Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-23-2018.pdf
PDF · 128.7 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/23/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v právnej veci navrhovateľa: R. F., nar. XX. júla XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX Q., toho času bytom T. XX, XXX XX E., proti osobe povinnej podľa návrhu na platenie výživného: Z. F., nar. XX. októbra XXXX, trvale bytom B. D. XXXX/XX, XXX XX Revúca, zast. JUDr. Martinom Jankovičom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie, Železničná 257/19, 050 01 Revúca, o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní osoby povinnej podľa návrhu na platenie výživného proti rozsudku Okresného súdu Revúca č.k. 4Pc/16/2017-114 zo dňa 19. januára 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III., IV. p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Revúca (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým rozsudkom zaviazal otca, ktorý je povinný podľa návrhu platiť výživné, povinnosťou platiť navrhovateľovi zvýšené výživné vo výške 180,-Eur mesačne, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred, na účet navrhovateľa, od 09.10.2017, čím dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Revúca zo dňa 02.02.2012, sp.zn. 7P/225/2011-40, v časti o uložení povinnosti otcovi, ktorý je podľa návrhu povinný platiť výživné, platiť výživné navrhovateľovi vo výške 65,-Eur mesačne (prvá výroková veta). Druhou výrokovou vetou okresný súd v zostávajúcej časti návrh navrhovateľa zamietol. Okresný súd zároveň rozhodol o zročnom výživnom za obdobie od 09.10.2017 do 31.01.2018 vo výške 299,35 Eur, ktoré je otec povinný zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach v sume 100,-Eur, na účet navrhovateľa, spolu s bežným výživným, počnúc dňom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok (tretia výroková veta). Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (štvrtá výroková veta).
1.1 Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa vyhovel v sume 180,-Eur, nakoľko v tejto časti mal preukázanú dôvodnosť návrhu. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Súd prvej inštancie mal preukázané, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľa, uplynula doba viac ako 5 rokov, navrhovateľ je vekovo starší, zvýšili sa jeho výdavky na uspokojenie základných životných potrieb. Súd prvej inštancie prihliadol na skutočnosť, že navrhovateľ v súčasnosti pokračuje v štúdiu na vysokej škole mimo miesta svojho trvalého bydliska, čoho dôsledkom mu vzrástli aj výdavky spojené so štúdiom. Navrhovateľ je od 1. septembra 2017 žiakom druhého ročníka denného štúdia na Právnickej fakulte UMB v Banskej Bystrici; s nástupom na vysokú školu v roku 2016 došlo k zvýšeniu výdavkov spojených s jeho štúdiom, poplatkami za knižnicu, nákladmi na zakúpenie študijnej
literatúry. Neboli sporné ani zvýšené výdavky navrhovateľa súvisiace s potrebou zakúpenia rôznej literatúry, s výdavkami na oblečenie, stravu a výdavkami na cestovné, pričom tieto výdavky súvisia so štúdiom navrhovateľa v Banskej Bystrici. Okresný súd nemal v celom rozsahu preukázanú výšku výdavkov uvádzaných navrhovateľom. Nebolo však sporné tvrdenie navrhovateľa o potrebe zakúpenia študijnej literatúry nad rozsah skrípt, príp. inej v knižniciach dostupnej literatúry. Navrhovateľ však v konaní nepredložil jediný doklad o zakúpení ním spomínanej odbornej profesijnej literatúry, prefotené knižné tituly žiadnym spôsobom nepreukazujú, že k zakúpeniu týchto titulov zo strany navrhovateľa aj v skutočnosti pravidelne dochádza. Podľa názoru okresného súdu navrhovateľ tieto tituly môže získať aj menej nákladným spôsobom. Okresný súd tiež nepovažoval za dôvodný argument navrhovateľa, že pre jeho vzťahy s vyučujúcimi dosiaľ neprestúpil v rámci študijného odboru právo z UMB v Banskej Bystrici na UPJŠ v Košiciach, najmä keď sa prevažnú časť týždňa zdržiava v Košiciach. Takýmto spôsobom by navrhovateľ eliminoval výdavky spojené s cestovným z Košíc do Banskej Bystrice na minimum. Získanie kvalitného vzdelania je predovšetkým vecou individuálneho prístupu študenta k štúdiu, nie vecou jeho vzťahov s vyučujúcimi. Z uvedených dôvodov navrhovateľom uvádzané výdavky na študijnú literatúru resp. cestovné, súd vyhodnotil ako nadštandardné a neopodstatnené výdavky. Prihliadal však na výdavky navrhovateľa súvisiace s jeho zdravotnou starostlivosťou, s oslabenou imunitou a potrebou pravidelného užívania imunopreparátu. Neopomenul skutočnosť, že navrhovateľ nežije v spoločnej domácnosti so žiadnym zo svojich rodičov, žije so svojím priateľom v Košiciach a ako sám uviedol, za bývanie platiť nemusí.
