Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/19/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej, v právnej veci právnej veci žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD, s.r.o. so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovanej X. H., bytom T., zastúpenej Centrom právnej pomoci, kancelária T., Sov. hrdinov 102, o zaplatenie 1.248,10 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 20.9.2017 č.k. 4Csp/2/2016-122 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanej vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a priznal žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Zamietnutie žaloby súd prvej inštancie odôvodnil predovšetkým s poukazom na ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách č. 483/2001 Z.z.. Zdôraznil, že banka má nepochybne právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup banky je nevyhnutné, aby nepristúpila v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru, čo je jej výlučným oprávnením, ktoré môže banka realizovať pred postúpením pohľadávky. Podľa zistení súdu prvej inštancie pôvodný veriteľ Poštová banka, a.s. výzvou na úhradu dlžnej sumy mal vyhlásiť predčasnú splatnosť k 16.5.2014. Pohľadávka zo zmluvy o úvere bola dňa 13.6.2014 postúpená spoločnosti BENCONT COLLECTION, a.s., teda žalobcovi. Súd prvej inštancie nedisponoval listinou, podľa ktorej právny predchodca žalobcu mal úver vyhlásiť za predčasne splatný ku dňu 19.9.2014. V konaní ďalej bolo preukázané, že pôvodný žalobca navrhol zmenu na strane žalobcu, čo súd pripustil. Poukázal na zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky banky s tým, že tieto musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Subjekt ktorý nesmie poskytovať úvery ich predsa nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať. Môže si ho vo vlastnom mene vymáhať, ale to predpokladá dovŕšenie splatnosti pohľadávky. Z toho vyplýva záver, že žalobca nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v predmetnom konaní nakoľko zmluva o postúpení pohľadávky z 13.6.2017 je neplatná, keďže na žalobcu nemohla byť zo strany postupcu postúpená pohľadávka pozostávajúca z čiastkových nárokov, ktorých splatnosť ešte nenastala, keďže žalobca nie je držiteľom bankového povolenia na poskytovanie bankových úverov, teda ani na ich správu, ktorá je súčasťou bankovej činnosti poskytovania úverov a na ktorú je podľa § 7 ods. 1 Zákona o bankách potrebné bankové povolenie. Zároveň tak neboli naplnené ani zákonné predpoklady ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Súd prvej inštancie doplnil odôvodnenie aj k otázke overovania bonity žalovanej strany kde ustálil, že právny

predchodca žalobcu nekonal s odbornou starostlivosťou tak, ako to predpokladá § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. V tejto zmluve chýba tiež náležitosť predpokladaná § 9 ods. 2 písm. k/ o spotrebiteľských úveroch, keďže nie je uvedená splátky výška splátky, istina, úroku a poplatkov. V zmluve je uvedená iba jedná suma splátky, z ktorej nevyplýva koľko ide na splátku úveru, úroku a koľko na prípadnú splátku poplatkov. Zistil tiež, že celková splatnosť úveru pripadla na deň 17.10. 2014, a keďže žalobný návrh bol doručený až 8.8. 2016, tento nárok je premlčaný a v merite veci žalovaná vzniesla námietku premlčania. Na základe všetkých týchto dôvodov žalobu ako nedôvodnú zamietol a o trovách konania strán rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p..

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne navrhol rozsudok zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo vyhovené. Vytýka súdu prvej inštancie nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia. Ďalej uvádza, že ak mal súd prvej inštancie pochybnosti týkajúce sa postúpenia pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na aktuálneho žalobcu, nie je jasné prečo sa tým nezaoberal vo svojom rozhodnutí, ktorým pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu uznesením vydaným v tomto konaní. Takýto postup nie je v súlade so zásadami účelnosti a hospodárnosti konania, nastáva situácia, kedy jedinou možnosťou procesnej obrany žalobcu je podať odvolanie, čím sa prenáša úloha súdu prvej inštancie na druhoinštančný súd, čo nie je žiaduce. Zároveň dáva do pozornosti tú skutočnosť, že doručenka preukazujúca doručenie výzvy na predčasné splatenie úveru spolu s príslušenstvom bola súdu zasielaná ako príloha k žalobe. Žalobca pritom má povolenie poskytovať spotrebiteľské úvery, preto nie je zrejmé, na základe akých skutočností súd uvádza, že predmetnú pohľadávku po splatnosti nebolo možné postúpiť na terajšieho žalobcu, ktorý disponuje povolením Národnej banky Slovenska. K postúpeniu pohľadávky došlo nie 13.6.2014, ale 13.6.2017. V danom prípade bol súčet omeškaní žalovaného dlhšie ako 1 rok z čoho vyplýva, že k platnému postúpeniu pohľadávky sa nevyžadovala písomná výzva banky učinená pred samotným postúpením pohľadávky. Z toho vyplýva, že žalobca, resp. právny predchodca žalobcu trvá na skutočnosti, že si splnil svoju povinnosť v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách a došlo tak k platnému postúpeniu pohľadávky. Nie je pravdou, aby žalobca pri posudzovaní schopností žalovaného splácať úver nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou. Bonita žalovaného bola overovaná v súlade s § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poukazuje aj na čl. 3 zmluvy bod 6, kde klient udeľuje banke súhlas so spracúvaním osobných údajov, najmä s poskytovaním údajov bankového tajomstva. Žalobca má za to, že boli splnené všetky zákonom stanovené predpoklady na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Banka posudzovala s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a brala do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje tento úver, výšku úveru a príjem. V zmluve nie je uvedený nesprávny údaj o celkovej výške nákladov v neprospech spotrebiteľa. K chýbajúcej náležitosti ohľadom výšky, počtu a termínov splátok istiny úrokov a iných poplatkov žalobca poukazuje na rozsudok Súdneho dvora C-42/15. Súdny dvor dospel k záveru, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok a zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcich nasledujúcim splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Žalobca tak má za to, že zmluva o úvere jasným spôsobom obsahuje údaje o výške, počte a termíne jednotlivých splátok. Zdôrazňuje, že inštitút ochrany spotrebiteľa neznamená jeho absolútnu ochranu v tom zmysle, aby sa mohol ex post dovolávať neplatnosti svojich právnych úkonov, ktoré urobil dobrovoľne. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalovaná navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Zdôrazňuje, že súd sa nemôže v uznesení o pripustení strany sporu zaoberať podstatou sporu. Preto tvrdenie žalobcu v tomto smere neobstojí. Právny predchodca žalobcu ďalej nemohol postúpiť pohľadávku, ktorá neexistovala, nakoľko nedošlo k platnému zosplatneniu úveru. Je preukázané, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru. Žalobca tak nie je aktívne legitimovaný vystupovať ako sporová strana v tomto konaní.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379, § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

6. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je súčasťou súdneho konania.

7. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „ZoB“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

8. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

9. Z obsahu písomného podania právneho predchodcu žalobcu zo dňa 16.5.2014 (č.l. 19) vyplýva, že tento využil svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka a pre nesplatenie splátky požiadal o zaplatenie celej pohľadávky.

10. Vychádzajúc z citovaného ust. § 53 ods. 9 OZ, dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565, teda žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z tejto úpravy jednoznačne nevyplýva, od akej udalosti treba túto lehotu počítať. Z kontextu zákonného ustanovenia však možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky, do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť.

11. Zo zmluvy o úvere zo XX.X.XXXX vyplýva, že konečná splatnosť úveru mala nastať až poslednou splátkou splatnou dňaXX.X.XXXX, teda splatnou v celom rozsahu mohla byť v čase postúpenia pohľadávky len z dôvodu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy upravené § 53 ods. 9 vyžadujú výzvu veriteľa adresovanú a doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a možnosť požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinnosti dlžníka. Aj keď právny predchodca žalobcu predložil v konaní výzvu, ktorou oznámil žalovanej ako dlžníkovi predčasnú splatnosť úveru (16.5.2014), nepredložil súdu prvej inštancie relevantný dôkaz o tom, že predtým žalovanú vyzval na zaplatenie v tom čase dlžných splátok a upozornil ju možnosť zosplatnenia úveru v prípade ich neuhradenia. Obsahom spisu je upozornenie - výzva právneho predchodcu žalobcu na splatenie dlžnej časti úveru z 30.4.2014, avšak žalobca nijako nepreukázal, aby sa táto výzva doručovala a aj dostala do sféry žalovanej.

12. Dôsledkom nesplnenia povinnosti žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, uloženej mu ustanoveniami Občianskeho zákonníka, na ochranu spotrebiteľa je neplatnosť právneho úkonu - vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, pretože v zmysle § 39 tento úkon odporuje zákonu. Súd prvej inštancie tak správne zistil, že nebolo preukázané, aby žalobca platne nadobudol pohľadávku uplatnenú v predmetom konaní od jeho právneho predchodcu.

13. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už (1) splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy a po tom,

čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

14. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v priebehu trvania úverového vzťahu.

15. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 6Co 119/2013, 19Co 194/2015, 4Co 145/2014, Okresného súdu Trenčín vo veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 11C 233/2014, Okresného súdu Banská Bystrica vo veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 12C 152/2014, Okresný súd Galanta vo veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 15C 33/2014, Okresný súd Svidník vo veci 5C 430/2013).

16. Ustanovením § 92 ods.8 ZoB sa sledovalo sprísnenie postúpenia cesie bankovej pohľadávky zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú službu (,,Toto právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok ešte pred postúpením pohľadávky...). Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, 90 dňová lehota nepodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana bankového tajomstva.

17. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že s účinnosťou od 01.01.2017 zákonom č. 299/2016 Z.z., zákonodarca pristúpil k ďalšiemu sprísneniu postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach, a to k zúženiu okruhu subjektov, na ktoré je možné postúpiť bankovú pohľadávku (napr. splatenie vkladu do základného imania u postupníka najmenej 500.000 eur, vylúčenie obchodníkov s oprávnením poskytovať spotrebiteľské úvery do 10.000 eur a pod.). Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa (viď. tiež odkaz 72c v § 89 ods.1 ZoB).

18. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka.

19. „Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa, a. s. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 21.10.2010 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák.. Vzhľadom na to v súlade so zásadou, že nikto nemôže na iného previesť viac práv. než má. je neplatnou aj zmluva z 01.12.2010. ktorou advokátska kancelária Havel & Holásek. spol. s r. o. postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi. Žalobcovi preto v spore chýba aktívna vecná legitimácia.“ (rozsudok KS v Bratislave vo veci 6Co 58/2016).

20. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia pohľadávky tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 Zákona o bankách (splatnosť postupovanej pohľadávky v čase jej postúpenia), postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na túto skutočnosť odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné toto právo priznať.

21. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (do porov. napr. uznesenie Ústavného súdu SR z 23.6.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na uvádzané skutočnosti má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám určeným v ust. § 220 ods. 2 C.s.p.. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalobcu, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

22. Za situácie, že správny je aj výrok o trovách konania strán sporu, odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.. Žalovaná s ohľadom na výsledok odvolacieho konania má nárok na náhradu trov, ktoré si uplatnila v rámci písomného vyjadrenia k odvolaniu žalobcu, preto bola priznaná náhrada trov žalovanej v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).