Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoP-23-2018.pdf
PDF · 99.65 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/23/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, vo veci starostlivosti o maloletého V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako rodičia, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K. K., ako opatrovníkom, dieťa: matky Q. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., V. XX, t. č. bytom K. K., U. X a otca: M. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., J. XX, t. č. bytom K. K., U. X, obaja zastúpení JUDr. Danielou Bacíkovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 45, o návrhu starých rodičov M. I., nar. XX.XX.XXXX a A. I., nar. XX.XX.X., obaja bytom M., J. XX, obaja zastúpení JUDr. Karínou Uhrínovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Nám. Š. Moysesa 4, o úpravu styku starých rodičov s maloletým dieťaťom, na odvolanie rodičov maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 14.03.2018, č. k. 37P/311/2017-59, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu v I., II., III. a IV. výroku p o t v r d z u j e .
II. Rozsudok okresného súdu v V. výroku, ktorým uložil starým rodičom zo strany otca maloletého ako aj rodičom maloletého podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny K. K. z r u š u j e .
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „Súd upravuje styk maloletého V. K., nar. XX. XX. XXXX so starými rodičmi M. I., nar. XX. XX. XXXX a A. I., nar. XX. XX. XXXX na každú prvú nedeľu v mesiaci od 15:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti otca maloletého.
Starí rodičia sú oprávnení v stanovený deň a hodinu maloletého od rodičov prevziať pred bytom rodičov a sú povinní maloletého v stanovený deň a hodinu rodičom odovzdať pred bytom rodičov.
Rodičia sú povinní maloletého na styk so starými rodičmi pripraviť a styk starým rodičom s maloletým umožniť.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Súd rodičom maloletého V. K., nar. XX. XX. XXXX a starým rodičom zo strany otca maloletého ukladá povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny K. K..“
2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že starí rodičia maloletého zo strany otca sa domáhali na súde úpravy styku s maloletým tak, že budú oprávnení sa s ním stretávať každú stredu od 14.00 hod. do 18.00 hod. a každú párnu sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod., pričom návrh odôvodnili tým, že rodičia po narodení maloletého bývali v spoločnej domácnosti v ich rodinnom dome, vtedy sa podľa potreby o maloletého starali. Pretože z dôvodu napätých vzťahov medzi matkou maloletého a rodičmi otca, sa rodičia odsťahovali. Tvrdili, že matka nesúhlasila, aby sa s maloletým stretávali a venovali sa mu.
3. Rodičia vo vyjadrení popreli, že by bránili navrhovateľom v stretávaní sa s maloletým, len žiadali, aby rešpektovali ich rodičovské práva a výchovné postupy, matku neurážali a neznižovali jej dôstojnosť. Poukázali aj na to, že navrhovatelia zasahovali do ich spolužitia. Uviedli aj to, že nebránia v stretávaní sa starých rodičov s maloletým. Taktiež uviedli, že pokiaľ by súd považoval za vhodné upraviť styk, žiadali, aby bol realizovaný za prítomnosti otca každú prvú nedeľu v mesiaci od 15.00 hod. do 17.00 hod.
4. Opatrovník odporučil upraviť styk starých rodičov s maloletým 1x mesačne počas doby dvoch hodín za prítomnosti otca.
5. Po vykonanom dokazovaní okresný súd aplikujúc § 25 ods. 5 Zákona o rodine v návrhu v súlade s doporučením opatrovníka vyhovel, pričom prihliadol na čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj čl. 5 tohto Dohovoru. Bolo preukázané, že vzťahy medzi rodičmi a starými rodičmi maloletého zo strany otca sú vážne narušené, pričom považoval v súlade so záujmom maloletého, aby nestratil kontakt so širšou rodinou. Mal za to, že návrh bol dôvodne podaný. Pri rozhodovaní prihliadol na denný režim maloletého dieťaťa, preto návrhu navrhovateľov v celom rozsahu nevyhovel.
