Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/90/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska ul. č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska ul. č. 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: H. X., Q.. XX. XX. XXXX, U. R. I.. Č.. XX/A, U., o zaplatenie istiny 3.191,82 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27. októbra 2016, č. k. 17C/176/2015 - 119, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.386,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % z tejto sumy od 12. 08. 2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e.

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým v zostávajúcej časti žalobu zamietol a vo výroku, ktorým žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.386,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % z tejto sumy od 12. 08. 2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobu v zostávajúcej časti zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., § 2 písm. b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a vecne tým, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, preto žalobcovi priznal nezaplatenú časť istiny vo výške 1.386,96 eur spolu s úrokom z omeškania a žalobu v zostávajúcej časti zamietol. Uviedol, že strany sporu uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 1.991,64 eur (60.000,- Sk), z ktorej žalovaný uhradil sumu v celkovej výške 604,68 eur s tým, že žalovaný v konaní nepreukázal ani súd prvej inštancie nezistil, že by nejaká iná, napr. žalovaným označená tretia osoba, zneužila jeho doklady na podpis predmetnej zmluvy, t. j. žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že predmetnú zmluvu neuzavrel. Poukázal na skutočnosť, že v predmetnej zmluve absentovala výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, preto je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, z dôvodu ktorého priznal žalobcovi nezaplatenú časť istiny (1.991,64 eur - 604,68 eur) v sume 1.386,96 eur a úroky z omeškania uplatnené v zákonnej výške 8,5 % ročne z tejto sumy od 12. 08. 2013 do zaplatenia. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne

ust. § 262 ods. 1 C. s. p. a vecne pomerom úspechu žalobcu vo veci, pre ktorý mu náhradu trov konania nepriznal.

2.

Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd prvej inštancie v zostávajúcej časti žalobu zamietol, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.) a navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobe vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 215,90 eur, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie vo výške 108 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 107,90 eur (1 úkon právnej služby á 97,60 eur + režijný paušál 10,30 eur, vrátane DPH). Uviedol, že cieľom ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je poskytnutie dostatočného množstva informácií spotrebiteľovi v rámci uzatváraných zmluvných vzťahov s dodávateľom, týkajúcich sa podmienok úveru, nákladov a záväzkov, ktoré z neho vyplývajú s tým, že medzi podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí okrem iného aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, aby spotrebiteľ bol zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Poukázal na skutočnosť, že zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX spĺňa všetky náležitosti uvedené v citovanom ustanovení, preto bol spotrebiteľ v zmysle požiadavky zákona o spotrebiteľských úveroch zrozumiteľne informovaný o tom kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zmluvy, z ktorej je zrejmé, že žalovanému bol poskytnutý úver v sume 60.000,- Sk, ktorý sa zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po 1.033,- Sk, v celkovom počte 119 splátok splatných od 20. 11. 2008 do 20. 09. 2018, pričom v zmluve je ďalej uvedené, že úroková sadzba je vo výške 14,95 % ročne, spracovateľský poplatok je v sume 1.899,- Sk, poplatok za správu úveru je v sume 60,- Sk mesačne, ročná percentuálna miera nákladov je vo výške 19,18 % a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov je vo výške 16,64 %. Uviedol, že zo zákona nevyplýva rozpis splátky na istinu, úroky a poplatky, preto súd prvej inštancie svojim rozhodnutím neprimerane prísne sankcionuje veriteľa, pričom údaje v zmluve spĺňajú náležitosti vyžadované zákonom, ktoré sú ustanovené za účelom odstránenia faktickej nerovnováhy medzi spotrebiteľom a dodávateľom s cieľom účinným spôsobom informovať spotrebiteľa o podmienkach spotrebiteľského úveru, na základe čoho by spotrebiteľ mohol lepšie posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Vytkol súdu prvej inštancie, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, v čom bola zmluva v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch, resp. prečo zmluva neobsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a pokiaľ mal za to, že táto zákonná náležitosť je splnená len v prípade, ak by súčasťou zmluvy bola amortizačná tabuľka s presným rozpisom, aká časť splátky pripadá na istinu, úrok a poplatky, takýto súdny výklad ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch je v rozpore so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, ktorá bola transponovaná do nášho právneho poriadku práve zákonom č. 258/2001 Z. z., a zároveň poukázal na čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice, ako aj rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09. 11. 2016 vo veci C- 42/15, ktorý v súvislosti s uvedením výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviedol, že vzhľadom na jasné znenie ustanovení smernice je potrebné konštatovať, že smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere výpis vo forme amortizačnej tabuľky a nie je ani nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, resp. spresnenie aká časť splátky bude započítaná na vrátenie istiny s tým, že porušenie povinnosti veriteľa môže byť podľa vnútroštátnej právnej úpravy sankcionované zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky, avšak takáto sankcia je primeraná len pri takom porušení povinností veriteľa, ktoré môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, t. j. napríklad neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, počtu a frekvencie splátok, ako aj neuvedenie prípadnej existencie notárskych poplatkov, požadovaných záruk a poistenia. Uviedol, že Súdny dvor Európskej únie v predmetnom rozhodnutí ďalej judikoval, že za primerané by sa však nemalo považovať, ak pre neuvedenie niektorých náležitostí, ktoré svojou povahou nemôžu mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku, sa bude v súlade s vnútroštátnou úpravou uplatňovať sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, čo bude vyvolávať voči veriteľovi závažné následky, a preto ak posudzovaná zmluva obsahovala všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch a smernicou, nie je možné poskytnutý úver posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov.

