Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-426-2014.pdf
PDF · 99.79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-4C/426/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: X/ G. N., U.. XX.XX.XXXX, R. Č. XXX, zast.: JUDr. Šimon Cibulka, advokát v Trenčíne, Hodžova 53, 2/ M. N., U.. XX.XX.XXXX, R. Č. XXX, o zaplatenie 3.043,04 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 549,89 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 130,79 Eur a 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 549,89 Eur od 22.08.2013 do zaplatenia zastavuje.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.
III. Žalovaným v 1. a 2. rade sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd žalovaných zaviazal k zaplateniu sumy 3.043,04 Eur, vyčísleného úroku z omeškania za obdobie od 21.05.2010 do 21.08.2013 vo výške 274,68 Eur, 8,5% ročného úroku z omeškania zo sumy 3.043,04 Eur od 22.08.2013 do zaplatenia a k náhrade trov konania spočívajúcej v súdnom poplatku zaplatenom za žalobu vo výške 182,50 Eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 310,10 Eur. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len „právny predchodca žalobcu“), ako postupca uzavrel so žalobcom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 27.06.2013, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok voči žalovaným. Žalobca uviedol, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanými v 1. a 2. rade dňa 12.05.2005 Zmluvu č. 273534016, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky. Na základe uvedenej Zmluvy č. 273534016 právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným peňažné prostriedky vo výške 3.319,39 Eur. Podpísaním Zmluvy sa žalovaní zaviazali poskytnutý úver splatiť vrátane príslušenstva, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 49,99 Eur, splatných k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Splátky pôvodne splatné od 20.09.2013 do 20.05.2015 sa stali splatnými dňa 21.08.2013 kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Celková pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 3.312,27 Eur, ktorá pozostávala z istiny 2.455,49 Eur, riadneho úroku vo výške 587,55 Eur, úroku z omeškania vo výške 203,45 Eur. Sumu 65,78 Eur predstavujúcu ostatné príslušenstvo a sumu 203,45 Eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Vzhľadom k nezaplateniu dlžnej sumy žalovanými, žalobca pristúpil k jej vymáhaniu súdnou cestou.
2. Žalovaným 1/ a 2/ bola žaloba s prílohami, ako aj poučenie, doručená do vlastných rúk spolu s výzvou, aby sa k nej do termínu pojednávania vyjadrili.
3. Žalovaný v 2. rade uviedol, že pôžička zo Slovenskej sporiteľne, a.s. bola žalovaným poskytnutá na začiatku ich manželstva. Finančné prostriedky z väčšej časti použili na zariadenie bytu. V roku 2015 sa rozviedli, majetkové pomery neriešili. Za danej situácie bolo pre žalovaného 2/ prekvapenie, že úver nie je zaplatený. Pokiaľ aj prišla nejaká upomienka, žalovaný v 1. rade povedal, že ide dlh vyplatiť.
4. Žalovaný v 1. rade prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení zo dňa 10.02.2016 uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí. Predmetná zmluva sa riadi ustanoveniami o spotrebiteľských úveroch a preto je potrebné, aby takáto zmluva spĺňala všetky náležitosti, ktoré naša právna úprava vyžaduje. Zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, neobsahuje presnú špecifikáciu jednotlivých splátok, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, taktiež neobsahuje celkovú čiastku úveru. Uvedená zmluva neobsahuje predpísané náležitosti a preto sa na takýto úver hľadí ako na úver poskytnutý bez úrokov a poplatkov. Ďalej uviedol, že vznáša námietku premlčania žalovaného nároku, keďže žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty. Na základe uvedeného žiada, aby súd žalobu zamietol. Vo vyjadrení zo dňa 09.06.2017 právny zástupca žalovaného 1/ uviedol, že žalobca nepredložil súdu dôkaz o relevantnej výzve banky žalovaným pred postúpením pohľadávky na žalobcu. K Výzve banky z 25.05.2011 absentuje doklad o doručení písomností žalovaným, prípadne doklad o odoslaní tejto výzvy. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 20.05.2013 nepredstavuje výzvu na splnenie z dôvodu omeškania, ale rovno ide o zosplatnenie celého dlhu. Právo na vyhlásenie zosplatnenia s odkazom na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka žalovaní spochybňujú. Ani pri tomto oznámení nie je relevantný doklad o doručení, keďže z pripojenej doručenky vyplýva, že obaja adresáti „sú neznámi“. Nie je zrejmé, z akého dôvodu bolo toto oznámenie zasielané na adresu, kde žalovaní nebývali, toto nebola ani posledná známa adresa žalovaných a ani adresu, ktorá bola uvedená na zmluve. Banka tiež nedodržala povinnosť postúpiť pohľadávku na žalobcu až po lehote dlhšej ako 90 dní omeškania so splnením od písomnej výzvy. K postúpeniu došlo už 27.06.2013, teda pred touto lehotou.
