Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Csp/10/2017

Potvrdené rozhodnutím 24Co/68/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: M. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX/XX, C., zastúpený: Podhorský & Partners, s.r.o., IČO: 46 962 000, Zámocká 35, 811 01 Bratislava, proti žalovanej: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zaplatenie sumy 1.838,81 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 29Csp/10/2017-75 zo dňa 19.07.2018 takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci žalobcu: Š. S., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX/XX, C., zastúpený: Podhorský & Partners, s.r.o., IČO: 46 962 000, Zámocká 35, 811 01 Bratislava, proti žalovanej: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zaplatenie sumy 1.838,81 eura s prísl., takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 03.05.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.05.2017, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 1.838,81 Eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.838,81 Eura od 03.05.2017 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobca v žalobe tvrdil, že uzavrel so žalovanou dňa 25.01.2006 Zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala poskytnúť žalobcovi sumu vo výške 498,31,- Eur. Žalovaná však poskytla menej ako bolo zmluvnými stranami dohodnuté. V tejto veci sa viedlo súdne konanie na Okresnom súde Trnava, sp. zn. 8C/235/2014, v ktorom žalovaná žalovala žalobcu na zaplatenie sumy 702,61 Eura s prísl., konajúci súd žalobu zamietol z dôvodu, že predmetná Zmluva o úvere je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je neplatná, a teda peňažné prostriedky poskytnuté žalovaným žalobcovi boli poskytnuté bez právneho dôvodu. V konaní sp.zn. 8C/235/2014 bolo preukázané, že žalovaná poskytla a vyplatila žalobcovi úver vo výške 448,52 Eura, pričom žalobca z toho splatil žalovanej sumu vo výške 2.286,83 Eura. Na základe uvedeného sa žalovaná bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu vo výške 1.838,81 Eur, t. j. suma uhradená navyše zo strany žalobcu žalovanej. Bez ohľadu na právny názor súdu prezentovaný v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava, sp.zn. 8C/235/2014, má žalobca za to, že v predmetnej zmluve bola dojednaná neprimerane vysoká RPMN, ako aj neprimerane vysoká úroková sadzba, čo je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je neplatná. V prípade námietky premlčania vo vzťahu k objektívnej premlčacej lehote zo strany žalovanej, žalobca z opatrnosti dáva do pozornosti, že Krajský súd Prešov a Krajský súd Žilina vo viacerých rozhodnutiach posúdili konanie dodávateľov ako úmyselné konanie vedúce k bezdôvodnému obohateniu tým, že nedávajú svoje zmluvy do súladu so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Podľa žalobcu je objektívna premlčacia doba 10- ročná. Žalobca citoval z rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/84/2011 z 12.12.2011, Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/41/2012 z 06.03.2013, Krajského súdu v Prešove sp.zn. 26Co/9/2012 z 21.01.2013, Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Co/134/2012 z 26.11.2013, Krajského súdu v Žiline sp.zn.

