Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Csr-1-2016.pdf
PDF · 93.36 KB
Case nature
Area
Subarea
23Csr/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Zuzanou Rigáňovou v spore žalobkyne: E. Č., I.. X.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, Bratislava, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. advokátskou kanceláriou JUDr, Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 2.5.2016 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, Žilina, sp. zn. RK- PC-1641/15-EK, dňa 29.2.2016.
2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 17.3.2016 jej bol doručený označený rozhodcovský rozsudok, ktorým bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku sumu 1.975,48 EUR spolu so zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania špecifikovaným v rozsudku, pričom rozhodcovský súd nereflektoval na žalobkyňou podanú žalobnú odpoveď, v ktorej predložila námietky týkajúce sa jednak otázky právomoci rozhodcovského súdu, ako aj merita veci. V prípade všeobecného súdu by postup akým sa rozhodcovský súd vyporiadal s vyjadrením žalovanej strany bol dôvodom na zrušenie rozhodnutia z dôvodu vady zakladajúcej zmätočnosť jeho rozhodnutia. Ak v konaní o zaplatenie peňažnej sumy žalovaný vznesie námietku zániku žalovanej povinnosti, uvedie konkrétne argumenty a predloží o nich dôkazy, ignorovanie tejto obrany je porušením práva žalovanej strany z hľadiska jej rovnakého postavenia v konaní a práva na spravodlivé rozhodnutie, čo sa stalo aj v prípade napadnutého rozhodcovského rozsudku. Tento sa nezaoberal ani námietkou nedostatku svojej právomoci, ako aj ani námietkou neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Postupom rozhodcovského súdu bola porušená rovnosť účastníkov konania, súd nezachoval rovnosť účastníkov konania, kedy tvrdenia veriteľa prevzal v celom rozsahu a žalobkyňou predložené argumenty a dôkazy nebral do úvahy. Vzhľadom k vyššie uvedenému má žalobkyňa za to, že pre zrušenie rozhodcovského rozsudku sú dané dôvody podľa ust. § 40 ods. 1 písm. g) a písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa taktiež namietla neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu v jej rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Ustáleným je taký výklad tohto ustanovenia, že neplatné je ustanovenie rozhodcovskej zmluvy, ktoré znemožňuje voľbu spotrebiteľa medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom v prípade, ak sa konanie začne na základe žaloby zo strany dodávateľa. Vzhľadom k uvedenému je daný aj dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní. Taktiež má žalobkyňa za to, že stály rozhodcovský súd nezachoval základný princíp rozhodcovského konania vyjadrený v ustanovení §
17 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého účastníci rozhodcovského konania majú rovnaké postavenie a má sa im poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie práv a na ich ochranu. Námietku porušenia zásady rovnosti môže účastník vzniesť, ak sa mu v konaní neumožní navrhnúť vykonanie dôkazov. Z rozhodcovského rozsudku nie je možné zistiť, prečo súd nevykonal ako dôkaz predložené listiny preukazujúce zánik žalovanej povinnosti, súd nemal očividne záujem postupovať spôsobom zachovávajúcim rovnosť účastníkov. Taktiež žalobkyňa namietla uloženie povinnosti platiť akúkoľvek pokutu, nakoľko podľa jej názoru nedošlo k žiadnemu porušeniu povinnosti a žiadnu písomnú dohodu o pokute neuzavrela. Z vyššie uvedených skutočností má žalobkyňa za to, že sú dané dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
3. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že dňa 25.11.2015 rozhodcovský súd vydal oznámenie o začatí spotrebiteľského rozhodcovského konania a výzvu na podanie žalobnej odpovede spolu so žalobou a prílohami doručil žalobkyni, žalobkyňa listiny prevzala dňa 23.12.2015, vyjadrila sa podaním zo dňa 15.1.2016, kde vzniesla viacero námietok a zároveň uviedla, že nemá možnosť dlh uhradiť naraz, ale v splátkach vo výške 10,- EUR mesačne, k tomuto podaniu žalobkyňa nepripojila žiadne listinné dôkazy.
4. Ak sa žalobkyňa odvoláva na zákon o rozhodcovskom konaní a má na mysli zák. č. 244/2002 Z.z., odvoláva sa na predpis, podľa ktorého neprebehlo rozhodcovské konanie, nakoľko toto prebehlo podľa zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, odvoláva sa teda na staré znenie zákona, najmä čo sa týka vymedzenia dôvodov na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak žalobkyňa namieta neplatnosť rozhodcovskej zmluvy z dôvodu jej rozpornosti s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) OZ, žalovaný má za to, že rozhodcovská zmluva nespĺňa definíciu neprijateľnej podmienky, nakoľko nezakladá výlučnú právomoc rozhodcovského súdu na konanie, z obsahu rozhodcovskej zmluvy vyplýva alternatíva pre riešenie sporov.
5. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že zák. č. 335/2014 Z.z., ktorým sa rozhodcovské konanie riadilo, vo viacerých ustanoveniach predpokladá, že výber spôsobu riešenia sporu prináleží žalobcovi a tým môže byť veriteľ alebo spotrebiteľ, jedná sa o ust. § 25 ods. 1 a 3 ako aj ust. § 28 ods. 5. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že žalobcom môže byť ktorákoľvek strana rozhodcovskej zmluvy a je nesporné, že ak je žalovaným spotrebiteľ, stály rozhodcovský súd má osobitnú poučovaciu povinnosť. Taktiež je nesporné, že spotrebiteľ pri podaní žalobnej odpovede nemôže byť zaťažený poplatkom. Zákon. č. 335/2014 Z.z. predpokladá, že na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy môže byť konanie pred rozhodcovským súdom začaté na základe žaloby dodávateľa. Túto skutočnosť aprobuje a stanovuje postup stáleho rozhodcovského súdu v takom prípade. Poučenie podľa prílohy č. 2 je výslovne označené ako poučenie pre spotrebiteľa v pozícii žalovaného, z čoho vyplýva, že začatie rozhodcovského konania dodávateľom neodporuje žiadnemu zákonu a nejde o protiprávnu skutočnosť. Tvrdenia žalobkyne o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy sú teda v rozpore s daným ustanovením, t.j. s § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Čo sa týka tvrdenia žalobkyne, že nebol zachovaný princíp rovnosti a že rozhodcovský súd nevykonal dokazovanie predloženými listinami, žalovaný má za to, že zákon č. 335/2014 Z.z., podľa ktorého bolo rozhodcovské konanie vedené, nie je založený na princípe rovnosti, ale na princípe zvýhodnenia postavenia slabšej strany, t.j. spotrebiteľa. Čo sa týka tvrdení, že rozhodcovský súd nevykonal dokazovanie predloženými listinami, žalobkyňa v konaní žiadne listinné dôkazy nepredložila. Taktiež čo sa týka tvrdení žalobkyne, že z jej strany nedošlo k žiadnemu porušeniu povinnosti a že žiadnu písomnú dohodu o pokute neuzavrela, žalovaný uvádza, že žalobkyňa uzavrela zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej súčasťou sú aj zmluvné dojednania, svojim podpisom potvrdila, že si zmluvu prečítala, vyjadrila súhlas a z bodu 13 a 14 zmluvných dojednaní vyplýva, že ak sa dlžník dostal do omeškania s úhradou splátky, je povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú sankciu. Žalobkyňa sa dostala do omeškania už pri splátke číslo 2 a z celkového počtu 36 splátok, ktoré mala uhradiť, uhradila len prvých 7. Vážnym spôsobom tak porušila zmluvné povinnosti.
6. V rámci uplatnenia prostriedkov procesného útoku žalobkyňa navrhla vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi - rozhodcovským rozsudkom, žalobnou odpoveďou s prílohami, obsahom rozhodcovského spisu stáleho rozhodcovského súdu.
7. Žalovaný v rámci uplatnenia prostriedkov procesnej obrany navrhol vykonať dokazovanie listinami
- žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru, zmluvou o revolvingovom úvere, zmluvnými dojednaniami a kartou klienta.
8. Súd príslušný na konanie vykonal dokazovanie listinami navrhnutými stranami sporu a mal preukázaný nasledovný skutkový stav:
9. Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter so sídlom Framborská 3605, Žilina, sp. zn. RK-PC-1641/15-EK zo dňa 29.2.2016 bola žalobkyňa zaviazaná povinnosťou zaplatiť žalovanému sumu 1.975,48 EUR, zmluvnú pokutu a úrok z omeškania špecifikovaný vo výroku predmetného rozsudku. Rozhodcovský súd tak vyhovel žalobe veriteľa zo dňa 25.9.2015, čomu predchádzalo, že rozhodcovský súd dňa 25.11.2015 vydal oznámenie o začatí spotrebiteľského rozhodcovského konania spolu s výzvou na podanie žalobnej odpovede, ktoré boli žalobkyni doručené dňa 23.12.2015.