5. Listom zo dňa 04.04.2018 vzal žalobca svoju žalobu späť v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 549,89 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 130,79 Eur a 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 549,89 Eur od 22.08.2013 do zaplatenia. Žiadal, aby boli žalovaní zaviazaní k zaplateniu sumy 2.499,50 Eur, úroku z omeškania zo splátok za obdobie od 21.04.2011 do 21.08.2013 vo výške 143,89 Eur, 8,5% ročného úroku z omeškania zo sumy 2.499,50 Eur od 22.08.2013 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Žalovaní nemali pripomienky k zastaveniu konania v tejto časti.
6. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej C. s. p.) žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa § 145 ods. 2 C. s. p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
8. Vzhľadom k čiastočnému späťvzatiu žaloby súd konanie v časti, v ktorej bola žaloba vzatá späť zastavil.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, Zmluvou o splátkovom úvere č. 0273534016 (ďalej len „Zmluva“), Všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvou k úhrade zo dňa 02.08.2013, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE zo dňa 27.06.2013 spolu s jej prílohou (ďalej len „Zmluva o postúpení pohľadávok“), 2x Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 09.07.2013 spolu s doručenkami, 2x podacím hárkom č. EPH000907439, prehľadom splátok, Výzvou právneho predchodcu žalobcu na zaplatenie zo dňa 25.05.2011, výzvou k úhrade zo dňa 129.07.2013, pokusom o zmier zo dňa 24.03.2014, Vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.05.2013, správou právneho predchodcu žalobcu o adresách žalovaných.
10. Dňa 12.05.2005 žalovaní 1/ a 2/ uzatvorili s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytla žalovaným úver vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 Eur), ktorý sa žalovaní zaviazali uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach po 1.506,- Sk (49,99 Eur) vždy k 20. dňu v mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola 20.05.2015 a splatnosť prvej splátky dňa 20.06.2005. Výška úrokovej sadzby predstavovala úrokovú sadzbu 12,10% ročne. Zmluva obsahuje údaj o RPMN 6,21%. V zmysle Zmluvy sa žalovaní zaviazali zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2.000,- Sk (66,39 Eur) v deň podpisu Zmluvy a poplatok za správu úveru vo výške 50,- Sk (1,66 Eur) mesačne.
11. Dňa 25.05.2011 upozornila Slovenská sporiteľňa, a.s., žalovaných na nesplácanie úveru č. 273534016, keď dlžná suma ku dňu 30.04.2011 predstavovala sumu 223,15 Eur. V konaní nebolo preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a.s., uvedenú výzvu žalovaným aj skutočne odoslala (napr. poštovým podacím hárkom, resp. doručenkou).
12. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.05.2013 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie dlžnej sumy z úveru v celkovej výške 3.319,39 Eur najneskôr do 10 dní. Žalovaným sa nepodarilo doručiť zásielku a preto sa právnemu predchodcovi žalobcu vrátili zásielky späť s označením „adresát neznámy“.
13. Právny predchodca žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 postúpil pohľadávku voči žalovaným na žalobcu.