6. Mal taktiež preukázanú zlú komunikáciu medzi rodičmi maloletého a starými rodičmi, preto s prihliadnutím na § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu rodičom a starým rodičom zo strany otca. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
7. Proti rozsudku sa odvolali rodičia. Žiadali ho zmeniť vo výrokoch I. až IV. a návrh navrhovateľov zamietnuť, rozsudok vo výroku V. zrušiť a konanie zastaviť. Tvrdili, že na rozhodnutie nie sú splnené zákonné podmienky, keď bolo preukázané, že starým rodičom nebránia v stretávaní sa s ich maloletým synom, preto nevidia dôvod, aby bol styk s vnukom starých rodičov upravovaný rozsudkom súdu. Stretávanie sa s maloletým starým rodičom umožňujú aj napriek tomu, že vzťahy nie sú ideálne, keď poukazovali na neprimerané zásahy zo strany navrhovateľov do ich rodičovských práv. Po odsťahovaní sa z domácnosti navrhovatelia vyvolali konflikt, podali návrh na súd a opätovne sa pokúšali narušiť ich spolužitie. Preto si myslia, že nie je v záujme ich maloletého syna, aby rozsudkom boli pevne upravené pravidlá stretávania so starými rodičmi, keď títo sa sústavne snažia o to, aby oni ako rodičia maloletého sa rozišli.
8. Taktiež nesúhlasili s výrokom, na základe ktorého bola nariadená povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu, pričom poukázali na znenie ustanovenia § 37 ods. 2 písm. e) Zákona o rodine, z dikcie ktorého vyplýva, že súd môže uložiť výchovné opatrenie maloletému dieťaťu a jeho rodičom, teda nie plnoletým osobám, t. j. rodičom maloletého dieťaťa a ich rodičom (starým rodičom).
9. K odvolaniu rodičov sa písomne vyjadrili navrhovatelia, starí rodičia maloletého. Žiadali napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Úpravu styku považovali za krajný prostriedok právnej ochrany, ktorú boli nútení využiť z dôvodu narušených vzťahov medzi matkou maloletého a nimi, ktorá im umožnila obmedzené stretávanie sa s maloletým len pod podmienkou, že na stretávanie budú mať „papier zo súdu“. Matka maloletého sa vyjadrila, že maloletého bez súdneho rozhodnutia neuvidia. Pretože ide o dieťa v útlom veku, k odcudzeniu by došlo pomerne rýchlo z dôvodu krátkosti času a priestoru na vytvorenie a ustálenie citových väzieb medzi ním a starými rodičmi. Matka maloletého na pojednávaní potvrdila svoj negatívny postoj k navrhovateľom, preto na ich strane vznikli dôvodné obavy spočívajúce v tom, že bez nariadenej úpravy styku by sa ich kontakt s maloletým nerealizoval. Chceli uzatvoriť mimosúdnu dohodu, rodičia tento spôsob vyriešenia situácie odmietli. Usudzujú, že styk s vnukom im rodičia maloletého umožňujú iba pod tlakom podaného návrhu, ktorý považujú za dôvodný.
10. Nikdy nemali žiadny úmysel rozvrátiť vzťah medzi rodičmi, pričom konštatovali, že je možné, že matka, ktorá nezažila svojich starých rodičov, nechápe ich snahu podieľať sa v primeranom rozsahu na
starostlivosti o maloletého, ktorý je jediným vnukom navrhovateľov. Zdôraznili ich ústretovosť, keď po odchode zo spoločnej domácnosti prenechali svoje jediné auto rodičom maloletého. Namietali tvrdenie matky, že by ovplyvňovali maloletého proti rodičom, pretože to ani nie je reálne vzhľadom na vek dieťaťa. Pokiaľ ide o vzájomné rozpory, tieto môžu vyplývať z generačného rozdielu medzi nimi, oni však vychádzajú z vlastných skúseností, ktoré ešte mladým rodičom chýbajú. Matka maloletého každú radu brala ako kritiku. Keďže v spoločnej domácnosti už nebývajú, vzťahy sa stabilizovali. Zdôraznili potrebu maloletého stretávať sa okrem rodičov aj so širšou rodinou, predovšetkým so starými rodičmi, ktorí majú maloletého radi.
11. Pokiaľ ide o uloženú povinnosť v súlade s ust. § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, zákon priamo takúto možnosť nedáva.
12. K odvolaniu sa vyjadril opatrovník, ktorý odporučil súdu potvrdiť rozsudok okresného súdu ako vecne správny v celom rozsahu.
13. Rodičia v replike uviedli, že zotrvávajú na všetkých skutočnostiach, ktoré už uviedli a žiadali odvolaniu vyhovieť.
14. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. § 65, § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) rozsudok okresného súdu v I. až IV. výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozsudok okresného súdu v V. výroku zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP.