3.

Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.386,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % z tejto sumy od 12. 08. 2013 do zaplatenia, podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že už na súde prvej inštancie uviedol, že predmetný úver si nebral, ani zmluvu nepodpísal, pričom mal podozrenie, že úver si zobrala H. O., nakoľko v uvedenom období u menovej býval, a preto sa mohlo stať, že v presne neurčenom čase mu zobrala aj občiansky preukaz a takto si zobrala úver, pričom musela využiť aj pracovníkov sporiteľne, ktorí jej umožnili takýto úver bez jeho prítomnosti a podpisu, nakoľko podpis uvedený na zmluve sa s jeho podpisom nestotožňuje. Uviedol, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že podpis uvedený na zmluve je jeho podpisom, avšak túto skutočnosť nepreukázal, pričom súd prvej inštancie, napriek citovaniu ust. § 54 a § 517 Občianskeho zákonníka, sa nezaoberal pasívnou legitimáciou, teda či zmluvný vzťah uzatvoril, resp. neuzatvoril, keďže žalobca vôbec nepreukázal, že predmetnú zmluvu uzatvoril, a to svedecky ani iným spôsobom a v neposlednom rade aj znaleckým posudkom, keď poprel, že by na zmluve bol jeho podpis, a preto sa zreteľne javí, že žaloba mala byť podaná voči inej osobe.

4.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného, ktoré bolo doručené jeho právnemu zástupcovi dňa 25. 11. 2016, nevyjadril.

5.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že navrhuje rozsudok v napadnutej časti potvrdiť a zotrval na dôvodoch svojho odvolania s tým, že žiadal žalobu zamietnuť.

6.

Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného, ktoré bolo doručené jeho právnemu zástupcovi dňa 21. 03. 2017, nevyjadril.

7.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. l C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 19. júla 2018 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.

8.

Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9.

Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

10.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.386,96 eur s 8,5 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 12. 08. 2013 do zaplatenia z dôvodu, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 1.991,64 eur (60.000,- Sk), neuzavrel a žalobu v zostávajúcej časti zamietol, nakoľko dospel k záveru, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov.

11.

Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 10. 10. 2008 bola uzavretá medzi H. X. ako dlžníkom a Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom, Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal jednorazovo bezhotovostne poskytnúť dlžníkovi bezúčelový spotrebný úver vo výške 60.000,- Sk, ktorý sa dlžník zaviazal splatiť v 119 mesačných splátkach po 34,29 eur (1.033,- Sk), keď splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20. 11. 2008 s konečnou splatnosťou dňa 20. 09. 2018 s tým, že dňa 27. 06. 2013 bola medzi veriteľom ako postupcom a žalobcom ako postupníkom uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE, ktorou bola na žalobcu postúpená pohľadávka zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX.

12.