14. Listami zo dňa 09.07.2013 oznámil právny predchodca žalobcu žalovaným postúpenie pohľadávky zo Zmluvy vyčíslenej sumou 3.312,27 Eur na žalobcu. Zároveň výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 19.07.2013 vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 3.474,85 Eur najneskôr do 03.08.2013, čo žalobca preukázal podacím lístkom bez uvedenia dátumu.
15. Dňa 19.07.2013 vyzval žalobca žalovaných k úhrade pohľadávky a vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Doklad o doručovaní tejto písomnosti sa v dôkazoch nenachádza.
16. Dňa 02.08.2013 bola opäť vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru zo strany žalobcu a dňa 24.03.2014 doručoval žalobca žalovaným pokus o zmier. Doklady o doručovaní týchto písomností predložené neboli.
17. Prílohu žaloby tvoril aj prehľad splátok a úhrad, z ktorého súd zistil, že dňa 12.05.2005 bola uzavretá Zmluva na sumu 100.000,- Sk (3.319,39 Eur), v skutočnosti žalovaný čerpal úver vo výške 98.000,- Sk (3.253,- Eur), pretože podľa výpočtov súdu mu bol odpočítaný z dohodnutej sumy úveru spracovateľský poplatok vo výške 2.000,- Sk (66,39 Eur). Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaní uhradili sumu vo výške 3.480,60 Eur.
18. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
20. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
21. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
22. Podľa § 503 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok
poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
23. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávok, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
25. V konaní bolo nesporné, že na základe Zmluvy uzavretej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, poskytol žalobca žalovaným spotrebný bezúčelový úver vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 Eur) a žalovaní sa zaviazali poskytnuté prostriedky vrátiť v splátkach od 20.06.2005 do 20.05.2015 po 1.506,- Sk mesačne (49,99 Eur). Žalovaní v dobe od uzavretia Zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru splatili svoj záväzok len čiastočne. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.05.2013 mal žalobca vyzvať žalovaných na splatenie dlžnej sumy. Následne právny predchodca žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 postúpil pohľadávku voči žalovaným na žalobcu.
26. Je potrebné zdôrazniť, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom konania je bankový úver, ktorý na rozdiel od úverov, napr. od nebankových spoločností je regulovaný aj špeciálnou právnou úpravou zákona o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách podlieha bankovému povoleniu a nad činnosťou bánk zároveň vykonáva dohľad Národná banka Slovenska.
27. Bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady, vydávať bankové platobné karty, poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom podľa osobitného predpisu, poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, vykonávať platobný styk a zúčtovanie pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti (§ 3 zákona o bankách).
28. Samotný poskytnutý úver je potrebné po právnej stránke posudzovať tiež ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka a tiež ako spotrebiteľský úver podľa zákona č. 258/2001 Z.z. (§ 2).
29. Na postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti je potrebné aplikovať ustanovenie § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, avšak pri bankových úveroch je potrebné rešpektovať aj § 92 ods. 8 zákona o bankách v súvislosti s identifikáciou predmetu Zmluvy o postúpení pohľadávky. Vo všeobecnosti môže byť predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda aj iná ako peňažná, môže byť splatná, nesplatná alebo aj budúca, avšak musí to byť pohľadávka určitá a existujúca. V prípade bankových úverov však § 92 ods. 8 zákona o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovom právnom vzťahu z bankového úveru. Zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách hneď v prvej časti prvej vety vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku.
30. Prvá výzva právneho predchodcu žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy bola obom žalovaným adresovaná dňa 25.05.2011, kedy právny predchodca žalobcu poukázal na skutočnosť, že splácanie pohľadávky je v omeškaní k 30.04.2011 vo výške 223,125 Eur s príslušenstvom. V konaní však žalobca nepredložil žiaden doklad o tom, že takúto výzvu žalovaným aj reálne doručoval. Po tejto výzve nasledoval list právneho predchodcu žalobcu zo dňa 20.05.2013 s názvom oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Tento bol doručovaný žalovanému 1/ i žalovanému 2/ na adresu M. X, U. G. U. H.. Ide však o adresu, na ktorej reálne žalovaní nebývali (zásielky sa i vrátili s označením „adresát neznámy“), pričom podľa uzatvorenej zmluvy bola adresa v prípade oboch žalovaných U. G. U. H., G. X. Podľa listu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 30.04.2018 nebola právnemu predchodcovi žalobcu nahlasovaná zmena adresy a preto aj výzvy k úveru boli žalovaným zasielané na adresu M. X, U. G. U. H.. Doklad o tom, prečo na túto adresu právny predchodca žalobcu výzvy zasielal predložený nebol.
31. Vychádzajúc z § 92 ods. 8 zákona o bankách k postúpeniu pohľadávky z banky na iný subjekt môže dôjsť, ale postúpeniu musí predchádzať najskôr písomná výzva banky na zaplatenie, následne musí byť dlžník nepretržite dlhšie ako 90 dní byť v omeškaní a následne môže banka pohľadávku postúpiť na iný subjekt.
32. Žalobca nepreukázal, že žalovaným bola zo strany banky skutočne doručená písomná výzva na zaplatenie splátok, s ktorými je žalovaný v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní. Ak zákon hovorí o omeškaní klienta banky so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, potom sa nesplnená povinnosť klienta banky musí rozhodne týkať splatných splátok úveru.
33. Súd dospel k záveru, že v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky). Vyplýva to napokon aj z prvej časti druhej vety § 92 ods. 8 zákona o bankách: „Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť (rozumej postúpenie pohľadávky), ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; ...“
34. Z dôvodovej správy k zákonu o bankách k § 92 vyplýva: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ (pozn. pôvodný odsek 7 sa stal odsekom 8 po novelizácii zákonom č. 552/2008 Z.z.).
35. Podľa názoru súdu mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Tento záver vyplýva z gramatického, ale aj logického výkladu znenia citovaného ustanovenia, pretože zákonodarca zdôrazňuje peňažný záväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní. Pod formuláciou „pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku“ treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. Pripustením argumentácie žalobcu, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní z omeškania dlžníka splácať zročné splátky by bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že banka takýmto spôsobom môže postúpiť akýkoľvek „živý“ úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktorú sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú (v prejednávanom prípade bolo poskytnutie úveru dohodnuté na 10 rokov) na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS, čo by bolo v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k vytvoreniu právne neúnosného stavu, kedy by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným - nebankovým subjektom. Tento postup by taktiež mohol byť v rozpore s požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách.
36. Ak mala byť predmetom postúpenej pohľadávky suma 3.312,27 Eur (suma uvedená v oznámení o postúpení pohľadávky), potom je zrejmé, že pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa ako banka postúpil zmluvou zo dňa 27.06.2013 nebankovej inštitúcii aj splátky nezročné, pričom k ich predčasnej splatnosti malo dôjsť na základe listu zo dňa 20.05.2013, kde však nie je preukázané doručenie tohto oznámenia obom žalovaným. Na základe všetkých týchto skutočností nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu a súd preto konštatuje nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žaloba bola preto zamietnutá.
37. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. patrí žalovaným náhrada trov konania v plnej výške v časti, v ktorej bolo konanie zastavené. Rovnako podľa § 255 ods. 1 C.s.p. patrí žalovaným náhrada trov konania vo veci samej, keďže mali vo veci plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom. Odvolanie spolu s prílohami je potrebné podať v toľkých vyhotoveniach, aby jedno vyhotovenie zostalo na súde a ďalšie vyhotovenia mohli byť doručené ostatným stranám sporu (dvojmo).
V odvolaní je potrebné uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (uviesť spisovú značku) čo sa odvolaním sleduje. Odvolanie musí byť podpísané.
V odvolaní sa tiež uvedie, proti ktorému rozhodnutiu súdu odvolanie smeruje (uviesť dátum jeho vydania a číslo konania uvedené na prvej strane rozhodnutia v pravom hornom rohu), v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh- zmeny rozhodnutia, zrušenia rozhodnutia).
V prípade nesplnenia povinnosti uloženej rozsudkom, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitných právnych predpisov.