Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/73/2018

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: Groupama Biztosító Zrt., Erzsébet királyné útja 1/C, Budapešť, Maďarsko, IČO: 01-10-041071, konajúca v SR prostredníctvom Groupama poisťovňa a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Miletičova 21, Bratislava, IČO: 47 236 060, zastúpeného JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava - Nové Mesto, IČO: 36 264 750, proti žalovanému: CMC - Centre Medical Care, a.s., Budyšínska 36, Bratislava, IČO: 48 193 453, o zaplatenie 30.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/100/2017-39 zo dňa 18.09.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/100/2017-39 zo dňa 18.09.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom č.k. 23Cb/100/2017-39 Okresný súd Bratislava III dňa 18.09.2017 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 30.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 24.09.2016 až do zaplatenia, zaplatiť žalobcovi jednorazovú paušálnu náhradu vo výške 40,00 eur a nahradiť žalobcovi trovy konania, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 24.03.2017 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil sumu 30.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 24.09.2016 až do zaplatenia z titulu neuhradenia dohodnutého príspevku. Súd prvej inštancie uznesením, ktoré bolo žalovanému doručené do vlastných rúk dňa 29.06.2017, uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe, uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný sa v súdom určenej lehote písomne k žalobe nevyjadril.

2. Súd prvej inštancie poukázal na § 273 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 1 ods. 1, § 261 ods. 1, § 269 ods. 2, § 272 ods. 1, § 324 ods. 1, § 340a ods. 1, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 a 2, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009 § 768f, prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.02.2013 § 768k ods. 2 a 3, § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.01.2015), § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.02.2013), § 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.02.2013), prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 01.01. 2015 § 3a Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.01.2015) ako aj na § 275 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 a konštatoval, že vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol podľa § 273 tak, ako je

to uvedené vo výrokovej časti predmetného rozsudku a náhradu trov priznal žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý úvodom namietal neúplné, resp. nesprávne poučenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku. Uviedol, že ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia. Keďže rozsudok súdu prvej inštancie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, v zmysle § 362 žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu v rámci trojmesačnej lehoty. Svoje odvolanie žalovaný odôvodnil v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) a b) CSP, keď ozrejmil, že dňa 13.06.2017 mu bola do schránky doručená notifikácia o doručení správy k 23Cb/100/2017 - žaloba + uznesenie č.l. 30 s úložnou lehotou správy 15 dní. V poznámke v časti „Správa na doručenie“ bolo uvedené: „po uplynutí dátumu doručenia sa doručovaná správa považuje za nedoručenú“. Rozdiel od notifikácie o doručení k 23Cb/100/2017 - rozsudok č.l. 39 TAJ., kde bol doručovaný rozsudok do vlastných rúk bol podľa žalovaného v tom, že v poznámke v časti „Správa na doručenie“ je uvedené: „Pri doručovaní správa sa uplatňuje fikcia doručenia. Po uplynutí dátumu doručenia a neprevzatí správy sa doručovaná správa považuje za doručenú.“ Ako ďalej žalovaný uviedol, túto správu zo dňa 13.06.2017 si v lehote 15 dní od doručenia notifikácie o doručovaní neprevzal a správa sa tak považovala za nedoručenú. Po uplynutí 15 dní nebola žalovanému doručená ani správa o márnom uplynutí úložnej lehoty a fikcii doručenia /ako to bolo v prípade doručovania rozsudku/ a následne nebolo žalovanému do schránky doručené ani uznesenie s prílohami. Žalovaný poukázal na § 32 ods. 5 písm. b) zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov /zákon o e-Governmente/ (ďalej len „ZoeG“), pričom mal za to, že uznesenie súdu spolu so žalobou nebolo doručované žalovanému do vlastných rúk, preto nebola splnená podmienka podľa § 273 písm. c) CSP. Žalovaný sa dňa 06.11.2017 snažil prevziať správu zo dňa 13.06.2017, ale na tento úkon bola žalovanému doručená sprava systému „chyba pri spracovaní". Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/100/2017-39 zo dňa 18.09.2017 a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalovaný svoje odvolanie doplnil podaním zo dňa 16.11.2017, ktorým upresnil nedostatky týkajúce sa nesprávne uvedeného poučenia v napadnutom rozsudku. Vychádzal zo skutočnosti, že nakoľko z poučenia rozsudku vyplýva možnosť podať odvolanie z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, tak v poučení sa nedopátral lehoty, v ktorej by mohol žalovaný podať odvolanie z uvedeného dôvodu. Podľa názoru žalovaného preto následky spojené s nepoučením o lehote na podanie odvolania z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, by mali nastať aj v danom prípade, preto sa žalovaný spravoval ustanovením § 362 ods. 3 druhá veta, podľa ktorej ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia. Žalovaný ďalej konštatoval, že o lehote na podanie odvolania, ktoré môže podať z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia, mal byť poučený, nakoľko zo žiadneho ustanovenia nevyplýva opak. Druhým dôvodom, kedy ustanovenie § 362 ods. 3 druhá veta pripúšťa predĺženie lehoty na podanie odvolania je, že rozhodnutie obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné. Rozhodnutie však neobsahovalo nesprávne poučenie o tom, že proti rozsudku odvolanie nie je prípustné, ale obsahuje poučenie, že „proti rozsudku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia (ust. 356 písm. b) “. Napriek tomu, že žalovaný podal odvolanie, bolo mu do elektronickej schránky následne doručené rozhodnutie s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti a žalovanému hrozí exekúcia, aj keď nemal možnosť sa vyjadriť k žalobe, nakoľko táto mu nebola vôbec doručená zákonným spôsobom, čím sa nemohol oboznámiť s dôvodmi žaloby.

