Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16T-13-2018.pdf
PDF · 121.41 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-16T/13/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany, v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a prísediacich Ing. Anny Morávkovej a Kláry Pastorkovej, v trestnej veci proti obžalovanému W.. X. B., pre pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona k § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 18. júla 2018, takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n ý
W.. X. B. , nar. XX.XX.XXXX O. B., M. L., trvalé bydlisko B., N. XXXX/X,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e dňa XX.XX.XXXX asi o 14:00 hodine v B.Ť.F. v W. B., v časti pri S. N. na ulici B. B.L., po predchádzajúcom vzájomnom konflikte s maloletým W.. Z.., narodeným XX.XX.XXXX, na tohto zaútočil spredu s otváracím vreckovým nožíkom s čepeľou o dĺžke cca 7 cm, ktorý držal v pravej ruke tak, že nožíkom sa na neho opakovane zaháňal, pričom mieril na oblasť jeho tváre, hrudníka a krku v oblasti krčnej tepny a žily, čím spôsobil maloletému W.. Z.. reznú ranu dolnej pery úst vľavo asi 1 cm dlhú, reznú ranu na ľavej strane krku asi 2 cm dlhú, povrchovú reznú ranu - škrabanec v oblasti ľavého prsníka asi 3 cm dlhú, povrchovú reznú ranu na ľavom predlaktí asi 2 cm dlhú, reznú ranu na ľavej strane hrudníka - oblasť zadnej axilárnej čiary asi 1 cm dlhú pokračujúcu ako povrchový škrabanec šikmo nadol do oblasti prednej axilárnej čiary, povrchovú reznú ranu - škrabanec v dĺžke asi 3 - 4 cm na ľavej strane hrudníka v oblasti prednej až strednej axilárnej čiary, povrchovú reznú ranu - škrabanec na III. prste pravej ruky, ktoré zranenie si vyžiadalo odôvodnenú dobu liečenia dva týždne, pričom k priamemu ohrozeniu života poškodeného nedošlo iba z toho dôvodu, že intenzita pôsobiacej sily, na preniknutie noža do hĺbky, v ktorej sa nachádzajú dôležité krčné tepny a žily, ktorých prerezaním by mohlo dôjsť k vykrvácaniu poškodeného, bola slabá, t e d a
- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle inému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal na chránenej osobe
- dieťati, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,
č í m s p á c h a l
- pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona k § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b), písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e podľa § 155 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno j), písmeno l), písmeno n), § 37 písmeno h), § 38 odsek 3, § 41 odsek 1, § 117 odsek 1, § 118 odsek 1, § 39 odsek 2, odsek 4 per analogiam Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 119 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba na 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovaný zaväzuje nahradiť
- zákonnej zástupkyni poškodeného B.. G. Z., nar. XX.XX.XXXX v B., trvalé bydlisko Jánošíkova 5118/16, Piešťany, prechodne B. B. XXX, B., škodu vo výške 456 Eur a
- poškodenej O. E. B., a.s., IČO: XXXXXXXX, so sídlom B. H. X, Z. - W. Č. B., PSČ XXX XX, škodu vo výške 48,94 Eur.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra B.Š. podala na tunajší súd XX. J. XXXX obžalobu sp. zn. B. XXX/XX/ XXXX (ďalej len obžaloba) na W. X. B. (ďalej len obžalovaný) pre skutok opísaný v obžalobe, právne kvalifikovaný ako pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona k § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b), písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom 18. júla 2018 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. V dôsledku tohto vyhlásenia súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, teda dopytoval obžalovaného, pričom tento na všetky položené otázky odpovedal súhlasne „Áno“. Následne bolo zisťované stanovisko prokurátora, zákonného zástupcu mladistvého, jeho obhajkyne, orgánu sociálnoprávnej ochrany detí sociálnej kurately, ako aj poškodeného, ktorí zhodne navrhli vyhlásenie obžalovaného prijať. Na podklade vyššie uvedeného súd podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku vyhlásil uznesenie, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného. Zároveň súd rozhodol podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. K dokazovaniu S poukazom na súdom prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného vykonával súd na hlavnom pojednávaní