Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/13/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľky: Mgr. Z. O., rod. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A.C. XXX/X, R., zastúpená JUDr. Máriou Jezerskou, advokátkou, Hlavná 42, Trnava, proti manželovi: Bc. M. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A.C. XXX/X, R., zastúpený JUDr. Adrienou Vysudilovou, advokátkou, Paulínska 15/A, Trnava, o rozvod manželstva, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej I. O., nar. XX.XX.XXXX, a maloletému V. O., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom u matky a obaja zastúpení opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny H., o odvolaní navrhovateľky i manžela proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 26. októbra 2017, č.k. 21P/19/2017-221, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného na maloletú I. O. a maloletého V. O. p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním rozviedol manželstvo manželov uzavreté dňa 19.6.2004 v Zelenči, schválil rodičovskú dohodu, ktorou maloleté deti pochádzajúce z manželstva I. O. a V. O. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach a otec je oprávnený stýkať sa s maloletou I. O. a maloletým V. O. každý párny kalendárny týždeň od piatka 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., každý kalendárny týždeň v stredu od 16.30 hod. do 19.00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok od 25.12. od 10.00 hod. do 26.12. do 19.00 hod., každý nepárny kalendárny rok od 31.12. od 17.00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 17.00 hod., počas veľkonočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od soboty od 17.00 hod. do utorka do 17.00 hod., každý párny kalendárny rok od stredy od 17.00 hod. do soboty do 17.00 hod. stým, že otec sa zaväzuje maloleté deti prevziať a po ukončení styku odovzdať v mieste bydliska matky a matka sa zaväzuje maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť. Zároveň určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej I. O. sumou 250 eur mesačne a na výživu maloletého V. O. sumou 100 eur mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred do rúk matky, s účinnosťou odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľka (ďalej matka maloletých detí) sa návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 6.3.2017 domáhala rozvodu manželstva s manželom (ďalej otec maloletých detí) a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, keď tieto žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti, otcovi určiť výživné sumami 400 a 200 eur mesačne. Otec maloletých uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí, súhlasí aj so zverením maloletých detí na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, nesúhlasí však s výškou výživného. Navrhol upraviť styk s maloletými. Súd prvej

inštancie vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi, výsluchom svedkýň S. T. G. O., oboznámením s obsahom listinných dôkazov a vec právne posúdil podľa ustanovenia § 18, § 19 ods. 1, § 22, § 23 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, podľa § 24 ods. 1, 3, 4, § 25 ods. 1, § 62, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že sú splnené zákonné podmienky k rozvodu manželstva účastníkov, keď mal preukázané, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti od januára 2017, spoločne nehospodária, intímne nežijú od októbra 2016, manžel má mimomanželskú známosť, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Manželia mali rozdielne názory na spoločný život a najmä na bývanie v rodinnom dome s manželkinými rodičmi, manžel mal pocit, že sa im musí