1.2 Zmenou pomerov mal okresný súd preukázanú aj na strane otca ako osoby povinnej na platenie výživného (ďalej aj „otec“ alebo „otec navrhovateľa“ prípadne „odporca“). Nebolo sporné, že otec od 15.05.2017 pracuje pre spoločnosť SILFER STEEL, s.r.o. ako živnostník, pričom v čase posledného rozhodnutia súdu pracoval v pracovnom pomere v Slovenských magnezitových závodov, a.s. a jeho čistý mesačný príjem predstavoval 480,-Eur. Otec navrhovateľa nepoprel, že v tom čase pravidelne dvakrát do roka chodieval na pretrhávku a zber jabĺk do zahraničia. Uviedol však, že od augusta 2016 do apríla 2017 bol nezamestnaný. Otec navrhovateľa tiež nepoprel, že ako živnostník spoločnosti SILFER STEEL, s.r.o. fakturuje mesačne od 1.200,-Eur do 1.300,-Eur, v ktorej sume nie sú zohľadnené jeho výdavky na odvody do zdravotnej poisťovne, na dopravu, stranu a ubytovanie, nakoľko za prácou pravidelne dochádza do Žiliny. Súd prvej inštancie mal tak preukázaný nárast príjmov, predovšetkým z podnikania na strane otca navrhovateľa a táto skutočnosť sporná nebola. Podstata obrany otca v prebiehajúcom konaní nespočívala v tvrdení, že na jeho strane nedošlo k podstatnej zmene pomerov v otázke jeho príjmov, ale svoju argumentáciu a obranu sústredil na posúdenie dôvodnosti a výšky navrhovateľom namietaného jeho ďalšieho príjmu zo združenia MILE SPORT Revúca, ktorého je predsedom. Ak navrhovateľ tvrdil, že otec má ďalší príjem minimálne v sume 1.500,-Eur práve v súvislosti s klubovou a športovou činnosťou, existencia takéto príjmu otca, bez akýchkoľvek pochybností preukázaná nebola. Bolo tak z dôvodu, že hlavný zdroj príjmu združenia, ktorými sú členské príspevky vyberané v hotovosti, nebol preukázaný dokladmi o úhrade členských príspevkov a neboli predložené ani iné účtovné doklady. Je však zrejmé, že uvedenú činnosť otec vykonával, nakoľko združenie existuje od roku 2005. Otec poprel tvrdenie navrhovateľa, že by mal z predmetnej činnosti akýkoľvek ďalší príjem tvrdiac, že na túto činnosť oproti minulosti skôr finančne dopláca. Bolo však preukázané, že združenie má za rok 2017 uhradené nájomné, v priebehu roka 2017 bola suma vo výške 8.940,-Eur použitá na nákup zariadenia.
1.3 Okresný súd zdôraznil, že obaja rodičia navrhovateľa sú povinní primerane svojim možnostiam a schopnostiam prispievať na jeho výživu, nespoliehať sa na starostlivosť o navrhovateľa zo strany jeho partnera, s ktorým zdieľa spoločnú domácnosť, nakoľko on sám nie je osobou povinnou poskytovať mu výživné. To neznamená, že každý z rodičov bude prispievať na výživu dieťaťa rovnakou čiastkou. S poukazom na § 75 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 36/2005 Z.z.“) súd prvej inštancie zdôraznil, že rozsah vyživovacej povinnosti určujú zárobkové a majetkové pomery každého z rodičov. Nakoľko ani jeden z rodičov navrhovateľa mu neposkytuje výživné formou bývania a výkonom osobnej starostlivosti navrhovateľa, všetky tieto výdavky znáša sám. Je prirodzené očakávať, že obaja rodičia budú prispievať na výživu navrhovateľa sumou zodpovedajúcou ich majetkovým a zárobkovým pomerom.
1.4 V tomto smere okresný súd uzavrel, že v možnostiach a schopnostiach otca, po zohľadnení jeho výdavkov, prispievať na výživu navrhovateľa sumou 180,-Eur mesačne. Už pred otvorením pojednávania otec deklaroval schopnosť prispievať na výživu navrhovateľa sumou 150,-Eur mesačne. Pri preskúmaní možnosti otca, ktorý je podnikateľom, okresný súd vychádzal z jeho aktuálnych príjmov z podnikateľskej
činnosti, ktorých výška medzi účastníkmi sporná nebola. Aj v minulosti otec napriek strate zamestnania si vedel pravidelne zabezpečiť príjem aj formou pravidelných brigád v zahraničí. Aj v súčasnosti je schopný svojou vlastnou iniciatívou ovplyvniť výšku svojho mesačného príjmu, prípadnými dlhšími týždňovými pobytmi a prácou vykonávanou pre jeho odberateľa, spoločnosť SILFER STEEL, s.r.o.. Okresný súd tiež nepovažoval v celom rozsahu za dôvodné výdavky, ktoré otec navrhovateľa vynakladá v súvislosti s nadobudnutím rodinného domu prostredníctvom hypotekárneho úveru, najmä ak na jeho nadobudnutie bol nútený predať byt, či garáž alebo ďalšie nehnuteľnosti, ktoré zdedil po rodičoch.
1.5 Vo vzťahu k príjmom navrhovateľa okresný súd zdôraznil, že navrhovateľ pred začatím konania požadoval od otca, aby mu prispieval na výživu sumou 160,-Eur, pričom sám uviedol, že táto suma je postačujúca na uspokojovanie všetkých jeho životných potrieb. Následne však nebol ochotný uzatvoriť súdny zmier v sume nižšej ako 200,-Eur mesačne. Navrhovateľ v konaní popieral skutočnosť, že by sumu 100,-Eur dostával aj od svojej starej matky, v konaní však bolo preukázané, že na úhrade výživného poskytovaného navrhovateľom zo strany matky v sume 200,-Eur sa podieľa aj jeho stará matka, a to minimálne v sume 100,-Eur mesačne.
1.6 Okresný súd tak otcovi navrhovateľa uložil povinnosť platiť výživné vo výške 180,-Eur odo dňa začatia súdneho konania (09.10.2017) v súlade s ustanovením § 77 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z.. Mal za to, že príjem v sume viac ako 400,-Eur, pozostávajúci z priznaného zvýšeného výživného od otca, výživného od matky, na úhrade ktorého sa podieľa sumou minimálne 100,-Eur mesačne aj stará matka a prídavkov vo výške 23,52 Eur, je dostatočný na uspokojovanie základných životných a odôvodnených potrieb navrhovateľa, ako aj výdavkov súvisiacich so štádiom a jeho prípravou na budúce povolanie. Sám navrhovateľ uviedol, že možnosť zvýšenia príjmu má aj sám, zlepšením svojich študijných výsledkov s cieľom získania prospechového štipendia. Suma 400,-Eur mesačne pritom dosahuje výšku minimálnej mzdy v národnom hospodárstve, z takejto sumy mesačne musia bežne vyžiť aj rodiny s maloletými deťmi.
1.7 Po určení bežného výživného okresný súd rozhodol o sume zročného výživného za obdobie od podania návrhu (09.10.2017) do 31.01.2018; okresný súd prihliadol na skutočnosť, že otec navrhovateľa v priebehu konania začal dobrovoľne hradiť navrhovateľovi výživné vo výške 100,-Eur. Suma zročného výživného tak pozostáva z pomernej časti pripadajúcej na mesiac október 2017 (59,35 Eur) a zo sumy 80,-Eur pripadajúcej na mesiace november 2017 až január 2018. Zročné výživné súd prvej inštancie s prihliadnutím na jeho výšku povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 100,-Eur mesačne, počnúc dňom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok.
1.8 Nakoľko návrhu navrhovateľa súd prvej inštancie vyhovel len v časti, v prevyšujúcej časti návrh zamietol ako nedôvodný. Prihliadal v tomto smere aj na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca k mladšiemu bratovi navrhovateľa, Z. F. v sume 50,-Eur mesačne.