Dôkazným bremenom je procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v priebehu konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a preto muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu, a preto ak sa chce žalovaný v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť nielen, že zmluvu neuzavrel, ale na svoje tvrdenie musí označiť aj dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi sporové strany v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

13.

Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného v podanom odvolaní, že Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX nepodpísal, nakoľko podpis na zmluve nie je jeho podpisom, pričom jeho občiansky preukaz mohla k uzavretiu zmluvy zneužiť H. O., u ktorej v predmetnom čase býval s tým, že žalobca nepreukázal svedecky ani iným spôsobom, napr. znaleckým posudkom z odboru písmoznalectva, že podpis na zmluve je jeho, pretože ako správne konštatoval súd prvej inštancie, neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, ktoré zaťažovalo jeho a nie žalobcu, pričom jeho procesnú obranu v konaní možno hodnotiť ako účelovú, keďže ju prvýkrát uplatnil až v podaní zo dňa 19. 10. 2015 (č. l. 105 spisu) a následne na pojednávaní dňa 25. 05. 2016 napriek tomu, že v odpore zo dňa 24. 07. 2014 proti platobnému rozkazu zo dňa 10. júla 2014, č. k. 40Ro/459/2014 - 37, teda prvom úkone, ktorý mu v konaní patril, uzavretie zmluvy nepoprel a rovnako tak neučinil ani na pojednávaní dňa 02. 03. 2016, pričom v konaní bolo preukázané, že žalovaný mal v Slovenskej sporiteľni, a.s. na základe Zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby zo dňa 21. 05. 2007 (t. j. jeden rok a päť mesiacov pred uzavretím zmluvy o spotrebnom úvere), zriadený bežný účet č. XXXXXXXXXX, na ktorý bol úver veriteľom poskytnutý, resp. poukázaný.

14.

Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne právne vyhodnotil, že žalovaný Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvoril, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.386,96 eur s 8,5 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 12. 08. 2013 do zaplatenia, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil.

15.

Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

16.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

17.

Odvolací súd sa s námietkou žalobcu v podanom odvolaní, že Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX obsahuje náležitosti podľa ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. stotožnil v celom rozsahu, nakoľko z uzavretej Zmluvy jednoznačne vyplýva, že výška splátky istiny vrátane úrokov a iných poplatkov (Čl. I. ods. 4 Zmluvy) je v sume 34,29 eur (1.033,- Sk) mesačne, s počtom splátok 119, keď prvá je splatná dňa 20. 11. 2008, ďalšie k 20. dňu v kalendárnom mesiaci a posledná dňa 20. 09. 2018, a preto sa úver nepovažuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 4 ods. 3 veta druhá zákona č. 258/2001 Z. z., pričom súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec neuviedol dôvody, pre ktoré dospel k tomuto nesprávnemu právnemu záveru, čím je rozsudok v napadnutej časti nielen vecne nesprávny, ale aj nepreskúmateľný.

18.

Nepreskúmateľným a vecne nesprávnym je aj závislý výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania, keď podľa ust. § 262 ods. 1 C. s. p. žalobcovi vzhľadom na pomer úspechu vo veci nepriznal náhradu trov konania, nakoľko z jeho odôvodnenia nie je vôbec zrejmé, v akom pomere bol žalobca vo vzťahu k žalobnej požiadavke v konaní neúspešný, pričom pozornosti súdu prvej inštancie uniklo, že v prípade, ak je žalobca v konaní čiastočne neúspešný, potom je v zmysle ust. § 255 ods. 2 C. s. p. povinný náhradu trov konania pomerne rozdeliť, prípadne vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, t. j. nemôže o trovách konania rozhodnúť tak, že jednej zo strán náhradu trov konania neprizná.

19.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu v zostávajúcej časti zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 C. s. p., v ktorom bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť dôvodnosť nárokov žalobcu v časti úrokov a ďalších plnení, pričom vezme do úvahy, že uzavretá zmluva vykazuje náležitosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z., zároveň posúdi, či zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, teda také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, napr. takých, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, ako sú rôzne poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy, upomienky a pod.) a opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 C. s. p.) a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne, presvedčivo a logicky odôvodniť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2 C. s. p.

20.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).