9Co/648/2013 z 20.02.2014. Ďalej žalobca uviedol, že úrok z omeškania si uplatňuje odo dňa podania žaloby, teda od 03.05.2017 až do zaplatenia, a to z dôvodu, že si uplatňuje voči žalovanej nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia touto žalobou. Ako dôkazy žalobca predložil výpis z Obchodného registra na internete, rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 8C/235/2014-45 zo dňa 21.01.2016 a navrhol doplniť dokazovanie obsahom spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. 8C/235/2014.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v podaní zo dňa 07.09.2017 s tým, že popiera dôvodnosť podanej žaloby a v nej uvádzaných tvrdení v celom rozsahu. Žalovaná uplatňuje námietku premlčania, nakoľko z pripojeného prehľadu platieb vyplýva, že v období menej ako 3 roky pred podaním návrhu bola uhradená suma 57,- Eur a v období menej ako 2 roky suma 10,- Eur. Nad uvedený rozsah údajného nároku žalobcu sa tento domáha nároku, ktorý je v zmysle platného právneho stavu nárokom premlčaným, ak by vôbec žalobca vznik tvrdeného nároku preukázal. Ohľadne 10-ročnej premlčacej lehoty z dôvodu úmyselného bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej uvádza, že takýto záver nemá žiadnu oporu v žiadnej skutkovej okolnosti, alebo v dôkaze, ktorý by žalobca predložil. Žalovaná citovala z rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 14Co/530/2015, 14 Co 637/15, 16 Co 746/2015, Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/516/2015. Žalovaná ďalej uvádza, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXX bola uzatvorená dňa 25.01.2006. O zmluvách uzatvorených v danom čase bolo vykonaných viacero kontrolných zistení, pričom Slovenskou obchodnou inšpekciou bolo zistené, že majú všetky zákonné náležitosti a neexistuje žiadna skutočnosť spochybňujúca platnosť uzatvorenej zmluvy. Žalovaná má za to, že jej postup je správny a zákonný, a teda vylučuje tvrdenie o úmyselne získanom bezdôvodnom obohatení. O svojom údajnom nároku sa žalobca mohol dozvedieť aj v súvislosti s podaním vedľajšieho účastníka v konaní sp.zn. 8C 235/2014 dňa 21.05.2015. Žalovaná popiera tiež spôsob výpočtu bezdôvodného obohatenia. Tvrdenie, že žalobcovi bola vyplatená suma len 448,52 Eur a on zaplatil až 2.286,83 Eur je nepravdivé. Žalobca čerpal aj revolving a prijal sumy 338,84 Eur, ktorá bola vyplatená dňa 15.03.2007, sumu 338,84 Eur, vyplatená dňa 05.03.2008, a sumu 338,84 Eur vyplatenú dňa 23.12.2010. Celkovo teda žalobca prijal na účet sumu 1.465,04 Eur. Žalobca opomína fakt, že suma 2.286,83 Eur bola uhradená za dobu viac ako 11 rokov od uzavretia zmluvného vzťahu a prvého čerpania peňažných prostriedkov. Rovnako z podanej žaloby nevyplýva ani žiadna skutočnosť ohľadne neprimeranej vysokej RPMN či úrokovej sadzby. Žalovaná popiera tvrdenie žalobcu o tom, že Zmluva o revolvingovom úvere obsahovala neprimerané vysoké úroky a nemravné poplatky za poskytnutie úveru, nakoľko výška úrokov neodporuje žiadnemu právnemu predpisu. Pri celkovo vyčerpanej sume ( úver a revolving) 1.465, 04 Euro mal žalobca ako dlžník uhradiť 2.286,83 Euro, pričom celková doba trvania týchto úhrad mala byť 108 mesiacov, t.j. 9 rokov. Navýšenie predstavujúce odplatu pre žalovaného za 9 rokov bolo 821,79 Euro, čiže ročne 91,31 Euro, čo pri porovnaní so sumou 1.465,04 Euro predstavuje do 7 % ročného navýšenia. Z podanej žaloby tak nie je zrejmé, o aké neprimerané navýšenie by malo ísť. Žalovaná poukazuje na zmluvu o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, ktorá sa riadi ako zmluvný typ ustanoveniami Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, vzťahujú sa na ňu aj ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Základná regulácia úrokov vyplýva z ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, ináč v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške. Ide o osobitný druh regulácie záväzku platiť úroky v prípade, ak sú úroky dohodnuté vo výške vyššej než je prípustné na základe zákona. Taktiež ide o špeciálnu právnu úpravu (lex specialis) pred všeobecnou úpravou občianskeho práva. V zmysle uvedeného nie je možné dospieť k záveru o neplatnosti úverovej zmluvy ako to tvrdí žalobca. Na základe uvedeného žalovaná navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a súčasne zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia. 4. Žalobca sa vyjadril v replike zo dňa 27.11.2017, že v konaní sp.zn. 8C/235/2014 bolo preukázané, že žalobca splatil žalovanej sumu vo výške 2.286,83 Eura, pričom žalovaná poskytla a vyplatila žalobcovi úver vo výške len 448,52 Eura. Na základe uvedeného sa žalovaná bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu vo výške 1.838,81 Eur, t.j. suma uhradená navyše zo strany žalobcu žalovanej. V ďalšom žalobca poukazuje na to, že žalovaná uplatňuje dlhodobo neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, úroky sú v rozpore s dobrými mravmi a sú neprimerané vysoké, ako aj premlčané pohľadávky na celom území SR, pričom je zrejmé, že tak robí vedome, s úmyslom sa obohatiť na úkor spotrebiteľov.