len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody, v rámci ktorého vypočul obžalovaného, oboznámil čítaním závery znaleckého posudku a listinné dôkazy založené v spise. Pri hodnotení pritom súd prihliadol len na tie dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní riadne vykonané. Z výsluchu obžalovaného vyplynulo, že je slobodný, bezdetný, je žiakom 2. ročníka M. T. Š. T. F. M. B. (ďalej len M.), kde dosahuje dobrý prospech. Nič nevlastní, peniaze nemá, pracuje príležitostne brigádne u otca. O sebe uviedol, že je taký normálny, správa sa slušne, keď ho niekto urazí alebo vytočí, berie to skôr zo srandy. K motívu uviedol, že sa to stalo, mrzí ho to, ľutuje to. Poškodenému sa doteraz neospravedlnil, nemá sa mu prečo ospravedlňovať. Vníma to tak, že poškodený vyprovokoval celý ten incident. Po skutku žiadneho psychológa nenavštevoval. Aktuálny vzťah s poškodeným nemá žiadny, keď sa stretli v meste, tak sa obišli, nebavili sa spolu. Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný dosiaľ nebol súdne trestaný. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplynulo, že obžalovaný nespáchal žiadny priestupok. Z lustrácie v systéme AVÍZO vyplynulo, že obžalovaný k 29.1.2018 nebol trestne stíhaný v inej trestnej veci. Z lustrácie v databáze súdov vyplynulo, že sa voči obžalovanému nevedie žiadne iné trestné konanie na súdoch. Zo správy M. B. z 21.11.2017 vyplynulo, že obžalovaný bol od 01.09.2017 (školský rok 2017/2018) prijatý na M. do 1. ročníka učebného odboru cukrár kuchár. Uvedený odbor je štvorročný. Na teoretickom vyučovaní sa javí nevýrazne, slušne, nevyrušuje, spolužiakov akceptuje. Triedna učiteľka uviedla, že so žiakom trávi veľa času, v priemere 2 - 3 vyučovacie hodiny denne, z dôvodu vyučovania dvoch predmetov v danej triede. Obžalovaný sa na hodinách správa disciplinovane a slušne, do dnešnej doby nebol hlásený žiadny incident, ktorý by sa týkal jeho správania alebo prospechu ani od ostatných kolegov. Od začiatku školského roku vynechal 59 hodín na teoretickom vyučovaní a 12 hodín na odbornom výcviku. Všetky uvedené hodiny sú riadne ospravedlnené. K jeho prospechu uviedli, že klasifikácia
za 1. štvrťrok školského roku je dobrá, nie je napomínaný zo žiadneho predmetu, je klasifikovaný zo všetkých predmetov, nemá zníženú známku zo správania. Triedna učiteľka ďalej uviedla, že žiaka nepozná do takej miery, aby mohla mať znalosť aké aktivity ho zaujímajú. V rámci krúžkovej činnosti na škole sa prihlásil na dobrovoľný krúžok „Kondičná kulturistika“. Takmer počas troch mesiacov neboli zaznamenané žiadne verbálne ani fyzické konflikty, rasistické narážky či šikanovanie voči spolužiakom ani vyučujúcim. Z aktualizovanej správy SOŠOaS Piešťany z 12.6.2018 vyplynulo, že obžalovaný od poslednej správy z 21.11.2017 vykazuje v škole uspokojivé študijné výsledky, v kolektíve je obľúbený, spoločenský. Rodičia prejavujú záujem o jeho študijné výsledky, zúčastňujú sa pravidelne na triednych rodičovských združeniach. Telefonicky udržujú kontakt s triednou učiteľkou. V druhom polroku školského roku 2017/2018 vymeškal 32 vyučovacích hodín, z toho 3 hodiny má neospravedlnené. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B. o pomeroch v rodine obžalovaného z 8.12.2017 vyplynulo, že obžalovaný pochádza z manželstva matky B. B. a otca I. B.. Obžalovaný má tri sestry, plnoletú B. B., ktorá navštevuje 2. ročník M. O. B., mal. F. B., ktorá navštevuje 7. ročník ZŠ na K. O. B. a mal. X. B.. Matka je aktuálne nezamestnaná, venuje sa rodine a najmenšiemu dieťaťu. Otec pracuje na dohodu v oblasti gastronómie. Rodina žije v prenajatom 4-izbovom byte na N. X O. B.. Rodina sa v evidencii tunajšieho oddelenia nachádza od 21.03.2011, kedy E. W.. L.. Š. K. zaslala oznámenie o zanedbávaní povinnej školskej dochádzky W.. B. a mal. X. B.. V tom čase sa obaja maloletí nezúčastňovali vyučovania od 18.02.2011 a škola nemala žiadne bližšie informácie ohľadom dôvodov ich neprítomnosti. Situácia sa následne vysvetlila, otec maloletých sa dostavil do školy a uviedol, že mali v zahraničí autonehodu a nevedeli sa včas dostať späť na M.. Obžalovaný navštevoval od 1. ročníka až do 3. ročníka E. W.. L.. Š. O. K.. Následne od 4. ročníka navštevoval ZŠ na K. U.. O. B.. Počas navštevovania ZŠ úrad nikdy škola neoslovila v súvislosti s jeho prípadným problémovým správaním. Po ukončení 9. ročníka bol prijatý na M.