Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11C-348-2015.pdf
PDF · 112.21 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/348/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Janou Fígerovou v právnej veci žalobcu: Q. Q., K.. XX.XX.XXXX, I. O. O., V. XX, zastúpená: Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s. r. o., IČO: 36 858 731, so sídlom Bratislava, Révová 7, proti žalovaným: X/ O. S., K.. XX.XX.XXXX, I. O. O., O. XX, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., IČO: 36 856 592, so sídlom Bratislava, Šumavská 3, X/ P. Q., K.. XX.XX.XXXX, I. O. O., P. V. S., V. S.H. XX, o určenie relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy, takto
rozhodol:
I. Určuje sa, že Darovacia zmluva, uzavretá XX.XX.XXXX medzi žalovaným 1/ ako obdarovaným a žalovaným 2/ ako darcom, predmetom ktorej je bezodplatný prevod spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. Dúbravka, okres Bratislava IV, Obec Bratislava
- Mestská časť Dúbravka, zapísané na LV č. XXX Okresného úradu Bratislava, odbor katastrálny, ako pozemok parc. CKN č. XXX vo výmere 423 m2 - zast. plochy a nádvoria, pozemok parc. CKN č. XXX vo výmere 347 m2 - záhrady, rodinný dom - 2 byt. jednotka so súp. č. XXXX postavený na parc. CKN č. XXX, ktorej vklad bol povolený pod V č. XXXXX/XX dňa 13.07.2012, j e n e p l a t n á.
II. Žalobcovi sa proti žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobným návrhom doručeným súdu 10.06.2018 sa žalobca domáhal určenia relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ ako obdarovaným a žalovaným 2/ ako darcom dňa 14.06.2012, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva podielu v 1 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. Dúbravka, zapísané na LV č. XXX, ktorej vklad bol povolený do KN dňa 13.07.2012, a tiež náhrady trov konania.
2. K dôvodom žalobného návrhu uviedol, že žalobca a žalovaný 1/ sú aktuálne podieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX B. S..Ú.. P.. Žalovaný 1/ je neter žalovaného 2/, ktorý bol pôvodným spoluvlastníkom daných nehnuteľností spolu so žalobcom, každý v podiele 1. Poukázal na ust. § 40a, § 140 OZ, § 116 OZ, § 117 OZ a argumentáciu NS SR č. 5 Cdo 2011/2009 vo vzťahu k danej veci, kde žalovaný 2/ ako darca previedol nehnuteľnosti na žalovaného 1/ bez toho, aby tieto predtým ponúkol podľa § 140 OZ žalobcovi. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ nie sú si osobami blízkymi. Preto sa žalobca ako podielový spoluvlastník dovoláva určenia relatívnej neplatnosti zmluvy. V prípade vyhovenia bude žalovaný opätovne zapísaný na liste vlastníctva ako druhý spoluvlastník.
3. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení ku žalobe žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na rozhodnutie NS ČR 22 Cdo 2408/2007, že predkupné právo patrí vlastníkovi len v prípade predaja spoluvlastníckeho podielu. V opačnom prípade by došlo k obmedzeniu slobodnej dispozície darcu. Žalovaný 2/ sa rozhodol darovať mu podiel na základe slobodnej vôle, prezentoval tým hlboký, vnútorný a blízky vzťah ku žalovanému 1/ a sám si ho aj vybral. Žalovaný 2/ ponúkol podiel žalovanému 1/ už niekoľkokrát, naposledy v r. 2012, kedy žalovaný 1/ s týmto súhlasil. Po umiestnení žalovaného 2/ do domova pre seniorov, kde doposiaľ býva, žalovaný 1/ žalovaného 2/ pravidelne navštevuje, aj v zariadení, aj v nemocnici, vybavuje úradné záležitosti, ošetruje a pod.. Ďalej uviedol, že okrem daných nehnuteľností previedol v uvedenom období žalovaný 2/ na žalovaného 1/ aj iné nehnuteľnosti a to zapísané na LV č. XXXX S..Ú.. P.O.. Aj uvedené dokazuje blízky citový vzťah medzi nimi. Na tunajšom súde je vedené konanie o určenie neplatnosti zmluvy z 14.06.2012 pod sp. zn. 7 C 93/2014, ktoré tvorí prekážku litispendencie, tu sa žalobca domáha určenia absolútnej neplatnosti danej zmluvy. Žalobca sa tiež domáhal určenia neplatnosti zmluvy z 14.06.2012 v konaní sp.zn. 6C 164/2012, ktoré konanie bolo pre späť vzatie žaloby zastavené dňa 12.09.2013.
4. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení ku žalobe uviedol, že je pravda, že pred realizovaním úkonu darovania tento neponúkol žalobcovi na kúpu. V danom čase sa so sestrou - žalobcom nestýkal, boli pohádaní. Nemôže však povedať, že vzťah s neterou bol blízky v takom ponímaní ako to popisuje žalovaný 1/ a že by zodpovedal vzťahu blízkej osoby. Roky predtým sa stretávali menej, nemali dobré vzťahy, neter sa o neho nestarala. Keď žil na Liptove neter ho nenavštevovala, nestarala sa o neho. Po jeho nasťahovaní sa do domova v Bratislave sa s ním chcela zblížiť. V súčasnosti sa nestretávajú, nekomunikujú, nestará sa o neho. Vzhľadom k tomu, do akej situácie sa dostal, by sa mal domáhať vrátenia daru súdnou cestou.
5. Žalobca v písomnom stanovisku z 25.08.2017 ku vyjadreniu žalovaného 1/ uviedol, že s názorom, na ktorý poukázal žalovaný 1/ nesúhlasí. Poukázal na závery rozhodnutia NS SR č. R 57/2006, kedy predkupné právo sa uplatní aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy, kedy povinnosť podľa § 140 OZ má spoluvlastník bez ohľadu na spôsob scudzenia svojho spoluvlastníckeho podielu. Podľa neho žalovaný 1/ nepreukázal opakovaný zámer žalovaného 2/ ponúknuť mu svoj podiel, poprel existenciu blízkeho vzťahu medzi žalovanými. Žalovaný 1/ pripojil evidenciu návštev za roky 2/2012-2-/2013- čo je len za obdobie jedného roka, a nemožno z tohto usudzovať, že si boli blízki. Žalovaný 2/ býva v domove seniorov od r. 2011, dovtedy ho žalovaný 1/ nenavštevoval, lebo predtým bol žalovaný 2/ na Liptove a vzťahy boli narušené, a tak je to aj teraz, lebo žalovaný 2/ žiadal od žalovaného 1/ vrátenie daru.
6. Žalobca na svoje tvrdenia predložil / označil dôkazy: LV č. XXX, darovacia zmluva z 14.06.2012, výsluch žalobcu, listy žalovaného 1/ žalovanému 2/, odpoveď žalovaného 2/, výzva žalovaného 2/ na vrátenie daru z 02.05.2013 s doručenkou, návrh na zápis do KN z 10.05.2013 a oznámenie Správy katastra z 30.08.2013.
7. Žalovaný 1/ na svoju obranu predložil / označil dôkazy: uznesenie o zastavení konania 6C 164/2012 tunajšieho súdu, vyjadrenie žalovaného 2/ z 10.10.2012 vo veci tunajšieho súdu 6C 164/2012, zápisnica o pojednávaní z 30.06.2014 vo veci 7C 93/2014 tunajšieho súdu, evidencia návštev žalovaného 1/, darovacia zmluva z 31.05.2012, návrh na vklad z 31.05.2012, rozhodnutie správy katastra č. B. XXXXX/ XX G. XX.XX.XXXX, navrhol výsluch strany žalovaného.
8. Žalovaný 2/ nepredložil / neoznačil žiadne dôkazy.
9. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinami, vyslúchol žalovaného 1/ ako stranu sporu.
10. Žalobca a jeho právny zástupca na pojednávanie 20.06.2018 neustanovili. Právny zástupca žalobcu mal predvolanie doručené riadne a včas, písomne ospravedlnili neúčasť a súhlasili s konaním v ich neprítomnosti; súhlasili i s vydaním rozhodnutia v ich neprítomnosti na základe skutkového a právneho stavu uvedeného v súdnom spise a na základe žaloby a písomných vyjadrení žalobu. Žalovaný 2/ mal predvolanie doručené riadne a včas, neúčasť neospravedlnil, nežiadal pojednávanie odročiť. Súd preto konal a vec prejednal v ich neprítomnosti.
11. Na LV č. XXX S..Ú.. P. sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci žalobca a žalovaný 1/ každý v 1. Pôvodní spoluvlastníci nehnuteľností - zapísaní na LV XXX S..Ú.. P. boli žalobca a žalovaný 2/, každý v 1. Žalovaný 1/ je neter žalovaného 2/. Darovacou zmluvou datovanou z 14.06.2012 žalovaný 2/ daroval dané nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1 žalovanému 1/, vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa č. 13.07.2012 pod č. B. XXXXX.