5. Písomným podaním zo dňa 08.01.2018 žalovaný opätovne doplnil svoje odvolanie, keď na podporu svojich tvrdení predložil súdu v prílohe predmetného podania časť rozsudku pre zmeškanie vydaného Okresným súdom Vranov nad Topľou dňa 27.04.2016, kde v poučení daného rozsudku bola uvedená lehota na podanie odvolania, aj keď je odvolanie prípustné len z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia.

6. Podaním zo dňa 02.01.2018 sa k odvolaniu žalovaného vyjadril žalobca. Úvodom svojho vyjadrenia poukázal na § 29 ods. 3 a § 32 ods. 4 ZoeG, z ktorých podľa názoru žalobcu vyplýva, že za doručovanie do vlastných rúk možno považovať doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenie zo strany adresáta, teda každé doručovanie, v príčinnej súvislosti s ktorou je zasielaná notifikácia o doručení, t.j.

ku ktorej je pripojená notifikácia s tzv. „doručenkou“. Existujú dva typy notifikácií, a to klasická, zasielaná s uznesením a žalobou na č.l. 30 a druhá, ktorá bola zasielaná s rozsudkom na č.l. 39. Odosielateľ elektronickej pošty má možnosť voľby ktorý typ notifikácie, čiže tzv. „doručenky“ zvolí. Podstatný rozdiel spočíva podľa žalobcu v tom, že kým v prvom prípade sa po uplynutí úložnej lehoty elektronická pošta vráti odosielateľovi, pri druhom type sa automaticky po uplynutí úložnej lehoty v elektronickej schránke zobrazí. Bez ohľadu na to, ktorý typ doručenky odosielateľ zvolí, považuje sa toto doručovanie do „vlastných rúk“. Z odvolania žalovaného jednoznačne vyplýva, že mu dňa 13.06.2017 bola doručená do elektronickej schránky notifikácia o doručení správy k sp. zn. 23Cb/100/2017 - žaloba + uznesenie, č.l. 30 s úložnou lehotou 15 dní, teda mu bola zasielaná tzv. „doručenka“. Žalovaný si v rámci úložnej lehoty, napriek zákonom uloženej povinnosti v § 32 ods. 4 ZoeG elektronickú poštu neprevzal. Žalobca mal za to, že žalovanému bola žaloba ako aj uznesenie na č.l. 30 doručované do vlastných rúk, tento si ju v úložnej lehote neprevzal, a keďže sa márnym uplynutím úložnej lehoty elektronická pošta považuje za doručenú, boli naplnené predpoklady na vydanie rozhodnutia podľa § 273 CSP. Vzhľadom na uvedené a nedôvodnosť podaného odvolania žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava zo dňa 18.09.2017 potvrdil.