Š. I. W. U. O. B., kde je v aktuálnom školskom roku 2017/2018 žiakom 4-ročného učebného odboru kuchár - cukrár. Z pohovoru s riaditeľkou vyplynulo, že obžalovaný je absolútne bezproblémovým žiakom, riadne si plní povinnú školskú dochádzku, vybraný učebný odbor ho baví, riadne sa zúčastňuje aj výkonu praxe (v reštaurácii M.), patrí medzi pohodových, slušných žiakov, školu navštevuje aj jeho staršia sestra B.. Počas pohovoru s obžalovaným a zákonným zástupcom na tunajšom oddelení sa otec vyjadril, že so synom doma nemajú žiadne výchovné problémy. Podľa slov otca, dosahoval jeho syn počas navštevovania ZŠ celkom dobré výsledky, zo správania nemal nikdy zníženú známku. Prípadné zápisy v žiackej knižke sa týkali iba drobných prehreškov v podobe zabúdania prezuviek a pod. Rovnako je tomu aj teraz, otec nemá informáciu o tom, že by boli so synom v škole problémy. Vzťahy v domácnosti sú podľa slov otca bezproblémové, deti si medzi sebou vychádzajú. Bývajú v prenajatom byte, patriacom bratovi otca, ktorý sa dlhodobo zdržiava vo Š., rodiny sa často navštevujú. Obžalovaný počas pohovoru uviedol, že v čase navštevovania ZŠ ani teraz na SOŠ nemal nikdy problémy ani s vyučujúcimi, ani s rovesníkmi. Naopak, má veľa kamarátov, s ktorými si vychádza. V minulosti sa aktívne venoval športu, hral za PFK futbal. V súčasnosti nemá toľko voľného času, nakoľko uprednostňuje školské povinnosti, športu sa venuje len rekreačne. Po skončení ZŠ sa rozhodol pre štúdium na M. I. W.L. U.. O. B., odbor kuchár - cukrár. Podľa jeho slov ho škola baví, triednou učiteľkou mu je p. N., prax vykonáva v reštaurácii M.. Ďalej uviedol, že aj jeho otec pracuje v gastronómii, patrí to k rodinnej tradícii. Svoju budúcnosť vidí rovnako, chcel by po skončení štúdia ísť pracovať do zahraničia k strýkovi, kde by svoje vedomosti zúročil v praxi. S ohľadom na skutok, ktorého sa mal dopustiť, obžalovaný vyjadril úprimnú ľútosť. Počas pohovoru uviedol, že na M. vyrastá odmalička, často sa však v minulosti stretol s reakciami okolia, ktoré necitlivo poukazovali na jeho pôvod, s čím sa musel už ako malý vyrovnať. Nikdy však nedošlo u neho k reakcii, kedy by mal potrebu sa preto s niekým biť a pod. Naopak, snaží sa so všetkými vychádzať, sám seba považuje za kamarátskeho, nekonfliktného. Uvedeného skutku ľutuje, mrzí ho to, nechcel nikomu ublížiť, uvádza, že sa nikdy viac ničoho podobného nedopustí. Z aktualizovanej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B. z 18.6.2018 vyplynulo, že 12.6.2018 požiadali M. W. o vypracovanie aktuálnej hodnotiacej správy ohľadom obžalovaného. Následne v správe rozviedli závery zo školskej správy citovanej vyššie v texte rozsudku, ktoré súd z dôvodu duplicity ďalej rozvádzať nebude. Ďalej v správe uviedli, že s obžalovaným a jeho zákonným zástupcom bolo na ich oddelení stretnutie 13.6.2018 a pohovor so zameraním na zmapovanie aktuálnej situácie. Obžalovaný im uviedol, že práve končí 1. ročník na M. v odbore kuchár - cukrár, že bude mať super vysvedčenie, t. j. hodnotenie „1 - 2“ a možno jedna až dve „3“. Zo správania bude mať hodnotenie výborný, že správanie v škole má v poriadku, v škole ho chvália, takisto majsterka na praxi, tiež pomáhal staršej žiačke pri príprave jedál na súťaž (ak by bol vo vyššom ročníku, mohol by sa súťaže zúčastniť aj on). V lete má v pláne v prvom rade pomáhať rodičom v reštaurácii a príp. ísť za príbuznými do Š.. S poškodeným sa
nekontaktuje, náhodne sa stretli v meste, ale obchádzajú sa, nezdravia sa. Obžalovaný uviedol, že aj s odstupom času si uvedomuje, že spravil chybu, veľmi ho to mrzí, nechcel nikomu ublížiť prezentuje, že už by nič také nikdy nespravil. Jeho otec uviedol, že doma so synom nemajú absolútne žiadne problémy, je presvedčený, že syn sa správa slušne, deti sú k tomu vedené. V škole sa mu darí, nemá žiadne informácie, ktoré by naznačovali, že by bol syn problémový. Vo voľnom čase im vypomáha v reštaurácii. Zo správy Mestského úradu B. z 12.1.2018 vyplynulo, že obžalovaný býva na adrese trvalého bydliska, že je slobodný a nebol riešený Mestskou políciou v B.. Z aktualizovanej správy tejto inštitúcie z 26.6.2018 vyplynuli rovnaké skutočnosti. K právnej kvalifikácii skutku Podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov. Podľa § 155 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe. Podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Podľa § 364 odsek 2 písmeno b), písmeno d) Trestného zákona, odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku závažnejším spôsobom konania alebo na chránenej osobe. Podľa § 122 odsek 3 Trestného zákona, trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ju má na taký účel pri sebe; zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Trestný čin je spáchaný so zbraňou aj vtedy, ak páchateľ použije napodobeninu zbrane alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby bola považovaná za pravú. Podľa § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, chránenou osobou sa rozumie dieťa. Podľa § 127 odsek 1 Trestného zákona sa dieťaťom rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 123 odsek 3 písmeno i) Trestného zákona, ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas. Podľa § 123 odsek 4 Trestného zákona, poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného. Podľa § 138 písmeno a) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa § 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157. Z hľadiska právneho posúdenia konanie obžalovaného napĺňa znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 k § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, nakoľko sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle inému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo. Pri posudzovaní úmyslu páchateľa pri jeho konaní vo vzťahu k spôsobeniu konkrétneho škodlivého následku, v danom prípade ťažkej ujmy na zdraví, pokiaľ k takému následku nedošlo, je nevyhnutné zohľadňovať všetky okolnosti prípadu vrátane spôsobu vedenia útoku, použitej zbrane, intenzity útoku, časti ľudského tela, voči ktorej útok smeruje, ako aj osobu útočníka a obete útoku, aby bolo možné zodpovedať z akých dôvodov k dokonaniu činu (v danom prípade spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví) nedošlo, najmä z pohľadu, či tieto možno pričítať z hľadiska zavinenia útočníkovi alebo majú svoj pôvod v objektívnych okolnostiach, nezávislých od vôle útočníka. Obžalovaný v tomto prípade útočil na oblasť krku poškodeného, na ktorom spôsobil reznú ranu v dĺžke 2 cm. Zo záverov znalca vyplynulo, že oblasť, do ktorej bol útok smerovaný a predmet, ktorým bol útok vedený - nôž, za určitých okolností mohol poškodeného ohroziť na živote. Uvedené vyplýva z toho, že po stranách krku, na predno-bočnej strane, tesne pod kožou v riedkom podkožnom tkanive prebiehajú dôležité krčné tepny a žily, ktoré môžu byť pomerne ľahko zranené. Zranenie tepny človeka ohrozuje z nadmerných strát krvi, keď pri neposkytnutí rýchlej odbornej pomoci hrozí vykrvácanie. Zranenie žíl ohrozuje človeka z možnej aspirácie vzduchu a následnej vzduchovej embólie. Obe takéto zranenia ohrozujú človeka na živote. Znalec súčasne ako dôvod, pre ktorý k uvedeným následkom
nedošlo, uviedol, že intenzita pôsobiacej sily bola slabá na preniknutie noža - do hĺbky, v ktorej sa cievy nachádzajú. Intenzita pôsobiacej sily pri vzniku zranenia bola prevažne slabá. S poukazom na spôsob a intenzitu útoku nožom na krk poškodeného ako aj na to, že poškodenému sa podarilo utiecť, vyplýva, že k následku na zdraví poškodeného minimálne vo forme ťažkej ujmy na zdraví nedošlo z dôvodov nachádzajúcich sa mimo vôľovej stránky obžalovaného. Obžalovaný svojim konaním zároveň naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b), písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, nakoľko sa fyzicky a na mieste verejnosti prístupnom dopustil výtržnosti tým, že napadol iného. Výtržnosťou sa rozumie konanie, ktoré závažným spôsobom (hrubo) narušuje verejný pokoj a poriadok a je preň typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia. Obžalovaný taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe - dieťati. Obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. K výroku o treste Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Keďže obžalovaný je súdený ako mladistvý, musel súd v zmysle § 97 Trestného zákona prihliadnuť aj na účel trestu u mladistvého, ktorým je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia. Pri ukladaní trestu, ochranného opatrenia alebo výchovného opatrenia treba prihliadať na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na jeho osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného činu a majú viesť k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali protiprávnym činom. Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. V stručnosti treba uviesť, že princíp ukladania úhrnného trestu podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona spočíva v tom, že páchateľovi dvoch alebo viacerých trestných činov je ukladaný trest v rámci trestnej sadzby činu najprísnejšie trestného, pričom sa musí v tomto výroku odraziť aj skutočnosť, že nejde iba o trest za tento trestný čin, ale i za ďalšie, zbiehajúce sa trestné činy. To sa premietne v priznaní priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, teda že páchateľ spáchal viac trestných činov. Túto priťažujúcu okolnosť však nemožno priznať vtedy, ak sa úhrnný trest zároveň ukladá podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona, teda s použitím tzv. asperačnej zásady, ktorá sa aplikuje vtedy, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami (viacčinný súbeh). O taký prípad v tejto veci nešlo, nakoľko súbeh oboch spáchaných trestných činov bol jednočinný. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Z oboch zbiehajúcich sa trestných činov je v tomto prípade najprísnejšie trestný pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona k § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, za ktorý je možné páchateľa potrestať trestom odňatia slobody v rozpätí 5 až 12 rokov, keďže pokus je podľa § 14 odsek 2 Trestného zákona trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej za dokonaný trestný čin. Za druhý zo zbiehajúcich trestných činov, teda za prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b), písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona je možné páchateľa potrestať trestom odňatia slobody v rozpätí 6 mesiacov až 3 roky.
Zároveň ale u mladistvých páchateľov platí ust. § 117 odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorého sa trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v Trestnom zákone znižujú na polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky. V prípade obžalovaného sa teda základná trestná sadzba pohybovala od 2 rokov do 6 rokov trestu odňatia slobody. Pri ukladaní trestu obžalovanému taktiež súd obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného zistil tri poľahčujúce okolnosti a síce, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval (§ 36 písmeno l) Trestného zákona), že napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti (§ 36 písmeno n) Trestného zákona) a že pred spáchaním činu viedol riadny život (§ 36 písmeno j) Trestného zákona). Obžalovanému naopak priťažovalo, ako už bolo vyššie odôvodnené, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písmeno h) Trestného zákona). V konečnom súčte u obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi (3:1), preto v súlade s ust. § 38 odsek 3 Trestného zákona došlo k modifikácii trestnej sadzby trestu odňatia slobody znížením hornej hranice o jednu tretinu, teda súd sa pohyboval pri výmere trestu odňatia slobody v rozpätí od 2 rokov do 4 rokov a 8 mesiacov (modifikovaná trestná sadzba). Pri určovaní druhu trestu dospel súd k záveru, že obžalovanému je namieste uložiť trest odňatia slobody, lebo jednak pre alternatívne spôsoby trestania neboli splnené zákonné podmienky, ale v tomto prípade by zjavne iné formy trestania neviedli k dosiahnutiu účelu trestu sledovaného Trestným zákonom u mladistvých páchateľov. Keďže v zmysle ust. § 117 odsek 2 Trestného zákona môže súd nepodmienečný trest odňatia slobody mladistvému uložiť len za podmienky, že by vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu mladistvého alebo vzhľadom na predtým uložené opatrenia uloženie iného trestu zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu podľa tohto zákona, o ktorý prípad v tejto veci evidentne nešlo, uložil mu súd trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu. Podľa § 39 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona, súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu. Podľa § 39 odsek 4 Trestného zákona, v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 odsek 2 písmeno d/, odsek 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 odsek 1 písmeno b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu. Uvedené právne vety vyplývajú zo Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, publikované pod por. č. 44 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 5/2017. Z odôvodnenia