12. Žalovaný 2/ požiadal žalovaného 1/ písomne Výzvou na vrátenie daru 02.05.2013 z dôvodu, že od darovania nehnuteľností mu žalovaný 1/ neposkytuje žiadnu pomoc, ani opateru, nejaví o neho záujem, niekoľko mesiacov ho nekontaktoval, ani neprejavil záujem. Listom sa domáha vrátenia daru z dôvodov, ktoré považuje za hrubé porušenie dobrých mravov. Výzva bola žalovanému doručená 04.05.2013.
Dňa 10.05.2013 predložil žalovaný 2/ na správu katastra Návrh na zápis vlastníckeho práva na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. Dúbravka v súvislosti so žiadosťou o vrátenie daru.
13. Správa katastra listom z 30.08.2013 žalovanému 2/ oznámila, že výzva na vrátenie daru je jednostranný právny úkon žalovaného a bez ďalšieho nepreukazuje, že boli naplnené zákonné podmienky pre vrátenie daru a teda nastali ňou predpokladané účinky. V katastri môže byť vlastnícke právo obnovené jedine predložením súhlasného vyhlásenia darcu aj obdarovaného, ktoré osvedčuje danú právnu skutočnosť. Ak medzi nimi nedôjde k dohode, môže sa darca domáhať svojich práv žalobou o vrátenie daru, a až na základe právoplatného rozsudku sa zapíše vlastnícke právo záznamom.
14. Žalovaný 1/ vo výsluchu ako strana uviedol, že žalovaného 2/ oslovil v roku 2011 počas jeho pobytu na Liptove, ktorý sa mu ozval potom až z Bratislavy. V Bratislave bol umiestnený do penziónu. Nehnuteľnosť mu strýko ponúkal opakovane, najskôr v mladosti, potom v r. 1992, lebo strýko mal dobrý vzťah s jeho otcom. Keď sa žalobca o prevode dozvedel, dal plombu na katastra, začal súdne konania. V r. 2013 žalovanému 1/ došla od strýka obálka, nič v nej okrem LV nebolo. Potom ho kontaktovali z katastra, a žalovaný 1/ napísal vyjadrenie, že nesúhlasí s vrátením daru a potom sa už nič nedialo. Na nehnuteľnosti nechodí, kvôli nie dobrým vzťahom so žalobcom, ale platí riadne daň. Strýko sa naposledy vyjadril, že to nebude pýtať späť, pričom toho času so strýkom normálne komunikujú.
15. Z listiny - vyjadrenie žalovaného 2/ ku konaniu 6 C 164/2012 na Okresnom súde Bratislava IV z 12.10.2012 súd zistil, že žalovaný 2/ sa vyjadril, že daroval neteri nehnuteľnosť z vlastného uváženia a slobodnej vôle, stojí za tým, neter mu pomáha vo všetkých smeroch a si dar zaslúži. Zo zápisnice o pojednávaní vo veci 7 C 93/2014 z 30.06.2014 z odpovede žalovaného 2/ súd zistil, že k podpisu darovacej zmluvy ho nikto nenútil. 16. Z listiny Evidencia návštev vydané 09.50.2014 žalovanému 1/ od Domov Pri kríži súd zistil, že žalovaný 1/ navštevoval žalovaného 2/ v r. 2012 celkom 18 x a do 03.02.2012 celkovo 4 x.
17. Zo spisu tunajšieho súdu. 7C 93/2014 súd zistil, že bolo vedené konanie : Mária Mikulášových proti 1./ P. Q., X./. O. S.Á. o určenie absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej 13.07.2012. Predmetom darovania spoluvlastníckeho podielu boli nehnuteľností na LV č. XXX S..Ú.. P.. Rozsudkami Okresného súdu Bratislava IV z 10.12.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 14.12.2016 bol žalobný návrh žalobcu zamietnutý pre nedostatok naliehavého právneho záujmu.
18. Podľa § 80 c/ OSP, platný v čase podania žaloby, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
19. Podľa § 39 OZ, neplatný ja právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20. Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>, 140 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>, § 145 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701>, § 479 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>, § 589 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>, § 701 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701> a § 741b ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. 21. Podľa § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
22. Podľa § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701>). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
23. Podľa § 606 OZ, kto je oprávnený kúpiť vec, musí zaplatiť cenu ponúknutú niekým iným, ak nie je dohodnuté inak. Ak nemôže vec kúpiť alebo ak nemôže splniť podmienky ponúknuté popri cene a ak ich nemožno vyrovnať ani odhadnou cenou, predkupné právo zanikne.
24. Na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení dôkazov súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je podaná dôvodne.
25. Súd v prvom rade skúmal, či žalobca má naliehavý právny záujem na danom určení, ako aj aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu strán sporu. Žalobca podľa súdu preukázal naliehavý právny záujem na danom určení. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu v konaní o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre porušenie zákonného predkupného práva podľa § 140 OZ ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodným procesným prostriedkom ochrany práva žalobcu, či sa žalobou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či sa len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom aj tak bude musieť nasledovať iné súdne konanie.
Podľa súdnej praxe žaloba o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre porušenie predkupného práva môže obstáť z pohľadu naliehavého právneho záujmu i vtedy, ak už došlo ku porušeniu predkupného práva. Rozsudok, ktorým súd rozhodne o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti je listinou, na základe ktorej správa katastra vyznačí formou záznamu stav pred týmto úkonom, čo samo osobe zakladá naliehavosť žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu. Súd preto považoval naliehavý právny záujem žalobcu za preukázaný.
26. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností, ktorému patrí predkupné právo voči ostatným spoluvlastníkom, preto je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Žalovaný 1/ nadobudol spoluvlastnícky podiel od žalovaného 2/ a žalovaný 1/ je v súčasnosti podielovým spoluvlastníkom v 1 , je zapísaný v katastri nehnuteľnosti na liste vlastníctva. Tým je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného 1/ v spore.
27. Vo veci teda nie je sporné, že na LV č. XXX k.ú. Dúbravka sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci žalobca a žalovaný 1/ každý v 1. Pôvodní spoluvlastníci nehnuteľností - zapísaných na J. XXX S..Ú.. P. boli žalobca a žalovaný 2/, každý v 1. Žalovaný 1/ je neter žalovaného 2/. Darovacou zmluvou datovanou z 14.06.2012 žalovaný 2/ daroval dané nehnuteľnosti žalovanému 1/, vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa č. 13.07.2012. Žalovaný 2/ i žalobca potvrdili, že žalovaný 2/ pred darovaním neponúkol svoj spoluvlastnícky podiel žalobcovi.
28. Sporné vo veci bolo, či žalobcovi patrilo predkupné právo k podielu darovanému žalovanému 1/, pretože nedošlo k prevodu na základe kúpnej zmluvy, ale na základe darovacej zmluvy. Ďalej bolo sporné, či žalobcovi patrilo predkupné právo, pretože žalovaný 1/ a žalovaný 2/ boli podľa tvrdenia žalovaného 1/ blízke osoby.
29. V otázke uplatnenia predkupného práva pri bezodplatnom darovaní na podporu svojej argumentácie sporové strany odkázali na rozhodovaciu prax súdov v Slovenskej republike aj v Českej republike. 30. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 102/2005 z 25. októbra 2005 sa predkupné právo podielového spoluvlastníka uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho
podielu na základe darovacej zmluvy. Právnu podstatu predkupného práva je možné vymedziť ako právny vzťah, v ktorom jeden individuálne určený subjekt (oprávnená osoba - spoluvlastník) má právo kúpiť (vykúpiť) vec od druhého individuálne určeného spoluvlastníka, t. j. od konkrétnej povinnej osoby, ako prvý za predpokladu, že tento druhý spoluvlastník chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť. Ide teda o vzťah, v ktorom právu oprávnenej osoby zodpovedá povinnosť zodpovednej osoby ponúknuť vec tejto oprávnenej osobe ako prvej ku kúpe (tzv. predkupné právo). Z uvedeného vyplýva, že hoci so svojím spoluvlastníckym podielom môže každý spoluvlastník nakladať obdobne ako vlastník so svojou vecou, jeho zmluvná voľnosť je obmedzená zo zákona predkupným právom ostatných spoluvlastníkov. Predkupné právo sa vzťahuje na prevod spoluvlastníckeho podielu, a nie na jeho prechod. Systematickému, gramatickému a logickému výkladu ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka zodpovedá, aby pojem „prevod spoluvlastníckeho podielu“ zahŕňal tak odplatný, ako aj bezodplatný prevod.“ Slovenská judikatúra sa opiera o uvedený názor, podľa ktorého predkupné právo podielového spoluvlastníka sa uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy. 31. Rozdielny právny názor v porovnaní so slovenskými súdmi zastávajú rozhodnutia českých súdov, na ktoré poukázal aj žalovaný 1/. Podľa Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 2408/2007 z 20. októbra 2008 “z gramatického, systematického i logického výkladu vyplýva záver, že predkupné právo náleží spoluvlastníkovi iba v prípade predaja podielu, resp. zámeny, nie aj na prípady darovania. S rozhodnutím Najvyššieho súdu Českej republiky sa stotožnil aj Ústavný súd Českej republiky v uznesení sp. zn. III. ÚS 3688/10 z 27. januára 2011.
32. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom Uznesení ÚS 186/2012-11 zo dňa 21.06.2012 zaujal stanovisko aj k uvedeným rozhodnutiam českých súdov, keď uvádza: “Českými súdmi zastávaný výklad, ktorý prevod spoluvlastníckeho podielu darovaním vyníma zo skutkovej podstaty § 140 Občianskeho zákonníka, dáva veľmi široký priestor na obchádzanie zákonného predkupného práva podľa § 140 Občianskeho zákonníka pomocou simulovaných darovacích zmlúv. Ďalšou argumentačnou slabinou tejto judikatúry sa javí ustanovenie § 602 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého také právo (predkupné právo) možno dohodnúť aj pre prípad iného scudzenia veci, než predajom. To znamená, že českými súdmi akcentované ustanovenie § 602 umožňuje zriadenie zmluvného predkupného práva aj pre prípad darovania.” 33. Súd v danej veci pri rozhodovaní vychádzal z toho, že ak sa prevádza spoluvlastnícky podiel, spoluvlastníci majú predkupné právo, ibaže by išlo o prevod blízkej osobe. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú inak, majú právo podiel vykúpiť pomerne podľa veľkosti svojich podielov. V tomto prípade nejde o predkupné právo založené zmluvou (§ 602 a nasl. OZ), hoci je možné ustanovenia o predkupnom práve ako vedľajšom dojednaní pri kúpnej zmluve analogicky použiť aj na zákonné predkupné právo spoluvlastníka. Ide o inštitút vecného práva. Jeho podstata spočíva v tom, že spoluvlastník má právo kúpiť vec od iného spoluvlastníka, ak ju tento iný spoluvlastník chce previesť. Predkupné právo predstavuje teda povinnosť prevádzajúceho spoluvlastníka ponúknuť vec ako prvému inému spoluvlastníkovi, príp. spoluvlastníkom. Zákonný pojem "prevod spoluvlastníckeho podielu" (§ 140 OZ) zahŕňa nielen odplatný prevod, ale aj prevod bezodplatný, teda všetky formy scudzenia spoluvlastníckeho podielu. Toto ustanovenie zákona nehovorí o odplatnom prevode spoluvlastníckeho podielu, ale o prevode vo všeobecnosti. Predkupné právo preto musí pôsobiť aj v prípade iného ako odplatného prevodu vlastníckeho práva. Cenu, ktorú je povinný zaplatiť spoluvlastník, ktorý využije predkupné právo, nie je v takom prípade možné určiť ako cenu ponúknutú niekým iným, avšak je možné určiť reálnu trhovú cenu prevádzaného spoluvlastníckeho podielu, ktorá je cenou, za ktorú môže spoluvlastník prevádzaný podiel kúpiť (§ 606 Občianskeho zákonníka hovorí o "odhadnej cene"). Žalovaný 2/ teda nemusel svoj spoluvlastnícky podiel žalobcovi darovať, ale bolo jeho povinnosťou ponúknuť ho na predaj za trhovú (odhadnú) cenu. Žalovaný 2/, ani žalobca nepopierajú, že tak žalovaný 2/ neurobil, z čoho vyplýva, že predkupné právo žalobcu v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu na žalovaného v 2/ bolo porušené. Aj podľa súdnej praxe (rozsudok NS SR zverejnený pod č. R 58/2005) predkupné právo podielového spoluvlastníka sa uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy.
34. Súd sa následne zaoberal tým, či v čase prevodu spoluvlastníckeho podielu medzi žalovaným 2/ a žalovaným 1/ išlo o prevod medzi blízkymi osobami alebo nie. Pojem blízke osoby definuje OZ ako : príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel (čo v prípade žalovaného v 1/ neprichádza do úvahy) alebo iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá
dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. Súd nepovažoval za preukázané, že žalovaný 1/ a žalovaný v 2/ boli osobami blízkymi v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka.