prispôsobovať, manželia si prestali rozumieť, došlo medzi nimi k citovému odcudzeniu, Manželia k sebe už nič necítia, nemajú záujem o obnovenie manželského spolužitia. Vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo neplní svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ďalšie trvanie tohto iba formálneho zväzku nie je v spoločenskom záujme a zároveň nie je ani v rozpore so záujmami maloletých detí pochádzajúcich z manželstva, preto súd manželstvo účastníkov rozviedol. V rámci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode rodičia uzavreli rodičovskú dohodu tak, že maloletá I. O. a maloletý V. O. sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Súd preskúmal predloženú rodičovskú dohodu a dospel k záveru, že táto je v záujme maloletých detí z dôvodu, že tieto žijú s matkou v spoločnej domácnosti. Matka zabezpečuje ich výchovu, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky a opatrovník detí so zverením do osobnej starostlivosti matky súhlasil ako aj s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok v bežných veciach budú obaja rodičia, preto súd rodičovskú dohodu schválil. Rodičia uzavreli rodičovskú dohodu aj o úprave styku otca s maloletými deťmi tak, ako je uvedená vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie. Túto dohodu súd prvej inštancie takisto schválil, keď mal za to, že táto je v záujme maloletých detí, nakoľko zabezpečí, že bude rešpektované právo detí na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd prvej inštancie ďalej určil otcovi, ktorému neboli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti povinnosť prispievať na výživu maloletej I. O. sumou 250 eur mesačne a maloletého V. O. sumou 100 eur mesačne. Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd zo skutočnosti, že matka detí je zamestnaná u zamestnávateľa Y. pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie H., jej priemerný čistý mesačný príjem v období júl až december 2016 bol 652,83 eur, v období január až september 2017 vo výške 674,04 eur. Poberá rodinné prídavky na dve maloleté deti vo výške 23,52 eur na každé dieťa. Býva s deťmi v rodinnom dome vo vlastníctve jej rodičov, v ktorom si manželia počas trvania manželstva zrekonštruovali poschodie. Prispieva na bývanie svojim rodičom sumou 100 eur mesačne, na elektrickú energiu 18 eur mesačne. Má pravidelné mesačné výdavky na telefón 46 eur, benzín 60 eur, parkovné 16 eur, internet 42 eur, sporenie 10 eur, stravu pre zvieratá 40 eur, športovú aktivitu 30 eur, kozmetiku, drogériu 50 eur, stravu 100 eur, lekára 5 eur, zubára 8,30eur, spolu 525,20 eur. Je zdravá, vyživovaciu povinnosť má len k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva. Maloletá I. navštevuje druhý ročník 8.ročného gymnázia, jej pravidelný mesačný výdavok na stravu je 130 eur, z toho obedy v škole sú 30 eur. Túto sumu súd považoval za primeranú. Ďalšie výdavky má maloletá na pomôcky v škole vo výške 20 eur mesačne, v ktorej je započítaný aj mimoriadny výdavok na nákup školských pomôcok na začiatku školského roka v priemere vo výške 100 eur, výdavok na ZRPŠ je 30 eur ročne, na kozmetiku a drogériu 15 eur mesačne. Maloletá má zvýšené výdavky v súvislosti so záujmovou činnosťou, keď navštevuje súkromné hodiny klavíra čo je 40 eur mesačne, súkromne tiež navštevuje výtvarnú výchovu s čím je spojený výdavok 41,20 eur a krúžok francúzskeho jazyka s výdavkom 40 eur mesačne. Otec tieto aktivity maloletej potvrdil. Maloletá psychicky nezvláda rozvod rodičov, je v starostlivosti psychiatra a ďalších odborníkov, preto je potrebné, aby rozvod rodičov pocítila čo najmenej a nebolo jej radikálne zabránené venovať sa svojim záľubám, ktoré