Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-307-2017.pdf
PDF · 173.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10Csp/307/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: M. o zaplatenie 1.673,17 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.219,88 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.219,88 eur od 17. 12. 2016 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 40,- eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 22. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky vždy do 22. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 48,12 % o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca, v tom čase podnikajúci ešte pod obchodným menom Intrum Justitia Slovakia s.r.o. (aktuálnym obchodným menom žalobcu zapísaným v obchodnom registri je od 17. 2. 2018 obchodné meno Intrum Slovakia s.r.o.) sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20. 11. 2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.673,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.319,88 eur od 17. 12. 2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Svoju žalobu odôvodňoval tým, že jeho právny predchodca, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a,s, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 poskytla na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 3. 6. 2014 žalovanému úver vo výške 2.000,- eur s dohodnutou výškou úrokovej sadzby, pričom žalovaný sa zaviazal úver vrátiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok. V žalobe tvrdil, že žalovaný porušil zmluvne dohodnuté podmienky a úver riadne a včas nesplácal, preto bol bankou vyzvaný na úhradu omeškaných splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Podľa žalobcu žalovaný napriek písomnej výzve banky omeškané splátky nezaplatil, čím nastal prípad porušenia podmienok úverovej zmluvy, preto banka v súlade s čl. 8 bod 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. vyhlásila ku dňu 22. 11. 2016 mimoriadnu splatnosť pohľadávky z úveru. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo podľa tvrdenia žalobcu žalovanému doručené dňa 1. 12. 2016 a nakoľko žalovaný v poskytnutej 15 dňovej lehote od doručenia tohto oznámenia, t.j. do 16. 12. 2016
dlžnú sumu nezaplatil, dňa 17. 12. 2016 sa dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Žalobca v žalobe uviedol, že banka listom zo dňa 20. 12. 2016 vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej sumy pred postúpením žalovanej pohľadávky a keďže žalovaný na výzvu nereagoval a dlžnú sumu nezaplatil, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0258/2017/CE uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 24. 3. 2017 bola pohľadávka voči žalovanému z nesplateného úveru v celosti vo výške 1.815,39 eur postúpená žalobcovi ako postupníkovi o čom žalovaný bol upovedomený písomným oznámením postupcu. Žalobca tvrdil, že voči žalovanému uplatňuje si len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej dlžnej istiny úveru vo výške 1.319,88 eur, zmluvných úrokov vo výške 267,97 eur a poplatkov za správu úveru vo výške 85,32 eur (spolu teda sumu 1.673,17 eur) s príslušenstvom.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil a spolu s ňou predložil fotokópiu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXX, Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., Produktové obchodné podmienky pre Hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s., výzvu pred splatnosťou, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy s doručenkou, výzvu na zaplatenie pred postúpením pohľadávky, zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0258/2017/CE zo dňa 24. 3. 2017 s identifikáciou postúpenej pohľadávky a oznámenie o postúpení pohľadávky s podacím hárkom.
4. Dňa 11. 1. 2018 žalobca súdu doručil svoje vyjadrenie označené ako „vybavenie výzvy súdu, doplnenie žaloby“ v ktorom doplnil rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa uplatneného nároku a jeho špecifikácie a ako ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil kompletný položkovitý výpis z úverového účtu, prehľad platieb žalovaného, prehľad platieb žalovaného započítaných na istinu, vyčíslenie riadnych úrokov a vyčíslenie poplatkov.
5. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na deň 18. 7. 2018, na ktoré sa žalobca a jeho právny zástupca napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavili. Právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 13. 7. 2018 ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť na pojednávaní z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti s tým, že súhlasí aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Zároveň doplnil rozhodujúce skutočnosti vo vzťahu k svojej aktívnej legitimácii a splneniu zákonných podmienok pre postúpenie bankovej pohľadávky a ako ďalšie dôkazy predložil podací hárok k výzve zo dňa 26. 10. 2016 a podací hárok k výzve zo dňa 20. 12. 2016. V súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.
7. Stanovisko žalovaného na pojednávaní k žalobe bolo také, že momentálne je nezamestnaný, napriek snahe sa mu doposiaľ zamestnať nepodarilo, preto nie je schopný splácať žalobcovi kým si nenájde prácu viac ako 30,- eur mesačne. Ak sa zamestná, bude splácať aj vyššiu splátku. Uviedol, že po uzavretí zmluvy s bankou úver necelé 2 roky splácal v splátkach, ktoré mu boli strhávané z účtu, z výplaty, potom so splácaním prestal keďže prišiel o prácu.