Žalobca zdôrazňuje, že žalovaná v pôvodnom konaní sp. zn. 8C/235/2014 využila právo dať sa zastúpiť právny zástupcom - advokátom, ktorý mu určite musel vysvetliť, že si chce uplatniť premlčanú pohľadávku, resp. pohľadávku v rozpore s dobrými mravmi. Z toho možno usúdiť, že je vylúčené, aby žalovaná o tejto skutočnosti nevedela. Napriek tomu sa pravdepodobne spoliehala na to, že množstvo spotrebiteľov nebude mať právne zastúpenie a z tohto dôvodu nevznesú námietku premlčania alebo neuplatnia tie právne argumenty, ktoré uplatňuje žalobca. Žalobca má tak za to, že na strane žalovanej došlo k vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia, v dôsledku čoho sa inak trojročná objektívna premlčacia doba predlžila na 10 rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Žalovaná ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov. A teda jej povinnosť bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Takéto dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti, napr. správne uvádzať RPMN, dlhodobé dojednávanie neprimerane vysokých úrokov a poplatkov za poskytnutie úveru, sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia. Aj obchodná stratégia žalovanej namierená voči spotrebiteľom vybočuje zo štandardu a je agresívna, kedy žalovaná napr. spotrebiteľov označuje v mieste bydliska za neplatičov, vytvára neprimeraný nátlak za účelom uspokojenia údajných nárokov. Nie je nič neobvyklé, že žalovaná napriek tomu, že v jej veci súd žalobu zamietne, začne vykonávať zrážky zo mzdy na základe neplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy. Alebo opätovne vyzýva spotrebiteľov na zaplatenie sumy, o ktorej bolo rozhodnuté, že na ňu nemá nárok či opätovne uplatní nárok na rozhodcovskom súde. Žalovaná ďalej po prehratom spore poveruje mandátnou činnosťou spoločnosť Anaco, ktorá vymáha nároky žalovanej aj napriek tomu, že súd žalobu zamietol. Takáto obchodná činnosť jednoznačne preukazuje fakt, že žalovaná na celom území Slovenskej republiky uplatňuje nekalé praktiky na spotrebiteľoch za účelom získania čo najviac finančných prostriedkov. Preto ide podľa názoru žalobcu na strane žalovanej o úmyselné konanie. Žalovaná uzavrela nespočetne veľa formulárových zmlúv, ktoré uzatvárala so spotrebiteľmi. Tieto formulárové zmluvy (tak ako aj v tomto prípade) obsahovali viaceré ustanovenia odporujúce dobrým mravom a takisto absentovali aj údaje o RPMN v zmluvách, čo zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Aj z uvedených dôvodov možno konanie žalovanej považovať za úmyselné a na daný právny spor aplikovať 10 ročnú premlčaciu dobu. Pre žalovanú je prijateľnejšie ignorovať právnu úpravu slúžiacu na ochranu spotrebiteľa a neuvádzať vo svojich zmluvách zákonom obligatórne vyžadované údaje a požadovať od spotrebiteľov nezákonne vysokú odplatu, za účelom, aby sa obohatila na úkor spotrebiteľov, od ktorých objektívne nie je možné požadovať, aby boli schopní posúdenia uzatváraných zmlúv už v čase ich podpisu. Žalovaná tak jednoznačne zneužíva svoje silnejšie postavenie vo vzťahu k spotrebiteľovi pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv a prijíma od nich plnenia, na ktoré nemá právny nárok. Konanie žalovanej je vopred premyslené a z hľadiska pomeru rizika voči dosiahnutému zisku dobre premyslené a ekonomicky výhodné. V rámci poctivého obchodného styku bola žalovaná povinná postupovať s náležitou starostlivosťou, a to tak, aby uzatvárala zmluvy v súlade so zákonmi SR a najmä s náležitosťami, ktoré sú v súlade s dobrými mravmi. Žalobca konanie žalovanej považuje za vedomú činnosť, kde konala v rozpore so zákonom, dokonca žalovaná uplatnila na súde nárok, ktorý bol zjavne v rozpore s dobrými mravmi, a to v priamom úmysle obohatiť sa. Žalovaná mohla a mala vedieť, pri povinnosti odbornej starostlivosti, že zmluva nevznikla, či niektoré ustanovenia sú v hrubom rozpore s dobrými mravmi, a že žalobca už vrátil viac, ako bol povinný. Napriek tomu si na súde uplatnila žalobou nárok na plnenie z nej - práve s úmyslom získať ďalšie bezdôvodné obohatenie. S tvrdením žalovanej o premlčaní nároku žalobcu v objektívnej premlčacej doby, a to z dôvodu, že z prehľadu platieb vyplýva, že v období menej ako 3 roky bola uhradená suma 57 Euro a v období menej ako 2 roky suma 10 Euro žalobca nesúhlasí, nakoľko z predmetného prehľadu platieb vyplýva, že žalobca splácal žalovanému dlh až do dňa 22. 8. 2017. Poukazuje na jasný úmysel žalovanej obohatiť sa na úkor žalobcu, najmä z dôvodu, že napriek rozsudku Okresného súdu Trnava 8 C/235/2014- 45 zo dňa 21.01.2016, na základe ktorého súd zmluvu vyhlásil za bezúročnú a bez poplatkov, žalovaný naďalej až do dňa 22. 08. 2017 prijímal plnenie od žalobcu. Takéto konanie subjektu, ktorý dlhodobou, v určitom časovom úseku a zároveň opakujúco prijímal plnenia bez právneho dôvodu, nemožno označiť inak ako pokračujúci delikt s úmyslom obohatiť sa. S tvrdením žalovanej o tom, že žalobca sa mohol dozvedieť o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v súvislosti s podaním vedľajšieho účastníka v konaní pod sp.zn.8C/235/2014 nesúhlasí, nakoľko okamih, kedy sa žalobca dozvedel, že zaplatil viac ako mal, teda o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, bol okamih vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Trnava pod sp.zn. 8C/235/2014. Žalobca ďalej namieta výkon práva žalovanej, ktorým vzniesla námietku premlčania, pretože takýto výkon práva je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 odsek 1 OZ. Žalobca poukazuje na to, že vznesenie námietky premlčania žalovanou je v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukazuje

na spravodlivé vyriešenie prípadu, pričom tento ústavný princíp musí mať prednosť aj pred princípom právnej istoty tak, ako to vyslovila judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva napr. vo veci Stagno v. Belgicko a Zehenter v. Rakúsko. Prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem vedúci k extrémne nespravodlivému záveru potom znamená porušenie základných práv. Uplatnenie námietky premlčania žalovanou je podľa názoru žalobcu výrazom zneužitia práva na úkor účastníka, ktorý márne plynutie premlčacej doby nezavinil, a voči ktorému by za takej situácie zánik nároku v dôsledku plynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje práva včas neuplatnil. Je teda zrejmé, že prihliadnutie na vznesenú námietku premlčania žalovanou je tvrdým postihom vo sfére žalobcu, kedy žaloba by bola zamietnutá aj napriek tomu, že žalobca nemohol a nevedel skôr uplatniť svoje nároky a žalovaná vedome minimálne s nepriamym úmyslom sa obohacovala na jeho úkor. Žalobca má za to, že sú preukázané výnimočné dôvody a okolnosti prípadu, pre ktoré by mala byť námietka premlčania v rozpore s dobrými mravmi, pričom považujú za nutnosť uprednostniť spravodlivé skončenie sporu pred formálnym zamietnutím žaloby. Aj podľa ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania žalovanou mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Treba zdôrazniť, že súd by nemal príliš formalisticky posudzovať problematiku plynutia objektívnej a subjektívnej premlčacej doby, pretože to by mohlo viesť k absurdným záverom, napr. skôr ako začne plynúť subjektívna premlčacia doba, môže uplynúť objektívna, a tak by sa nemohol takýto subjekt dožadovať svojho práva, pretože, ak by zistil až po 3 rokoch, že na jeho úkor sa niekto obohatil, nemôže úspešne (ak protistrana podá námietku premlčania) uplatniť svoje právo. Aj v tomto prípade sa žalobca dozvedel o tom, že na jeho úkor sa niekto obohatil, až keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Okresného súdu Trnava sp. zn 8C/235/2014. Skôr sa to nemal ako dozvedieť, pretože to bol práve žalobca žalovaný spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia. Podľa žalobcu konajúci súd by mal v otázke plynutia premlčacej doby napriek ustanoveniu zákona prihliadnuť na to, že ak by postupoval čisto formálne, znemožnil by uplatňovať práva subjektov, ktorí boli „poškodenými“ v prípade poskytnutia úverov, a ktoré časom preplatili. Tieto subjekty boli dokonca žalované v pôvodných konaniach, museli sa brániť a nevedeli ako ich spor skončí. Preto nemohli uplatniť žiadne nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože čakali na rozhodnutie súdu. Stáva sa, že medzičasom do rozhodnutia súdu uplynie 3 ročná objektívna premlčacia doba, a tým sa znemožní subjektom uplatňovať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Týmto postupom je porušená povinnosť všetkých štátnych orgánov zabezpečiť reálnu možnosť uplatnenia nároku (aj na vydanie bezdôvodného obohatenia) týmito subjektmi, ktorým boli priznané. Je teda vylúčená taká aplikácia práva súdom, ktorá by odňala spravodlivosť týmto subjektom napr. tým, že uplynutím objektívnej premlčacej doby napriek tomu, že poškodený sa ani nedozvie, kto sa na jeho úkor obohatil, súd žalobu zamietne bez toho, aby sa vysporiadal so subjektívnou premlčacou dobou. 5. V ďalšom vyjadrení zo dňa 30.04.2018 žalobca uviedol, že použitie napr. neprijateľnej podmienky v Zmluve o úvere a určenie neprimerane vysokej ceny úveru nemožno hodnotiť inak, ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech opísanými praktikami. Neprimerané vysoké poplatky za poskytnutie úveru, uplatňovanie pohľadávok nad rozsah prípustný zákonom, dlhodobé ignorovania právnych predpisov možno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi a takúto praktiku si možno ťažko predstaviť len v rovine nedbanlivosti. Aj keby sme pripustili, že žalovaná nechcela dojednať zmluvu so žalobcom v snahe získať v prospech, ťažko možno uveriť, že nevedela, čo môže spôsobiť takýmto konaním a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebola uzrozumená. Uvedené závery ohľadne úmyslu žalovanej obohatiť sa potvrdilo aj MS SR, ktoré prostredníctvom odboru ochrany spotrebiteľa posudzovalo množstvo spotrebiteľských zmlúv spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Ďalej poukazuje na aktuálny rozsudok KS Prešov sp.zn. 17Co 122/2014 zo dňa 12.12.2017, podľa ktorého úrok vo výške 22,38% je úžerný a odporujúci dobrým mravom. Nárok na úrok v takomto prípade žalovanému neprináleží, nakoľko úver sa v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný. Na základe uvedeného žalobca trvá na tom, že konanie žalovanej je úmyselným konaním so zámerom obohatiť sa na úkor žalobcu.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 19.07.2018, uvedeného pojednávania sa nezúčastnil žiaden z účastníkov, nakoľko tak žalobca ako aj žalovaná svoju neprítomnosť žiadali ospravedlniť z dôvodu hospodárnosti a nezvyšovania nákladov spojených so súdnym konaním a súhlasili s rozhodnutím bez ich prítomnosti na pojednávaní. Súd tak vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 03.05.2017, vyjadrením žalovanej spolu s prílohami zo dňa 07.09.2017, vyjadrením žalobcu zo dňa