35. K tomuto záveru dospel na základe toho, že žalovaný 1/ tvrdil, že je osobou blízkou žalovanému 2/ vychádzajúc zo skutočností, že žalovaný 2/ sa mu rozhodol darovať nehnuteľnosti z vlastnej vôle a prezentoval tým navonok svoj hlboký, blízky vzťah ku žalovanému 1/, pričom si ho aj sám vybral; ďalej z toho, že mu podiel ponúkol na darovanie opakovane, a daroval mu aj iné nehnuteľnosti, z čoho mu tiež vychádza, že mali blízky vzťah. Žalovaný nemá potomkov a intenzita ich vzťahu je taká, že ujmu, ktorú by utrpel jeden z nich, by druhý dôvodne pociťoval ako svoju vlastnú. Potom, čo žalovaný 2/ bol umiestený do zariadenia domovu, ho žalovaný 1/ opakovane navštevoval, prejavoval o neho záujem.
36. Vo svojej výpovedi na pojednávaní žalovaný 1/ ďalej uviedol, že sa poznali od malička, avšak neuvádza, že boli blízkymi osobami tak, ako to má na mysli § 116 OZ. Hoci súd nespochybňuje, že sa žalovaný 1/ so žalovaným 2/ po jeho návrate z Liptova do Bratislavy v r. 2011 stretávali a vychádzali spolu dobre, žalovaný v 1/ nepreukázal, že by intenzita ich vzťahu bola taká, že by ujmu, ktorú by utrpel žalovaný 2/ dôvodne pociťoval ako svoju vlastnú ujmu. Blízkymi osobami by boli napríklad v takom prípade, ak by bývali v spoločnej domácnosti, prípadne, ak by sa jeden o druhého osobne starali, pomáhali si, boli odkázaní na seba výživou ( napr. o žalovaného 2/ by sa v čase jeho choroby žalovaný 1/, a aj potom, osobne staral, čo nebolo tvrdené, ani preukázané). To, že žalovaný 1/ ho navštevoval, prípadne to, že sa mali radi a že mali priateľský vzťah, nezakladá medzi nimi samo osebe vzťah blízkych osôb v zmysle § 116 OZ. Na prospech uvedeného svedčí aj vyjadrenie samotného žalovaného 2/ v priebehu konania, kde uviedol, že nemôže povedať, že vzťah s neterou bol blízky v takom ponímaní ako sa to prezentuje. Rovnako na blízkosť vzťahu nemožno jednoznačne usudzovať ani zo vzájomnej korešpondencie medzi nimi, predloženej žalovaným 1/ v konaní, z obsahu ktorej naopak v neprospech žalovaného 1/ vyznieva, že mali so žalovaným 2/ nezhody, ktoré riešili a mali na veci rozdielne názory.
37. Vzhľadom na to, súd pri rozhodnutí vychádzal, že pri prevode spoluvlastníckeho podielu k sporným nehnuteľnostiam na žalovaného 1/ nešlo o prevod medzi blízkymi osobami, a preto ostalo predkupné právo ostatných spoluvlastníkov - žalobcu vo vzťahu k tomuto podielu zachované. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca preukázal, že jeho predkupné právo bolo uzavretím darovacej zmluvy porušené.
38. Žalovaný 2/ požiadal žalovaného 1/ o vrátenie daru. Žalovaný 1/ podľa jeho vyjadrenia s vrátením nesúhlasil, čo oznámil aj katastru, v priebehu konania dokonca uviedol, že takýto úkon mu nebol ani doručený. Od r. 2013 doposiaľ súd nedisponuje právoplatným rozsudkom, ktorým by sa žalovaný 2/ domohol vrátenia daru, resp. súhlasom žalovaného s týmto úkonom. Žalovaný 1/ je stále v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako spoluvlastník.
39. Súd upustil a nevykonal navrhnutý dôkaz - výsluch žalobcu z dôvodu, že tento by podľa názoru nezvrátil zistený skutkový stav.
40. Dôsledkom úspešného uplatnenia porušenia predkupného práva na súde je relatívna neplatnosť právneho úkonu, ktorým došlo ku prevodu spoluvlastníckeho podielu. Z vyššie uvedených dôvodov súd preto žalobnému návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní proti žalovaným 1/, 2/ plne úspešný. Súd mu preto priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške nároku.
42. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) nich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor , ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.), a ktorého jej vykonaním poverí súd , ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( §29 zák. č. 233/1995 Z. z.).