sami o sebe sú určitou psychoterapiou, keď za odôvodnené potreby dieťaťa je možné považovať aj iné výdavky ako len základné výdavky v prípade, ak to finančná situácia povinného rodiča dovoľuje. Súd nepovažoval za odôvodnené matkou uvádzané výdavky na sporenie 50 eur mesačne a 100 eur na zubára v N.. Maloletá navštevuje dve zariadenia na doporučenie lekára z dôvodu psychoterapie a to Centrum pre rast rodiny, pri ktorom sa jedná o súkromné zariadenie a Centrum špecializovaného pedagogického poradenstva, ktoré je štátnym zriadením, s čím má matka preukázané výdavky 20 eur mesačne. Takže súd ustálil výdavky maloletej I. O. vo výške cca 380 eur mesačne. Maloletý V. O. navštevuje materskú školu, jeho výdavky na stravu sú 110 eur mesačne, z toho 30 eur v škôlke, ktorý výdavok súd považoval za opodstatnený, ZRPŠ platí 30 eur ročne, pitný režim v škôlke 4 eurá ročne, odmeny v škôlke 25 eur ročne, maloletý navštevuje v škôlke krúžok anglického jazyka s výdavkom 12,07 eur mesačne, výdavok na kozmetiku, drogériu je 10 eur mesačne, na lieky

7 eur mesačne, na hračky 5 eur mesačne. Súd nepovažoval za odôvodnený výdavok 100 eur na zubára v N., keď matka preukázala, že maloleté deti sú už prehlásené k zubárovi do H.. Výdavky maloletého tak spolu predstavujú sumu 148,90 eur mesačne. Otec býva s priateľkou v prenajatom byte v N., kde nájomné uhrádza vo výške 125 eur mesačne. V období od 1.7.2015 do 29.2.2016 bol otec zamestnaný ako vodič v spoločnosti A., s.r.o., N., s priemerným čistým mesačným príjmom 1.237,88 eur. V mesiaci február 2017 mu bola vyplatená čistá mzda spolu s odstupným v celkovej výške 3.742,31 eur. Pracovný pomer bol ukončený dohodou, pričom podnet na ukončenie pracovného pomeru bol zo strany zamestnávateľa. Následne otec tri mesiace brigádoval s príjmom 500 eur netto mesačne. V období od 6.6.2016 do 30.6.2017 bol zamestnaný u zamestnávateľa Z. Z. V., s.r.o., N. ako výcvikár, od júna 2016 do decembra 2016 s čistým priemerným príjmom 1.800 eur mesačne, v období od januára do apríla 2017 bol jeho čistý priemerný mesačný príjem 627,72 eur. Od 1.7.2017 je zamestnaný v spoločnosti A. V. s.r.o. ako administratívny zamestnanec, asistent, s čistým mesačným príjmom 623,35 eur a zároveň vykonáva v uvedenej spoločnosti funkciu konateľa od 24.8.2016, ktorú podľa jeho vyjadrenia vykonáva bezodplatne, len za úhradu spotrebovaných pohonných hmôt a výdavkov za mobilný telefón. Spoločnosť poskytla otcovi ako konateľovi motorové vozidlo zn. BMW 320d, ktoré je oprávnený používať na firemné a súkromné účely a zaviazala sa mu uhradiť výdavky za spotrebované pohonné hmoty. Dohodnutá odmena v naturálnej forme je okolo 400 eur. Pri určení výšky výživného súd s poukazom na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine vychádzal práve z príjmu otca dosahovaného u zamestnávateľa A., s.r.o., vo výške 1.237,88 eur, keď príjem u terajšieho zamestnávateľa je podstatne nižší (623,35 eur) a otec nepreukázal žiadny vážny dôvod pre ukončenie pracovného pomeru v spoločnosti A., s.r.o., keď dôvodom, prečo pristúpil k dohode o ukončení pracovného pomeru malo byť to, že so zamestnávateľom sa nezhodli. Mal robiť 8 hodín, postupne robil viac, zamestnávateľ mu sľúbil, že nadčasy budú zohľadnené finančne, no nebolo to tak. Uvedené dôvody nie sú vážnym dôvodom pre ukončenie pracovného pomeru, keď otec v prípade neplnenia si povinnosti zamestnávateľom mal možnosť postupovať v súlade so Zákonníkom práce. Takéto konanie súd považuje u otca za nezodpovedné, keď napriek tomu, že má dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, ukončil pracovný pomer dohodou bez toho, aby mal zabezpečený stály porovnateľný príjem. Súd zohľadnil