predmetného stanoviska ďalej vyplýva, že dôvodom použitia analógie je podmienenosť mimoriadneho zníženia trestu oboma procesnými úpravami na rovnakom princípe, ktorý umožňuje obvinenému (obžalovanému) vzdať sa dokazovania na hlavnom pojednávaní. Kým v prípade dohody o vine a treste môže takto obvinený získať mimoriadne znížený trest už na základe samotnej dohody, ktorú v opačnom prípade nemusí uzavrieť (v prípade neschválenia dohody súdom sa obvinený vracia do štandardného režimu dokazovania viny v súdnom konaní), v prípade vyhlásenia o vine a jeho prijatia súdom nastanú účinky v zmysle § 257 odsek 5 a odsek 8 Trestného poriadku. To znamená neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny a obmedzenie opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie práva na obhajobu, čo bude prichádzať do úvahy len výnimočne (navyše, keďže tu ide o príslušnú časť rozhodnutia súdu prvého stupňa, dovolanie môže podať len minister spravodlivosti - k tomu pozri R 12/2017). Je potom namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine (rovnako právne rovnocenného vyhlásenia o nepopretí spáchania činu) mal možnosť (nie povinnosť) pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu
za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o treste, možnosť mimoriadne znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia (preto sa tretia právna veta zmieňuje o medzere v zákone). Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na (kompletné) súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť mimoriadne zmiernenie trestu. Čo sa týka konkrétnej výmery trestu, podľa názoru súdu v posudzovanom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky pre ukladanie trestu s použitím ust. § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 per analogiam Trestného zákona, nakoľko obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu od počiatku priznával, jeho spáchanie úprimne oľutoval a v konaní pred súdom realizoval vyhlásenie o vine. Svojim prístupom tak aktívne napomáhal k plynulému a rýchlemu ukončeniu tejto trestnej veci. Pri aplikácii uvedeného ustanovenia súd taktiež zohľadnil osobu obžalovaného ako bola charakterizovaná vyššie v texte, ako aj okolnosti prípadu. Inak povedané, pre obžalovaného by bolo neprimerane prísne, ak by mu súd ukladal trest odňatia slobody čo i len na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby 2 rokov, keďže z pohľadu súdu išlo u neho o ojedinelé vybočenie z medzí (tzv. exces) inak riadne vedeného života, kde samotná hrozba vysokým trestom s poukazom na priebeh súdneho konania už sčasti splnili svoj účel. S poukazom na vyššie uvedené súd obžalovanému uložil trest znížený pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby dvoch rokov, konkrétne vo výmere 18 mesiacov, ktorého výkon trestu podmienečne odložil na primerane dlhú skúšobnú dobu. Za stavu veci a zákonu zodpovedajúcu v tomto prípade považoval skúšobnú dobu vo výmere 18 mesiacov, teda približne v strede zákonného rozpätia (1 - 3 roky), počas ktorej bude mať obžalovaný dostatok času na to, aby potvrdil, že u neho skutočne išlo o ojedinelý exces. Vedený vyššie rozpísanými úvahami považoval súd takto uložený trest za dostatočný tak na nápravu obžalovaného, ako aj ochranu spoločnosti. Zároveň podľa názoru súdu uložený trest zodpovedá potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a je tak dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli Trestný zákon. K výrokom o náhrade škody S týmto trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie (konanie o náhrade škody), kde si nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnili poškodený a zdravotná poisťovňa. Ohľadom nároku zdravotnej poisťovne z dôkazov oboznámených na hlavnom pojednávaní nevyplynuli žiadne pochybnosti o jeho opodstatnenosti, preto súd poisťovni uplatnený nárok v celom rozsahu priznal. Rovnako neboli žiadne pochybnosti o opodstatnenosti nároku poškodeného na náhradu škody vo výške 456 Eur, ktorá suma ako bodové ohodnotenie zranenia vyplynula zo znaleckého posudku číslo 132/2017 vypracovaného 20.10.2017 MUDr. W. B., znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a traumatológia. Pre úplnosť treba uviesť, že oba nároky obžalovaný uznal čo do dôvodu a výšky.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok. V písomne (trojmo) podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.