15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Preskúmaním rozsudku okresného súdu v I. až IV. výroku odvolací súd dospel k záveru, že jeho rozhodnutie je v celom rozsahu správne a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, pokiaľ ide aj o jeho odôvodnenie. Pri rozhodovaní okresný súd zohľadnil všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie, pričom predovšetkým prihliadol na najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktoré je útleho veku. Správne prihliadal na príslušné články Dohovoru o právach dieťaťa a v súlade s tým aj na príslušné ustanovenia Zákona o rodine, ktorými sa dôsledne riadil. Mal nepochybne preukázané, že došlo k narušeniu vzťahov medzi rodičmi maloletého dieťaťa a starými rodičmi maloletého dieťaťa. Práve matka maloletého dieťaťa vzťah starých rodičov k maloletému, ako aj k nej považovala za taký, ktorý viedol k odsťahovaniu sa zo spoločnej domácnosti, nakoľko ho vyhodnotila ako zasahujúci do ich spoločného spolužitia, ako aj rodičovských práv maloletého dieťaťa a starostlivosti o maloletého. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že síce starí rodičia majú určité práva, ktoré im priznal Zákon o rodine, avšak tieto ich práva v žiadnom prípade nesmú zasahovať do práv rodičov maloletého dieťaťa a ani ich obmedzovať, prípadne znižovať rodičovskú autoritu. Starí rodičia, ako blízke osoby, ktorým zákon umožňuje právo stretávať sa s vnukom, nemajú rovnaký rozsah práv vo vzťahu k maloletému dieťaťu ako rodičia maloletého dieťaťa a v prípade možných negatívnych vplyvov, či zásahu do rodičovských práv môže byť takéto ich právo obmedzené, či dokonca zakázané. Starí rodičia sa môžu podieľať na výchove maloletého dieťaťa, môžu primeraným spôsobom poskytovať rady rodičom, avšak toto právo nesmie prekročiť rámec dobrej rady, aby nedošlo k situácii, kedy dôjde k preneseniu rodičovských práv na starých rodičov, teda aby nenastala situácia, kedy starí rodičia poukazujúc na svoju lásku k vnúčaťu môžu nadobudnúť dojem, že oni sú práve tí, ktorí môžu o právach dieťaťa, resp. o jeho výchove rozhodovať bez prihliadnutia na názor jeho rodičov.
17. Z Dohovoru o právach dieťaťa nepochybne vyplýva právo maloletého dieťaťa poznať svoju širšiu rodinu, čo je aj prirodzené, avšak táto rodina musí aj skutočne byť funkčná bez vzájomných rozporov tak, aby toto prostredie pre dieťa bolo prínosom. Nefunkčná širšia rodina, rozpory, nemôžu byť v takomto prípade na prospech. Už vôbec nie je logické, aby starí rodičia zasahovali do partnerského života, prípadne nevhodným spôsobom do výchovy maloletého vo vzťahu k rodičom maloletého dieťaťa. Takéto nepozorné konanie by totiž mohlo viesť práve k strate širšej rodiny, k vzniku rozporov, a tým v podstate aj možnosti starých rodičov stretávať sa s maloletým dieťaťom, ak nastanú určité okolnosti, ktoré z dôvodu
vzniknutej napätej situácie dieťaťu nebudú na prospech. Starí rodičia si rozhodne nemôžu uzurpovať právo na výchovu maloletého dieťaťa, ktoré právo patrí predovšetkým rodičom.
18. V zmysle čl. 5 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa má dieťa právo nielen na zachovanie pozitívnych vzťahov so svojimi rodičmi, ale v rámci rodinných a citových väzieb i s ostatnými členmi rodiny. To znamená, že zákon preferuje pozitívne vzťahy, nie negatívne vzťahy vo vnútri rodiny, ktoré nemôžu byť v záujme maloletého dieťaťa a nerozvíjali by pozitívne citové väzby v rámci širšej rodiny. Vzhľadom na útly vek maloletého dieťaťa, ako aj zistené skutkové okolnosti okresný súd správne dospel k záveru, že nateraz je potrebné z dôvodu úpravy vzťahov medzi rodičmi a starým rodičmi upraviť stretávanie sa maloletého so starými rodičmi na základe určeného poriadku a rozsahu, ktoré treba dodržiavať. Je samozrejme aj na starých rodičoch, ako zohľadnia namietané argumenty matkou, či budú tolerantní a ako budú pristupovať k názorom rodičov na výchovu, či budú schopní vôbec spolu komunikovať. Tieto skutočnosti musia mať na zreteli, pokiaľ chcú zabezpečiť maloletému skutočne pozitívne väzby v širšej rodine. Pokiaľ totiž nefunguje vzťah rodič - starý rodič, nemôže to byť ani na prospech maloletého dieťaťa, nie je totiž potrebné, aby dieťa vyrastalo v rodine konfliktnej a v napätých situáciách. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutie preto považuje v tomto rozsahu za vecne správne. Argumenty uvedené v odvolaní nemožno považovať nateraz za také, ktoré by spôsobili zmenu rozhodnutia, pretože pre stabilizovanie vzťahov je potrebné nastoliť určitý poriadok, a až pokiaľ nastane určitá zmena a stabilizácia prostredia, potom bude možné od tejto úpravy ustúpiť, ale to predovšetkým na základe preukázania stability a zlepšenia vzťahov medzi rodičmi a starými rodičmi maloletého dieťaťa. Rodičia síce tvrdia, že nebránia maloletému stretávať sa so starými rodičmi, čo aj umožňujú, avšak nie je nespochybniteľné, že pokiaľ by neexistovalo súdne rozhodnutie, že by tak naďalej robili. Naviac, nič nebráni, aby sa v prípade zlepšenia vzťahov starí rodičia s maloletým stretávali aj v širšom rozsahu, samozrejme, po dohode s rodičmi a pri rešpektovaní ich názorov a podmienok. Tvrdenie rodičov, že nie je potrebné upraviť v danom prípade stretávanie sa, nezodpovedá vykonanému dokazovaniu, pretože už len existencia konfliktov a možnosť stresového prostredia je dôvodom pre rozhodnutie, ktoré vytvorí podmienky pre to, aby nedošlo k strate kontaktu maloletého so starými rodičmi a vytvoreniu, resp. rozvíjaniu citových väzieb.
19. Pokiaľ ide o V. výrok, odvolací súd sa stotožňuje s argumentami uvedenými v odvolaní, ale aj vo vyjadrení navrhovateľov, že zákon neumožňuje povinnosť podriadiť sa odbornému poradenstvu. Je pravdou, že opatrovník odporučil takýto postup, avšak odporučenie nie je návrhom a aj z tohto dôvodu nebolo potrebné zastavovať konanie v tejto časti, pretože neexitoval riadny návrh, naviac, takéhoto postupu sa žiaden účastník nedomáhal (ani rodičia, ani starí rodičia). Citované ust. § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine umožňuje súdu rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia predovšetkým v prípade, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, teda nie v záujme rodičov alebo starých rodičov, a v takomto prípade môže súd uložil iba maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu, žiadnej inej ďalšej osobe. Extenzívny výklad tohto ustanovenia nie je prípustný a nie je v súlade s účelom a systematickým členením Zákona o rodine. Treba si však uvedomiť, že v danom prípade ide o miernejšie výchovné opatrenie súdu, pričom výchovné opatrenie už len z jeho zmyslu nemôže smerovať voči tretím osobám ako tým, ktorých sa priamo dotýka, teda predovšetkým dieťaťa, prípade rodiča. Na záver odvolací súd len dopĺňa, že výchovné opatrenie môže podľa § 12 zák. č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele uložiť aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Aj toto opatrenie smeruje vždy voči dieťaťu, nie voči tretím osobám. Návrh opatrovníka preto v tomto smere skutočne má len odporúčací charakter, ku ktorému sa prikláňa aj odvolací súd, ale môže sa tak stať len na základe dobrovoľnosti, teda pokiaľ rodičia a starí rodičia chcú skutočne, aby ich vnúča vyrastalo v širšom zdravom rodinnom prostredí a aj z hľadiska zlepšenia vzájomných vzťahov by bolo vhodné pokúsiť sa v spolupráci s opatrovníkom o zlepšenie komunikácie. Nové procesné ustanovenia Civilného mimosporového poriadku v sebe neobsahujú, resp. neupravili konkrétnu rozhodovaciu činnosť odvolacieho súdu v prípade, ak je rozhodnuté vo veci samej nad rámec návrhu, v prípade, ak okresný súd sám rozhodne o niečom, čo v súlade so zákonom nie je možné. V takomto prípade neprichádza do úvahy zastavenie konania, pretože ide iba o rozhodnutie, nie o konanie ako také, taktiež nie je možný postup v súlade s § 389 ods. 1 písm. d) CSP, pretože výrok nebol vydaný v nemeritórnom rozhodovaní, preto odvolací súd rozhodol podľa najbližšej právnej úpravy, a to podľa písm. c), keď okresný súd nesprávne aplikoval príslušné ustanovenie a z tohto dôvodu napadnutý výrok zrušil.
20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 52 CMP a § 396 ods. 1 CSP, keď žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).