tiež skutočnosť, že otec sa vzdáva príjmu z výkonu funkcie konateľa, je viac ako nepravdepodobné, aby otec túto pozíciu vykonával iba za poskytnutie služobného auta a náhrady pohonných hmôt a mobilného telefónu. Súd neuveril ani tvrdeniam otca o výške jeho súčasného príjmu, tieto považoval za účelové, v snahe dosiahnuť čo najnižšiu vyživovaciu povinnosť voči deťom, keď je nepravdepodobné, aby sa otec uspokojil so súčasným príjmom vo výške 623,35 eur, dokonca za vykonávanie dvoch pracovných pozícií, keď v minulosti sa neuspokojil s príjmom približne 800 - 900 eur netto mesačne, ktorý dosahoval v služobnom pomere v A. R., kde ukončil služobný pomer podľa jeho vyjadrenia z dôvodu, že sa mu naskytla lukratívnejšia práca. Súd tak dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca dosahovať príjem minimálne vo výške 1.640 eur t.j. 1.240 eur mzda u zamestnávateľa A., s.r.o., + 400 eur ako hodnota naturálnej odmeny poskytovanej mu za výkon funkcie konateľa. Výživné určené sumami 250 a 100 eur mesačne súd považoval za primerané tak odôvodneným potrebám maloletých detí ako aj schopnostiam a možnostiam povinného rodiča, pričom zohľadnil preukázané výdavky maloletých detí a skutočnosť, že na výživu maloletých detí sú určené aj rodinné prídavky a takisto matka sa podieľa určitou sumou na výžive maloletých detí, keď tá ju vo väčšej miere pokrýva svojou osobnou starostlivosťou vzhľadom na vek maloletých detí. Plnenie vyživovacej povinnosti otca je jeho prvoradá povinnosť a výživné má prednosť pred jeho inými výdavkami. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie obaja rodičia, obaja v časti určenia výživného na maloletého deti na čas po rozvode manželstva. Otec namietal určenú výšku výživného na mal. I. O. navrhoval túto zmeniť na sumu 150 eur, keď vo svojom odvolaní uviedol, že súd nevyhodnotil okolnosť, prečo otec pracovný pomer skončil, otec ako vodič pracoval nadčasy, ktoré mu zamestnávateľ nepreplácal a ktorých sa domáhal. Ak by bol odmietol, zamestnávateľ v zmysle spomínaného podnetu mu uviedol, že môže odísť, k čomu by rozhodne prišlo. Podstatou však je, že práve s ohľadom na nadčasy pracoval mnohokrát v sobotu a v nedeľu, musel používať osobné motorové vozidlo, čo predstavovalo minimálny výdavok 400 eur mesačne a teda fakticky nikdy jeho príjem nebol 1.200 eur ale len 800 eur mesačne. Cestovné do práce je pritom zohľadniteľným výdavkom. Naviac, zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť vykonávať funkciu konateľa za odplatu. Otec je v riadnom pracovnom pomere, kde si odpracuje 8 hodín denne. Ak by teoreticky mal dosahovať aj príjem z funkcie konateľa, musel by pracovať nad tento štandardný rámec, čo mu rovnako žiadny právny predpis neukladá. Matka má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa vo viacerých odboroch, otec len prvého stupňa, je bakalár a preto by sa malo predpokladať, že práve matka by mohla vyšší príjem dosahovať pri

8 hodinovom pracovnom čase. Zohľadňuje však, že zabezpečuje osobnú starostlivosť detí. Ak teda súd v dôvodovej časti dospel k záveru, že k možnosti dosahovania príjmu otca treba pripočítať i podiel za výkon funkcie konateľa, bolo by toto možné, ak by nebol v riadnom pracovnom pomere. Deti majú zabezpečené trvalé bývanie a to z investície, ktorá bola realizovaná zo spoločných finančných prostriedkov a otec za celé toto obdobie, ktoré je predmetom konania, plnil hypotéku výlučne sám z finančných prostriedkov od svojich rodičov. Keďže základ na bývanie je jednou zo zložiek z nákladov na výživné, bolo potrebné zohľadniť pri určení výživného toto faktické plnenie zo strany otca pre náklady vynaložené na potreby oboch detí. Ak by totiž