Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Csp-22-2017.pdf
PDF · 104.48 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csp/22/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní právne zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: D. P., F.. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX/X, U. T., v konaní právne zastúpený FALIS & Partners, s. r. o., so sídlom Lermontovova 14, Bratislava, IČO: 51 769 654, v konaní o zaplatenie 2.818,94 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.818,94 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 18,- Eur od 20.03.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 62,- Eur od 21.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 62,- Eur od 21.04.2014 do zaplatenia, zo sumy 62,- Eur od 21.05.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 62,- Eur od 21.06.2014 do zaplatenia, zo sumy 62,- Eur od 21.07.2014 do zaplatenia, zo sumy 62,- Eur od 21.08.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 62,- Eur od 21.09.2014 do zaplatenia, zo sumy 62,- Eur od 21.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 62,- Eur od 21.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 62,- Eur od 21.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 62,- Eur od 21.01.2015 do zaplatenia, zo sumy 62,- Eur od 21.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 62,- Eur od 21.03.2015 do zaplatenia, zo sumy 62,- Eur od 21.04.2015 do zaplatenia, zo sumy 62,- Eur od 21.05.2015 do zaplatenia, zo sumy 62,- Eur od 21.06.2015 do zaplatenia, zo sumy 62,- Eur od 21.07.2015 do zaplatenia, zo sumy 62,- Eur od 21.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 62,- Eur od 21.09.2015 do zaplatenia, zo sumy 62,- Eur od 21.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 62,- Eur od 21.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 62,- Eur od 21.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 62,- Eur od 21.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 62,- Eur od 21.02.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 62,- Eur od 21.03.2016 do zaplatenia, sumy 62,- Eur od 21.04.2016 do zaplatenia, zo sumy 62,- Eur od 21.05.2016 do zaplatenia, zo sumy 62,- Eur od 21.06.2016 do zaplatenia, zo sumy 62,- Eur od 21.07.2016 do zaplatenia, zo sumy 62,- Eur od 21.08.2016 do zaplatenia, zo sumy 62,- Eur od 21.09.2016 do zaplatenia, zo sumy 62,- Eur od 21.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 62,- Eur od 21.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 62,- Eur od 21.02.2017 do zaplatenia, zo sumy 62,- Eur od 21.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 62,- Eur od 21.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 62,- Eur od 21.05.2017 do zaplatenia, zo sumy 62,- Eur od 21.06.2017 do zaplatenia, zo sumy 62,- Eur od 21.07.2017 do zaplatenia, zo sumy 62,- Eur od 21.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 62,- Eur od 21.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 62,- Eur od 21.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 62,- Eur od 21.11.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10,94 Eur od 21.12.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.02.2017 žiadal pôvodný žalobca Consumer Finance Holding a.s. uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 2.818,94 Eur s úrokom z omeškania 5,25 % ročne od 20.03.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu zmluvy o pôžičke tvrdiac, že poskytol žalovanému sumu 6.138,- Eur, ktorú mal tento vrátiť v 99 mesačných splátkach po 62,- Eur, no žalovaný uhradil len sumu 540,- Eur. Dlh žalovaného potom predstavuje žalovanú sumu 2.818,94 Eur, nakoľko po predchádzajúcom upozornení došlo dňa 19.03.2014 k zosplatneniu celého úveru.
2. Uznesením č.k. 20Csp/22/2017-26 zo dňa 23.08.2017 súd pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že na miesto spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. vstúpil do konania žalobca.
3. Žalovaný cestou právneho zástupcu v písomnom vyjadrení zo dňa 28.02.2018 žiadal žalobu zamietnuť poukazujúc na premlčanie žalovaného nároku, pretože v danom prípade právo veriteľa žiadať o predčasné splatenie úveru bolo založené nezaplatením splátky splatnej dňa 20.11.2013, trojročná premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka začala plynúť dňa 21.11.2013 a žaloba bola na súd podaná po jej uplynutí až dňa 13.02.2017. Okrem toho namietal, že sa jedná o nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá však neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti - konkrétne v zmluve chýba termín konečnej splatnosti úveru (zmluva obsahuje len údaj „08/2021“) a tiež počet a termíny splátok istiny a úrokov, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Navyše je výška úrokovej sadzby v zmluve na úrovni 24,14 % neprimeraná a rozporná s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
4. Žalobca potom písomné vyjadrenie k tejto obrane nepodal, na pojednávanie dňa 19.07.2018 sa nedostavil, súd preto prejednal a rozhodol vec bez jeho účasti.
