Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-148-2011.pdf
PDF · 77.49 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/148/2011
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: Peter Lepp STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, Medvedzie 163/45-19, 02744 Tvrdošín, IČO: 33 237 247, zast. JUDr. Veronikou Leppovou, proti povinnému: W. M., N.. XX.XX.XXXX, A. Y. XXXX/X, A., zast. správcom JUDr. Petrom Zajacom, so sídlom kancelárie Mostová 2, Bratislava, zn. spr. S1706, o vymoženie uloženej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Bratislava II pod spis. zn.: 0Er/148/2011, a u súdneho exekútora Mgr. Bernarda Janíka pod spis. zn.: EX 45/11, z a s t a v u j e.
II. Oprávnenému a povinnému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
III. Súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Kabáčovi ml., Exekútorský úrad Tvrdošín, Trojičné námestie 191, 027 44 Tvrdošín, s a p r i z n á v a j ú trovy exekúcie vo výške 104,66 EUR, ktoré je povinný uhradiť oprávnený do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 04.02.2011 súd vydal poverenie č. 5102 091501, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
2. Dňa 20.06.2017 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.02.2018, sp. zn. 37OdK/47/2018, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok povinného. Uvedené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 38/2018 dňa 22.02.2018 pod číslom záznamu K012119.
3. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
4. Podľa § 167f ods. 2 ZKR, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
7. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení, je tu dôvod na zastavenie exekučného konania. Nakoľko zákonodarca zvolil pri oddlžovaní fyzických osôb úpravu, ktorá hovorí o zastavení exekučného konania, súd vydá rozhodnutie o zastavení. Čiže nedochádza tu k zastaveniu exekučného konania ex lege ako je to pri konkurze na právnickú osobu, ale je potrebné vydať uznesenie o zastavení exekučného konania. Preto súd konanie zastavuje.
8. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
9. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Súd účastníkom exekučného konania náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v danom prípade zastavenie konania žiadny z účastníkov nezavinil.
11. Podľa § 196 zákona č. 233/195 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
12. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie.
13. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
14. Pokiaľ ide o paušálnu odmenu táto sa podľa § 15 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky 569/2008 Z. z. ( ďalej len vyhláška), účinnosť od 1.1.2009, priznáva za taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
15. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 EUR.
16. Súdny exekútor si účtoval odmenu za jednotlivé úkony, a to za tieto:
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie................................................3,32 EUR,
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie...............................................3,32 EUR,
- doručenie príkazu na vykonanie exekúcie.................................................3,32 EUR,
- doručenie exekučného príkazu...................................................................3,32 EUR
- každé zisťovanie bydliska povinného 3 x..................................................9,96 EUR,
- každé zisťovanie majetku povinného...2x..................................................6,64 EUR,
- každé zisťovanie účtu povinného......................................,,,,.....................3,32 EUR,
- každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 8 x.......................................26,56 EUR
Spolu.......................................................................................................59,76 EUR.
17. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal uplatnenú paušálnu odmenu za viacnásobné príkazov na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu. Tieto písomnosti treba nepochybne doručiť, avšak z gramatického výkladu vyplýva, že úmyslom normotvorcu bolo priznať odmenu len za jeden úkon doručovania. V prípade, ak by mala byť priznaná odmena za viacnásobné doručovanie, bola by zvolená formulácia ako napríklad pri zisťovaní majetku, kde je uvedené, že odmena patrí za každé zisťovanie majetku. Nepriznaním odmeny za každé doručovanie nie je dotknutá náhrada poštovného.
18. Súd súdnemu exekútorovi taktiež nepriznal odmenu za zisťovanie platiteľa mzdy povinného v ním uvedenom počte - 17 krát, nakoľko po preštudovaní exekučného spisu, súd zistil, že súdny exekútor preukázal, že zisťovanie platila mzdy povinného vykonal 8 krát.
19. Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Účelnosť vynaložených hotových výdavkov je nutné posudzovať vo vzťahu k času účelne vynaloženému a k účelne vykonaným paušálne odmeňovaným úkonom v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.
19. V časti náhrady hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za:
- poštovné..............................................................................22,40 EUR,
- súčinnosť...............................................................................0,70 EUR,
- blokácia.................................................................................0,40 EUR
Spolu...................................................................................23,50 EUR
20. Súdny exekútor si uplatnil v časti poštovného náhradu 33,65 eur. Po preštudovaní exekučného spisu, súd zistil, že v spise sa nachádza 16 doručeniek. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi odmenu za 16 doporučených zásielok spolu v hodnote 22,40 eur. Súdny exekútor nepreukázal, že poštovné náklady boli v sume 33,65 eur, preto mu súd priznal iba preukázané poštové náklady v sume 33,65 eur.
21. Súdny exekútor si uplatnil odmenu za kancelárske náklady vo výške 1,78 eur. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Na základe uvedeného súd súdnemu exekútorovi v tejto časti odmenu nepriznal.
22. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v súvislosti s exekučnou činnosťou aj iné výdavky, napríklad výdavky na chod exekútorského úradu, prípadne jeho prenájom, náklady na mzdy zamestnancov, náklady na energie, na údržbu úradu ako aj materiálne výdavky na kancelárske vybavenie (kancelársky papier, obálky, toner, písacie potreby, spony, lepidlá, šanóny, etikety atď). Súd je však toho názoru, že za tieto potreby náhrada neprináleží, nakoľko ani pri extenzívnom výklade § 22 vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným výdavkom demonštratívne uvedeným vo vyhláške. Na základe výkladu § 22 vyhlášky má súd za to, že normotvorca nezahrnul vyššie spomenuté náklady vrátane nákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov, nakoľko zrejme pri vzniku vyhlášky predpokladal, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov by bolo obtiažne a v niektorých prípadoch exekúcie až nemožné a súdny exekútor si náhradu za kancelárske potreby hradí práve z odmeny za svoju činnosť.
23. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu za administratívny materiál, nakoľko sa jedná o bežný kancelársky materiál, za ktorý sa podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi odmena nepriznáva.
24. Podľa § 23 ods. 1 a 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený do toho miesta a späť.
25. Súd po priznáva náhradu za stratu času vo výške 3,96 EUR, tak ako si ich uplatňuje súdny exekútor. Strata času bola spôsobená vykonávaním cesty za povinným dňa 15.08.2014.
26. Keďže súdny exekútor preukázal, že je platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady v zmysle ust. § 196 Exekučného poriadku a túto daň vo výške 20 %, čo zo sumy 87,22 EUR predstavuje 17,44 EUR a teda mu patrí celkovo 104,66 EUR.
27. Z uvedeného vyplýva, že trovy exekučnej činnosti potrebné na účelné vymáhanie nároku predstavujú spolu sumu 104,66 EUR, ktorú má oprávnený povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku.
28. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I a III nie je prípustné odvolanie.
Proti výroku II možno podať v zmysle § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 Civilného sporového poriadku).