Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-168-2023.pdf
PDF · 103.11 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/168/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, so sídlom F. Kapisztóryho 1, 940 02 Nové Zámky, dieťa rodičov: matka – A. C., nar. XX.X.XXXX. trvale bytom D., A. XXXX/XX, toho času bytom D., E. XX, zastúpená advokátom Mgr. Romanom Desátom, so sídlom Trnava, Námestie SNP 3, IČO: 42 288 614 a otec – F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, toho času bytom C. XX, XXX XX A., zastúpený advokátom JUDr. Vladimírom Lamačkom, so sídlom Hlavné námestie 7, Nové Zámky, IČO: 37 961 560, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 15.6.2023, č.k. 16P/101/2022-220, jednomyseľne takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.
V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zveril maloletého A. do osobnej starostlivosti matky od 23.11.2022 a súčasne otcovi uložil povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 220 eur mesačne, vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky (výrok I.), zročné výživné za obdobie od 23.11.2022 do 30.6.2023 vo výške 1.064 eur povolil otcovi splácať v splátkach vo výške 40 eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (výrok II.), oprávnenie zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok zveril obom rodičom (výrok III.). Pokiaľ ide o oprávnenie otca s maloletým sa stretávať, tak styk upravil na každý párny týždeň od piatku od 15.00 hod. do pondelka do 8.00 hod. tak, že si maloletého prevezme v škole o 15.00 hod. a po skončení styku ho odovzdá v škole o 8.00 hod. počas školského roka a počas školských prázdnin si dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku dieťa odovzdá matke v mieste jej bydliska, do 31.8.2023. Od 1.9.2023 bol styk otca s maloletým upravený tak, že tento je oprávnený sa s ním stretávať každý párny týždeň od piatku od 15.00 hod. do utorka do 8.00 hod. tak, že si dieťa prevezme v škole o 15.00 hod. a po skončení styku dieťa odovzdá v škole o 8.00 hod. počas školského roka a počas školských prázdnin si dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku jej dieťa odovzdá v mieste bydliska. Súčasne bola matke maloletého uložená povinnosť dieťa na styk riadne pripraviť a otcovi odovzdať (výrok IV.). O trovách konania bolo rozhodnuté tak, že žiadnemu z účastníkov nebol nárok na ich náhradu priznaný (výrok V.).
2.
Rozsudok právne odôvodnil ustanoveniami § 28 ods. 1 písm. a), b), c), § 28 ods. 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 65 ods. 1 a § 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o rodine) konštatujúc, že návrh matky bol podaný dôvodne, keď rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti a bolo nesporné, že medzi rodičmi maloletého dochádza k nezhodám. Na základe týchto skutočností bol maloletý počnúc od 23.11.2022 (podanie návrhu na súd) zverený do osobnej starostlivosti matky, s čím súhlasil aj otec maloletého.
3.
Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti otca, súd prvej inštancie vychádzal z oprávnených potrieb maloletého a možností rodičov, majúc z vykonaného dokazovania za preukázané, že jeho príjem predstavuje sumu 1.200 eur mesačne (evidovaný je ako zamestnanec v spoločnosti H. – I. F., I., v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom). V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že ak otec zaplatí určené výživné vo výške 220 eur mesačne zostane mu suma 980 eur pre jednu osobu, čo predstavuje sumu skoro o 100% vyššiu, ktorá zostane k dispozícii matke po zaplatení preukázateľných výdavkov pre dve osoby. Znamená to, že určené výživné predstavuje 18,3% z príjmu otca. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na judikatúru súdov SR, kedy výživné by malo predstavovať 20-30% z príjmu rodiča od narodenia až po obdobie, kým dieťa nie je schopné sa samostatne živiť. V tomto smere je pripravovaná i tabuľka výživného, ktorá by mala byť realizovaná i na Slovensku, kedy výživné na jedno dieťa vo veku od 6 do 9 rokov by malo predstavovať 20% z príjmu rodiča, prípadne podľa variantu B by mohlo byť v rozpätí od 19-21%. Zo strany súdu prvej inštancie bolo poukázané taktiež na to, že maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča. Po zohľadnení výdavkov otca (strava, lieky, hygienické potreby, náklady na bývanie atď.) a zaplatení určeného výživného otcovi zostane k dispozícii suma 562 eur. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že otec maloletého spláca i hypotéku a spotrebný úver, avšak jeho prvoradou povinnosťou je riadne uhrádzať výživné na maloleté dieťa. Bolo zistené, že životná úroveň na strane otca je vyššia ako na strane matky i z toho dôvodu, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti – rodinného domu v A. a tiež je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území G.. Výdavky otca súvisiace s nákladmi na mobil a pohonné hmoty sú vzhľadom na jeho podnikateľskú činnosť zohľadnené v daňovom priznaní z podnikania, v časti spotreby služieb, pričom celková výška spotreby služieb za rok 2022 bola vyčíslená na 11.403 eur. Prvoinštančný súd tiež konštatoval, že zo strany otca neboli rozporované vyčíslené výdavky matky na maloletého (422 eur). Ďalej bolo zistené, že čistý mesačný príjem matky v čase rozhodovania súdu prvej inštancie predstavoval 1.007 eur.