27.11.2017, ďalším vyjadrením žalobcu zo dňa 30.04.2018, rozsudkom OS Trnava, č.k. 8C 235/2014-45 dňa 21.05.2015, celým pripojeným spisom vrátane zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, kartou klienta žalobcu, vrátane celým pripojeným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Žalovaná ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli dňa 25.01.2006 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, z ktorej vyplýva požadovaná čiastka úveru 30.024 Sk/t.j. 996,61 Eur, splatnosť úveru ( počet/splatnosť) 36/15, poskytnutá čiastka 15.012,- Sk/ 498,31 Eur, mesačná splátka 834,- Sk/27,68 Eur, RPMN za úver 28,06%, rovnaké údaje obsahuje zmluva aj v časti schváleného úveru, navyše údaje o schválenej výške revolvingu 20.016,-Sk/ 664,41 Eur, odmena za poskytnutie úveru 15.012,- Sk/498,31 Eur.

8. Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 8C/235/2014 súd zistil, že v uvedenom konaní sa žalovaná ako veriteľ domáhala od žalobcu ako dlžníka zaplatenia istiny vo výške 702,61 Eura spolu s príslušenstvom z titulu neuhradených splátok úveru. V uvedenom konaní bolo rozhodnuté vo veci samej rozsudkom OS Trnava, č.k. 8C/235/2014-45 dňa 21.01.2016, ktorým bola žaloba zamietnutá, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 11.03.2016. Dôvodom zamietnutia žaloby bolo považovanie úveru za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 2 ods.2 písm. g) zákona 258/2001 Z.z. s tým, že žalovaný (tu žalobca) bol povinný splatiť len sumu čerpaného úveru vo výške 448,52 eura, pričom zaplatil viac, a to sumu 2.286,33Eur.

9. Z Karty klienta žalovanej zo dňa 18.10.2013 vyplýva, že žalobca z revolvingového úveru čerpal celkom sumu 448,52 Eura a 3x sumu 338,84 Eur (revolving), t.j. celkovo 1.465,04 Eur. Žalovaný zaplatil v dňoch 14.02.2006 (po prvýkrát uhradená suma 27,68 eura) až 22.08.2013 (naposledy uhradená suma 10,- eur) celkom sumu 2.266,83 eura.

10. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 291 ods. 3 CSP, ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, ustanovenie § 296 sa nepoužije. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Podľa § 296 CSP, spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 4 písm. ods.1 zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. Podľa 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 100 ods. 1 a 2 veta prvá OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (1) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. (2) Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

11. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná ako veriteľ a žalobca ako dlžník dňa 25.01.2006 uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, že žalobcovi bola vyplatená zo strany žalovanej titulom revolvingového úveru suma 448,52 eura, že žalobca zaplatil žalovanej celkom sumu 2.286,83 eura, a že medzi stranami sporu prebiehalo na tunajšom súde konanie pod sp.zn. 8C/235/2014, ktoré je právoplatne skončené. V konaní sa žalobca domáha vydania preplatku vo výške 1.838,81 Eura od žalovanej, a to s poukazom na právoplatný rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 8C/235/2014-45, s odôvodnením, že o túto sumu úver preplatila a žalovaná sa o túto sumu obohatila. V konaní bol sporným úmysel žalovanej bezdôvodne sa na základe zmluvy o revolvingovom úvere obohatiť, ako aj včasnosť podania žaloby v súvislosti so vznesením námietky premlčania nároku zo strany žalovanej, ako aj samotná suma bezdôvodného obohatenia.

12. Pokiaľ ide o preukázanie samotného nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že úver, ktorý bol žalobcovi od žalovanej poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.01.2006, je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere postráda náležitosti podľa § 4 ods.1 písm. g zákona 258/2001 Z.z., keďže v zmluve chýba ročná percentuálna mieru nákladov, z ktorého dôvodu sa spotrebiteľský úver považuje v zmysle uvedeného ustanovenia za bezúročný a bez poplatkov, a preto tú sumu, ktorú žalobca navyše zaplatil, žalovaná by bola povinná mu vydať. V konaní však žalovaná vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu, vzhľadom k uvedenému bolo potrebné sa zaoberať dôvodnosťou vznesenej námietky a otázkou možného premlčania nároku.

13. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,

jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

14. V konaní sa uplatňuje nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia (konkrétne zaplatenie sumy, o ktorú mal žalobca úver preplatiť, a tak poskytnúť žalovanej finančné prostriedky, na ktoré táto nemala nárok), ktoré sa premlčuje v 2-ročnej subjektívnej a 3-ročnej alebo 10-ročnej objektívnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ. Nakoľko spornou v danom prípade je aj výška samotného bezdôvodného obohatenia, bolo potrebné ustáliť aj túto otázku, keďže žalobca tvrdil, že mu bol poskytnutý úver v sume 448,52 Eur. Uvedenú sumu nepopiera žalovaná, jej vyplatenie vyplýva tak z karty klienta, ako aj z predloženého výpisu z bankového účtu žalovanej, ktorá suma bola žalovanou na účet žalobcu vyplatená dňa 25.01.2006 (č.l. 26 spisu). Sporná je suma revolvingov vyplatených v dňoch 15.03.2007, 05.03.2008 a 23.12.2010 v sume 3x 338,8Eur (celkovo 1.016,52 Eur). Vyplatenie uvedených súm vyplýva rovnako z predloženého výpisu z bankového účtu žalovanej ( č.l. 25,27,29 spisu). Súd má za to, že z takto predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobcovi tak bola vyplatená celková suma 1.465,04Eur, nielen suma 448,52 Eur. Žalobca napriek súdom uloženej lehote 30 dní na doplnenie rozhodujúcich skutkových tvrdení ohľadne vykonaných úhrad, ako aj predloženie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností, žiadnym spôsobom na výzvu súdu nereagoval, na základe čoho súd ustálil sumu, ktorá bola vyplatená žalobcovi, z ktorej sumy bolo možné následne vyčísliť sumu bezdôvodného obohatenia, ako rozdiel súm uhradených žalobcom ( suma 2.286,83 Eur nebola žalovanou popretá, teda ju súd považuje za nespornú) a súm vyplatených žalovanou žalobcovi (1.465,04Eur) vyplývajúcich z výpisu z účtu žalovanej.

15. Pre ustálenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej lehoty pri vzniku bezdôvodného obohatenia je rozhodujúcim moment, kedy došlo k poskytnutiu plnenia nad rámec poskytnutej istiny (ktorá začala v zmysle § 107 ods. 2 plynúť od uhradenia tej-ktorej splátky, ktorou žalovaná mala získať bezdôvodné obohatenie). Od uvedeného momentu potom dochádza k začatiu plynutia objektívnej premlčacej lehoty. Z prehľadu platieb súd zistil, že sumu poskytnutú žalovanou vo výške 1.465,04 Eur ustálenú súdom žalobca splatil v rámci splátky č.54, a to dňa 16.2.2010, od tohto momentu začína plynúť objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia ohľadne konkrétnej splátky. Nakoľko posledná splátka bola žalobcom uhradená podľa prehľadu úhrad dňa 22.8.2013, uvedená posledná preukázaná splátka bola premlčaná dňa 22.8.2016. Žaloba bola podaná na súd až dňa 05.05.2017, súd má za to, že aj pri poslednej splátke vyplývajúcej z prehľadu úhrad došlo k uplynutiu objektívnej premlčacej doby. Tvrdenie žalobcu, že z prehľadu platieb vyplýva, že žalobca splácal žalovanej dlh až do dňa 22. 8. 2017 nebolo súdu ničím preukázané.

16. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, táto plynie v rámci objektívnej premlčacej doby, pričom môže začať plynúť najskôr okamihom začatia plynutia objektívnej premlčacej doby, ale aj neskôr. Pre plynutie subjektívnej premlčacej doby je v súlade s § 107 ods. 1 rozhodujúce, kedy sa dozvedel oprávnený o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nestačí pritom len možnosť sa uvedené dozvedieť, ale kedy sa tak skutočne stalo. Súd podporne poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co/301/2011 zo dňa 04.07.2012, podľa ktorého „subjektívna premlčacia doba môže začať plynúť najskôr okamihom začatia plynutia objektívnej premlčacej doby. Pre plynutie subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúce, kedy sa dozvedel oprávnený o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nie je rozhodujúce, že pri vynaložení obvyklej starostlivosti sa mohol o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedieť skôr.“ Súd má za to, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť najneskôr momentom doručenia oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka - občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov. Uvedené oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 10.03.2015, ako to vyplýva z pripojeného spisu 8C/235/2014. V takom prípade k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby došlo dňom 10.03.2017, teda v čase podania návrhu dňa 05.05.2017 aj táto premlčacia doba uplynula. Nakoľko žalovaná nepreukázala, že by sa žalobca o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, preukázateľne dozvedel už skôr, dospel súd k záveru, že najskôr dňa 10.03.2015, odkedy mu bolo doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka, žalobca zistil, že sa žalovaná na jeho úkor bezdôvodne obohatila a práve odvtedy začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na podanie žaloby. Keďže žaloba v konaní sp.zn. 27Csp/10/2017 bola podaná na súde dňa 05.05.2017, bola podaná po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

17. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že v prejednávanej veci je potrebné aplikovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu, pretože v konaní nebolo preukázané, že by sa žalovaná bezdôvodne

obohatila úmyselne, keďže nebolo preukázané, že by jej úmysel (hoci len nepriamy) smeroval k získaniu bezdôvodného obohatenia v rozhodnom čase, t.j. v čase uzatvorenia zmluvy, ktorá mala obsahovať ustanovenia, na základe ktorých malo byť žalovanej poskytnuté plnenie vo väčšom rozsahu, ako je prípustné. Zároveň súd poukazuje na to, že na preukázanie úmyslu získať bezdôvodné obohatenie nepostačuje iba to, že formulárovú zmluvu, ktorá nespĺňa všetky náležitosti podľa zákona, vyhotovila žalovaná, ktorá dlhodobo a legálne vystupuje z pozície poskytovateľa spotrebiteľských úverov. Zo samotnej podstaty tohto podnikania vyplýva to, že chcela poskytnúť peniaze s tým, aby sa jej tieto peniaze vrátili aj zo ziskom, ktorý zisk predstavovali poplatky a úroky za poskytnutý úver. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná sa nemohla chcieť bezdôvodne obohatiť, pretože dôvodom jej podnikateľskej činnosti bolo poskytovanie úverov a zo samotnej definície § 497 vyplýva, že zmluvou o úvere veriteľ na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky a tento sa ich zaväzuje vrátiť a zaplatiť úroky. Preto nebolo úmyslom žalovanej ako poskytovateľa úveru sa bezdôvodne obohatiť, ale poskytnúť finančné prostriedky za úroky, teda za účelom dosiahnutia zisku. K uzavretiu predmetnej zmluvy pritom došlo v roku 2006, pričom až vývojom spotrebiteľského práva došlo ku kontrole spotrebiteľských vzťahov a ich vyhodnocovaniu v súdnych konaniach. Iba skutočnosť, že žalovaná ako veriteľ očakávala zisk z dovoleného podnikania, nemôže sama o sebe znamenať jej úmysel bezdôvodne sa obohatiť. Následne vyvodený záver o neprimeranom zisku osoby oprávnene poskytujúcej úvery, nemožno vykladať spätne k obdobiu uzatvorenia zmluvy. Podporne súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/632/2015 zo dňa 29.06.2016, v ktorého odôvodnení odvolací súd v obdobnej veci uviedol, že „poukazuje na to, že pri úmyselnej forme bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje, aby úmysel obohatiť sa na úkor jedného bol daný v čase obohatenia, teda už v čase podpísania zmluvy, keďže táto obsahoval také podmienky, ktoré zabezpečovali odporcovi plnenie vo väčšom rozsahu ako je prípustné.“ Ak žalobca poukazoval na praktiky žalovanej, že opätovne vyzýva spotrebiteľov na zaplatenie sumy, o ktorej bolo rozhodnuté, že na ňu nemá nárok, či opätovne uplatní nárok na rozhodcovskom súde, uvedené bolo konštatované len všeobecne, ale najmä všetky platby, ktoré žalobca na zmluvu urobil, sú datované ešte pred rozhodnutím súdu vo veci sp.zn. 8C/235/2014, a teda po uvedenom rozhodnutí súdu už na strane žalovanej bezdôvodné obohatenie nevzniklo. Ďalej súd dáva do pozornosti, že úmysel žalovanej získať bezdôvodné obohatenie nie je možné odôvodniť rozhodnutiami súdov v iných veciach, v ktorých súdy neposudzovali právny vzťah strán sporu z tohto konania (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co/746/2015 zo dňa 01.10.2015). Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že absenciu zákonom požadovaných obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákon o spotrebiteľských úveroch sankcionoval v záujme zvýšenej ochrany spotrebiteľa bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou úveru, čím dal žalobcovi ako spotrebiteľovi účinný nástroj na to, aby sa v zákonom stanovenej premlčacej dobe bránil voči popísaným postupom žalovanej ako poskytovateľa úveru (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 13Co/90/2015 zo dňa 15.03.2016).

