, kto má týranú osobu vo svojej starostlivosti alebo výchove, zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel.
Po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov súd ustálil, že konanie obžalovaného, tak ako je konkretizované a popísané v skutkovej vete tohto rozsudku sa stalo a toto jeho konanie následne právne kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr.
zákona, pretože Q. G. svoju manželku G. G. M.ko blízku osobu týral, spôsoboval jej fyzické a psychické utrpenie kopaním, údermi, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a bezdôvodným odopieraním spánku.
Výsluchom poškodenej z prípravného konania ako priamej svedkyne konania obžalovaného, ale aj z výsluchu svedkov G. G. mladšej a J. G. (dcéry obžalovaného a poškodenej) mal samosudca za preukázané, že v kritickom období obžalovaný svoju manželku podozrieval z nevery, čo bolo dôvodom jeho agresívneho správania voči nej. Toto agresívne správanie bolo jednak verbálne, pričom jej nadával do kuriev a vyhrážal sa jej aj s nožom v ruke zabitím a bolo aj fyzické, ktoré spočívalo v tom, že ju napádal údermi, kopal ju do rôznych častí tela a ťahal ju za vlasy, čo je okrem výsluchu uvedených svedkov preukázané aj zabezpečenou lekárskou správou. Tiež bolo preukázané, že jej bezdôvodne odopieral spánok, a to tým, že ju v noci často budil a opakovane jej vytýkal neveru, čo uviedla jednak poškodená, ale aj vypočuté dcéry. Nepriamo o týchto skutočnostiach svedčia aj vykonané znalecké dokazovania znalkyňami S.. N. a S.. N., ktoré vykonali pohovor a vyšetrili poškodenú, ktorá im v rámci vyšetrenia pri pohovore popísala akého konania sa manžel na nej dopúšťal.
K týmto svedeckým dôkazom je však potrebné zároveň uviesť špecifikum domáceho násilia v porovnaní s inými násilnými prejavmi, pretože ide o násilie v rodine, ktoré je páchané medzi blízkymi osobami a zväčša sa odohráva za múrmi domovov, prípadne na miestach, kam nedosahuje verejná kontrola. Do tohto kontextu zapadajú výpovede uvedených svedkov. K osobitému charakteru a špecifiku tohto domáceho násilia zodpovedá aj samotný postoj poškodenej k útokom obžalovaného, a to najmä v jeho začiatkoch, keď tieto útoky zamlčovala, nehovorila o nich, nevyhľadala lekársku pomoc a trpela ich, pretože sa bála splnenia vyhrážok obžalovaného voči nej a až potom, po nejakom čase začala o nich hovoriť.
Z uvedených dôvodov samosudca uznal obžalovaného vinným zo spáchania žalovaného zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2 Tr. zákona, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri ukladaní trestu u obžalovaného Q. G. samosudca vychádzal z citovaných zásad pre ukladanie trestov, pričom zistil, že Q. G. je bez pracovného pomeru. V mieste bydliska má dobrú povesť. Počas pobytu v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica je jeho správanie a vystupovanie na požadovanej úrovni, pričom nedostatky neboli zaznamenané. Doposiaľ bol trikrát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 3T/47/1996 zo dňa 12.06.1996, ktorým bol pre trestný čin podľa § 9 ods. 2, § 247 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Trestného zákona a iné odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 1 roka s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, dňa 21.05.1999 sa osvedčil a hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený. Zo správy o priestupkoch mal ďalej samosudca za preukázané, že sa dopustil troch priestupkoch proti občianskemu spolunažívaniu, prvého ešte v roku 2014, keď bol pokarhaný, pretože sa vyhrážal bitkou a sekerou spoluobčanovi a v októbri 2017 dvoch priestupkov, pretože fyzicky napadol dcéru G. G., za čo mu bola uložená pokuta 30 eur a pre ďalší priestupok pokuta vo výške 15 eur.
U obžalovaného samosudca nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a ani priťažujúcu okolnosť, preto mu bolo podľa zákona možné za spáchaný zločin podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona uložiť trest odňatia slobody na 3 roky až 8 rokov. Vzhľadom na charakter predmetnej trestnej činnosti, ako aj dĺžku jej trvania, mal samosudca za to, že na nápravu Q. G. a na ochranu spoločnosti ale zároveň aj jemu blízkych osôb, v súčasnosti nebude postačujúce uloženie len podmienečného trestu odňatia slobody, ale je nutné mu uložiť trest nepodmienečný aj s prihliadnutím na posledné dva priestupky násilnej povahy, ktoré spáchal v októbri 2017. Pretože bol naposledy odsúdený pred viac ako 20 rokmi, mal samosudca zároveň za to, že bude postačujúce uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody na spodku dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Z uvedených dôvodov bol Q. G. uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov. Keďže obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, bol pre výkon uloženého trestu zaradený podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Zároveň bolo obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. c/, ods. 4 Tr. zákona uložené aj ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou, a to jednak s prihliadnutím na závery znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, liečba alkoholizmu a toxikománie, ako aj z lekárskej správy nemocnice, N. L., I.Š. J. V. N., psychiatrického oddelenia, podľa ktorej bol na psychiatrickom oddelení hospitalizovaný v období od 21.10.2014 do 24.10.2014 a dňa 02.01.2018 bol na hospitalizáciu prijatý pre poruchy osobnosti s poruchami správania pod vplyvom alkoholu. týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie kopaním, údermi, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a bezdôvodným odopieraním spánku,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Okresnom súde Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. poriadku).
Odvolanie môžu podať:
Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. poriadku), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. poriadku). Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. poriadku). Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. poriadku). Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. poriadku). Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. poriadku). Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku). Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. poriadku a § 45/1 Tr. poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.