Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

62Ek/767/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava - Staré Mesto, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, konajúca JUDr. Andreou Cvikovou, advokátkou, proti povinnej U. S., nar. X.X.XXXX, bytom Za kaštieľom XXXX/X, XXX XX W., miesto podnikania XXXX Z., St.-Q.-C. X-X, Y. republika, o vymoženie 217,-EUR s prísl., rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Ek/767/2018 zo dňa 14. mája 2018, takto

rozhodol:

I. Sudca z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Ek/767/2018 zo dňa 14. mája 2018 vydané vyšším súdnym úradníkom a v r a c i a vec vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie.

II. Súd oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Ek/767/2018 zo dňa 14. mája 2018, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 46,-EUR

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, podaného prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. Jána Harvana, doručeného súdu dňa 2.5.2018 sa začalo proti povinnej exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok sp. zn.: 07/12/16 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, pred rozhodcom JUDr. Františkom Svatuškom, dňa 25.11.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.12.2016 a vykonateľnosť dňa 27.12.2016.

2. Vyšší súdny úradník po posúdení návrhu na vykonanie exekúcie, uznesením sp. zn. 62Ek/767/2018 zo dňa 14.5.2018, zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. f) bod. 4 Exekučného poriadku a oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.

3. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že po preskúmaní zmluvy o revolvingovom úvere č. 157788-73425 zo dňa 11.10.2012, posúdil zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným ako spotrebiteľský, v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Následne, vzhľadom na uvedené vyšší súdny úradník skúmal, či spotrebiteľské rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy a dospel k záveru, že rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc vyriešiť spor medzi stranami, z neexistujúcej resp. neplatnej rozhodcovskej zmluvy, čo má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy videl vyšší súdny úradník v tom, že rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za platnú z dôvodu, že nebola dojednaná individuálne a spotrebiteľ - povinný, si jej uzavretie nevymienil a individuálne nedojednal, čím táto spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa - povinného. Rozhodcovskú zmluvu č. 157788-73425 zo dňa 11.10.2012 preto vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle §-u 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vydaný takýmto rozhodcovským súdom je potom nulitný právny akt, a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul v zmysle § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.

4. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo doručené oprávnenému cestou súdneho exekútora, prostredníctvom ktorého oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, dňa 8.6.2018, podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu dňa 18.6.2018, teda v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť v ktorej napadol predmetné uznesenie v celom rozsahu, žiadal ho zrušiť a priznať oprávnenému náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, spolu vo výške 46,-EUR vrátane DPH.

5. Podanú sťažnosť oprávnený odôvodnil skutočnosťou, že v rámci vykonaného posúdenia neboli zistené a preukázané žiadne dôvody pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, že exekučný súd nedostatočne zistil skutkový stav, nesprávne posúdil záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným po právnej stránke a že dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v rozpore so zákonom č. 244/2002 Z.z..

6. Oprávnený ďalej v podanej sťažnosti tvrdil, že záver o spotrebiteľskom charaktere Zmluvy o revolvingovom úvere súd odôvodňuje výlučne označením povinného ako dlžníka identifikačnými údajmi typickými pre nepodnikateľské subjekty. Uvedené tvrdenie súdu, je nielenže v rozpore s obsahom predložených dokumentov a teda so skutkovým stavom ale aj po právnej stránke nesprávne a neodôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia súdu je v rozpore s § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pričom je nesporné, že takýmto postupom exekučného súdu (neodôvodnením rozhodnutia a neuvedením právneho posúdenia veci), došlo k porušeniu práva oprávneného na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj k porušeniu čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Oprávnený v tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 383/06-28, v zmysle ktorého: „Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V súlade s uvedeným ustanovením OSP je teda povinnosťou všeobecného súdu uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. US 328/05, III. US 116/06). Takéto znenie zákona plne rešpektuje medzinárodný záväzok vyplývajúci z či 6 ods. 1 Dohovoru a je záväzný aj pre všeobecné súdy“. Uvedené skutočnosti sú podľa názoru oprávneného už samy o sebe spôsobilým dôvodom na zrušenie napadnutého uznesenia pre jeho neústavnosť. Oprávnený zdôraznil, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným nie je spotrebiteľský nakoľko zmluva bola uzavretá medzi nimi ako medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom - fyzickou osobou podnikateľom. Tieto skutočnosti súdu aj riadne preukázal. Sám povinný predložil oprávnenému pri podaní žiadosti o poskytnutie úveru oprávnenie (registráciu) na vykonávanie podnikateľskej činnosti vydané v Rakúskej republike. Žiadosť o poskytnutie úveru vyplnil ako fyzická osoba podnikateľ a uviedol aj predmet svojej podnikateľskej činnosti v súvislosti s ktorým žiadal o úvere a to „služby pre rodinu a domácnosť". K žiadosti predložil aj kópie daňového priznania za rok 2010 a 2011 typu B, ktoré je určené pre podnikajúce fyzické osoby, kde na strane 3 povinný uvádza príjmy zo živnosti, ako aj doklady preukazujúce výkon činnosti v Rakúsku. Ďalej oprávnený poukazoval na to, že aj z ďalších ustanovení zmluvy o úvere nesporne vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému úver na účely výkonu podnikateľskej činnosti, pričom v zmluve je uvedený aj zápis v príslušnom zahraničnom registri podnikateľov. Uvedené skutočnosti súd ponechal bez povšimnutia.