matka platila nájom, tak by bolo toto potrebné zohľadniť, teda že ide o plnenie poskytované otcom pre potreby detí. Pokiaľ súd uvádza, že výdavok otca na hypotéku nezohľadnil z dôvodu, že túto splácajú jeho rodičia, s týmto sa nemôže stotožniť. Rodičia poskytujú pôžičku formou finančných čiastok a teda prirodzene bude potrebné tieto finančné prostriedky vrátiť. Podstatou veci však je okolnosť, že rodina doposiaľ žila mimo rámec príjmov z trvalého pracovného pomeru. Otec bol dvakrát na misii v zahraničí, kde dvakrát mal jednorazový príjem po 500.000,- Sk čo je v prepočte približne 33.000 eur, ktoré boli spotrebované na nadštandardnú životnú úroveň. Ďalej za trvania manželstva bol manželmi uzatvorený záväzkový vzťah úver na 1,5 milióna Sk, ktorý bol iba v časti spotrebovaný na investície do bývania. Časť bola použitá na kúpu motorového vozidla ale určitá časť bola opäť spotrebovaná na nadštandardnú životnú úroveň. Práve takýto spôsob života bol počiatkom odcudzovania sa manželov. Otec ho nepovažoval za vhodný pri výchove detí, preto pokiaľ ich životná úroveň klesne, nie je tohto príčinou zmena príjmov otca ani matky, ale iba životná úroveň detí zodpovedajúca životnej úrovni rodičov, pokiaľ žijú z normálnych príjmov dosahovaných z pracovných pomerov.

3. Matka v odvolaní uviedla, že pri určení výšky výživného vychádzal súd z príjmov matky 652,83 eur a 674,04 eur a u otca výšku príjmu ustálil na sumu 1.640 eur. Ohľadne zisťovania príjmu otca vytýka súdu prvej inštancie, že v konaní poukázala na skutočnosť, že otcovi bola do januára 2017 zamestnávateľom Z. Z. V., s.r.o., poukazovaná mzda na jej bankový účet vo výške 1.800 eur mesačne. Otec tvrdil, že to je jeho čistá mzda. Uvedenú skutočnosť potvrdila aj svedkyňa T.. Boli jej známe príjmy otca, až po podaní návrhu na rozvod manželstva začal otec tvrdiť, že v poukazovanej sume 1.800 eur bola zahrnutá aj pôžička. Vo výplatných páskach otca zamestnávateľ uvádzal čistú mesačnú mzdu vo výške 1.800 eur a poskytovanú pôžičku zahrňoval do celkovej ceny práce. Po skončení pracovného pomeru zamestnávateľ ani nepožadoval od otca splatenie pôžičky a to napriek tomu, že to vyplývalo zo zmluvy o pôžičke. V júni 2017 skončil tento pracovný pomer z dôvodu, že za posledné tri mesiace trvania pracovného pomeru zamestnávateľ neodvádzal žiadne odvody. Následne sa zamestnal v spoločnosti A. V., s.r.o., ako administratívny zamestnanec. Medzi spoločnosťami Z. Z. V., s.r.o., i A. V., s.r.o., v ktorej je otec od 1.7.2017 zamestnaný a v ktorej od 13.9.2016 vykonáva funkciu konateľa je personálne prepojenie. Jedinou spoločníčkou Z. Z. V., s.r.o., je V. Z., ktorá vlastní 40% obchodný podiel v spoločnosti A. V. s.r.o., v ktorej otec vykonáva funkciu konateľa. Otec sa podľa predloženej zmluvy o výkone funkcie konateľa vzdal finančnej odmeny za výkon funkcie konateľa v spoločnosti, keď aj v zmluve o výkone funkcie si zmluvné strany dohodli, že funkciu konateľa bude konateľ vykonávať bezodplatne. Ak konateľ nemá so spoločnosťou uzavretú písomnú zmluvu o výkone funkcie alebo je zmluva neplatná, na vzťah medzi spoločnosťou a konateľom alebo spoločníkom sa vždy primerane uplatnia ustanovenia Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve. V prípade mandátnej zmluvy ide zo zákona o odplatnú zmluvu. Bez ohľadu na uvedené, však otec dostáva ako konateľ od spoločnosti benefity minimálne vo výške 500 eur mesačne. Otec tvrdil, že po skončení pracovného pomeru so spoločnosť A. tri mesiace brigádoval za 500 eur mesačne v čistom, pričom pracoval tri dni v týždni. Ako nezamestnaný teda dosahoval čistý priemerný mesačný príjem minimálne vo výške 1.740 eur. Následne sa zamestnal v N., pracoval