5. Žalovaný cestou právneho zástupcu na pojednávaní zotrval na svojej obrane poukazujúc na písomné vyjadrenie.
6. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 a žalovaný uzavreli dňa 21.05.2013 zmluvu označenú ako „žiadosť a zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky“, na základe ktorej uvedená spoločnosť poskytla v prospech žalovaného (na úhradu jeho záväzkov definovaných v čl. III. zmluvy) peňažné prostriedky v sume 2.836,99 Eur, čo žalovaný nijak nespochybňoval ani nepopieral. Žalovanému teda nebola poskytnutá suma 6.138,- Eur ako to bolo tvrdené v žalobe, ale len v sume 2.836,99 Eur, ako to nepochybne vyplýva zo zmluvného textu z rubriky „schválená výška pôžičky“.
7. Žalovaný (označený v zmluve ako klient) sa v zmluve zaviazal vrátiť poskytnutú sumu v 99. mesačných splátkach po 62,- Eur. Ďalej je v tejto časti zmluvy (bod II. zmluvy) uvedené, že termín konečnej splatnosti je „08/2021“, že celkové náklady spotrebiteľa sú 3.301,01 Eur a že „Celková suma pôžičky“ predstavuje 6.138,- Eur. Ako už bolo uvedené, je tu uvedený počet splátok (99), RPMN 24,14 %, ročná úroková sadzba 24,14 % a priemerná hodnota RPMN je uvedená vo výške 18,86 %. Tieto náležitosti sú jasne a prehľadne v zmluve uvedené.
8. Zmluva v bode V. (ktorý je takisto krytý podpisom žalovaného) určuje, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky a tieto pod bodom 6.1 určujú, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume a termínoch uvedených v zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach. Podľa bodu 6.2 všeobecných obchodných podmienok platí, že pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo v zmluve a/alebo vo všeobecných obchodných podmienkach stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Podľa bodu 6.3 a 6.4 všeobecných obchodných podmienok, v jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok a príslušná časť istiny, pričom prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak.
9. Z rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.12.2016 medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a Všeobecnou úverovou banskou, a.s. ako postupcami a žalobcom ako postupníkom je následne zrejmé, že jej predmetom bolo postúpenie balíka pohľadávok s ich príslušenstvom podľa konkrétnej špecifikácie obsiahnutej v žiadosti o postúpenie a prevod, pričom súdu bola predložená spolu s predmetnou zmluvou o postúpení aj žiadosť o postúpenie a prevod s prílohou prevzatá postupníkom dňa 24.04.2017, v ktorej je identifikovaná pohľadávka voči žalovanému vo výške 2.818,94 Eur zo zmluvy s variabilným symbolom č. 5019344 (zhodujúcim sa s číslom žalovaným uzavretej zmluvy). Podľa zmluvy o postúpení (jej bod 1.1) je pritom dátum prevzatia žiadosti dňom postúpenia (t.j. k postúpeniu došlo dňa 24.04.2017).
10. V konaní nebolo potom nijak sporným, že žalovaný na vrátenie pôžičky uhradil len sumu 540,- Eur, čo vyplýva aj z predloženého prehľadu splátok a úhrad.
11. Na základe uvedeného mal súd preukázanú existenciu záväzkového vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a žalovaným, ktorého obsahom bola povinnosť žalovaného vrátiť požičanú sumu spolu s úrokmi v pravidelných mesačných splátkach. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný poskytnuté peňažné prostriedky vrátil len čiastočne.
12. Z hľadiska právneho posúdenia predmetnej zmluvy je nepochybné, že ide o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 1 ods. 2 stanovuje, že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Právny predchodca žalobcu mal pri uzavretí zmluvy postavenie veriteľa (dodávateľa) podľa § 2 písm. b) cit. zákona a žalovaný postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) cit. zákona, pričom podľa § 2 písm. d) cit. zákona sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
13. Zmluva má písomnú formu a podľa názoru súdu obsahuje všetky podstatné zákonné náležitosti vyžadované ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu jej uzavretia, ktorú právnu úpravu je nevyhnutné vykladať v nadväznosti na aktuálnu judikatúru Súdneho dvora EU a Najvyššieho súdu SR.
14. Predovšetkým treba zdôrazniť, že Súdny dvor EU v prípade č. C-42/15 vo veci Biróová uviedol, že nie je nezlučiteľnou so Smernicou EP a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere vnútroštátna úprava, ktorá sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou absenciu takej náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. O takýto prípad v tomto prejednávanom spore nešlo, pretože zo zmluvných formulácií možno bez ťažkostí aj pre žalovaného (ako spotrebiteľa) určiť konkrétny rozsah plnenia, na ktoré sa zaviazal bez toho, že by to vyvolalo pochybnosti o tom, spotrebiteľský úver s akými parametrami si to vlastne zobral.
15. Konkrétne vo vzťahu k namietaným nedostatkom zmluvy ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy určuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Súčasne podľa § 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
16. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 22.02.2018 sp. zn. 3Cdo/146/2017 v tomto smere judikoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí obsahovať rozpis splátok z hľadiska istiny, úroku a poplatkov a preto je úplne postačujúce, že v prípade uzavretej zmluvy je definované v čl. 6 (označenom ako podmienky splácania) všeobecných obchodných podmienok čo splátka zahŕňa a ako sú jednotlivé splátky splatnými. Konkrétne, že prvá splátka je splatnou nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy s tým, že všetky splátky sú splatné 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, t.j. prvá bola
splatnou dňa 20.06.2013 a ostatné každého 20. dňa v ďalšom mesiaci, z čoho je s istotou zistiteľné, dokedy treba príslušnú splátku uhradiť. V tejto súvislosti bol potom pre spotrebiteľa dostatočne jasne a zrozumiteľne (a správne) vymedzený aj termín konečnej splatnosti úveru v podobe „08/2021“ ako náležitosť určená § 9 ods. 2 písm. f) cit. zákona, celý úver bol teda splatným dňa 20.08.2021. V už uvedenom prípade Biróová Súdny dvor EU tiež konštatoval, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči - čo aplikované na tento prípade znamená, že je v súlade so zákonnou úpravou ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch to, že splatnosť splátok bola definovaná všeobecnými obchodnými podmienkami, na ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere odkazuje a považuje ich za svoju súčasť.
17. Nakoľko zmluva riadne uvádza aj ostatné náležitosti umožňujúce žalovanému posúdiť rozsah svojho záväzku (úrokovú mieru, RPMN, priemernú RPMN, celkovú výšku úveru a náklady), súd nedospel k záveru, že by mal byť predmetný spotrebiteľský úver bezúročný a bezpoplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Žalovaný je preto povinný vrátiť poskytnuté prostriedky (v nevrátenom rozsahu) a zaplatiť celkové náklady, a to podľa § 2 písm. d) cit. zákona, podľa ktorého sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Pokiaľ žalovaný poukazoval na ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka (zrejme chybou v písaní uviedol ust. § 56 ods. 6 Občianskeho zákonníka) argumentujúc neprimeranou výšku úroku z úveru a jej rozporom s dobrými mravmi, tak treba uviesť, že niet pochýb, že v prípade uzavretej zmluvy išlo o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý stanovuje, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Žalobca pri jej uzavretí vystupoval v pozícii dodávateľa a žalovaný v pozícii spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých je dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. V čase uzavretia zmluvy platilo ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktoré (v znení účinnom do 31.05.2014) určovalo, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
20. Z citovaného ustanovenia i bez potreby vyjadrenia konkrétneho čísla ako prípustného úroku jednoznačne plynie, že odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu na finančnom trhu v obdobných prípadoch, pričom druhá veta súčasne príkladmo uvádza kritériá rozhodujúce pre posudzovanie obdobnosti prípadov. Treba samozrejme dodať, že finančný trh nezahŕňa len banky ale aj tzv. nebankové spoločnosti poskytujúce úvery.