7. Podaním zo dňa 21.02.2018 sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril žalovaný, ktorý nepoprel povinnosti prijímateľa elektronickej správy doručovanej do vlastných rúk vyplývajúce z ustanovení zákona o e- Governmente, avšak podľa názoru žalovaného sa nejedná o absolútnu povinnosť prijímateľa prevziať elektronickú správu adresovanú do vlastných rúk v úložnej lehote, ale sa vyžaduje potvrdenie doručenia elektronickej správy doručovanej do vlastných rúk zo strany prijímateľa, ak prijímateľ chce, aby mu elektronická správa doručovaná do vlastných rúk a jej prílohy boli sprístupnené. Ako ďalej žalovaný konštatoval, pre prípad, že si prijímateľ z objektívnych alebo aj subjektívnych príčin nemôže prevziať zásielku doručovanú do vlastných rúk najneskôr do uplynutia úložnej lehoty, zákon o e-Governmente počíta s fikciou doručenia elektronickej správy doručovanej do vlastných rúk uvedenej v § 32 ods. 5 písm. b) ZoeG (pre všetkých adresátov okrem orgánov verejnej moci). Márnym uplynutím úložnej lehoty sa vždy elektronická správa do vlastných rúk považuje za doručenú a to aj v prípade, že sa adresát o tom nedozvedel (rovnako s fikciou doručenia pri doručovaní do vlastných rúk počíta aj Civilný sporový poriadok). Žalovaný ďalej uviedol, že následkom doručovania tak, ako to uviedol žalobca vo svojom podaní bolo, že márnym uplynutím úložnej lehoty sa doručovaná elektronická správa zo dňa 13.06.2017 považovala za nedoručenú, čo bolo uvedené aj v notifikácii o doručovaní zásielky žaloby s uznesením na č.l. 30 zo dna 13.06.2017, t.j. márnym uplynutím úložnej lehoty nenastali následky (fikcia) doručenia elektronickej správy zo dňa 13.06.2017, žalovanému nebola po márnom uplynutí úložnej lehoty doručená žiadna elektronická správa (notifikácia) o tom, že nastala fikcia doručenia elektronickej správy zo dňa 13.06.2017 a žalovanému nebola doručená do vlastných rúk žaloba spolu s uznesením na č.l. 30. Vzhľadom na uvedené sa žalovaný nestotožnil s tvrdením žalobcu, že uznesenie spolu so žalobou bolo žalovanému doručované do vlastných rúk a že márnym uplynutím úložnej lehoty sa považuje elektronická správa zo dňa 13.06.2017 za doručenú, keďže v notifikácii o doručení zo dňa 13.06.2017 je uvedené, že po uplynutí úložnej lehoty sa správa považuje za nedoručenú, a teda že boli naplnené predpoklady na vydanie rozhodnutia podľa § 273 CSP.

8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 a § 380 a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalovaného dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Civilný sporový poriadok v § 220 ods. 1 ustanovuje, že v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách "V mene Slovenskej republiky" uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie strán a ich zástupcov, iných subjektov, označenie prejednávaného sporu, výrok, odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie odvolania, o tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva a o náležitostiach odvolania, poučenie o možnosti exekúcie a deň a miesto vyhlásenia.

10. Súd prvej inštancie, ktorý vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 273 CSP, stranám sporu poskytol poučenie, že proti jeho rozsudku odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 356 písm. b) . Opomenul však, podľa § 220 ods. 1 CSP, uviesť poučenie o lehote na podanie odvolania ako aj súd, na ktorý sa toto poučenie podáva. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie pripustil v poučení možnosť z osobitných dôvodov uvedených v § 356 odvolať sa, je potrebné prisvedčiť názoru

odvolateľa, že v poučení napadnutého rozsudku absentovala lehota, v ktorej by mohli strany sporu odvolanie podať, ako aj označenie súdu, na ktorý sa odvolanie podáva. Odvolací súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že v danom prípade je potrebné aplikovať ustanovenie § 362 ods. 3 CSP, druhá veta, v zmysle ktorej ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol žalovanému doručený dňa 07.10.2017 a tento podal odvolanie dňa 08.11.2017, odvolanie preto žalovaný podal včas v zmysle 362 ods. 3 CSP.

11. Odvolací súd po ustálení včasnosti podania odvolania pristúpil k preskúmaniu napadnutého rozsudku v rámci ďalších odvolacích dôvodov žalovaného. Odvolací súd má za preukázané, že napadnutým rozsudkom pre zmeškanie súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 30.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 24.09.2016 až do zaplatenia, zaplatiť žalobcovi jednorazovú paušálnu náhradu vo výške 40,00 eur a nahradiť žalobcovi trovy konania. Z odvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie s poukazom na § 273 rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného z dôvodu, že tento sa nevyjadril k žalobe žalobcu v súdom určenej lehote na základe uznesenia č.k. 23Cb/100/2017-30 zo dňa 29.05.2017 doručenom mu dňa 29.06.2017 do vlastných rúk, ktorým mu súd uložil povinnosť písomne vyjadriť sa k žalobe a uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný bol zároveň poučený o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Zo spisu sp. zn. 23Cb/100/2017 odvolací súd zistil, že uznesenie č.k. 23Cb/100/2017-30 zo dňa 29.05.2017 bolo žalovanému doručované elektronicky dňa 13.06.2017 postupom v zmysle ZoeG a za spôsob doručenia zvolil súd prvej inštancie „Doručenie do vlastných rúk“. Dňa 29.06.2017 bola súdu prvej inštancie doručená informácia o nedoručení predmetnej správy z dôvodu uplynutia lehoty doručovania. Napriek skutočnosti, že predmetné uznesenie nebolo žalovanému doručené, súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku konštatoval, že predmetné uznesenie žalovanému bolo doručené dňa 29.06.2017.

12. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že pri vyššie uvedenom spôsobe doručovania správy adresátovi sa najprv v prijatých správach zobrazí doručenka. V tomto prípade sa vyžaduje potvrdenie doručenia rozhodnutia autorizáciou doručenky zo strany adresáta. Ak nepríde k potvrdeniu doručenky počas úložnej lehoty (15 dní), po jej márnom uplynutí sa rozhodnutie považuje za nedoručené. Úložná lehota je 15 dní a začína plynúť deň nasledujúci po dni, keď je správa prijatá do elektronickej schránky adresáta. V prípade, že rozhodnutie nebude doručené, bude odosielateľ o tejto skutočnosti informovaný notifikačnou správou.

13. Súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď predmetnú zásielku najprv doručoval žalovanému spôsobom „Doručenie do vlastných rúk“ a túto po notifikácii o nedoručení predmetnej zásielky už žalovanému ďalej nedoručoval, ale považoval ju za doručenú. V zmysle zákona o e-governmente ako lex specialis vo vzťahu k právnej úprave tu odvolací súd dáva do pozornosti spôsob doručenia „Doručenie do vlastných rúk s fikciou doručenia“, pri ktorej sa adresátovi najprv v prijatých správach zobrazí doručenka. Zo strany adresáta sa vyžaduje potvrdenie doručenia rozhodnutia autorizáciou doručenky. V prípade, že adresát nepotvrdí doručenie rozhodnutia počas úložnej lehoty (15 dní), po jej márnom uplynutí sa toto považuje za doručené. Úložná lehota je 15 dní a začína plynúť deň nasledujúci po dni, keď je správa prijatá do elektronickej schránky adresáta. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že len pri doručovaní správy spôsobom „Doručenie do vlastných rúk s fikciou doručenia“ možno správu po márnom uplynutí lehoty 15 dní na autorizáciu doručenky adresátom ,považovať za doručenú s použitím fikcie doručenia.

14. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie po spätnom doručení informácie, že predmetná zásielka nebola žalovanému doručená z dôvodu uplynutia lehoty doručovania, mal doručovanie zopakovať, a to buď opäť spôsobom „Doručenie do vlastných rúk“, alebo spôsobom „Doručenie do vlastných rúk s fikciou doručenia“, pri možnosti ktorej, by sa zásielka uplynutím lehoty 15 dní považovala za doručenú s fikciou doručenia v zmysle ZoeG.

15. Vzhľadom na skutočnosť, že neboli splnené všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 273 CSP, nakoľko podľa písm. c) daného ustanovenia nebolo uznesenie

č.k. 23Cb/100/2017-30 zo dňa 29.05.2017 žalovanému doručené, odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.

16. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

17. Podľa § 391 ods. 1 ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

18. So zreteľom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 380 ods. 2 zrušil a podľa § 391 ods. 1 mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie vec opätovne prejedná v intenciách vyššie uvedeného, najmä v súvislosti s bodmi 14 a 15 tohto uznesenia a určí ďalší postup v konaní.

19. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .