Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25Co-293-2017.pdf
PDF · 101.94 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/293/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX U., o zaplatenie sumy 8.437,79 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 9. februára 2017 č.k. 25Csp/55/2016-50, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p o t v r d z u j e .
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.576,62 eura s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.543,26 eura od 01.05.2016 do zaplatenia všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V ostatnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 55,88 %. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, § 51, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2, 5, § 54 ods. 1, 2, § 488, § 511 ods. 1, § 517 ods. 1, 2, § 546, § 559 ods. 1, 2, § 657, § 658 ods. 1, § 879j, § 778 Občianskeho zákonníka, § 708 Obchodného zákonníka. 1.2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že strany sporu uzavreli úverovú zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Konštatoval, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa a vzhľadom formulárový typ zmluvy, kedy spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Preto tento zmluvný vzťah strán sporu posudzoval podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a na jeho základe dospel k záveru, že pre žalovaného, ako spotrebiteľa, je výhodnejšia aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka 1.3. Mal preukázané, že v predmetnom zmluvnom vzťahu žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky a žalovaný nesplnil svoju povinnosť tieto vrátiť. Preto považoval nárok žalobcu v časti nesplatenej istiny v sume 5.543,26 eura, vyčíslených úrokov do zosplatnenia dlhu, vyčíslených úrokov z omeškania do zosplatnenia a poplatkov za dôvodne podaný. Konštatoval, že s plnením dlhu sa žalovaný dostal do omeškania a zaviazal ho na úhradu úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne z istiny. 1.4. Nárok žalobcu na úrok z úveru po splatnosti dlhu považoval za nedôvodný. Konštatoval, že výzvou na predčasné splatenie dlhu a následným zosplatnením celého dlhu zanikla zmluva ako celok. Dospel k záveru, že zmluva bola časovo ohraničená do jej ukončenia zmluvnými stranami, po tomto dátume si už žalobca nemohol uplatňovať úrok, ale len úrok z omeškania. K tomuto záveru poukázal na
ustálenú súdnu prax (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obo 143/98 a rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co/527/2015-63 zo dňa 02.12.2015). 1.5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 55,88 %, keďže žalobca bol úspešný v sume 6.576,62 eura - 77,94 % a neúspešný v sume 1.861,17 eura - 22,0 6% (77,94 - 22,06 = 55,88).
2.1. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok v zamietajúcej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo žalobe vyhovel v celom rozsahu a priznal žalobcovi náhradu trov konania. Dôvodil tým, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a) CSP), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g) CSP) a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). 2.2. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v odôvodnení nepreskúmateľné, čím bolo porušené jeho právo vychádzajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. K tomu citoval viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, nález Ústavného súdu Českej republiky a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 2.3. Tvrdil, že v prípade zmluvného úroku ide o dohodnuté zmluvné plnenie akcesorickej povahy spojené s istinou. Od jej existencie závisí zmluvný úrok, ako forma odmeny veriteľa za poskytnutie úveru. Žalovaný si bol tohto nároku vedomý a podpisom na zmluve sa zmluvné úroky zaviazal uhrádzať. Úroky je dlžník povinný platiť od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia, či už v lehote alebo v omeškaní. Na povinnosť platiť úroky nemá vplyv zosplatnenie úveru, táto povinnosť trvá do času reálneho vrátenia poskytnutého úveru. Namietal voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého súbežným uplatňovaním úroku z úveru a úroku z omeškania dochádza k hrubej nadvláde veriteľa a ide o dvojité sankcionovanie žalovaného. Poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR IV 476/2012 a Najvyššieho súdu SR 4 Obo 143/1998. 2.4. Tvrdil, že ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno uplatňovať na právne vzťahy vzniknuté pred 01.04.2015, nakoľko sa naň vzťahuje zákaz retroaktivity.