4.
Pri ustálení výšky zročného výživného vychádzal súd prvej inštancie zo súm, akými otec prispieval na výživu maloletého od podania návrhu matkou do rozhodnutia súdu. Zročné výživné za obdobie od 23.11.2022 do 30.6.2023 predstavovalo celkom výšku 1.064 eur, ktoré otcovi súd povolil splácať v splátkach po 40 eur mesačne spolu s bežným výživným podľa § 232 CSP, nakoľko mal za to, že otec bude schopný v takejto výške výživné splácať bez akejkoľvek ujmy. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že zročné výživné pozostáva z výživného za mesiac november 2022 vo výške 59 eur (8 dní) a z výživného vo výške 1.540 eur za mesiace december 2022 až jún 2023 (7 x 220) s tým, že od uvedenej sumy bolo odpočítané zaplatené výživné uznané a preukázané oboma rodičmi vo výške 476 eur.
5.
Proti výrokom I. a II. rozhodnutia súdu prvej inštancie (vyplýva to z obsahu odvolania otca) podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súdom prvej inštancie určené výživné nezodpovedá jeho skutočným zárobkovým pomerom, pretože v skutočnosti poberá príjem okolo 700 eur brutto, pričom na účet je mu posielaná aj náhrada cestovných nákladov, čo spolu predstavuje príjem vo výške 1.200 eur mesačne. Mal za to, že náhradu cestovných nákladov nemožno považovať za príjem, resp. mzdu zo závislej činnosti, a teda príjem z pracovného pomeru. Poukázal ďalej na to, že toto jeho vyjadrenie korešponduje aj s výsledkami dokazovania, ktoré vyplývajú zo správy zo dňa 10.6.2023, v ktorej účtovníčka J. K. H., D., F. XX uviedla, že jeho priemerná mesačná čistá mzda za obdobie od 11.7.2022 do 31.12.2022 predstavuje sumu 648 eur mesačne a za obdobie od 1.1.2023 do 30.4.2023 sumu vo výške 505,80 eur. V tejto súvislosti zdôraznil, že subjekt vykonávajúci účtovníctvo a spracovanie miezd predmetné náhrady cestovných nákladov v súlade so zákonom nezahŕňa do výpočtu tzv. hrubej a čistej mzdy. Za tohto stavu mal za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne
posúdil, keď do jeho príjmu zakomponoval aj náhradu cestovných nákladov. Súdom prvej inštancie určené výživné preto, podľa jeho názoru, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, a preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť platiť na výživu maloletého sumu 220 eur mesačne ako aj v súvisiacom výroku o zročnom výživnom tento zrušil a vec súdu prvej inštancie vrátil v tejto časti na ďalšie konanie.
6.
Matka k odvolaniu otca uviedla, že sám otec v jeho vyjadrení zo dňa 9.2.2023 uviedol, že jeho čistý príjem je 1.200 eur, pričom túto výšku príjmu uviedol aj kolíznemu opatrovníkovi v rámci šetrenia pomerov (viď. správa kolízneho opatrovníka zo dňa 4.4.2023). Ďalej poukázala na to, že otec je jediným zamestnancom v „jeho“ spoločnosti H. F., I. a jediným konateľom a spoločníkom. V účtovnej závierke za rok 2022 mala spoločnosť výnosy za 6 mesiacov vo výške 20.905 eur, z toho náklady na služby boli až v sume 11.403 eur, pričom uvedená položka zahŕňa aj cestovné náhrady a náklady. Z uvedeného vyplýva dôvodné podozrenie, že otec si uplatňuje cestovné náhrady ako zamestnanec účelovo, nakoľko nepodliehajú dani z príjmu, a všetky náklady na výkon jeho zárobkovej činnosti, ktoré otec uskutočňuje primárne cez jeho obchodnú spoločnosť, vrátane cestovných nákladov sú v celom rozsahu pokryté z výnosov uvedenej obchodnej spoločnosti. Pokiaľ ide o zohľadnenie cestovných náhrad, poukázala na právnu vetu uvedenú v rozsudku Krajského súdu Prešov, sp. zn. 3CoP/1/2017 zo dňa 7.3.2017, v ktorom bolo konštatované, že súd prvej inštancie správne postupoval, ak pri určení výšky výživného do príjmu otca zohľadnil aj benefity z pracovného pomeru ako sú cestovné náhrady. V zmysle zákonníka práce sa cestovné náklady síce nepovažujú za súčasť mzdy, no v zmysle koncepcie zákona o rodine sa na strane povinného rodiča skúmajú jeho celkové zárobkové a majetkové pomery. Znamená to, že do príjmu otca zo zamestnania správne započítal súd prvej inštancie diéty a poskytnuté finančné náhrady, lebo ide o faktory, ktoré určujú životnú úroveň povinného rodiča. V závere svojho vyjadrenia poukázala na neporovnateľne vyššiu životnú úroveň otca, ktorý je vlastníkom novopostaveného rodinného domu, ktorý obýva a ktorého stavba bola financovaná aj vďaka príjmu matky počas obdobia jej spolužitia s ním. Ona nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a žije s maloletým v staršom rodinnom dome spolu s jej starou matkou. Odvolacie argumenty otca považovala za nedôvodné a žiadala rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správne.