8. Pri svojom výsluchu žalovaný potvrdil, že uzavrel úverovú zmluvu so Slovenskou sporiteľňou a že boli mu vyplatené peniaze, výšku sumy ktorú žalobca tvrdí ako celkovo uhradenú sumu, t.j. 1.432,52 eur nerozporoval. Uviedol, že podmienkam úveru rozumel a že je pravdou, že poslednú splátku zaplatil ešte v januári 2016, odvtedy, ani teraz po podaní žaloby neplatil nič. Podľa žalovaného jednalo sa o poistený úver, bolo dojednané poistenie, pričom dostal so zmluvou aj príslušné obchodné podmienky. Žalovaný uviedol, že o postúpení pohľadávky na žalobcu nevedel, čo mohlo byť spôsobené tým, že poštárka v obci niekedy písomnosť vydala aj niekomu inému ako adresátovi. Vo vzťahu k svojim pomerom uviedol, že je ženatý, s manželkou majú 6 maloletých detí, bývajú u rodičov. On tento mesiac poslednýkrát dostane podporu v nezamestnanosti vo výške cca 300,- eur, ináč už ich príjmom sú len prídavky a príspevky na deti vo výške cca 350,- eur mesačne, ktoré dostáva manželka. Uviedol, že má aj iné dlhy, niektoré sú vymáhané aj exekučne.
9. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomného vyjadrenia žalobcu súdu doručeného dňa 11. 1. 2018, vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, keďže ho považoval za nevyhnutný pre rozhodnutie tohto spotrebiteľského sporu (§ 295 CSP), oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov
predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovaným namietané, ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento skutkový stav:
10. Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka uzavrela so žalovaným ako dlžníkom dňa 3. 6. 2014 zmluvu o splátkovom úvere, ktorou sa zaviazala poskytnúť mu splátkový úver označený ako spotrebný úver na čokoľvek vo výške 2.000,- eur s tým, že úroková sadzba bude fixná do splatnosti vo výške 21,40 %. Úver mal byť poskytnutý jednorázovo a žalovaný sa zaviazal splácať úver pravidelnými, 36-imi mesačnými splátkami vo výške 79,56 eur splatnými vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 20. 7. 2014 a s konečnou splatnosťou úveru dňa 20. 6. 2017. Splátky mali byť splácané v hotovosti, prípadne príkazom na úhradu na tam uvedený účet banky. V zmluve je uvedená RPMN 27,02 %, priemerná hodnota RPMN 18,90 % a ako celková čiastka spojená s úverom je tam uvedená suma 2.863,34 eur. 11. V článku II zmluvy označenom ako „Poplatky“ je uvedené, že poplatok za upomienku je vo výške 25,- eur za každú vystavenú upomienku a že dlžník je povinný platiť banke poplatok za poistenie úveru vo výške 2,69 eur v pravidelných splátkach v periodicite a termíne splátok úveru. Vyššie uvedené skutočnosti súd zistil zo žalobcom predloženého písomného vyhotovenia úverovej zmluvy, kde základné úverové podmienky sú podrobne uvedené v článku I zmluvy.
12. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, s ňou pevne spojenou sú Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere podpísané žalovaným (strana 7 až 9 úverovej zmluvy) a informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) na strane 10 úverovej zmluvy.
13. Žalobca tvrdí, že žalovaný porušil zmluvne dohodnuté podmienky, keď úver riadne a včas nesplácal a tak listom zo dňa 26. 10. 2016 (čl. 32 spisu), ktorý podľa žalobcom predloženého poštového podacieho hárku odoslaný žalovanému bol dňa 2. 11. 2016 vyzvala banka žalovaného na doplatenie omeškaných splátok vo výške ku dňu 25. 10. 2016 spolu 863,62 eur a upozornila ho, že ak omeškané splátky nebudú do 15 dní doplatené, bude oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky, čím sa táto stane celá splatnou. Žalovaný podľa tvrdenia žalobcu v žalobe omeškané splátky neuhradil, preto banka dňa 23. 11. 2016 vyhlásila mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom, čo žalovanému oznámila v liste - Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 23. 11. 2016 (čl. 30 spisu), ktorý vychádzajúc zo žalobcom predloženej doručenky bol žalovanému doručený dňa 1. 12. 2016.
14. Dňa 20. 12. 2016 banka žalovaného vyzvala uhradiť celú zosplatnenú pohľadávku z úveru vo výške 1.721,25 eur s tým, že ak sa tak nestane, bude banka oprávnená pohľadávku postúpiť tretej osobe. Podľa poštového podacieho hárku uvedená výzva žalovanému odoslaná bola dňa 27. 12. 2016.
15. Žalobca predloženým výpisom obratov na úverovej zmluve (čl. 44 až 49 spisu) preukázal čerpanie úveru vo výške 2.000,- eur žalovaným a tiež to, že žalovaný poslednú splátku na úver zaplatil ešte dňa 12. 1. 2016, potom so splácaním úplne prestal, pričom celkovo zaplatil sumu vo výške 1.432,52 eur. Podľa predložených výpisov z úverového účtu z celkovo žalovaným uhradenej sumy bola suma 577,12 eur započítaná na úhradu úrokov, suma 173,86 eur na úhradu poplatkov a suma 680,12 eur na úhradu istiny.
16. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, nemôže byť pochýb o tom, že zmluva uzavretá medzi bankou a žalovaným dňa 3. 6. 2014 je zmluvou spotrebiteľskou, na čom nič nemení to, že samotná základná zákonná úprava zmluvy o úvere ako zmluvného typu je obsiahnutá v ustanoveniach §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka a zmluva o úvere v tradičnom ponímaní (§ 261 Obchodného zákonníka) patrí medzi tzv. absolútne obchody. O tom, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu boli koniec koncov obe zmluvné strany v čase uzavretia zmluvy uzrozumené a zodpovedalo to ich prejavenej vôli, keďže aj z nimi použitého označenia dojednaného úveru vyplýva, že sa malo jednať o spotrebný úver na čokoľvek, pričom priamou súčasťou zmluvy boli štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere z čoho je zrejmé, že nejednalo sa v danom prípade o úver vylúčený v zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch z režimu spotrebiteľského úveru. Preto súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy ako aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Vzhľadom na to, že žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore vyvodzuje z toho, že mala mu byť pohľadávka banky
voči žalovanému postúpená, bolo potrebné aplikovať tiež príslušné zákonné ustanovenia o postúpení bankovej pohľadávky.
17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (3. 6. 2014) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
18. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).
19. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
20. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20140601> a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140601>, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20140601>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20140601>, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140601> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
21. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
24. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
25. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
26. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-
predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
27. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
30. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 2. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzavretá bankou so žalovaným je ako už bolo uvedené spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.
32. Súd vzhľadom na žalobcom predložené listinné dôkazy, po právnom posúdení veci v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení má za to, že žaloba žalobcu je v časti dôvodná, v časti nedôvodná.
33. Žalobca predložením písomného vyhotovenia úverovej zmluvy preukázal, že banka - Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrela so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zákonom predpísanej písomnej forme. Žalovaný riadne uzavretie zmluvy a vyplatenie úveru sám potvrdil. Po posúdení obsahu zmluvy súd konštatuje, že tejto čo do dodržania základných náležitostí predpísaných v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ako podmienka vzniku nároku na úroky a poplatky za úver nie je čo vytknúť. Preto nejde o bezúročný a bezpoplatkový úver v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a veriteľovi podľa názoru súdu vznikol nárok na dohodnuté úroky, ktorých dohodnutá výška neodporuje zákonu ani dobrým mravom, avšak z dôvodov uvedených v ďalšej časti tohto odôvodnenia len za dobu do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.
34. Žalobca predloženými výpismi z úverového účtu úverovej zmluvy preukázal tak poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému ako dlžníkovi, ako aj neplnenie jeho povinnosti splácať úver dohodnutým spôsobom, keďže ten po poslednej splátke úveru zaplatenej v januári 2016 so splácaním úveru úplne prestal, čo sám potvrdil. V článku 8 bod 8.1 Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. strany mali dohodnuté, že v prípade omeškania žalovaného ako dlžníka so splácaním pohľadávky banky o viac ako 3 mesiace je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky a požadovať splatenie pohľadávky banky v lehote, ktorú banka oznámi v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Banka uvedené právo využila a
vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, čo žalovanému oznámila listom zo dňa 23. 11. 2016. Zákonné podmienky pre takýto postup v zmysle § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka podľa názoru súdu boli splnené, nakoľko v zmluve, ako už bolo uvedené bolo dohodnuté právo banky žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, žalovaný bol viac ako tri mesiace v omeškaní so zaplatením splátky a bol bankou listom zo dňa 26. 10. 2016, teda v lehote podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozornený na uplatnenie tohto práva banky. Preto ak Slovenská sporiteľňa, a.s. listom zo dňa 23. 11. 2016 žalovanému doručeným dňa 1. 12. 2016 oznámila žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, bolo to po práve a žalovaný v dôsledku straty výhody splátok bol povinný zaplatiť banke jednorázovo všetky oprávnené nároky z úverovej zmluvy a keďže tak ani po tejto písomnej výzve a ani po výzve banky zo dňa 20. 12. 2016 s upozornením na možnosť postúpenia pohľadávky tretej osobe neurobil, pôvodný veriteľ bol oprávnený postúpiť pohľadávku na žalobcu a ten tak môže požadovať na žalovanom zaplatenie dlžnej sumy. Súd sa však nestotožnil s výškou nárokov uplatnených žalobcom a preto jeho žalobe vyhovel len čiastočne.
35. Žalobca v žalobe a vo vyjadrení súdu doručenom dňa 11. 1. 2018 uplatnené nároky špecifikoval tak, že tie pozostávajú z istiny 1.319,88 eur predstavujúcej rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru (2.000,- eur) a sumou úhrad žalovaného započítaných na istinu (680,12 eur), nezaplatených riadnych úrokov za úver odo dňa 3. 6. 2014 ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. ku dňu 22. 11. 2016 vo výške 267,97 eur a nezaplatených poplatkov za správu úveru za obdobie od 3. 6. 2014 ku dňu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. ku dňu 22. 11. 2016 vo výške 85,32 eur.
36. Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie úverovej istiny vo výške 1.319,88 eur, z tejto za dôvodne uplatnenú súd považoval časť vo výške 1.219,88 eur. Ako už bolo uvedené, veriteľovi vznikol v zmysle úverovej zmluvy nárok na vrátenie úveru spolu so zmluvne dojednanými úrokmi vo fixnej sadzbe 21,40 % ročne a vznikol mu aj nárok na poplatky za poistenie vo výške 2,69 eur mesačne, keďže v zmluve bolo platne dojednané poistenie úveru, ktoré aj sám žalovaný pred súdom potvrdil a poplatok za poistenie bol jasne, zrozumiteľne a individuálne dojednaný v článku II úverovej zmluvy. Preto ak pôvodný veriteľ- banka započítavala uhradené splátky úveru žalovaným v časti na úhradu istiny, v časti na úhradu dojednaných úrokov a v časti na úhradu poplatkov za poistenie, bol to oprávnený postup. Podľa názoru súdu však banka nemohla platne časť uskutočnených úhrad žalovaného vo výške 100,- eur započítať na úhradu poplatkov vo výške 4 x 25,- eur. Súd podrobné dôvody, prečo banke nárok na tieto poplatky nepatrí uvedie v časti odôvodnenia týkajúcej sa nepriznania poplatkov požadovaných žalobcom ako „poplatky za správu úveru“. Ak preto banka započítala na úhradu uvedených poplatkov sumu 25,- eur dňa 12. 1. 2015, sumu 25,- eur dňa 2. 3. 2015, sumu 25,- eur dňa 12. 12. 2015 a sumu 25,- eur dňa 12. 1. 2016, podľa názoru súdu nebol to dôvodný postup a uvedenú sumu je treba pripočítať k úhradám na istinu úveru. Na úhradu istiny banka započítala úhrady žalovaného vo výške 680,12 eur, avšak podľa názoru súdu v skutočnosti mala byť na úhradu istiny započítaná aj suma 100,- eur, ktorá bola nesprávne započítaná na úhradu uvedených nedôvodných poplatkov. Preto na úhradu istiny započítaná mala byť v skutočnosti suma 780,12 eur a preto súd za dlh žalovaného na úverovej istine považuje sumu 1.219,88 eur rovnajúcu sa rozdielu medzi sumou poskytnutej úverovej istiny (2.000,- eur) a sumou, ktorá bola započítaná na úhradu istiny (680,12 eur) a tiež sumou, ktorá na úhradu istiny započítaná mala byť (100,- eur). Súd preto žalobu v časti zaplatenia úverovej istiny vo výške 1.219,88 eur považoval za dôvodnú.
37. Čo sa týka uplatneného nároku na zaplatenie úrokov vo výške 267,97 eur, v tejto časti súd žalobu musel zamietnuť. Žalobca tieto úroky špecifikoval tak, že sa jedná o nezaplatené zmluvné úroky vo výške 21,40 % ročne za obdobie od uzavretia zmluvy, t.j. odo dňa 3. 6. 2014 do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. do dňa 22. 11. 2016 a ktoré boli vypočítané z konečného zostatku úveru tak, že zo sumy úrokov za uvedené obdobie 845,09 eur boli odpočítané úhrady žalovaného započítané na úroky vo výške 577,12 eur, čím vznikol za obdobie od 3. 6. 2014 do 22. 11. 2016 na úrokoch dlh vo výške práve 267,97 eur.
38. Súd ale tieto úroky vo výške 267,97 eur žalobcovi nepriznal, lebo žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že jedná sa len o úroky do predčasného zosplatnenia úveru. Úroky za dobu po predčasnom zosplatnení úveru pritom veriteľovi podľa názoru súdu z dôvodov uvedených ďalej nepatria. Žalobca síce tvrdil, že ide len o úroky za dobu do predčasného zosplatnenia úveru, avšak listinný dôkaz, ktorým mienil toto svoje tvrdenie preukázať - vyčíslenie riadnych úrokov - výpis z úverového účtu (čl. 51 spisu) to nedokazuje, nakoľko z tohto vyčíslenia vyplýva, že tieto úroky boli vyčíslené ku dňu 22. 3. 2017, teda práve ku dňu, ktorý bol v zmysle bodu 5.5. zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi bankou a žalobcom
rozhodným dňom, ku ktorému bola pohľadávka žalobcu vyčíslená a na neho postúpená. Mimoriadna splatnosť úveru vyhlásená bola dňa 22. 11. 2016 a úroky patria len za obdobie od uzavretia zmluvy do dňa 22. 11. 2016. Ak žalobca, ktorý nesie dôkazné bremeno preukázania základu a výšky každého ním uplatneného nároku tvrdí, že ním požadované úroky 267,97 eur sú len úrokmi do predčasného zosplatnenia úveru a nie aj po ňom, tak tu súd uvádza, že dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto svojmu tvrdeniu neuniesol, nakoľko ako deň vyčíslenia úrokov je vo výpise ktorým to chcel preukázať uvedený deň 22. 3. 2017 a nijako z neho nevyplýva, žeby sa malo jednať len o úroky za dobu do 22. 11. 2016. Podľa názoru súdu tak žalobca nepreukázal, že ním požadované riadne úroky vo výške 267,97 eur predstavujú len úroky do zosplatnenia úveru, t.j. do 22. 11. 2016. Naopak, vyčíslenie riadnych úrokov uvádza, že ide o úroky vypočítané do momentu postúpenia pohľadávky (k tomu podporne pozri tiež napr. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 32Csp/175/2017). Súd má za to, že po zosplatnení úveru, ktoré nastalo dňa 22. 11. 2016 patria veriteľovi iba úroky z omeškania z istiny, avšak nie už zmluvné úroky.
39. Otázka existencie, či neexistencie nároku veriteľa na riadne (zmluvne dohodnuté) úroky po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru je v súčasnosti mimoriadne aktuálna a diskutovaná (viď napríklad príspevky na internetovom portály www.najpravo.sk <http://www.najpravo.sk> týkajúce sa tak pohľadu rozhodovacej praxe súdov ako aj pohľadu z „druhej strany“ - advokátov), pričom aj súdna prax sa k riešeniu uvedenej otázky stavia rôzne. Zástancovia názorovej línie podporujúci platenie zmluvných úrokov popri úrokoch z omeškania prevažne vychádzajú z dispozitívnej normy, ktorá neobmedzuje dobu na poskytnutie finančných prostriedkov a kým úroky z omeškania sú sankciou tak úroky sú odmenou za užívanie peňazí, a preto ich treba platiť až do ich vrátenia (napr. rozsudok NS ČR z 27. 6. 2007 sp. zn. 33Odo 657/2005).
40. Právny názor súdu premietnutý aj do rozhodnutia tu súdenej veci je, že úroky za dobu po vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalobcovi priznať nemožno. Súd je totiž názoru, ktorý zastáva aj nižšie uvedená bohatá aktuálna judikatúra vyšších súdov, a síce, že úroky z úveru je možné priznať len do zosplatnenia istiny a v prípade existencie zmluvnej klauzuly v štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluve, v zmysle ktorej v prípade zosplatnenia úveru veriteľ má právo účtovať si popri úroku z omeškania aj zmluvný úrok, je potrebné takúto klauzulu podrobiť súdnej kontrole z hľadiska jej prijateľnosti (viď generálna klauzula o neprijateľných zmluvných podmienkach v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V prípade záveru o jej neprijateľnosti úrok za dobu po vyhlásení predčasnej splatnosti nemožno priznať, čo je aj prípad tu prejednávanej veci. Veľmi podrobnú argumentáciu k vyššie uvedenému právnemu názoru, ktorá zohľadňuje a vyporiadava sa aj s najčastejšími argumentmi veriteľov v prospech opačného názoru, teda názoru o existencii nároku na úroky za dobu po predčasnom zosplatnení úveru obsahuje aktuálne rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/42/2016 zo dňa 11. 5. 2017, na ktoré súd v tejto súvislosti plne poukazuje. Súd len bez opakovania tam uvedenej argumentácie uvádza, že s tam uvedeným právnym názorom vo vzťahu k úrokom po splatnosti sa plne stotožňuje. V uvedenej súvislosti súd poukazuje tiež napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014, v zmysle ktorého “jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.“
41. Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky, t.j. zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver Najvyššieho súdu SR je
logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi stranami. Právny názor o neexistencii nároku na úroky za dobu po predčasnom zosplatnení úveru vyvodzovaného z neprijateľnej klauzuly v spotrebiteľskej zmluve aký zastáva aj tunajší súd bol podrobený aj testu ústavnosti. Súd v tejto súvislosti odkazuje na uznesenie ÚS IV. 476/2012 z 18. 9. 2012, v zmysle ktorého Ústavný súd Slovenskej republiky odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (§ R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru s tým, že následne mu už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania.
42. V dôsledku postupu veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka spotrebiteľovi vzniká povinnosť vrátiť nesplatenú istinu a splatné úroky, ktorých výška sa ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zo strany veriteľa zafixuje. V prípade omeškania spotrebiteľa s vrátením týchto prostriedkov je spotrebiteľ povinný platiť výlučne úroky z omeškania, avšak nie riadne úroky.
43. Povinnosť spotrebiteľa platiť veriteľovi riadne úroky po tom, čo sa veriteľ vykonaním jednostranného právneho úkonu rozhodol ukončiť zmluvný vzťah so spotrebiteľom, nevyplýva zo žiadneho ustanovenia žiadneho právneho predpisu. Niet kogentnej úpravy, podľa ktorej by bolo možné priznať úroky dohodnuté popri úrokoch z omeškania. Dohodnuté úroky za úver zákon reguluje bez časovej úpravy a preto dohoda o takýchto úrokoch je odklonom od dispozitívnej úpravy a je v neprospech spotrebiteľa a tiež vyvoláva hrubú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany. Aj ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka na ktoré veritelia v tejto súvislosti často poukazujú vyslovene ustanovuje splatnosť úrokov k času vzniku záväzku vrátiť peňažné prostriedky veriteľovi, nie k ich skutočnému vráteniu. Aj častá argumentácia veriteľov podopretá ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka je nesprávna, nakoľko systematicky toto ustanovenie pojednáva o otázke splatnosti úrokov v prípade predčasného splatenia úveru zo strany dlžníka. Veritelia pri svojej argumentácii často poukazujú tiež na ustanovenie § 16 zákona 129/2010 Z.z.,o spotrebiteľských úveroch (cit. „Spotrebiteľ má právo kedykoľvek počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne splatiť pred dohodnutou lehotou splatnosti. V takom prípade je spotrebiteľ povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia“), avšak k tomu súd uvádza, že zákon v citovanom ustanovení § 16 ods. 1 upravuje povinnosť platiť úroky pri predčasnom splatení spotrebiteľského úveru spotrebiteľom a nehovorí o úrokoch po splatnosti úveru.
44. Ak napriek vyššie uvedenému povinnosť spotrebiteľa platiť riadne úroky aj po vyhlásení predčasnej splatnosti zo strany veriteľa je inkorporovaná priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ako je tomu v tu súdenom spore, tak podľa už opakovane uvedeného názoru súdu dané ustanovenie je neplatné s ohľadom na ust. § 53 ods. 1 a 5 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže sa jedná o odklon od práv spotrebiteľa v jeho neprospech, a jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku, vzhľadom na značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, kedy by spotrebiteľ bol povinný platiť dohodnutý úrok zo spotrebiteľského úveru, čomu by však už ďalej nekorešpondovalo jeho dohodnuté právo hradiť spotrebiteľský úver v splátkach. Pre prípad výskytu akýchkoľvek pochybností ohľadne výkladu problematiky nároku veriteľa na riadne úroky po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru zo strany veriteľa je tiež potrebné poukázať na povinnosť vykladať právne normy v otázke spotrebiteľských zmlúv v prospech spotrebiteľa (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
45. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že k predčasnému zosplatneniu záväzku spotrebiteľa došlo z vlastného rozhodnutia a konaním veriteľa, a teda, bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou (obsahu) záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojím jednostranným adresovaným právnym úkonom, hoci stále mal pri nesplácaní úveru žalovaným možnosť úver nezosplatniť a žalovať len jednotlivé nezaplatené splatné splátky úveru spolu s úrokmi. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny
stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 46. Záverom na podporu svojho názoru súd odkazuje tiež na rozsudky Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5Co/407/2016 - 129 z 22. 2. 2017 alebo sp. zn. 5Co/223/2014, Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/432/2015 z 23. 11. 2016, Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/52/2016, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/400/2014 z 29. 7. 2015, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 19Co/4/2017-67 z 16. 2. 2017, rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/156/2016, 5Co/171/2016, 3Co/85/2013, 3Co/131/2016, 4Co/83/2013 a 21Co/30/2016, či rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Co/224/2015 - 125 z 9. 6. 2016.
47. Vzhľadom na uvedené preto súd má za to, že nebolo preukázané, že požadované úroky vo výške 267,97 sú úrokmi len za dobu do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, zo žalobcom predložených listinných dôkazov to nevyplýva, z tých vyplýva práve opak, a keďže za dobu po predčasnom zosplatnení úveru úroky veriteľovi nepatria, súd žalobu v časti o zaplatenie úrokov vo výške 267,97 eur zamietol.
48. Čo sa týka žalobcom požadovaných poplatkov, žalobca v žalobe uviedol, že požaduje zaplatenie sumy 85,32 eur titulom poplatkov za správu úveru. Aj vo svojom vyjadrení súdu doručenom dňa 11. 1. 2018 uviedol, že jedná sa o poplatky za správu úveru za obdobie od 3. 6. 2014 do dňa 22. 11. 2016, teda do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Konkrétne má sa jednať o poplatky za poistenie úveru vo výške 2,69 eur a za vystavenie upomienky vo výške 25,- eur s tým, že tieto boli individuálne vyjednané.
49. Podľa § 9 ods. 9 Zákona číslo 129/2010 z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. ku dňu 3. 6. 2014, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Po oboznámení sa so zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 3. 6. 2014 súd konštatuje, že z tejto zmluvy nevyplývajú žiadne zmluvne dohodnuté poplatky za správu úveru medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Súd poukazuje na článok II. uvedenej Zmluvy, kde je špecifikovaný iba poplatok za poistenie 2,69 eur mesačne a za upomienku vo výške 25,- eur za každú vystavenú upomienku. Nehovorí sa tam nič o žiadnych poplatkoch za správu úveru. Súd má preto za to, že pokiaľ ide o poplatky za správu úveru, tieto neboli medzi zmluvnými stranami individuálne dohodnuté, a preto žalobca v zmysle jeho špecifikácie, keď požaduje poplatky za správu úveru vo výške 85,32 eur, na nich nemá nárok. Pokiaľ by mal súd vychádzať z poplatku za upomienku vo výške 25 eur, ktorý je dojednaný v článku II. uzatvorenej Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 3. 6. 2014, tento súd považuje za neprimeraný a odporujúci čo do výšky dobrým mravom, preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka má dojednanie o ňom za neplatné. Súd je toho názoru, že takýto dojednaný poplatok za zaslanie upomienky vo výške 25,- eur, ktorý je obsiahnutý v zmluve, je neprimeraný a nepredstavuje skutočné náklady veriteľa. Náklady spojené s vyhotovením a zaslaním upomienky sú nepochybne nižšie, ako je dojednaný poplatok. Žalovaný výšku poplatkov za upomienku reálne nemohol ovplyvniť, ten je zakomponovaný do veriteľom pripraveného štandardného formuláru zmluvy. Súd nespochybňuje funkciu upomienky ako prostriedku jednak na pripomenutie nesplnenia si nejakej povinnosti dlžníka a jednak ako upozornenie na možné následky ďalšieho neplnenia si povinnosti a to, prípadne aj viacnásobné. Takisto je súdu zrejmé, že zaslaním upomienky alebo výzvy na zaplatenie dlžnej sumy vznikajú určité náklady ako poštovné, náklady na materiál a podobne. Na druhej strane súd sumu vo výške 25,- eur titulom upomienky považuje za neprimeranú a nemožnosť priznať takýto poplatok vyplýva aj z § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné. Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 21Co/88/2016 k obdobným poplatkom uviedol, cit.: “Poplatky, ktoré umožňujú žalobcovi (poskytovateľovi úveru) získať objektívne vyššiu čiastku, ako sú skutočné náklady za upomienku narušujú rovnováhu zmluvných strán. Objektívne takto účtované poplatky upravené jednostranne len sadzobníkom spracovaným dodávateľom sú spôsobilé získať od spotrebiteľa čiastku prevyšujúcu skutočné náklady na takéto výdavky dodávateľa úveru“.
50. Keďže nárok na poplatky za upomienky vo výške 25,- eur veriteľovi v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka vôbec nevznikol, veriteľ ani úhrady žalovaného vo výške 100,-eur uskutočnené do zosplatnenia úveru nemohol platne započítať na takéto poplatky, ako už súd uviedol pri odôvodnení výšky priznanej istiny úveru. A nakoľko zo sumy 85,32 eur požadovanej titulom „poplatkov za správu úveru“ podľa špecifikácie na čl. 52 spisu predstavujú časť vo výške 75,- eur práve 3 poplatky po 25,- eur, súd tieto priznať nemohol a žalobu tu zamietol. Zvyšnú časť poplatkov za správu úveru vo výške 10,32 eur podľa špecifikácie na čl. 52 spisu predstavujú poplatky za poistenie úveru (3 x 2,69 eur) a bližšie nešpecifikovaný poplatok vo výške 2,25 eur. Súd už uviedol, že voči poplatkom za poistenie úveru počítaným do predčasného zosplatnenia úveru nemá výhrady, ale rovnako ako pri zmluvných úrokoch, ani tu žalobca nepreukázal, že v prípade poplatkov vo výške 10,32 eur jedná sa len o poplatky za dobu do predčasného zosplatnenia úveru, nakoľko aj v ich vyčíslení je ako dátum vyčíslenia uvedený dátum 22. 3. 2017 a z uvedeného vyčíslenia nevyplýva, žeby išlo o vyčíslenie poplatkov za dobu len do zosplatnenia úveru, t.j. do dňa 22. 11. 2016. Preto aj vo zvyšnej časti poplatkov vo výške 10,32 eur súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
51. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené súd z požadovanej sumy 1.673,17 eur za dôvodne uplatnenú mal len sumu 1.219,88 eur rovnajúcu sa výške doposiaľ žalovaným nevrátenej úverovej istiny.
52. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to v sadzbe 5 % ročne zo sumy 1.319,88 eur odo dňa 17. 12. 2016 do zaplatenia. Preto súd posúdil aj tento jeho nárok, pričom vychádzal pritom z ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré už citoval vyššie.
53. Žalobca vychádzajúc z jeho tvrdenia v žalobe úrok z omeškania žalovanému počíta a žiada odo dňa 17. 12. 2016, teda odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dňovej lehoty na plnenie celej sumy predčasne zosplatneného úveru v zmysle výzvy banky zo dňa 23. 11. 2016 žalovanému doručenej dňa 1. 12. 2016, čo bolo dôvodné, pričom úrok z omeškania žiadal v sadzbe 5 % ročne, ktorá bola dohodnutá v úverovej zmluve ako sadzba úroku z omeškania a ktorá nepresahuje sadzbu vyplývajúcu z § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Preto súd úrok z omeškania žalobcovi v tejto sadzbe od 17. 12. 2016 priznal, avšak len zo sumy dôvodne uplatnenej istiny úveru, ktorá ku dňu 17. 12. 2016 bola vo výške 1.219,88 eur.
54. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
55. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení /§ 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka/.
56. Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/20170201> ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/483/20170201> Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o
jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
57. Podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 24. 3. 2017 (deň postúpenia pohľadávky z ktorého žalobca vyvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu) práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20170601> na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170601>, banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. (2) Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu21aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170601> spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.
58. Žalobca predloženou zmluvou o postúpení pohľadávok a predloženým oznámením postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 31. 3. 2017 spolu s poštovým podacím hárkom zo dňa 4. 4. 2017 preukázal, že postupca Slovenská sporiteľňa a.s. oznámil žalovanému, že pohľadávka voči žalovanému z predmetnej úverovej zmluvy bola spolu s príslušenstvom odplatne postúpená na žalobcu. Podmienky postupiteľnosti bankovej pohľadávky v zmysle zákona o bankách a zákona o spotrebiteľských úveroch boli splnené, nakoľko postupovala sa bankou v celom rozsahu splatná pohľadávka, po omeškaní žalovaného trvajúcom nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a bola preukázaná tiež výzva banky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách (viď výzva zo dňa 20. 12. 2016 na čl. 33 spisu a poštový podací hárok zo dňa 27. 12. 2016 na čl. 63 spisu). Vzhľadom na uvedené preto súd mal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky rovnajúcej sa výške nevrátenej úverovej istiny. Keďže nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že žalovaný sumu 1.219,88 eur do dňa vyhlásenia rozsudku mu neuhradil, pričom aj sám žalovaný jej nezaplatenie potvrdil, súd žalobe v časti nároku na zaplatenie sumy 1.219,88 eur a úroku z omeškania z tejto sumy vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi túto dlžnú sumu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
59. Keďže žalovaný žiadal o povolenie splácať prisúdenú sumu v splátkach, súd preskúmal túto jeho žiadosť a využijúc právo vyplývajúce mu z ust. § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku povolil žalovanému platiť žalobcovi prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach, avšak nie vo výške 30- eur mesačne žiadanej žalovaným, ale vo výške 40,- eur mesačne. Súd má za to, že vzhľadom na ničím nespochybnené pomery žalovaného zistené z jeho výsluchu, s prihliadnutím na výšku dlžnej sumy a dĺžku omeškania s jej zaplatením splátkou, ktorá zodpovedá zásade spravodlivej ochrany práv vyjadrenou v čl. 2 Civilného sporového poriadku pri súčasnom určení, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane splatnosť celého plnenia je splátka vo výške 40,- eur mesačne. Ak žalovaný žiadal povoliť splácať dlh splátkou najviac 30,- eur mesačne, tak tomu nebolo možné vyhovieť, lebo vzhľadom na výšku dlhu a narastajúceho príslušenstva v podobe úrokov z omeškania taká výška splátky by bola príliš nízka, nezabezpečovala by reálne uspokojenie veriteľa v primeranom čase a nezodpovedala by požiadavke na spravodlivú ochranu práv žalobcu. Uvedená výška splátky by bola ani nie polovicou samotnej splátky úveru dojednanej pôvodne v úverovej zmluve. Súd nijako nespochybňuje aktuálnu ťaživú situáciu žalovaného. V tomto prípade ale, najmä vzhľadom na výšku dlžnej sumy nie je možné úplne nadradiť aktuálne osobné a majetkové pomery žalovaného nad právo žalobcu na uspokojenie jeho oprávneného peňažného nároku, keďže by to znamenalo neúmerné zvýhodnenie žalovaného ako dlžníka na úkor žalobcu ako veriteľa. Z vyššie uvedených dôvodov súd žiadosti žalovaného o povolenie splácať dlžnú sumu v splátkach po 30,- eur mesačne nemohol vyhovieť a povolil splátky vo výške 40,- eur mesačne, keďže práve v tejto výške podľa názoru súdu ide o minimálnu prípustnú výšku splátky primeranú výške dlhu, postaveniu žalobcu, ktorý ako obchodná
spoločnosť zaoberajúca sa hromadným vymáhaním pohľadávok nebude tým neprimerane zasiahnutý vo svojich pomeroch a právach, a všetkým vyššie uvedeným okolnostiam sporu a rešpektujúcu požiadavku spravodlivej ochrany práv tak na strane žalobcu, ako i žalovaného.
60. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobca ako i žalovaný boli teda v časti úspešní, v časti neúspešní. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky (v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005 alebo uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/227/2011). Súd sa plne stotožňuje s právnym názorom prezentovaným aj vo vyššie uvedených rozhodnutiach vyšších súdov, v zmysle ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“, ale za „čiastočný úspech" (citované z Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005).
61. Pre úplnosť je treba uviesť, že i keď vyššie spomenuté súdne rozhodnutia vychádzajú z procesnej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, sú stále plne aktuálne a použiteľné aj na rozhodnutie o trovách konania v režime nového Civilného sporového poriadku. K tomu podporne pozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku - Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 926 s, cit.: “Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky“.
62. Podporne v súvislosti s vyššie uvedeným záverom súd poukazuje tiež na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 56/2017-12 (už v súvislosti s výpočtom pomeru úspechu a neúspechu strán podľa aktuálneho Civilného sporového poriadku) alebo I.ÚS 31/2014-9.
63. V danom prípade žalovaná istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 veta prvá CSP) činí 1.777,85 eur (1.673,17 eur ako v petite žaloby žiadaná istina + 104,68 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.319,88 eur od 17. 12. 2016).
64. Prisúdená istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 veta prvá CSP) činí 1.316,63 eur (1.219,88 eur ako prisúdená istina + 96,75 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.219,88 eur od 17. 12. 2016).
65. Žalobca tak bol vo veci úspešný v rozsahu 74,06 %, žalovaný bol vo veci úspešný v rozsahu 25,94 %.
66. Po odpočítaní úspechu žalovaného v rozsahu 25,94 % od úspechu žalobcu v rozsahu 74,06 % vznikol vo veci úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48,12 %.
67. Postupujúc podľa § 255 ods. 2 CSP preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci a o nároku na náhradu trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP v treťom výroku rozsudku rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 48,12 %.
68. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich kutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.