10. Žalobkyňa v žalobnej odpovedi zo dňa 15.1.2016 namietala neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola uzavretá v rozpore so zákonom ako povinnosť pre získanie úveru, vyjadrila nesúhlas s konaním pred rozhodcovským súdom, namietla nedostatok právomoci a žiadala, aby bola vec postúpená príslušnému súdu. Taktiež žalobkyňa namietla platnosť úverovej zmluvy z dôvodu rozporu výšky úrokov s dobrými mravmi, namietla tiež výšku žalovanej sumy a zároveň uviedla, že nemá možnosť uhradiť žalovanú sumu naraz a v prípade, ak by jej súd uložil povinnosť platiť, požiadala o možnosť splátok vo výške 10,- EUR mesačne. Žalobkyňa k predmetnému podaniu nepripojila žiadne listinné dôkazy. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený 15.3.2016 (nie 17.3.2016 ako uvádza žalobkyňa v žalobe). 11. Z odôvodnenia rozsudku súd zistil, že rozhodcovský súd sa v rozsudku zaoberal, reflektoval na žalobnú odpoveď žalobkyne a v nej namietané skutočnosti. Rozhodcovský súd skúmal právomoc, skúmal platnosť rozhodcovskej zmluvy, taktiež skúmal platnosť úverovej zmluvy v časti namietaného rozporu výšky úrokov s dobrými mravmi a zaoberal sa aj námietkou voči výške žalovanej sumy. K námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu súd uviedol, že právomoc bola riadne daná dohodou sporných strán na základe rozhodcovskej zmluvy, podpisom rozhodcovskej zmluvy nedošlo k dojednaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. V rozhodcovskej zmluve sa účastníci konania výslovne dohodli na tom, že akékoľvek spory alebo nároky medzi zmluvnými stranami budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní a lebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým zo stálych rozhodcovských súdov, z ktorých je jedným aj Stály rozhodcovský súd Victoria Arbiter, pričom sa súčasne dohodli, že výber rozhodcovského súdu spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá riadne, spôsobilými subjektmi a s predpísaným obsahom, z čoho vyplýva, že predmetná vec je spôsobilá byť predmetom rozhodcovského konania a s poukazom na ust. zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a označený rozhodcovský súd má o žalobe právomoc rozhodovať. 12. Vo vzťahu k námietke neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovský súd konštatoval, že zmluva bola uzavretá medzi účastníkmi konania a je platným právnym úkonom. Žalobkyňa na uzavretie rozhodcovskej zmluvy nemusela vôbec pristúpiť, v dohodnutej lehote mohla od zmluvy odstúpiť v súlade s čl. 2 a 7 zmluvy, podľa ktorých platilo, že veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobkyňa ako dlžník nebola povinná prijať návrh rozhodcovskej zmluvy, pričom vyhlásila, že o tejto skutočnosti bola zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaná, mohla teda ovplyvniť vznik a existenciu rozhodcovskej zmluvy, pokiaľ nesúhlasila, nemusela ju vôbec podpísať. 13. Vo vzťahu k námietke neplatnosti úverovej zmluvy pre rozpor výšky úrokov s dobrými mravmi rozhodcovský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že poskytnutý úver sa žalobkyňa zaviazala splatiť v 36 mesačných splátkach vrátane dohodnutých úrokov, ktorých výšku žalobkyňa ako dlžník pri uzavretí zmluvy nenamietla. Čo sa týka námietky žalobkyne, že jej nie je jasná výška žalovanej sumy, rozhodcovský súd konštatoval, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 1.200,- EUR s dohodnutými úrokmi za celú dobu čerpania úveru a po odpočítaní zaplatenej sumy 476,84 EUR ku dňu podania žaloby, t.j. 25.9.2015 dlh predstavoval 1.975,48 EUR. 14. Podľa § 1 ods. 2 a ods. 3 zák. č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona možno rozhodovať len spotrebiteľské spory, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní,1) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2014/335/20170101> vrátane sporov o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie
je; naliehavý právny záujem na určení podľa tohto zákona má len spotrebiteľ. V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory o vzniku, zmene alebo zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, spory o osobnom stave, spory súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí a spory, ktoré vznikli v priebehu alebo súvisia s konkurzným a reštrukturalizačným konaním. 15. Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní žalobca podáva žalobu, ktorá obsahuje: a) identifikačné údaje účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania, prípadne aj ich zástupcov, b) pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, c) označenie dôkazov, ktoré žalobca navrhuje vykonať, d) označenie právnych predpisov, na ktoré sa žalobca odvoláva, e) návrh vo veci samej, f) podpis žalobcu. 16. Podľa § 25 ods. 4 zák. č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní stály rozhodcovský súd bezodkladne po doručení žaloby, a ak nejde o spotrebiteľa, po zaplatení poplatku podľa sadzobníka poplatkov zverejneného na webovom sídle stáleho rozhodcovského súdu, písomne vyzve žalovaného na zaslanie žalobnej odpovede. Lehota pre zaslanie žalobnej odpovede, ktorú stály rozhodcovský súd určí žalovanému, nesmie byť kratšia ako 30 dní od doručenia žaloby. Ak je žalovaným spotrebiteľ, výzva musí obsahovať poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 2. Spolu s výzvou stály rozhodcovský súd doručí žalovanému žalobu s priloženými listinnými dôkazmi. 17. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom. 18. Súd po posúdení podstatných skutkových tvrdení strán, ich právnych argumentov a po vykonaní navrhnutých dôkazov a ich vyhodnotení dospel k názoru, že žalobkyni nie je možné priznať úspech.