7.
Kolízny opatrovník žiadal, aby otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné na maloletého vo výške 180 eur mesačne, keď vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu je záležitosť prioritná a má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
8.
Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podaného otcom (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 2 ods. 1, § 378 ods. 1 CSP a dospel k záveru o jeho nedôvodnosti.
9.
Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10.
Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 CMP, § 380 ods. 2 CSP).
11.
Odvolaciemu prieskumu sú podrobené iba výroky I. (určenie výšky výživného otcovi) a II. (zročné výživné) rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 15.6.2023, č.k. 16P/101/2022-220, v ktorých súd prvej inštancie otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 220 eur mesačne počnúc od 23.11.2022 k rukám matky, vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca vopred a zročné výživné za obdobie od 23.11.2022 do 30.6.2023 vo výške 1.064 eur, ktoré povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 40 eur spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že omeškania s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
12.
Odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi uvádzanými v rozsudku prvoinštančného súdu v časti, ktorá bola zo strany otca napadnutá odvolaním, keď súd prvej inštancie vo vzťahu k určenej výške výživného na maloletého (220 eur mesačne od 23.11.2022) a výške zročného výživného za obdobie od 23.11.2022 do 30.6.2023 a spôsobu jeho plnenia dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o týchto otázkach podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí náležite vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami oboch rodičov prezentovanými v konaní pred súdom prvej inštancie. V záujme doplnenia dôvodov rozhodnutia a vyporiadania sa s odvolacími námietkami dodáva nasledovné.
13.
Vo vzťahu k výroku I., v ktorom súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 220 eur mesačne, počnúc dňom 23.11.2022 (t.j. od podania návrhu matkou) zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolania a pod.. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práv a detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa (otec matkou vyčíslené náklady na dieťa nespochybňoval), ktoré musia vychádzať zo základných potrieb (bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady súvisiace so školskou dochádzkou a pod.) a pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť aj náklady na voľnočasové aktivity. Po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa, môže súd pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov, pri zohľadnení ich zárobkových schopností, majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu iných vyživovacích povinností a ich výšky, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, plnenia vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že pri bežných nákladoch maloletých detí (napr. obuv, ošatenie, strava, hygienické potreby a drogéria, voľný čas), môže súd vychádzať zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby dieťaťom v porovnateľnom veku a pri porovnateľnej životnej úrovni rodičov.
14.
Poukazujúc na skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania odvolací súd konštatuje, že otázku posúdenia rozsahu odôvodnených nákladov na maloleté dieťa je nutné odvíjať od v danom čase aktuálnych možností, schopností a finančných a majetkových pomerov oboch rodičov, so zohľadnením životnej úrovne, akú maloletému dieťaťu v tomto prípade nastavili obaja rodičia. Súd prvej inštancie v posudzovanej veci správne prihliadol na matkou doložené výdavky súvisiace so zabezpečením potrieb maloletého, pričom určená suma výživného vo výške 220 eur mesačne zodpovedá tak odôvodneným potrebám maloletého ako aj možnostiam a schopnostiam otca maloletého. V tomto smere bola správne zohľadnená životná úroveň otca (tento má vyšší príjem ako matka, je vlastníkom viacerých nehnuteľností). Okrem toho súd prvej inštancie správne postupoval, pokiaľ pri určení výšky výživného do príjmu otca zohľadnil aj benefity z jeho podnikateľskej činnosti ako sú cestovné náhrady. Tento síce argumentoval tým, že cestovné náhrady sa do čistého priemerného mesačného príjmu nezapočítavajú, avšak s týmto tvrdením otca nie je možné súhlasiť, pretože v zmysle Zákonníka práce sa cestovné náklady síce nepovažujú za súčasť mzdy, no v zmysle koncepcie Zákona o rodine sa na strane povinného rodiča skúmajú jeho celkové zárobkové a majetkové pomery. Za tohto stavu preto do príjmu otca boli správne započítané aj poskytnuté finančné náhrady, nakoľko ide o faktory, ktoré určujú životnú úroveň povinného rodiča. Podané odvolanie zo strany otca bolo založené v podstate len na tejto odvolacej námietke. Vzhľadom k týmto skutočnostiam je preto potrebné považovať aj vyčíslené zročné výživné za správne, ktorého výška bola zo strany otca namietaná len z dôvodu určenia výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému.
15.
K námietke otca, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho alebo interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil vo vzťahu k určeniu výživného a zročného výživného správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.
16.
Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov o výživnom a zročnom výživnom potvrdil ako vecne správny s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP.
17.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 52 CMP.
18.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).