18. Keďže žalobca nepreukázal, že by žalovaná mala úmysel získať bezdôvodné obohatenie vo vzťahu k plneniu zo zmluvy uzavretej medzi stranami sporu, nebolo možné dospieť k záveru o dôvodnosti použitia 10-ročnej objektívnej premlčacej doby.

19. Pokiaľ ide o poukazovanie žalobcu na uplatnenie námietky premlčania zo strany žalovanej v rozpore s dobrými mravmi, súd vznesenie námietky premlčania žalovanou za zneužitie práva nepovažoval. V zásade totiž platí, že vznesenie námietky premlčania je uplatnením práva, ktoré zákon predpokladá, a len výnimočne možno dospieť k záveru, že ide o uplatnenie práva v rozpore s dobrými mravmi, pričom tento záver musí byť odôvodnený okolnosťami toho-ktorého prípadu. Nie je možné za zneužitie práva považovať bez ďalšieho skutočnosť, že námietku premlčania vzniesol dodávateľ zo spotrebiteľského vzťahu. Zároveň nie je možné akceptovať argumentáciu žalobcu, že uplatnenie námietky premlčania žalovanou je výrazom zneužitia práva na úkor účastníka, ktorý márne plynutie premlčacej doby nezavinil, napriek tomu však žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia podala až takmer za rok a pol od právoplatnosti rozsudku, čo nie je možné hodnotiť inak ako bezdôvodné nedbanie na svoje práva, ktoré správanie ničím neodôvodnila. Žalobkyni nič nebránilo podať žalobu hneď po právoplatnom skončení konania 8C /235/2014, t.j. v rámci objektívnej premlčacej doby. Súd má za to, že zamietnutie žaloby z dôvodu vznesenia námietky premlčania nie je možné považovať za formálne zamietnutie žaloby, nakoľko ide o akceptáciu uplatnenia práva, ktoré zákon predpokladá. Pokiaľ žalobca uvádzal vo všeobecnosti, že sa stáva, že medzičasom do rozhodnutia súdu uplynie 3 ročná objektívna premlčacia doba, a tým sa znemožní subjektom uplatňovať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd poukazuje na to,

že v tu prejednávanej veci takáto situácia nenastala, pričom súd je povinný prihliadať na individuálne okolnosti každého prípadu.

20. Keďže žalobca podal žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia na súd dňa 05.05.2017, teda až po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby a zároveň dvojročnej subjektívnej premlčacej doby a žalovaná vzniesla námietku premlčania, na ktorú nebolo možné neprihliadnuť, nezostalo súdu nič iné ako žalobu vo výroku I. rozsudku zamietnuť.

21. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2) Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalovanej voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku, pričom o výške náhrady trov konania žalovanej bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m)).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .