Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Er/2046/2015

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v zast.: Advocate s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: Rozina F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. č. XXXX/XX, F. F., v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora R.. C. Krutého, PhD. pod č. EX 6923/15 o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, odklad exekúcie, vylúčenie súdneho exekútora a námietkam voči trovám exekúcie takto

rozhodol:

I. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. nie je vylúčený z vykonávania exekúcie č. EX 6923/15 vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 4Er/2046/2015.

II. Súd nepovoľuje odklad exekúcie.

III. Súd námietky povinnej vznesené proti trovám exekúcie odmieta.

IV. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. v znení platnom do 31.03.2017 zamieta.

V. Súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. v znení platnom do 31.03.2017 exekúciu zastavuje.

odôvodnenie:

1. Dňa 13.01.2016 bol na Okresný súd Banská Bystrica doručený návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1993 Z.z. v znení platnom do 31.03.2017 (ďalej len „Ex. por.“). Povinná svoj návrh odôvodnila tým, že jej jediným zdrojom príjmu je dôchodok vo výške 308,70 €, ktorý nestačí ani na úhradu platby za poskytovanie sociálnych služieb. Peniaze na lieky jej posiela syn. Od 10.03.2014 býva v zariadení pre seniorov KOMUCE v Banskej Bystrici. Poskytovanie sociálnych služieb v tomto zariadení je spoplatnené sumou 333,90 € mesačne, z ktorej ona ako prenajímateľka platí sumu 259,18 €, keďže rozdiel výšky príjmu a hranice sociálnej odkázanosti je nižší ako úhrada za poskytovanú celoročnú sociálnu službu. Časť úhrady za sociálne služby uhrádza jej syn Miroslav Beitl, a to vo výške 74,72 € mesačne. Na základe jej žiadosti súdny exekútor odblokoval časť peňažných prostriedkov na účte vo výške 271,83 € mesačne a to s poukazom na jej súčasnú životnú situáciu. V zmysle platných právnych predpisov exekúcii nepodlieha čiastka na úhradu celoročného pobytu v sociálnom zariadení a čiastka rovnajúca sa 25% sumy životného minima. Výška zrážky z dôchodku (308,70 €) po odpočítaní úhrady za sociálnu službu (259,18 €) a 25% sumy životného minima (49,52 €) je nulová. Povinná spolu s návrhom predložila exekučný príkaz, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, výpis z účtu Poštovej banky, zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, dodatok č. 1 k zmluve o poskytovaní sociálnej služby, žiadosť o odblokovanie a doplnenie a odpoveď súdneho exekútora (č.l. 19 - 37). 2. Zo zmluvy o poskytovaní sociálnej služby uzatvorenej medzi Mestom Banská Bystrica a povinnou v znení jej Dodatku č. 1 vyplýva, že povinná je od 10.03.2014 ubytovaná v sociálnom zariadení KOMUCE v Banskej Bystrici. Sociálne služby v tomto zariadení sa poskytujú za úhradu vo výške 333,90 € mesačne,

z ktorej povinná uhrádza sumu vo výške maximálne 259,18 €. Zvyšnú časť mesačnej úhrady za sociálnu službu vo výške 74,72 € platí syn povinnej Miroslav Beitl (č.l. 26 - 32). 3. Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 04.12.2015 bolo zistené, že povinná poberá starobný dôchodok vo výške 310,40 € (č.l. 37). 4. Z listu súdneho exekútora adresovaného povinnej dňa 15.10.2015 mal súd preukázané, že súdny exekútor na základe dokladov a posúdenia životnej situácie povinnej vydal dňa 15.10.2015 príkaz na čiastočné odblokovanie peňažných prostriedkov na účte povinnej vo výške 271,83 € mesačne (č.l. 36). 5. Oprávnený vo svojom vyjadrení doručenom okresnému súdu dňa 01.02.2016 uviedol, že od povinnej boli prijaté finančné prostriedky vo výške 26,25 €. Povinná je poberateľkou dôchodku a teda nie je pravdou, že je nemajetná. V prípade zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinnej je nevyhnutné sa zaoberať celým majetkom povinnej. V súčasnosti teda nesúhlasí so zastavením exekúcie a trvá na jej pokračovaní (č.l. 62). 6. Následne dňa 12.02.2016 bol postúpený z Okresného súdu Malacky na Okresný súd Banská Bystrica návrh povinnej na odklad exekúcie a zastavenie exekúcie pre neprijateľnú rozhodcovskú doložku a neprijateľné zmluvné podmienky. Povinná zároveň žiadala o vylúčenie súdneho exekútora a namietala výšku trov exekúcie (č.l. 68 - 72). 7. Povinná vo svojom návrhu poukázala na skutočnosť, že sa obrátila na združenie na ochranu práv spotrebiteľov, kde ju upozornili, že súdny exekútor by mal byť podľa § 30 Ex. por. vylúčený z vykonávania predmetnej exekúcie, pretože tento je bývalý zamestnanec oprávneného. Poukázala pritom na viaceré rozhodnutia súdov, ktoré rozhodli o vylúčení súdneho exekútora. Povinná na výzvu súdu, aby uviedla, kedy sa dozvedela o dôvode, pre ktorý má byť súdny exekútor vylúčený z vykonávania predmetnej exekúcie, riadne neodpovedala, keďže súdu len opätovne doručila prvú stranu pôvodného návrhu (č.l. 144, 145). Povinná ďalej vo svojom návrhu uviedla, že súdny exekútor porušil ustanovenie § 57 ods. 4 Ex. por., v zmysle ktorého bol povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudol pochybnosti alebo zistil, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie je nepreskúmateľné, vyčíslenie trov je neprimerané a v rozpore s vyhláškou č. 288/1995 Z.z., a to osobitne v časti odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času. V tomto prípade ide o drobnú exekúciu, čo nebolo vôbec zohľadnené. Napokon povinná navrhovala zastaviť exekúciu z dôvodu neprijateľnej rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý ju súčasne zaväzuje na nemorálne plnenie v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade bol porušený zákon, pretože súd neprihliadol na ustanovenie § 243d ods. 2 Ex. por. K rozhodcovskej doložke uviedla, že túto si osobitne nevyjednala. Rozhodcovská zmluva bola vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Rovnako aj miesto rozhodcovského konania si jednostranne stanovil dodávateľ a pre ňu je jeho vzdialenosť neprijateľná a odradzujúca. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu musí podrobiť. Taktiež pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva a vôbec sa s nimi neoboznámila. Povinná aj v tejto súvislosti poukázala na viaceré rozhodnutia súdov, ktoré rozhodli v podobnej veci. Povinná napokon navrhovala, aby súd povolil odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Ex. por. z dôvodu, že je dôvodné očakávať, že exekúcia bude zastavená. 8. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení doručenom na súd dňa 15.02.2016 uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie povinná prevzala dňa 23.09.2015, pričom povinná námietky proti trovám exekúcie odovzdala na pošte dňa 05.02.2016, t.j. po uplynutí zákonnej lehoty na podanie námietok. K vznesenej námietke zaujatosti uviedol, že dňa 22.09.2011 zaslal na súd oznámenie v nadväznosti na nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 322/2010 zo dňa 13.04.2011. Vo veci sa necíti byť zaujatý a to najmä preto, že vždy pri výkone exekúcie postupoval a postupuje legálne, spôsobom a v rozsahu, ktorý ustanovil zákon (č.l. 76). 9. Z dokladu o doručení bolo zistené, že povinnej bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené do vlastných rúk dňa 23.09.2015 (č.l. 85). 10. Z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinnej, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 19.02.2016 vyplýva, že oprávnený nesúhlasí s argumentmi povinnej v podanom návrhu. Povinná totiž nijako pri uzatváraní zmluvy o úvere nepreukázala, že v čase podpisu zmluvy mala postavenie spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka v úverovej zmluve je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, pretože umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Z textu rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. V závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo teda do úvahy buď rozhodcovské konanie alebo konanie pred všeobecným súdom. Je pritom nepochybné, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ako aj európskeho práva. Podľa názoru oprávneného

rozhodcovská doložka má všetky náležitosti vyžadované zákonom. Oprávnený poukázal na viaceré rozhodnutia českých súdov, ktoré rozhodli o prípustnosti rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch. Uzavretie zmluvy o úvere navyše nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva ako dokument na samostatnom liste papiera môže, ale rovnako nemusí byť uzatvorená spolu so zmluvou o úvere. Ak by povinná rozhodcovskú zmluvu neuzatvorila, spor zo zmluvy o úvere by sa riešil súdnou cestou. K návrhu na vylúčenie súdneho exekútora oprávnený ďalej uviedol, že nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 322/2010 zo dňa 13.04.2011 predstavuje individuálne rozhodnutie, ktoré sa dotýka individuálneho konania a zaväzuje len účastníkov tohto konania. Takéto rozhodnutie nemá všeobecnú platnosť a všeobecné súdy SR nie sú nimi viazané. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov SR, ktoré rozhodli o nevylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie, ako aj na rozhodnutia súdov Českej republiky. Na základe týchto skutočností žiadal, aby súd návrh povinnej na odklad exekúcie a zastavenie exekúcie zamietol (95 - 100). 11. Zo správy súdneho exekútora doručenej dňa 07.06.2016 bolo zistené, že povinná nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností na území Slovenskej republiky, má vedený účet v Poštovej banke, a.s. a je poberateľkou starobného dôchodku (č.l. 136). 12. Z oznámenia súdneho exekútora doručeného súdu dňa 28.03.2018 mal súd preukázané, že do dnešného dňa súdny exekútor vymohol od povinnej dňa 21.10.2015 sumu 246,64 €, dňa 22.10.2015 sumu 30,- €, dňa 30.11.2015 sumu 36,87 €, dňa 29.12.2015 sumu 36,87 € a dňa 29.01.2016 sumu 37,43 € (č.l. 172). 13. V zmysle § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 14. V zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Súd exekúciu zastaví na návrh aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Ex. por.). 15. V zmysle § 30 ods. 1 Ex. por. exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti o exekútora najneskôr do piatich dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie alebo do piatich dní odo dňa, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je exekútor vylúčený (§ 30 ods. 5 Ex. por.). Exekútor predloží vec na rozhodnutie súdu o námietke bez zbytočného odkladu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní od predloženia veci (§ 30 ods. 7 Ex. por.). 16. V zmysle § 56 ods. 2 Ex. por. aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57). 17. V zmysle § 201 ods. 1 Ex. por. predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku. V zmysle § 201 ods. 2 Ex. por. účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. 18. Súd nevylúčil súdneho exekútora z vykonávania predmetnej exekúcie, keďže námietka zaujatosti, ktorú podala povinná, neobsahuje všetky zákonné náležitosti uvedené v § 30 ods. 5 Ex. por. V danom prípade totiž nie je zrejmé, či povinná podala námietku zaujatosti včas, a teda v lehote do piatich dní odo dňa, odkedy sa mohla dozvedieť o dôvode, pre ktorý je súdny exekútor vylúčený. Súd v tejto súvislosti povinnú vyzval, aby súdu oznámila presný dátum, kedy sa dozvedela o dôvode, pre ktorý má byť súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie, avšak povinná na výzvu riadne neodpovedala. Vzhľadom na to, že povinná ani dodatočne nedoplnila svoj návrh, keď neuviedla čas, kedy sa dozvedela ňou uvádzané skutočnosti odôvodňujúce vylúčenie súdneho exekútora, súd nemôže vykladať včasnosť podania námietky zaujatosti v prospech povinnej. Keďže zákon č. 233/1995 Z.z. v znení platnom do 31.04.2017 samostatne upravoval postup súdu pri rozhodovaní o námietke zaujatosti vznesenej voči súdnemu exekútorovi, súd na daný prípad neaplikoval ustanovenie § 53 ods. 1 veta druhá CSP, ale rozhodol o nevylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie, pretože spôsob rozhodovania o neúplnej námietke zaujatosti Exekučný poriadok neobsahoval. 19. K námietkam povinnej vzneseným voči trovám exekúcie súd uvádza, že súdny exekútor vydal dňa 19.09.2015 upovedomenie o začatí exekúcie na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 100,- € s príslušenstvom, ktoré bolo povinnej doručené do vlastných rúk dňa 23.09.2015. V danom prípade

lehota na podanie námietok proti exekúcii uplynula dňa 07.10.2015. Námietky proti trovám povinná podala 05.02.2016 (č.l. 73), teda po uplynutí 14 dňovej zákonnej lehoty na podanie námietok. Vzhľadom na to, že námietky povinnej proti trovám exekúcie boli podané oneskorene, súd bližšie neskúmal ich dôvodnosť a tieto odmietol ako oneskorene podané. 20. Pokiaľ ide o návrh povinnej na zastavenie exekúcie z dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. súd uvádza, že preštudovaním spisového materiálu bolo zistené, že oprávnený uzatvoril s povinnou dňa 27.02.2012 zmluvu o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 100,- €. Povinná sa zaviazala splácať poskytnutý úver v 6 mesačných splátkach po 28,- €. 21. V ten istý deň uzatvorili oprávnený s povinnou aj rozhodcovskú zmluvu, v ktorej sa dohodli, že prípadné spory vzniknuté medzi nimi sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že oprávnený podal dňa 28.07.2014 na rozhodcovský súd žalobu o zaplatenie pohľadávky vo výške 100,- € s príslušenstvom, o ktorej rozhodcovský súd rozhodol rozhodcovským rozsudkom tak, že povinnej uložil povinnosť v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť oprávnenému pohľadávku vo výške 100,- € spolu s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.12.2014 a vykonateľnosť dňa 22.12.2014. 22. Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou je vzťahom spotrebiteľským, keďže tento vznikol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v platnom znení. Súd teda jednoznačne konštatuje, že povinná mala pri uzatváraní zmluvy s oprávneným postavenie spotrebiteľa. Súd sa však nestotožňuje s argumentmi povinnej uvádzanými v návrhu na zastavenie exekúcie ohľadom neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy. V danom prípade bola rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinnou na samostatnom liste, ktorý obe zmluvné strany slobodne podpísali. Pokiaľ povinná namieta, že oprávnený rozhodcovskú zmluvu vopred pripravil, tak v súčasnej dobe (v 21. storočí) je úplne bežné aj pri uzatváraní iných kontraktov (bez ohľadu na to, či ide o spotrebiteľský vzťah alebo nie), že jedna zmluvná strana pripraví zmluvu použitím výpočtovej techniky, ktorú následne druhá zmluvná strana buď akceptuje alebo neakceptuje. Je pritom vysoko pravdepodobné, že pokiaľ by strana, ktorá zmluvu nepripravila, mala určité výhrady voči „predtlačenej“ zmluve, druhá strana by mohla túto zmluvu modifikovať taktiež použitím výpočtovej techniky. Rovnako sa nemožno stotožniť s argumentáciou povinnej, podľa ktorej dôvodom neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je nemožnosť povinnej ovplyvniť riešenie sporu v prípade podania žaloby zo strany oprávneného. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinná sa s oprávneným dohodla, že všetky spory budú riešené pred určeným rozhodcovským súdom (č.l. II ods. 1 zmluvy), pričom z ničoho nevyplýva, že predmetné ustanovenie rozhodcovskej zmluvy nereflektuje slobodný prejav vôle povinnej. Obe zmluvné strany teda mali pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy rovnaké práva. Navyše povinná aj v prípade podania žaloby na rozhodcovský súd, mala zákonné možnosti, ako sa vyhnúť rozhodcovskému konaniu (podanie žaloby o neplatnosť rozhodcovského rozsudku, namietanie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní), ktoré však nevyužila. 23. Na základe týchto skutočností možno skonštatovať, že predmetnú rozhodcovskú zmluvu možno považovať za individuálne dojednanú, v dôsledku čoho nie je možné na ňu aplikovať ustanovenia § 53 Obč. zák. o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve spôsobujúcich jej absolútnu neplatnosť. 24. Rovnako ani argumenty povinnej, že postupom súdu došlo k porušeniu § 243d ods. 1, ods. 2 Ex. por. nijako neobstoja. Oprávnený totiž podal návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 15.02.2015, kedy v zmysle § 36 ods. 2 Ex. por. začalo exekučné konanie. Zákon č. 335/2014 Z.z., ktorým sa menil a doplnil o.i. aj zákon č. 233/1995 Z.z. nadobudol účinnosť dňa 01.01.2015 a teda je zrejmé, že predmetné exekučné konanie začalo do troch mesiacov od účinnosti vyššieho uvedeného zákona. Súd preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie z dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. zamietol. 25. Súd však na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že na strane povinnej existuje iný dôvod zastavenia exekúcie, ktorým je jej nemajetnosť. V prípade povinnej ide o osobu staršieho veku (88 rokov), ktorá celoročne žije v zariadení pre seniorov. Je poberateľkou starobného dôchodku, z ktorého si platí časť poplatkov za poskytované sociálne služby, pričom ďalšiu časť dopláca jej syn. Podľa vyjadrenia súdneho exekútora povinná nevlastní okrem vyplácaných dôchodkových dávok žiadny majetok. Táto skutočnosť je v podstate preukázaná aj tým, že okrem vymoženia časti finančných prostriedkov z dôchodku povinnej, nedošlo k vymoženiu pohľadávky iným spôsobom. Naposledy boli pritom vykonané zrážky z dôchodku povinnej dňa 29.01.2016 vo výške 37,43 €, t.j. pred dva a pol rokom. Odvtedy neboli vykonané z dôchodku povinnej žiadne zrážky. Napokon aj súdny exekútor po posúdení nepriaznivej životnej situácie odblokoval časť finančných prostriedkov na účte povinnej, z ktorých si uhrádza platby za

poskytované sociálne služby. Ďalší postup súdneho exekútora pri vymáhaní pohľadávky je podmienený existenciou majetku povinnej, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie. Pokiaľ takýto majetok neexistuje, súdny exekútor objektívne nemá možnosť pokračovať v exekúcii. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie vychádza zo stavu, ktorý existuje v čase rozhodovania. Súd nemôže prihliadať na pravdepodobný majetok povinnej, ktorý táto môže (ale nemusí) v budúcnosti nadobudnúť. Oprávnený vo svojom vyjadrení síce uvádza, že nesúhlasí so zastavením exekúcie, avšak z jeho podania ďalej nevyplýva, akým spôsobom by mal súdny exekútor exekúciu viesť, ani neuvádza žiadny majetok povinnej, ktorý by bolo možné exekvovať. Preto je zrejmé, že za súčasného stavu by ďalšie vykonávanie exekúcie bolo neúčelné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Napokon je potrebné zdôrazniť, že povinná je osobou staršieho veku (88 rokov), žijúca v sociálnom zariadení pre seniorov a teda v jej prípade neexistuje takmer žiadna pravdepodobnosť zvýšenia mesačných príjmov, ktoré by mohli podliehať exekúcii. Na základe týchto skutočností je zrejmé, že povinná v súčasnosti nedisponuje žiadnym reálne exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok. 26. Vzhľadom na skutočnosti zistené v priebehu vykonávania exekúcie, ktoré preukazujú nemajetnosť povinnej, súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por., v spojení s § 58 ods. 1 Ex. por., exekúciu v celom rozsahu zastavil. Pokiaľ v budúcnosti dôjde k zmene majetkovej situácie na strane povinnej, oprávnený môže opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie, keďže zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. nezakladá prekážku rozhodnutej veci. 27. Súd napokon o návrhu povinnej na odklad exekúcie rozhodol tak, že odklad exekúcie nepovolil, keďže postupoval v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. a exekúciu v celom rozsahu zastavil. Súd pritom poukazuje na účinky vykonateľnosti rozhodnutia (uznesenia) o zastavení exekúcie (§ 238 ods. 3 , na základe ktorých v tomto štádiu konania odklad exekúcie nepovolil. Ak teda uznesenie o zastavení exekúcie je vykonateľné momentom doručenia, bolo by nadbytočné súbežne rozhodnúť aj o odklade exekúcie, keďže vykonateľnosťou uznesenia o jej zastavení sa de facto dosiahne rovnaký efekt ako odložením exekúcie. 28. O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti výroku V. tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výrokom I., II. a III. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie. Proti výrokom IV. a V. tohto uznesenia možno podať odvolanie na Okresnom súde Banská Bystrica v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.