3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Odvolací súd uznesením zo dňa 13. septembra 2017 č.k. 25Co/293/2017-88 vyhovel návrhu pôvodného žalobcu (D. a.s.) tak, že na jeho miesto vstúpil žalobca.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7.1. Žalobca v odvolaní namietal vady konania spočívajúce v nesplnení procesných podmienok a v porušení jeho práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. a), písm. b) CSP) a vadu konania spočívajúcu v nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP). Odvolací súd preto najprv skúmal, či súd prvej inštancie konanie nezaťažil vadami namietanými žalobcom. 7.2. Procesné podmienky sú podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Vadou predpokladanou v § 365 ods. 1 písm. a) CSP trpí konanie ak súd vec prejednal napriek tomu, konanie trpelo nedostatkom žaloby, právomoci a príslušnosti súdu, nedostatkom procesnej subjektivity
a procesnej spôsobilosti strán sporu alebo prekážkou začatej a rozhodnutej veci. Žiadny z vyššie uvedených nedostatkov prejednávanej veci odvolací súd nezistil. 7.3. Žalobca v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu v porušení jeho práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb v konaní pred súdom užívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Súčasťou tohto práva je realizácia procesných práv, ktoré strane sporu priznáva Civilný sporový poriadok. Z obsahu spisu odvolací súd nezistil procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým by bolo žalobcovi znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). 7.4. Vada konania vymedzená v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d) CSP je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu stanovuje ustanovenie § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Podľa neho v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia Civilného sporového poriadku pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore úplný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a len všeobecné súhrnné zistenia špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. 7.5. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu (R 111/1998) z obdobia účinnosti Občianskeho súdneho poriadku nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť bola považovaná len za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie veci (§ 241 ods. 2 písm. b) OSP). 7.6. Na tejto zásade zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky „zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne“. Druhá veta stanoviska R 2/2016 sa týka prípadov, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie. 7.7. V danej veci súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku stručne uviedol, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov. Vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. V rámci právneho posúdenia citoval ustanovenia právnych predpisov, podľa ktorých vec právne posúdil. Posudzujúc obsah odôvodnenia rozhodnutia v napadnutej zamietajúcej časti nie je možné konštatovať absenciu akýchkoľvek dôvodov. 7.8. Odvolací súd nezistil namietané vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť, preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.
8. Predmetom konania v danej veci je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 8.437,79 eura, úroku z úveru vo výške 19 % ročne zo sumy 5.543,26 eura od 01.05.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 5.543,26 eura od 01.05.2016 do zaplatenia a trov konania. Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.576,62 eura s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.543,26 eura od 01.05.2016 do zaplatenia. V ostatnej časti žalobu zamietol. Predmetom odvolacieho konania na základe odvolania žalobcu je zamietajúca časť uplatneného nároku týkajúca sa úroku z úveru v dohodnutej výške z istiny úveru odo dňa nasledujúceho po zosplatnení až zaplatenia.
9. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa úroku z úveru vo výške 19 % ročne zo sumy 5.543,26 eura od 01.05.2016 do zaplatenia, a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal v tejto časti v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie skutkového stavu, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predčasným zosplatnením zmluva zanikla ako celok a po dátume jej ukončenia žalobcovi nepatrí nárok na úrok z úveru, ale len na úrok z omeškania. Odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého vyhlásením predčasnej splatnosti zmluva zanikla. Stotožňuje sa však s jeho záverom, podľa ktorého žalobcovi nepatrí nárok na úrok z úveru, pričom upresňuje, že tento nárok žalobcovi nepatrí po zosplatnení úveru (po vyhlásení predčasnej splatnosti). Preto v napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny, potvrdil.
10.1. Na zdôraznenie správnosti napadnutej zamietajúcej časti rozhodnutia odvolací súd dodáva, že novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. doplnením ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka definitívne normatívne stanovila, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Tento záver prijal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 21. apríla 2015 sp.zn. 3MCdo 14/2014 a zo dňa 26. 11. 2015 sp.zn. 4MCdo 17/2014. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch sú zmluvami spotrebiteľskými podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a berúc do úvahy ustanovenie § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri vyhlásení predčasnej splatnosti, môže veriteľ postupovať iba v súlade a za podmienok uvedených v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka, v prípade každej formy spotrebiteľského úveru. Aplikácia ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka je tým vylúčená. 10.2. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, sleduje, aby dodávateľ pri neplnení povinnosti spotrebiteľom dosiahol splatnosť celej pohľadávky, ale sleduje aj zamedziť tejto možnosti v prípade, ak neplnenie povinností zo strany spotrebiteľa bude iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Zákonodarca, reagujúc na nejednoznačnosť výkladu a neprimerané postupy niektorých veriteľov, novelou Občianskeho zákonníka zákonom č. 106/2014 Z.z. s účinnosťou od 1. júna 2014, v súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zaviedol nové pravidlo, podľa ktorého úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j., že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť výhradne len do okamihu uplatnenia práva na jednorazové spoplatnenie úveru alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného plynie, že veriteľ si nebude môcť po jednorazovom spoplatnení uplatniť úroky za čas, ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom v splátkach. V týchto prípadoch bude mať po jednorazovom spoplatnení veriteľ nárok len na úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku uplatnenia práva na jednorazové spoplatnenie úveru (dôvodová správa k zákonu číslo 106/2014 Z.z. k bodu 5., § 53 ods. 9). Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka umožňuje, aby v prípade, ak ide o plnenie v splátkach, veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Podmienkou účinnosti výzvy na zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že dodávateľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Bez takého včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. 10.3. Tomuto záveru nasvedčuje i skoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obo/143/1998 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.09.2012 sp.zn. IV.ÚS 476/2012, ktorý takýto záver vyhodnotil ako logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Taktiež výkladom Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, súdny dvor stanovil zásadné pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa od dispozičných noriem zákona v neprospech spotrebiteľa.
10.4. Odvolací súd dodáva, že predčasnosť spoplatnenia úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Úrok z úveru predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom spoplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu spoplatnenia úveru. Zosplatnením úveru na jednej strane nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, na druhej strane už spotrebiteľ nemá právny titul držať peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom, v svojej dispozícii, preto niet dôvodu na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Za tejto situácie by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by tak nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Navyše by došlo k hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie veriteľa nemôže byť podporované a používať právnu ochranu. 10.5. Keďže v danej veci niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, po poskytnutí náležitej ochrany žalovanému, ako spotrebiteľovi, odvolací súd dospel, zhodne so súdom prvej inštancie, k záveru, že po spoplatnení úveru žalobcovi neprináležia úroky dohodnuté za poskytnutý úver.
11.1. Žalobca v odvolaní voči zamietajúcej časti rozhodnutia, okrem vád konania spočívajúcich v nesplnení procesných podmienok, v porušení jeho práva na spravodlivý proces a v nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd vyporiadal v bode 7., tvrdil, že na úroky z úveru má nárok od okamihu reálneho poskytnutia peňazí dlžníkovi do okamihu ich reálneho vrátenia, či už v lehote alebo v omeškaní. Namietal, že na povinnosť platiť úroky nemá vplyv zosplatnenie úveru a namietal voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého súbežným uplatňovaním úroku z úveru a úroku z omeškania dochádza k hrubej nadvláde veriteľa a ide o dvojité sankcionovanie žalovaného. Uvedené tvrdenia a námietky žalobcu odvolací súd s poukazom na dôvody uvedené v bode 10. nepovažoval za dôvodné. 11.2. Žalobca ďalej tvrdil, že na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno uplatňovať na právne vzťahy vzniknuté pred 01.04.2015, nakoľko sa naň vzťahuje zákaz retroaktivity. K tomu odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015, explicitne stanovuje, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedenou právnou úpravou zákonodarca reagoval na ustálenú prax súdov pri rozhodovaní sporov, ktorých predmetom sú nároky zo spotrebiteľských zmlúv. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na predmetný právny vzťah. Takýto právny názor je v súlade so záverom rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. apríla 2015 sp.zn. 3 MCdo 14/2014, podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Preto odvolací súd ani uvedené tvrdenie žalobcu v odvolaní neakceptoval.
12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu z dôvodu, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).