7. Ďalej oprávnený uviedol, že aj v rozhodcovskej zmluve je povinný identifikovaný ako podnikateľský subjekt. Nesprávnosť záverov súdu spočíva podľa oprávneného v tom, že súd bez akéhokoľvek skutkového a právneho odôvodnenia posúdil záväzkový vzťah zo zmluvy o revolvingovom úvere medzi oprávneným a povinným ako spotrebiteľský. Následne aj rozhodcovskú zmluvu súd posudzoval nesprávne ako zmluvu uzatvorenú medzi dodávateľom a spotrebiteľom a aplikoval na tento vzťah normy na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že vlastný vzťah medzi oprávneným a povinným zo zmluvy o revolvingovom úvere má obchodnoprávny charakter aj rozhodcovská zmluva uzavretá medzi rovnakými

subjektmi, v ktorej sa strany dohodli, že spory vzniknuté z vlastného záväzkového vzťahu medzi nimi môžu byť riešené v rozhodcovskom konaní, podlieha rovnakému právnemu režimu. Poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie č. C-464/01 vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG, v zmysle ktorého, ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Teda, aj v súdnej praxi Súdneho dvora EÚ je ustálené, že pokiaľ osoba, hoci by len predstierala, že je podnikateľom, sa potom nemôže dovolávať postavenia a ochrany spotrebiteľa. Rovnako aj s poukazom na rozsudok nemeckého Spolkového súdneho dvora z 22.12.2004. sp. zn. VIII ZR 91/04, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva.

8. Vzhľadom na uvedené potom oprávnený tvrdil, že rozhodcovská zmluva bola platne uzatvorená a právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci bola daná a navrhol napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka v celom rozsahu zrušiť.

9. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

10. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

11. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

12. V zmysle § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

13. Po preskúmaní veci sudca dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je podaná dôvodne a že sťažnosťou napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka je potrebné zrušiť a vec vrátiť vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie.

14. V zmysle § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

15. V zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

16. V zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

17. V zmysle § 2 ods. 2 písm. a) a b) Obchodného zákonníka, podnikateľom podľa tohto zákona je, a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.

18. V zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

19. V zmysle § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. V zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z.o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

21. V zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z.o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

22. V zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z.o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

23. V prejednávanej veci, súd z návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnený žiadal vykonať exekúciu na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom v obchodnoprávnom spore. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd svoju právomoc vo veci konať odvodil z rozhodcovskej zmluvy č. 157788-73425 uzatvorenej dňa 11.10.2012 medzi oprávneným, ako podnikateľom zapísaným v obchodnom registri, a povinnou, ako osobou podnikajúcou na základe oprávnenia na podnikanie vydaného v Rakúskej republike, pričom uviedol, že Slovenský arbitrážny súd zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, pôvodne zriadený obchodnou spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., ktorý vo veci konal a rozhodol, bol možnosťou voľby zmluvných strán dojednanou v rozhodcovskej zmluve a jeho výber spočíval na žalobcovi.

24. Sudca pri preskúmaní veci ďalej zistil, že medzi oprávneným a povinnou bola 11.10.2012 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. 157788-73425, podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, v ktorej bol oprávnený označený ako podnikateľ zapísaný v obchodnom registri a povinná ako osoba podnikajúca na základe oprávnenia na podnikanie vydaného v Rakúskej republike. Súčasne bola medzi oprávneným a povinnou uzatvorená dňa 11.10.2012 aj rozhodcovská zmluva č. 157788-73425 v zmysle § 3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v ktorej bol oprávnený označený ako podnikateľ zapísaný v obchodnom registri a povinná ako osoba podnikajúca na základe oprávnenia na podnikanie vydaného v Rakúskej republike. Na základe takto uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, spor ktorý vznikol medzi zmluvnými stranami zmluvy o revolvingovom úvere, rozhodol nimi dojednaný rozhodcovský súd. Rozsudok rozhodcovského súdu sp. zn.: 07/12/16 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, zo dňa 27.12.2016, je opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, pričom vykonateľnosť nadobudol dňa 3.1.2017.

25. Sudca konštatuje, že z dokumentov nachádzajúcich sa v súdnom spise a z dokumentov priložených k podanej sťažnosti, nie sú pochybnosti o tom, že vzťah medzi oprávneným a povinnou je vzťahom obchodnoprávnym. Aj samotná povinná, pri vypisovaní žiadosti o úver, označila samu seba ako podnikateľský subjekt. Pre úplnosť sudca dodáva, že povinná v žiadosti o úver zo dňa 8.10.2012 uviedla oprávnenie na podnikanie v Slovenskej republike, pričom uviedla IČO: 44 983 948, miesto podnikania Za Kaštieľom 5, Smižany a ako predmet podnikania uviedla „Poskytovanie služieb pre rodinu a domácnosť“. Skutočnosť, že v zmluve o revolvingovom úvere č. 157788-73425 zo dňa 11.10.2012 je uvedené oprávnenie na podnikanie povinnej vydané v Rakúskej republike, nie v Slovenskej republike tak ako to povinná uviedla v žiadosti o úver, súd nepovažoval za takú, ktorá by mala vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej, nakoľko možnosť vydania oprávnení na podnikanie s rôznymi predmetmi činnosti, v rôznych členských štátoch Európskej únie nie je pre občanov Európskej únie v zásade obmedzovaná. Skutočnosť, že povinná poskytuje, resp. poskytovala (podnikateľskú činnosť v Slovenskej republike povinná ukončila k 1.11.2014) služby aj v Rakúskej republike, nemôže byť na ujmu oprávnenému. Voľný pohyb služieb je jednou zo štyroch základných slobôd garantovaných Zmluvou o fungovaní EÚ. Sloboda voľného pohybu služieb garantuje občanom členských štátov EÚ právo vstupovať do záväzkových vzťahov na území iných členských štátov. Cezhraničné poskytovanie služieb je regulované smernicou EP a Rady o službách na vnútornom trhu 2006/123/ES z 12. decembra 2006 (ďalej len "smernica o službách"), ktorej úlohou je predovšetkým zabezpečiť poskytovateľom služieb usadeným v členských štátoch EÚ právo na voľný pohyb služieb, a to odstránením právnych a administratívnych prekážok, ktoré často zbytočne obmedzujú možnosť poskytovania služieb.

26. Preto, keďže povinná sa sama označila v obchodnom vzťahu s oprávneným za podnikateľský subjekt, súd má za to, že nebolo dôvodné poskytnúť povinnej ako podnikateľskému subjektu ochranu

spotrebiteľa a aplikovať na obchodnoprávny vzťah zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, Smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa tak, ako to nesprávne urobil vyšší súdny úradník. Vyšší súdny úradník nesprávne vec právne posúdil, keď povinnú považoval za spotrebiteľa a následne dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď rozhodcovskú zmluvu v obchodnoprávnej veci posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Posudzovaná rozhodcovská zmluva bola medzi oprávneným a povinnou uzatvorená ako osobitná zmluva, taktiež medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, v písomnej forme, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu v nej dohodnutého rozhodovať prípadné spory zmluvných strán.

27. Preto, keďže vykonateľný rozsudok rozhodcovského súdu sp. zn.: 07/12/16 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, zo dňa 27.12.2016, predložený súdu ako exekučný titul, je v zmysle § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, riadnym exekučným titulom a zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom obchodnoprávnym, bolo potrebné sťažnosti oprávneného vyhovieť a rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

28. V zmysle § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.

29. V zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

30. V zmysle § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

31. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

32. V zmysle § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.

33. Keďže oprávnený sťažnosť podal dôvodne, vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, súd mu priznal uplatnené trovy právneho zastúpenia a to v rozsahu v akom tieto boli vyčíslené. Súd, pokiaľ ide o vyčíslenie trov právneho zastúpenia, poznamenáva, že oprávnený si vyčíslil a uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 46,-EUR, keď za tarifnú hodnotu veci považoval sumu 217,40,-EUR, uplatnil si dva úkony právnej služby, ktoré vyčíslil vo výške á 9,96,-EUR plus DPH a režijný paušál 9,21,-EUR plus DPH, čo je spolu za dva úkony právnej služby vrátane DPH sumu vo výške 46,-EUR.

34. Sudca konštatuje, že oprávnený má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, ods. 2, § 13a ods. 2 písm. c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, za dva úkony právnej služby, ktorými sú prevzatie a príprava zastúpenia a odvolanie sa proti rozhodnutiu, vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci akú si uplatnil oprávnený (217,40,-EUR), vo výške á 9,96,-EUR a režijný paušál 9,21,-EUR, čo je spolu za dva úkony právnej služby vo výške 38,34,- EUR plus DPH vo výške 7,67,-EUR, teda spolu vo výške 46,01,-EUR. Keďže oprávnený si vyčíslil a uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 46,-EUR, súd mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia v uplatnenej výške.

35. Z dôvodu, že exekučné konanie sa nachádza v štádiu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, t.j. pred začatím exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania, súd nemohol uložiť povinnému náhradu trov konania oprávneného. Priznanú náhradu trov konania súd uvedie v poverení na vykonanie exekúcie.

36. Úlohou vyššieho súdneho úradníka bude v ďalšom konaní opätovne rozhodnúť o podanom návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s vyššie uvedenou právnou argumentáciou.

37. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.