Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/339/2013

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobkyne: V. T. ( predtým O. ), nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XXX, XXX XX T., právne zastúpená: V. kancelária M.. U. O., s.r.o., so sídlom I. bašta 2, D. R., L.: XX XXX XXX, proti žalovanému: H.ar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, D. R., právne zastúpený: G. - V. kancelária, s.r.o., so sídlom M. O. XXXX/XX, Nové Zámky, IČO: 47 237 074, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

III. Súd p r i z n á v a štátu nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 50%.

IV. Súd p r i z n á v a štátu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50%.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 20.12.2013 domáhala voči žalovanému vyporiadania BSM na čas po rozvode manželstva.

Tunajší súd prijal dňa 9.2.2018 podanie žalobkyne, ktorá cestou svojho právneho zástupcu vzala žalobu späť v celom rozsahu a navrhla konanie zastaviť z dôvodu, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu dohody o urovnaní. O trovách konania navrhla žalobkyňa rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Keďže k späťvzatiu žaloby došlo potom, ako bolo už pojednávanie vo veci otvorené, súd s poukazom na ustanovení § 146 ods. 1 C.s.p. vyzval žalovaného, aby súdu oznámil, či súhlasí so späťvzatím žaloby a zastavením konania. Písomným podaním z 28.3.2018 žalovaný súdu oznámil, že súhlasí so späťvzatím žaloba a náhradu trov konania si neuplatňuje.

Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“) žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 145 ods. 3 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Podľa § 146 ods. 2 C.s.p. súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Súd na základe späťvzatia žaloby, s ktorým žalovaný súhlasil, konanie v celom rozsahu zastavil. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 256 ods. 2 C.s.p. ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. Podľa § 257 C.s.p. súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 259 C.s.p. ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby , má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že ani jednej zo strán ich nepriznal, nakoľko dôvodom späťvzatia žaloby bolo uzavretie mimosúdnej dohody, t.j. nie je možné jednoznačne určiť, kto zavinil zastavenie konania. Okrem uvedeného aj zo samotného späťvzatia žaloby a vyjadrenia k tomuto späťvzatiu vyplýva, že žiadna zo strán si pre prípad zastavenia konania náhradu trov konania neuplatňuje.

Po preskúmaní spisovej dokumentácie však súd zistil, že pri dokazovaní vznikli trovy štátu, a to konkrétne pri vyžiadaní správ týkajúcich sa majetku patriaceho do BSM a to zo: Slovenská sporiteľňa, a.s. / SĽSP a.s. si vyúčtovala za poskytnutie správy 24,- eur/, a z: Wüstenrot stavebná sporiteľňa a.s. / táto si vyúčtovala za poskytnutie 2-och správ 38,40 eur/. Obe sporiteľne si teda účtovali za súdom vyžiadané správy náhradu vecných nákladov. Tieto náhrady boli uhradené z rozpočtových prostriedkov súdu a predstavujú trovy štátu, o ktorých súd rozhodol podľa § 259 C.s.p.. Ako už bolo uvedené , žaloba bola vzatá späť z dôvodu mimosúdnej dohody strán sporu, t.j. nie je možné určiť kto zavinil zastavenie konania. Preto súd rozhodol o nároku na náhradu trov štátu tak, že ich nárok priznal štátu voči obom stranám sporu a to rovným dielom. Ich vyčíslenie bude vykonané samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 C.s.p.) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods. 1, 2 C.s.p.) Rozsah, v akom sa napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 C.s.p.) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C.s.p.) Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia. (§ 368 C.s.p.) Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. (§ 369 ods. 1 C.s.p.) Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. (§ 369 ods. 2 C.s.p.) Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. (§ 369 ods. 3 C.s.p.) Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. (§ 369 ods. 4 C.s.p.).