Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_26S-1-2017.pdf
PDF · 110.91 KB
Case nature
Area
Subarea
26S/1/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci žalobcu: UNICHOV s.r.o., so sídlom Necpaly 226, IČO: 35 953 624, zastúpený: JUDr. Martin Špak, advokát, so sídlom Odborárov 49, Spišská Nová Ves, IČO: 46 367 543, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 104384971/2016 zo dňa 30. novembra 2016, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného, ktorého súčasťou je aj spis správneho orgánu prvého stupňa - správcu dane, správny súd zistil, že žalobca si v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún 2012 uplatnil nárok na nadmerný odpočet v sume 6.531,60 eur.
Správca dane začal dňa 26.05.2014 daňovú kontrolu u žalobcu (na základe oznámenia zo dňa 23.04.2014 o daňovej kontrole doručenom žalobcovi dňa 29.04.2014) a jej predmetom bola daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - júl, september - december 2012. Dňa 26.05.2014 bola písaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu a boli ním predložené fotokópie tam uvedených dokladov. Ďalšie účtovné záznamy boli správcom dane prevzaté dňa 16.06.2014 podľa potvrdenia o prevzatí účtovných záznamov na technických nosičoch dát.
2. Správca dane z dokladov predložených žalobcom ku kontrole zistil, že žalobca si za kontrolované obdobie (jún 2012) uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. F20120154 zo dňa 04.06.2012, č. F20120163 zo dňa 11.06.2012, č. F20120169 zo dňa 15.06.2012, č. F20120177 zo dňa 20.06.2012 za dodaný tovar (sójový extrahovaný šrot, sušené plnotučné mlieko a pod.) od dodávateľa AGROSPOL Žilina, spol. s r. o..
3. Dožiadaný Daňový úrad Bratislava v podaní zo dňa 20.10.2014 oznámil správcovi dane, že v súčasnosti je konateľom spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r. o. Ľubomír Rollo (ktorý je konateľom v 23 ďalších spoločnostiach), v čase deklarovaných obchodných transakcií bola konateľkou Mgr. Daniela Bytčanková, spoločnosť nemá registrované skladové, ani iné podnikateľské priestory, nemá zamestnancov a adresa sídla slúži ako virtuálne sídlo mnohým spoločnostiam. Správcovi dane boli zároveň oznámené údaje z daňových priznaní na dani z pridanej hodnoty uvedeného daňového subjektu
za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku 2012 s tým, že z dôvodu neposkytnutia súčinnosti daňovým subjektom nebolo možné preveriť požadované skutočnosti.
4. Dňa 21.01.2015 bola dožiadaným Daňovým úradom Žilina, pobočka Dolný Kubín spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkyňou Mgr. F. A. (za účasti konateľa žalobcu), ktorá bola konateľkou spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r. o. od 04.12.2009 do 18.02.2013. Od 18.02.2013 do 05.11.2014 bol konateľom Ľubomír Rollo (s trvalým pobytom v ČR). Spoločnosť AGROSPOL Žilina, spol. s r. o. zanikla zlúčením dňa 06.11.2014 a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Led-Audio, s. r. o., ktorej konateľom bol od 21.06.2014 Pavel Sedlák (s trvalým pobytom v ČR). Svedkyňa uviedla, že ona za spoločnosť reálne nekonala, splnomocnila na konanie Ing. B. M., nevedela uviesť, kto spracovával účtovníctvo, ani kde sa nachádza, doklady odovzdával pán M., nevie komu, ona len podpísala potvrdenie o odovzdaní dokladov pred notárom, nevedela, či mala spoločnosť vlastné alebo prenajaté skladové priestory, v obchodných vzťahoch jednal pán M., faktúry asi tiež podpisoval on. Nevedela, či spoločnosť obchodovala so žalobcom, ani či vystavila sporné faktúry (v roku 2012) a nevedela sa bližšie vyjadriť ani k tomu, kto tovar objednával, či bol dodaný, kto uskutočnil prepravu tovaru, nevedela, kde bolo miesto nakládky, vykládky, či boli uzavreté zmluvy.
Prítomný konateľ žalobcu sa vyjadril, že všetky obchody riešil s pánom M. a svedkyňu vidí prvýkrát.
5. Daňový úrad Žilina v podaní zo dňa 22.01.2015 (na základe dožiadania správcu dane zo dňa 28.10.2014, nakoľko spoločnosť AGROSPOL Žilina, spol. s r. o. mala do 16.04.2014 sídlo na adrese Dolné Rudiny 1, Žilina) oznámil správcovi dane, že pracovníkom Kriminálneho úradu finančnej správy sa podarilo zabezpečiť časť účtovných dokladov spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r. o. (ktorej právnym nástupcom je od 06.11.2014 spoločnosť Led-Audio, s. r. o.) za kontrolované zdaňovacie obdobia. Medzi prevzatými dokladmi sa nachádzajú faktúry vystavené spoločnosťou AGROSPOL Žilina, spol. s r. o. pre UNICHOV s.r.o., ale nenachádza sa medzi nimi účtovníctvo spoločnosti ani záznamy pre daň z pridanej hodnoty.
6. Správca dane v podaní zo dňa 20.03.2015 oboznámil žalobcu o zisteniach v rámci daňovej kontroly, pričom za zdaňovacie obdobie jún 2012 poukázal na výpoveď svedkyne A..
7. Žalobca podal písomné vyjadrenie zo dňa 02.04.2015 k zisteným skutočnostiam.
8. Dňa 28.04.2015 spísal správca dane protokol z daňovej kontroly, v ktorom boli spísané vyššie uvedené zistenia vrátane výpovedí svedkov. K zdaňovaciemu obdobiu jún 2012 správca dane uviedol, že žalobca si od vlastnej daňovej povinnosti odpočítal daň z dodávateľských faktúr vystavených v tomto zdaňovacom období spoločnosťou AGROSPOL Žilina, spol. s r. o. ako dodávateľom. Vykonaným dokazovaním bolo uskutočnenie obchodov medzi uvedenou spoločnosťou ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom spochybnené najmä z toho dôvodu, že ak nebolo dodávateľovi preukázané dodanie tovaru, nemohla mu vzniknúť ani daňová povinnosť a v taktom prípade ani odberateľovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane, čo znamená, že žalobca ako odberateľ si nemohol odpočítať daň, ak mu tovar nebol dodaný deklarovaným dodávateľom. Výzvou zo dňa 28.04.2015 bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, pričom výzvu spolu s protokolom prevzal dňa 04.05.2015 a písomne sa vyjadril v podaní zo dňa 21.05.2015.
9. Správca dane spísal dňa 25.06.2015 zápisnicu o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok predložených žalobcom k protokolu, pri ktorom žalobca uviedol, že nesúhlasí s postupom správcu dane a dôkazy doloží do 30 dní. Ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní bola spísaná dňa 09.09.2015, kedy žalobca predložil doklady (potvrdenie o odňatí veci zo dňa 26.03.2014 vystavené Kriminálnym úradom finančnej správy, faktúry vystavené v inom zdaňovacom období roku 2012 spoločnosťou R MALEC s.r.o., MIKROP ČEBÍN a.s. pre odberateľa AGROSPOL Žilina, spol. s r. o., ako i ďalšie listiny (faktúry, dodacie listy, CMR), ktoré sa týkajú iných zdaňovacích období.
10. Následne správca dane (na základe požiadavky konateľa žalobcu vznesenej na pojednávaní konanom dňa 09.09.2015) požiadal Plemenárske služby Slovenskej republiky, štátny podnik a Regionálnu a veterinárnu a potravinovú správu Martin o oznámenie údajov potrebných pre účely výkonu daňovej kontroly. Plemenárske služby Slovenskej republiky, štátny podnik, Účelové plemenárske zariadenie, Centrálna evidencia hospodárskych zvierat, Žilina reagovali na žiadosť správcu dane v
podaní zo dňa 26.10.2015, prílohou ktorého bola listina „import a export ošípaných“ za rok 2012 na farme č. 116234. Regionálna a veterinárna a potravinová správa Martin požadované údaje správcovi dane oznámila v podaní zo dňa 05.01.2016, prílohou ktorého boli okrem iného i dve listiny s označením „certifikát pre obchodovanie vo vnútri Spoločenstva“ vystavené v mesiaci júl a september 2012.
11. Dňa 11.08.2016 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu a právnym zástupcom žalobcu ohľadom prerokovania pripomienok a dôkazov k protokolu z daňovej kontroly, ktorí boli zároveň oboznámení s výsledkami vyrubovacieho konania.
12. Správca dane vydal dňa 17.08.2016 rozhodnutie, ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 6.132,32 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2012 a znížil mu nadmerný odpočet za uvedené zdaňovacie obdobie zo sumy 6.531,60 eur na sumu 399,28 eur z dôvodov tam uvedených. Proti rozhodnutiu správcu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 30.11.2016.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
13. Na základe odvolania žalobcu zo dňa 06.09.2016 proti vyššie označenému rozhodnutiu správcu dane žalovaný rozhodnutím č. 104384971/2016 zo dňa 30.11.2016 rozhodnutie správcu dane potvrdil.
14. Vo svojom rozhodnutí žalovaný podrobne popísal priebeh daňovej kontroly u žalobcu a výsledky vykonaného dokazovania, pričom sa zaoberal i jednotlivými námietkami žalobcu v podanom odvolaní. Uviedol, že žalobca nepredložil správcovi dane relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené tak, ako boli deklarované v zmysle predložených dokladov. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval doklady, na ktorých je deklarovaný žalobca ako príjemca tovaru a na základe výsledku preverovania skonštatoval, že predložené doklady neboli postačujúce na splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly postupoval v zmysle ust. § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý umožňuje správcovi dane použiť ako dôkazný prostriedok všetko, čo nie je získané v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi. Zistenia správcu dane sú jednoznačné a preukazujúce porušenie ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov zo strany žalobcu. Ing. B. M. bol vypočutý z dôvodu, že v roku 2012 bol splnomocneným zástupcom spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r. o., z čoho vyplýva, že ako zástupca spoločnosti mal mať vedomosť i o uskutočňovaní zdaniteľných obchodov a o obchodných partneroch i napriek tomu, že v priebehu výkonu daňovej kontroly nemal k dispozícii účtovné doklady. K obchodným prípadom uskutočneným v kontrolovanom zdaňovacom období nevedel zaujať stanovisko.
Správca dane dodanie tovaru dodávateľom pre žalobcu preveroval formou dožiadaní zaslaných miestne príslušnému správcovi dane, výsluchmi svedkov a pod., pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dodanie tovaru žalobcovi nebolo uskutočnené tak, ako je deklarované na predložených faktúrach. Skutočnosť, že žalobca má k dispozícii faktúry od spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r. o., ešte neznamená, že táto spoločnosť deklarované dodanie tovaru uskutočnila. Faktúra, dodací list alebo akýkoľvek listinný dôkaz sám o sebe nie je dôkazom o tom, že plnenie bolo uskutočnené, ale je len tvrdením o takej skutočnosti, čo konštatoval i Najvyšší súd SR v rozsudku v konaní pod sp. zn. 4Sžf/153/2001 zo dňa 28.05.2002. Žalovaný taktiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte.
Správca dane skúmaním zistil, že dodanie tovaru dodávateľom nebolo preukázané, a ani odberateľ nepreukázal reálnosť zdaniteľného plnenia, čo je rozhodujúce pre uznanie odpočtu dane. Štatutárny zástupca obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikania, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí.
Správca dane v priebehu daňovej kontroly u žalobcu postupoval v zmysle platných právnych predpisov, prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a vykonal všetky úkony za účelom čo najúplnejšieho a najobjektívnejšieho zistenia skutočností potrebných pre vydanie rozhodnutia.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
15. V podanej žalobe zo dňa 09.01.2017 žalobca uviedol, že sa nestotožňuje s vecnou a právnou argumentáciou žalovaného uvedenou v jeho rozhodnutí. Zdôraznil, že v extrémnom množstve predkladal dôkazy, a to aj od zahraničných obchodných spoločností, pričom tieto vôbec nemali povinnosť doklady žalobcovi predložiť, ale správca dane namiesto toho, aby sa s nimi dôkladne oboznámil, ich len založil do administratívneho spisu.
V ďalšej časti sa žalobca zaoberal tým, že predmetom dane je: dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku, ktoré musí byť uskutočnené zdaniteľnou osobou.
K dodaniu tovaru uviedol, že z výsledkov ústnych prejednaní veci, najmä zo dňa 09.09.2015 a zo dňa 16.08.2016 bolo zistené, že tovar - kŕmne zmesi a kŕmne koncentráty, ako i živé zvieratá a iné hnuteľné veci, mu boli dodané. Skutočné dodanie zvierat žalobca preukázal predovšetkým vyjadrením Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Martin zo dňa 13.01.2016 a odpoveďou Plemenárskych služieb Slovenskej republiky, š. p., ktoré preukázali dodanie zvierat na jeho farmu. Dodanie kŕmnych koncentrátov bolo preukázané najmä kauzalitou, teda že bol nútený zvieratá s niečím kŕmiť. Taktiež poukázal i na faktúry vystavené Národnou diaľničnou spoločnosťou, a. s., na základe ktorých uhrádzal poplatky (mýto) za používanie nákladných motorových vozidiel na spoplatnených úsekoch ciest.
Tovar mu bol jednoznačne dodaný za protihodnotu 36.793,92 eur, ktorú sumu poukázal spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r. o. ako svojmu dodávateľovi, pričom obchod bol uskutočnený na území Slovenskej republiky a taktiež i zdaniteľnou osobou.
Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s argumentáciou žalobcu uvedenou v jeho odvolaní. K výpovedi svedka Ing. B. M. žalobca uviedol, že ak by správca dane porovnal výpoveď tohto svedka a výpoveď žalobcu, došiel by k zisteniu, že tieto výpovede sa takmer zhodujú. Výpoveď tohto svedka nejaví známky akejkoľvek špekulácie a skutočnosti ním uvádzané sú náležite zdokumentované listinnými dôkazmi predloženými žalobcom. Žalobca bol toho názoru, že stanoviská správcu dane a žalovaného uvedené v ich rozhodnutiach boli použité z iného daňového konania, pretože tieto nereflektujú na výsledky dokazovania v predmetnej daňovej kontrole.
16. Žalobca pri svojom výsluchu dňa 25.06.2015 ako i dňa 11.08.2016 uviedol konkrétne skutočnosti, s ktorými sa podľa jeho názoru mali správca dane ako aj žalovaný zaoberať a kvalifikovaným spôsobom mali na ne reagovať, resp. sa s nimi vysporiadať. Ing. B. M. už nebol v čase jeho výsluchu štatutárnym orgánom spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r. o. a nemal zákonné právo disponovať s jej účtovníctvom. Žalobca osobitne informoval správcu dane o tom, že účtovníctvo spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r. o. bolo tomuto podnikateľskému subjektu odňaté a správca dane si mohol skonfrontovať tvrdenie svedka Ing. B. M. s platným stavom evidovaným v účtovníctve tejto spoločnosti.
17. Správca dane nemá povinnosť z vlastného podnetu predkladať a zhromažďovať dôkazy, ktoré svedčia v prospech, resp. v neprospech kontrolovaného daňového subjektu, ale má povinnosť vykonať dôkazy, ktoré daňový subjekt nemôže bez svojej povinnosti predložiť. V tejto súvislosti žalobca poukázal na právne závery rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 6Sžf/10/2012 a sp. zn. 3Sžf/1/2011, kde súd jasne uviedol, kedy si kontrolovaný daňový subjekt vyčerpá svoju dôkaznú povinnosť. Správca dane nemôže odmietnuť vykonať dokazovanie navrhnuté kontrolovaným daňovým subjektom, nakoľko v tom prípade by sa jednalo o porušenie zásady úzkej súčinnosti správcu dane s daňovým subjektom, ako aj zásady voľného hodnotenia dôkazov. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane nevyplýva, že by sa oboznámil so zadržaným účtovníctvom spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r. o. za účelom oboznámenia sa s daňovou kontrolou v tejto spoločnosti (teda nie len s protokolom o daňovej kontrole), ako i s obsahom ostatných, žalobcom predložených listinných dôkazov.
18. Žalobca dal do pozornosti správneho súdu, že s účinnosťou od 01.01.2014 bola zásada voľného hodnotenia dôkazov doplnená v tom zmysle, aby sa pri správe daní kládol dôraz na skutočný obsah a
zmysel právneho úkonu. V prípade, ak je skutkový stav veci v rozpore so skutkovým stavom zisteným daňovými orgánmi, táto skutočnosť zakladá porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov. Otázky týkajúce sa zistení, či tovar bol reálne dodaný, ktoré boli žalovanému ako aj správcovi dane adresované, apelovali práve na aplikovanie tejto zásady daňového konania. Ďalšou zásadou, k porušeniu ktorej došlo postupom žalovaného, je porušenie zásady úzkej súčinnosti medzi správcom dane a daňovým subjektom. Žalobca opakovane v priebehu daňovej kontroly predkladal správcovi dane otázky, ktoré mali byť kvalifikovane zodpovedané a objasnené, čo sa nestalo. Taktiež opakovane sa pýtal správcu dane, aké dôkazy má predložiť, aby správca dane vyhodnotil tieto dôkazy ako súladné s ust. § 8 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a teda na základe ktorých by mu bol aj priznaný nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Správca dane na túto otázku zámerne neodpovedal.
19. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8Sžf/51/2010, na ktoré žalovaný poukazoval v odôvodnení svojho rozhodnutia, žalobca uviedol, že z odôvodnenia tohto rozhodnutia je viac ako zrejmé, že súd rozhodoval v uvedenej veci na základe diametrálne odlišného skutkového základu, aký je prejednávaný v tomto daňovom konaní. Nie je zrejmé, ako môže žalovaný aplikovať skutkový stav na toto daňové konanie, pretože žalobca zabezpečil bohatý dôkazný materiál ku všetkým tvrdeným skutočnostiam, dokonca aj nad rámec svojej dôkaznej povinnosti. Žalobca nadobudol presvedčenie, že žalovaný nepozná, resp. nechce poznať eurokonformný výklad a podstatu dane z pridanej hodnoty. V daňovom konaní sa žalovaný snažil uvádzať „čiastkové“ obchody a navodiť dojem, že v prípade, ak nedošlo k dodaniu tovaru (odstavčiat) od spoločnosti DEPI BV z Holandska spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r. o., nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru od tejto spoločnosti žalobcovi. Tento názor je však nesprávny, nakoľko obdobné právne závery už publikoval i Súdny dvor EÚ v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen, z ktorého vyplýva, že „každé plnenie sa musí posúdiť samo osebe a povaha určeného plnenia dodávateľskom reťazci nemôže byť zmenená z dôvodu predchádzajúcich alebo nasledujúcich udalostí“.
V závere svojej žaloby žalobca konštatoval, že správca dane bol povinný podať vyčerpávajúci výklad, prečo nebolo možné priznať nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a zároveň sa mal vysporiadať s porušením zásady daňovej neutrality, pretože žalobca daň z pridanej hodnoty zaplatil spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r. o., ale nárok na jej odpočítanie mu nebol priznaný.
IV. Vyjadrenie žalovaného
20. Žalovaný podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 06.10. 2017, v ktorom uviedol, že trvá na výroku svojho žalobou napadnutého rozhodnutia a poukazuje na jeho odôvodnenie, ako i na dôkazy, ktoré sú súčasťou predloženého administratívneho spisu.
21. Konštatoval, že dodávateľská spoločnosť žalobcu, t. j. AGROSPOL Žilina, spol. s r. o. bola dobrovoľne vymazaná z obchodného registra dňa 06.11.2014 a jej právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia sa stala spoločnosť Led-Audio, s. r. o., pričom následne došlo k opakovaným dobrovoľným výmazom z obchodného registra právnych nástupcov tejto spoločnosti. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že došlo k dodaniu tovaru, pretože zo zistení správcu dane bolo jednoznačne preukázané, že došlo k porušeniu ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, nakoľko preverovaním bolo zistené, že nadobudnutie tovaru od dodávateľa pre spoločnosť AGROSPOL Žilina, spol. s r. o. nebolo preukázané, a preto tovar nemohol byť následne dodaný touto spoločnosťou pre žalobcu. Ak tovar nebol dodaný, žalobca nemal právo na odpočítanie dane. Spoločnosť AGROSPOL Žilina, spol. s r. o. bola registrovaná na daň z pridanej hodnoty, od roku 2010 nemala žiadnych zamestnancov, nebola registrovaná pre daň z motorových vozidiel, nemala skladové priestory a jej sídlo slúži ako virtuálne sídlo mnohým spoločnostiam. Námietku žalobcu, že riadne preukázal dodanie tovaru (predložením faktúr, dodacích listov, stanoviskami Plemenárskych služieb Slovenskej republiky) považuje žalovaný za irelevantnú, nakoľko predmetom faktúr bol sójový extrahovaný šrot a sušené mlieko, a nie živé zvieratá, ako uvádza žalobca.
K námietke žalobcu ohľadne účtovníctva spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r. o. žalovaný uviedol, že za rok 2012 boli zadržané dodávateľské a odberateľské faktúry, ktoré bez ďalších navzájom preukázaných skutočností nie sú dôkazom toho, že sa zdaniteľné obchody uskutočnili. Bol toho názoru, že žalobcom deklarovanému dodávateľovi nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej
hodnoty, a preto nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie dane. Preverovaním žalobcom deklarovanej obchodnej transakcie, ktorá musí spĺňať atribúty daňovej transakcie podľa podmienok zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, správca dane zistil a konštatoval, že obchodná transakcia sa neuskutočnila tak, ako je to deklarované na faktúrach, pretože žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany deklarovaného dodávateľa (AGROSPOL Žilina, spol. s r. o.) ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.
22. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že správca dane dodanie tovaru preveroval formou dožiadania zaslaného miestne príslušnému správcovi dane i výsluchmi svedkov, z ktorých vyplynulo, že dodanie tovaru nebolo uskutočnené tak, ako je to deklarované na predložených faktúrach. Listinné dôkazy v daňovom konaní nie sú bez ďalšieho preukazovania dôkazom o tom, že zdaniteľný obchod bol v deklarovanom rozsahu aj uskutočnený. Skutočnosť, že žalobca ako daňový subjekt má k dispozícii faktúry od spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r. o. ešte neznamená, že táto spoločnosť aj uskutočnila deklarované dodanie. Ak správca dane na základe zistených informácií nadobudol pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení, nemusí tieto uznať ako relevantné, ak daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. neodstránil pochybnosti. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 a sp. zn. 5Sžf/97/2009 a na to, že dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom.
Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú. V. Ďalší priebeh súdneho konania
23. Správny súd zaslal vyjadrenie žalovaného žalobcovi s tým, aby sa k tomuto vyjadreniu v prípade, ak to považuje za potrebné vyjadril. Právny zástupca žalobcu sa k zaslanému vyjadreniu už následne nevyjadril.
24. Na pojednávaní dňa 19.07.2018 právny zástupca žalobcu rozšíril dôvody žaloby, keď namietal, že správca dane nepostupoval dôsledne pri doručovaní písomností žalobcovi, keď napr. oznámenie o začatí daňovej kontroly, resp. napádané rozhodnutie žalobcovi neboli vôbec doručené, t. j. neboli doručené ani jednému z konateľov spoločnosti.
25. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný, po preskúmaní podanej žaloby, ktorej rozsahom a dôvodmi je viazaný (§ 134 ods. 1, 2 SSP), dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v súlade s ust. § 190 SSP zamietol.
26. Správny súd považuje za potrebné k novouplatnenej argumentácii žalobcu, ktorá sa mala týkať nedodržiavania procesnoprávnych predpisov uviesť, že na túto argumentáciu nie je možné prihliadnuť, nakoľko táto nebola obsahom žaloby a meniť rozsah a dôvody žaloby je možné len do uplynutia lehoty určenej na podanie žaloby (§ 62 SSP).
27. Správny súd z obsahu administratívneho spisu, z obsahu prednesu žalobcu a napokon aj z vlastnej rozhodovacej činnosti zistil, že vo veciach toho istého žalobcu, žalovaného a s totožným predmetom konania je na správnom súde podaných viacero žalôb, ktoré sa týkajú preskúmavania rozhodnutí žalovaného vydaných na základe daňovej kontroly, ktorá sa u žalobcu začala dňa 26.05.2014, pričom jej predmetom bola daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - júl, september - december roku 2012, pričom obsahom väčšiny rozhodnutí správcu dane za jednotlivé mesiace bolo skúmanie dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou AGROSPOL Žilina, spol. s r. o. ako dodávateľa pre žalobcu.
28. Tak tomu bolo aj v konaniach vedených na správnom súde pod sp. zn. 11S/10/2017, 11S/12/2017 a 11S/14/2017, v ktorých konaniach už správny súd právoplatne rozhodol tak, že žaloby žalobcu zamietol.
29. Nakoľko, ako už bolo konštatované, v týchto veciach ide o totožného žalobcu a totožný predmet konania, správny súd v súlade s ust. § 140 SSP poukazuje na rozhodnutia správneho súdu vo veciach 11S/10/2017 zo dňa 18.04.2018, 11S/12/2017 zo dňa 09.05.2018 a 11S/14/2017 zo dňa 09.05.2018, z ktorých obsahom sa správny súd v celom rozsahu stotožňuje. Tak ako z dôvodovej správy k tomuto
ustanoveniu vyplýva, takýto postup súdu je uplatnením princípu hospodárnosti a efektivity konania v správnom súdnictve, a preto neúplnosť takéhoto odôvodnenia nemôže byť ako vada konania úspešne napádaná v kasačnej sťažnosti.
30. Nakoľko aj argumentácia žalobcu a žalovaného bola v jednotlivých konaniach v podstate totožná, správny súd už nebude opakovať stále tie isté dôvody zamietajúceho rozhodnutia.
31. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v konaní pred správnym súdom úspešný, súd žalovanému s poukazom na ust. § 168 SSP právo na náhradu trov konania nepriznal, pričom vychádzal zo zásady, že žalovanému možno priznať náhradu trov konania len vo výnimočných prípadoch.
32. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.