19. V prvom rade je potrebné uviesť, že nakoľko sa medzi stranami jedná o spotrebiteľský spor, vo veci je potrebné aplikovať zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
20. Vo vzťahu k dôvodom, pre ktoré žiadala žalobkyňa zrušiť rozhodcovský rozsudok, t.j. že rozhodcovský súd sa nezaoberal žalobnou odpoveďou a dôkazmi, ktoré v konaní predložila žalobkyňa a nebol tak zachovaný základný princíp rovnosti strán, súd mal preukázané, že po podaní žaloby veriteľom rozhodcovský súd vydal oznámenie o začatí spotrebiteľského rozhodcovského konania spolu s výzvou na podanie žalobnej odpovede, na čo sa žalobkyňa v žalobnej odpovedi zo dňa 15.1.2016 vyjadrila, k vyjadreniu však nepripojila ani nenavrhla žiadne dôkazy.
21. Vo veci nedostatku právomoci v súvislosti s rozhodcovskou zmluvou, ktorej neplatnosť žalobkyňa namietala, ako už bolo uvedené, právomoc rozhodcovského súdu bola riadne daná dohodou sporových strán na základe rozhodcovskej zmluvy, nedošlo k dojednaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky, nakoľko s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v spotrebiteľskom konaní. Je nesporné, že žalobkyňa k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy nemusela vôbec pristúpiť, prípadne mohla od nej odstúpiť, uzavretie rozhodcovskej zmluvy nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere, žalobkyňa v postavení dlžníka nebola povinná prijať návrh rozhodcovskej zmluvy a pokiaľ s ňou nesúhlasila, nemusela ju podpísať a pokiaľ sa tak stalo, stalo sa dobrovoľne. Ako už bolo teda uvedené, predmetná rozhodcovská zmluva nespĺňa definíciu neprijateľnej zmluvnej podmienky tak ako tvrdila žalobkyňa, nakoľko nezakladá výlučnú právomoc rozhodcovského súdu.
22. Čo sa týka námietky žalobkyne, že z jej strany nedošlo k žiadnemu porušeniu povinnosti a že písomnú dohodu o pokute neuzatvorila, nesporné je, že v zmysle zmluvných dojednaní, ktoré sú súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere, pričom súhlas v uvedenom smere potvrdila svojim podpisom, je upravené, že v prípade ak sa dlžník dostane do omeškania s úhradou splátky je povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú sankciu. Nesporné je, že žalobkyňa v postavení dlžníka sa dostala do omeškania už pri splátke č. 2, ďalej uhradila len prvých 7 splátok a vážnym spôsobom tak porušila zmluvné povinnosti, následkom čoho veriteľovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty ako sankcie za porušenie zmluvných povinností. Čo sa týka výšky sankcií, veriteľ uplatnil nárok na sankcie podľa právnych predpisov upravujúcich maximálnu výšku sankcií.
23. Na základe vyššie uvedeného, nakoľko žalobkyňa nepreukázala dôvodnosť svojej žaloby a nepreukázala skutočnosti, na základe ktorých by bol dôvod zrušiť predmetný rozhodcovský rozsudok, súd žalobu zamietol.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci priznal náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ust. §-u 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne v 3 vyhotoveniach. Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa odvolaním sleduje, uvedie sa spisová značka a proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.