21. V danom prípade bola zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá stranami 21.05.2013 a podľa verejne dostupných štatistických údajov NBS v tomto období sa priemerná úroková miera pri spotrebiteľských úveroch novoposkytovaných bankami domácnostiam pohybovala na priemernej úrovni okolo 14,5 % ročne pri úveroch so splatnosťou nad 5 rokov. V týchto súvislostiach si potom treba uvedomiť, že išlo o úver bez zabezpečenia poskytnutý právnym predchodcom žalobcu ako nebankovou inštitúciou, kedy súd uznáva, že nebankové inštitúcie môžu poskytovať úvery i za rádovo vyššiu úrokovú mieru než banky vzhľadom na nižšiu bonitu klienta a mieru zabezpečenia návratnosti úveru (vyššie riziko delikvencie úveru sa logicky prejavuje vo vyššej úrokovej miere). Preto je prijateľná v prejednávanej zmluve stanovená úroková miera na úrovni 24,14 %, ktorá podľa súdu nijak zásadne neprevyšuje bankový priemer (nejde o niekoľkonásobné prevýšenie bankových úrokov) a preto v žiadnom prípade nemožno mať za to, že takáto úroková miera podstatne prevyšuje odplatu na finančnom trhu. Súd preto nevyhodnotil výšku úroku ako rozpornú s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, zmluvu považoval za platnú.
22. Nakoľko si žalovaný svoju povinnosť zo zmluvy nesplnil, je povinný zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 2.818,94 Eur, na ktorej zaplatenie má žalobca právo v nadväznosti na zmluvné postúpenie tejto pohľadávky podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ako to vyplýva z predloženej zmluvy o postúpení zo dňa 30.12.2016, žiadosti o postúpenie zo dňa 07.04.2017 (č.l. 25f spisu) a oznámenia o postúpení zo dňa 25.04.2017 (č.l. 25l spisu), čím mal súd preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v predmetnom spore. Uvedená suma neprevyšuje aktuálny dlh žalovaného, pokiaľ tento uhradil doteraz len sumu 540,- Eur, t.j. uhradil v plnom rozsahu prvých 8 splátok splatných v období od 20.06.2013 do 20.01.2014 a zo splátky splatnej dňa 20.02.2014 uhradil len sumu 44,- Eur (8 x 62,- Eur plus 44,- Eur, čo je spolu 540,- Eur). Jeho dlh potom predstavuje sumu 18,- Eur ako dlžnú časť splátky splatnej dňa 20.02.2014 plus za rok 2014 ďalších 10 splátok po 62,- Eur, čo je spolu 638,- Eur, za roky 2015, 2016 a 2017 je žalovaný dlžný sumu za každý rok 744,- Eur (12 splátok po 62,- Eur) a za rok 2018 (do času vyhlásenia rozsudku dňa 19.07.2018) predstavuje dlh žalovaného sumu 372,- Eur (6 splátok po 62,- Eur), celkovo teda dlh žalovaného predstavuje sumu 3.242,- Eur, čo je menej než požadoval žalobca poukazujúc na vyhlásenie predčasnej splatnosti celého úveru a preto súd žalobe ohľadne žalovanej sumy 2.818,94 Eur vyhovel.
23. Súd toto uvádza z dôvodu, že nenašiel ani v zmluve a ani vo všeobecných obchodných podmienkach ustanovenie, ktoré by v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka oprávňovalo právneho predchodcu žalobcu žiadať jednorazovú úhradu úverového dlhu, ako to tento podľa tvrdenia v žalobe realizoval ku dňu 19.03.2014, po predchádzajúcej písomnej výzve zo dňa 26.02.2014 (č.l. 5 spisu). Zmluva ani všeobecné obchodné podmienky v žiadnom ustanovení neoprávňovali veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru v prípade neuhradenia niektorej zo splátok. Žalobca teda nepreukázal z akého dôvodu a s poukazom na aké zmluvné dojednanie došlo v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka k vyhláseniu predčasnej splatnosti, tento právny úkon bol preto absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže v zmluvnom vzťahu absentuje dojednanie o možnosti žiadať úhradu celého dlhu pre neuhradenie jednej zo splátok.
24. S tým potom súvisí aj nedôvodná obrana žalovaného námietkou premlčania. Pokiaľ totiž nedošlo k platnému „zosplatneniu“ celého úveru (na to chýbal zmluvný podklad vychádzajúci z ust. § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), nebolo možné uvažovať o tom, že by trojročná premlčacia doba ohľadne celého dlhu začala plynúť podľa § 103 (druhej vety) Občianskeho zákonníka odo dňa 21.11.2013. Toto ustanovenie hovorí o tom, že ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
25. Ako už bolo uvedené, v súdenej veci sa nestal celý dlh splatným a preto dňom 21.11.2013 (a ani iným dňom) nezačala plynúť premlčacia doba ohľadne celého dlhu, v dôsledku absencie dojednania o možnosti žiadať o úhradu celého dlhu naraz pri omeškaní jednej splátky bol žalovaný povinný platiť splátky ako to bolo zmluvne dohodnuté, t.j. do 20. dňa príslušného mesiaca a potom platí ohľadne každej splátky trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka plynúca pri nej odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti, teda od 21. dňa daného mesiaca. Preto nebola premlčanou ani v rozsahu 44,- Eur uhradená splátka vo výške 62,- Eur splatná dňa 20.02.2014, keďže premlčacia doba pri nej začala plynúť dňa 21.02.2014 a odvtedy do podania žaloby (t.j. do 13.02.2017) trojročná premlčacia doba neuplynula, nakoľko podľa § 112 Občianskeho zákonníka podaním žaloby prestala premlčacia doba plynúť. Poukazujúc na to isté nie sú premlčanými ani ostatné nasledujúce splátky splatné 20.03.2014, 20.05.2014 atď., pretože evidentne ohľadne nich do podania žaloby neuplynuli tri roky odo dňa nasledujúcom po splatnosti tej-ktorej splátky. Preto súd nemohol žalované právo žalobcovi nepriznať ako to žiadal žalovaný, keďže premlčaným nebolo.
26. Pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobcovi vzniklo právo na úroky z omeškania z jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti, t.j. od 21. dňa príslušného mesiaca až do zaplatenia danej splátky s tým rozdielom, že súd zo splátky splatnej dňa 20.02.2014 neuhradenej ešte v rozsahu 18,- Eur priznal úrok z omeškania len odo dňa žiadaného žalobcom, t.j. odo dňa 20.03.2014 do zaplatenia. V čase od 13.11.2013 do 10.06.2014 bola základná sadzba ECB na úrovni 0,25 % ročne, od 11.06.2014 do
09.09.2014 bola základná sadzba ECB na úrovni 0,15 % ročne, v čase od 10.09.2014 do 15.03.2016 bola základná sadzba ECB na úrovni 0,05 % ročne a od 16.03.2016 až doteraz základná sadzba ECB predstavuje hodnotu 0,00 % ročne. Po pripočítaní 5 percentuálnych bodov to predstavuje úroky z omeškania ako sú uvedené vo výroku rozsudku.
27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku so zohľadnením úpravy článku 4 odsek 1 a 2 Základných princípov CSP, ktoré hovoria o tom akým spôsobom posudzovať vec, pokiaľ absentuje určité zákonné ustanovenie, podľa ktorého by súd mal danú vec prejednať a rozhodnúť. V danom prípade bol žalobca neúspešný len v pomerne nepatrnej časti (ako to vyplývalo z predchádzajúcej úpravy Občianskeho súdneho poriadku) sporu ohľadne úročenia úrokmi z omeškania z dôvodne žalovanej sumy a preto bolo spravodlivým v zmysle článku 4 bod 2 Základných princípov CSP priznať mu plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.