päť dní v týždni na plný pracovný úväzok za 627,72 eur mesačne a mal sa uspokojiť s týmto príjmom, keď pracovný pomer s čistým mesačným príjmom 900 eur, ktorý dosahoval v A. R. ukončil len preto, že si našiel prácu v A., s vyššou mzdou. Čistá minimálna mesačná mzda v roku 2017 je 374 eur. Je určená pre najmenej kvalifikovaných zamestnancov. Činnosť a zodpovednosť konateľa v spoločnosti pri výkone tejto funkcie nemožno porovnávať s činnosťou najmenej kvalifikovaných zamestnancov. Spoločnosť, v ktorej je otec konateľom by nemohla vykonávať činnosť, ktorá tvorí podstatu predmetu činnosti, pretože jedine otec má všetky oprávnenia potrebné k tomu, aby spoločnosť mohla vykonávať prevádzkovanie strážnej služby. Po tom, čo sa otec stal konateľom tejto spoločnosti, podstatne jej vzrástol obrat. Minimálna výška odmeny otca ako konateľa spoločnosti predstavuje 874 eur (500 eur minimálna hodnota benefitu poskytovaná konateľovi spoločnosti a 374 eur minimálna mzda zamestnanca v SR pre rok 2017). Navrhla, aby bolo určené výživné otcovi na maloletú I. O. sumou 310 eur a výživu maloletého V. O. sumou 140 eur mesačne.

4. Opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že stanovená výška výživného sa s ohľadom na vek a odôvodnené potreby maloletých detí javí ako primeraná, preto odporúčajú rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. V písomnom vyjadrení k odvolaniu matky opatrovník uviedol, že po oboznámení sa s odvolaním matky a skutočnosťami v ňom uvedenými odporúčajú odvolaciemu súdu odvolaniu matky vyhovieť, vyživovaciu povinnosť určiť primerane zárobkovým možnostiam a schopnostiam rodičov z prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletých detí.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolania podali včas oprávnené osoby (§ 359, § 362 ods. 1CSP a § 7 ods. 1 proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolaní (§ 65 a § 66 a dospel k záveru, že odvolania v časti určenia výšky výživného na maloleté deti nie sú dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je v tejto časti vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 21P/19/2017 je rozvod manželstva účastníkov konania a úprava výkonu ich rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom I. O., nar. XX.XX.XXXX a V. O., nar. XX.X.XXXX.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým na čas po rozvode manželstva určil otcovi prispievať na výživu V. O. sumou 250 eur mesačne a maloletého V. O. sumou 100 eur mesačne po tom, ako maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky.

8. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie určenia výživného, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie určenia výživného, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami účastníkov konania a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť. Odvolací súd k odvolaniam rodičov a v nich uvedeným dôvodom uvádza, že súd prvej inštancie správne ustálil výšku príjmu otca, ktorú aj riadne a dostatočne zdôvodnil, s čím sa odvolací súd stotožnil. Skutočnosti uvádzané v odvolaniach k výške príjmu otca odvolací súd nepovažoval za spôsobilé privodiť zmenu určenej výšky výživného, ktorá je primeraná veku a odôvodneným potrebám detí ako aj možnostiam a schopnostiam povinného rodiča.

9. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam mal odvolací súd za to, že sumy 250 a 100 eur mesačne sú určené správne, preto v napadnutej časti určenia výživného rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

10. O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

11. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 .

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .