Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_2Co-20-2018.pdf
PDF · 85.55 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/20/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: M. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., o zaplatenie 482,59 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 4Csp/198/2017 - 117 zo dňa 26.09.2017, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Obsah napadnutého rozhodnutia
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) žalobu žalobcu zamietol. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 482,59 eur spolu s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 482,59 eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, nakoľko podlžnosti vyrovnal, uhradil aj dlh u exekútora a teda žalobcovi neostal nič dlžný. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi sporovými stranami uzavretá zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej bol žalovanému zriadený účet. Obsahom zmluvy bola aj zmluva o vydaní a používaní platobnej karty a zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva. V zmluve je uvedený iba denný limit platobnej karty vo výške 1000,- eur, neobsahuje však žiadne náležitosti týkajúce sa úrokovej sadzby a doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z predloženého výpisu z účtu žalovaného je zrejmé, že ku dňu 09.05.2017 banka previedla interným prevodom dlh klienta vo výške 482,59 eur. Súd citoval ust. § 708 ods. 1,§ 710, § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2, § 39, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, 4, § 2 ods. 1. písm. a, b), § 9 ods. 1, 2, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy ( ďalej len ,, zákon o spotrebiteľských úveroch“) a uviedol, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS. Samotná formulárová zmluva neupravuje konkrétne odplaty za služby ani podmienky za akých by bol žalovaný povinný ich platiť, odkazuje len na Sadzobník poplatkov a obchodné podmienky. Všeobecné obchodné podmienky a sadzobník sú vopred predtlačené, vypracované žalobcom ako dodávateľom. Žalovaný ako spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť ich obsah, nemá možnosť individuálne vyjednať ich znenie, tak, aby bolo možné uzavrieť, že na ich znení sa veriteľ a klient dohodli v rámci zmluvnej voľnosti.
Nepostačuje v žalobcom pripravenej predtlači formulárovej zmluvy konštatovať, že s obchodnými podmienkami a Sadzobníkom sa klient oboznámil a sú súčasťou zmluvy (čl. IV. bod 4. Zmluvy). Z predloženého formulárového dokumentu podpísaného žalovaným dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že tento neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru. S absenciou uvedenej náležitosti spája zákon o spotrebiteľských úveroch v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 11 ods. 1 písm. c) ten následok, že sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Rovnaký právny následok nastáva aj v prípade absencie výšky poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť podľa § 10 ods. 1 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedenú náležitosť formulárový dokument zo dňa XX.X.XXXX taktiež neobsahuje. Súd prvej inštancie považoval predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi tak vznikol iba nárok na vrátenie istiny úveru bez úrokov a poplatkov. Žalovaný jednotlivými výbermi vyčerpal sumu 7.188,82 eur, žalobcovi celkovo uhradil sumu 7.556,60 eur. Je zrejmé, že žalovaný poskytnutý úver preplatil, preto súd žalobu žalobcu zamietol. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, avšak vzdal sa práva na náhradu trov konania, preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.
II. Obsah odvolania žalobcu
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal nesprávny procesný postup, ktorým súd prvej inštancie znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Úrokovú sadzbu a iné náležitosti úveru formou povoleného prečerpania upravuje osobitná spotrebiteľská zmluva o povolenom prečerpaní zo dňa 06.12.2013. Ak nastala situácia, že žalobca spomínanú zmluvu administratívnou chybou nepredložil, súd ho mal vyzvať na jej dodatočné predloženie. Keďže súd rozhodol o neúplnej žalobe, v konaní tak došlo k vadám v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku. V zmysle bodu 3.12 Všeobecných obchodných podmienok, po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok, vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016, v zmysle ktorého zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, čo znamená, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy a klienta zaväzujú, aj pokiaľ ich nepodpísal. Nie je preto daný dôvod na nepriznanie úrokov súvisiacich s vedením platobného účtu žalovaného. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
3. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
III. Hodnotenie odvolacieho súdu
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 C.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu odvolací súd uvádza, že sporové strany uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, obsahom ktorej bola zmluva o zriadení účtu, zmluva o vydaní a používaní platobnej karty a zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď predmetné zmluvy vyhodnotil ako zmluvy spotrebiteľské, pričom svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil. Právna povaha zmluvy ostáva zachovaná aj v prípade uzavretia zmluvy o povolenom prečerpaní na účte zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „Zmluva“), ktorá sa zároveň riadi ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretie zmluvy (ďalej len „Zákon spotrebiteľských úveroch“). Z vyjadrení žalobcu je
zrejmé, že žalovaný sa na svojom účet dostal do nepovoleného prečerpania v sume 482,59 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a kreditnými obratmi, vykonanými na účte žalovaného počas trvania nepovoleného prečerpania do podania žaloby.
6. Odvolací súd uvádza, že v zmysle § 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch sa na účely tohto zákona prekročením rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.
7. Na spotrebiteľský úver formou prekročenia sa vzťahujú taxatívne vymedzené ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch. Je potrebné pripomenúť, že zmyslom zákonnej úpravy spotrebiteľských úverov je poskytnutie dostatočnej miery ochrany a informovanosti spotrebiteľovi v súvislosti s poskytnutým úverom, ako aj jeho zmluvnými právami a povinnosťami.
8. V predmetom spore sa žalobca domáhal splnenia povinnosti od žalovaného platiť úroky zo sumy nepovoleného prečerpania vo výške 28%, ktorá pre žalovaného vyplývala z bodu 3.12 všeobecných obchodných podmienok, v zmysle ktorých je majiteľ účtu povinný po dobu nepovoleného prečerpania platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“.
9. Odvolací súd uvádza, že uvedenie úrokovej sadzby v rámci všeobecných obchodných podmienok s následným odkazom na vývesku úrokových sadzieb nenapĺňa účel sledovaný Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Na to, aby sa spotrebitelia mohli rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, mali by sa im pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o ich povinnostiach, ktoré si spotrebiteľ môže vziať so sebou a zvážiť. Zmluva o úvere by mala zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú. V záujme zabezpečenia úplnej transparentnosti by sa spotrebiteľovi mali poskytnúť informácie o úrokovej sadzbe úveru pred uzavretím zmluvy o úvere, ako aj pri jej uzavieraní.
10. Všeobecné obchodné podmienky však predstavujú rozsiahly, pre priemerného spotrebiteľa na porozumenie náročný text, vopred pripravený dodávateľom, bez možnosti spotrebiteľa zmeniť ich obsah. Z tohto dôvodu existuje nezanedbateľné riziko, že spotrebiteľ si nebude v čase uzavretia zmluvy vedomý svojich zmluvných povinností a zaviaže sa tak splneniu povinnosti, pri znalosti ktorej by k uzavretiu zmluvy nepristúpil. Nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že všeobecné obchodné podmienky spotrebiteľ nepodpisuje, nemožno tak preto dospieť k záveru o prejavení súhlasu žalovaného s ich obsahom.
11. Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný ako spotrebiteľ však túto možnosť nemal, keďže výška úroku a poplatkov nebola uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere. (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).
12. Odvolací súd rešpektujúc výklad Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, v zmysle ktorého článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice, sa má vykladať v tom zmysle, že: zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne, alebo na inom trvalom nosiči, poznamenáva, že aj napriek tejto skutočnosti musí byť zachovaná požiadavka dobrej viery v záväzkovo-právnom vzťahu. V tomto smere odvolací súd pripomína závery Ústavného súdu Českej republiky vo veci sp. zn. I ÚS 3512/11 cit.: „Je třeba zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od obchodních smluv mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat ujednání technického a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často nepřehledné, složitě formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro spotřebitele nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například rozhodčí doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v právním vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu.“
13. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak banka uvedie podstatné obsahové náležitosti (výška úrokovej sadzby počas doby prekročenia) len rámci rozsiahlych, pre priemerného spotrebiteľa na porozumenie náročných, všeobecných obchodných podmienok, takéto hodnotenie nemožno hodnotiť inak ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 9C/113/2015 zo dňa 15.10.2015 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21Co/10/2016 zo dňa 24.11.2016, ktorými bola zmluvná podmienka v totožnom znení určená za neprijateľnú. Vzhľadom na to bolo povinnosťou žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania tejto neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj uplatňovania nárokov z nej vychádzajúcich. Uvedené konanie žalobcu nemožno nazvať inak ako hrubo odporujúce dobrým mravom, ktorému nemožno priznať právnu ochranu.
14. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je zrejmé, že žalovaný jednotlivými výbermi vyčerpal sumu 7.188,82 eur a zároveň žalobcovi uhradil sumu 7.556,60 eur. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, keď žalobu zamietol. Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p..
15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, preto patrí právo na náhradu trov konania úspešnému žalovanému. Z obsahu súdneho spisu je však zrejmé, že žalovanému v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto mu ich náhrada nebola priznaná.
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).