1.9 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 52 zákona č.161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľovi, ktorý si uplatnil náhradu trov konania, poplatková povinnosť v predmetnom konaní nevznikla, trovy konania, ktoré ani nevyčíslil, pozostávali z cestovného z miesta jeho súčasného bydliska do miesta jeho trvalého bydliska. S týmto jeho pobytom je však prirodzene spojená aj návšteva jeho rodičov a brata, a preto okresný súd nepovažoval tieto trovy za dôvodné a v súlade s dobrými mravmi.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec, ktorý je povinný podľa návrhu platiť výživné, včas odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol sám tak, že zaviaže otca k plateniu bežného výživného vo výške 150,-Eur mesačne a rozhodne o zmeškanom výživnom, alternatívne, aby zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a podľa § 62 ods.1 C.m.p.. Tvrdil tak, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
2.1 V odvolaní tvrdil, že si je vedomý, že návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne vzhľadom na odstup od poslednej úpravy výživného. Jeho odvolanie smeruje len voči výške výživného a s tým súvisiace určenie zročného výživného. Otec vyjadril názor, že určením sumy bežného výživného vo výške 180,-Eur mesačne by bol navrhovateľ neoprávnene zvýhodnený vo vzťahu k obdobným prípadom určenia výživného na vysokoškoláka za obdobných skutkových situácií a takéto výživné by mohlo byť na úkor ďalšieho maloletého dieťaťa, brata navrhovateľa, ktorému je povinný platiť výživné vo výške 50,-Eur mesačne. Poukázal na v súčasnosti prebiehajúce konanie o zvýšenie výživného na maloletého Z. Leveša. Mal za to, že okresným súdom určené bežné výživné vo výške 180,-Eur mesačne bolo určené nesprávne, na odôvodnené potreby navrhovateľa postačilo určiť aj bežné výživné vo výške 150,-Eur mesačne, a teda vo výške, ktorú bol ochotný platiť navrhovateľovi dobrovoľne pred začatím pojednávania vo veci samej.
2.2 V odvolaní poukázal na rozpor v tvrdeniach navrhovateľa, ktorý pôvodne uvádzal, že matka ho podporuje v rámci možností sumou 100,-Eur mesačne, pričom inokedy uviedol, že je matkou podporovaný sumou 200,-Eur mesačne. Na pojednávaní však tvrdil, že matka mu pravidelne prispieva na jeho výživu sumou minimálne 230,-Eur. Je však nesporné, že matka navrhovateľa spolu so starou matkou navrhovateľa mu posielajú na výživu 200,-Eur mesačne a taktiež 23,52 Eur ako prídavok na dieťa. Súd prvej inštancie určením výživného vo výške 180,-Eur mesačne tak zabezpečil pre navrhovateľa výživné na plnoleté dieťa v sume 400,-Eur mesačne. Napriek tomu, že k takejto výške výživného sa súd prvej inštancie vyjadril kriticky, žiadnym spôsobom bližšie nespriemeroval výdavky na odôvodnené potreby navrhovateľa, vo svojom rozsudku neurčil žiadnu sumu, ktorá by zodpovedala výške odôvodnených potrieb navrhovateľa. Po neuznaní viacerých výdavkov, bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia, určil sumu bežného výživného na 180,-Eur mesačne.
2.3 Otec navrhovateľa tiež vytýkal súdu prvej inštancie, že nespriemeroval jeho čistý príjem po zohľadnení jeho výdavkov za obdobie jedného roka spätne. Otec navrhovateľa uznal, že z podnikania doposiaľ daňové priznanie nepodal, ako náhle ho však podá, predloží ho konajúcemu súdu aj počas odvolacieho konania. Vo vzťahu k hodnoteniu skutkových okolností vzniknutých na strane navrhovateľa, odvolateľ vyjadril súhlas, navrhovateľ sám uviedol, že nemá žiadne výdavky na bývanie, a to ani v meste E., ani v meste C. C., kde študuje. Navrhovateľ tak má len výdavky súvisiace so stravou a ošatením, ostatné výdavky v konaní riadne nepreukázal. Napriek takto zisteným skutočnostiam a zohľadnení výživného zo strany druhého rodiča, určil súd prvej inštancie výživné v takej výške, že zodpovedá minimálnej mzde Slovenskej republiky, a to napriek skutočnosti, že navrhovateľ jedenkrát do týždňa navštevuje denné štúdium na vysokej škole a toto štúdium je možné porovnávať s externým štúdiom na vysokej škole. Navrhovateľovi nič nebráni, aby si našiel brigádu a sám aj svojim vlastným pričinením prispel k získaniu vlastného príjmu. Napriek skutočnosti, že navrhovateľ má individuálny študijný plán, súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa o nejaké brigády aspoň snažil. Odvolateľ súhlasil aj s konštatovaním súdu prvej inštancie o tom, že navrhovateľovi nič nebráni, aby prestúpil na vysokú školu do miesta bydliska, nakoľko takýmto spôsobom by eliminoval výdavky na cestu a mohol by sa plnohodnotne venovať štúdiu. Navrhovateľ takúto snahu o prestup na inú vysokú školu nepreukázal. Aj túto skutočnosť mal okresný súd nejakým spôsobom vyhodnotiť, nakoľko po prípadnom prestupe navrhovateľa z C. C. na vysokú školu do C. by navrhovateľovi vznikli zvýšené výdavky v súvislosti v porovnaní so súčasným stavom. Odvolateľom navrhovaná výška výživného (150,-Eur mesačne) by podľa jeho názoru plne postačovala na odôvodnené potreby navrhovateľa.
2.4 Otec navrhovateľa tak namietal, že súd prvej inštancie sa riadnym spôsobom neriadil ustanovením § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., neprihliadol správne na odôvodnené potreby oprávneného, náklady na tieto odôvodnené potreby nijakým spôsobom finančne nevyčíslil. Nie je tak zrejmé, ako dospel k stanoveniu sumy bežného výživného vo výške 180,-Eur mesačne, ktoré by bol odvolateľ povinný prispievať na výživu navrhovateľa. Súd prvej inštancie síce aplikoval správnu právnu normu, túto nesprávnym spôsobom vyložil. Na jednej strane dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu a k nedostatočnému, resp. neúplnému a nesprávnemu zisteniu skutkového stavu.
2.5 Otec navrhovateľa poukázal na svoje pravidelné mesačné výdavky, ktoré sú vo výške 535,35 Eur. Medzi tieto výdavky neboli zahrnuté jeho výdavky na stravu, resp. ošatenie a hygienu.
2.6 Odvolateľ v podanom odvolaní uzavrel, že súd prvej inštancie nijakým spôsobom nezdôvodnil, prečo dospel k stanoveniu sumy bežného výživného vo výške 180,-Eur, v odôvodnení svojho
rozhodnutia neuviedol, aké pravidelné výdavky má navrhovateľ, ktorý viacero svojich výdavkov ani len nezdokladoval. Vzhľadom k uvedenému považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné, vychádzajúce z nesprávneho hodnotenia skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov a z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu považoval odvolanie otca za účelové, bez dôkazov, a preto navrhol odvolanie zamietnuť ako nedôvodné a navrhol potvrdiť odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožnil a považoval napadnutý rozsudok za výsledok vykonaného dokazovania aj v prípade, že nebol celkom zohľadnený jeho návrh v časti výšky výživného.
3.1 Zdôraznil, že súd prvej inštancie venoval otázke nákladov spojených so štúdiom na Právnickej fakulte UMB v Banskej Bystrici podstatnú pozornosť, vyhodnotil dôkazy, ktoré odôvodňovali potrebu zvýšiť výživné tak, že výživné priznal v sume 180,-Eur. Uviedol, že otec o neho vôbec nezaujíma, inak by vedel, že študuje denné štúdium a pre zdravotné problémy mu bol schválený dekanom fakulty individuálny plán štúdia. Pokiaľ sa musel presťahovať do E., k tomuto prispel odvolateľ rečami o jeho orientácii. Na vysokej škole v C. C. chce ukončiť prvý stupeň vysokoškolského štúdia, prestúpenie na štúdium na inú fakultu a jeho povolenie nie je obligatórnou záležitosťou, každá fakulta má rozdielne učebné programy. Otec sa doteraz ani raz nezaujímal o to, ako študuje, aké má študijné výsledky a aké má výdavky. Názor právneho zástupcu vo vzťahu k prípadnému prestupu po ukončení magisterského štúdia na Právnickú fakultu UK v Bratislave považoval za irelevantný, skôr za fikciu ako realitu.
3.2 Navrhovateľ upozornil, že odporca sa vyhol a stále sa vyhýba uvedenia, aká je skutočná výška jeho mesačného príjmu, najmä pokiaľ ide o fitnes centrum Z. K. Q.. Otec nevedie účtovníctvo z občianskeho združenia a ako obranu uvádza skutočnosť, že do fitnes centra chodia policajti, prokurátori a sudcovia z Revúcej, čo je nedostatočný argument na to, aby prijímal peniaze za služby bez príjmového dokladu. Vyjadril názor, že otec takto zatajil celkový mesačný príjem najmenej 1.500,-Eur. Súd prvej inštancie za touto skutočnosťou nezaoberal, inak by musel vyhovieť návrhu na zvýšenie výživného v plnom rozsahu.
4. Otec navrhovateľa v ďalšom písomnom vyjadrení nevidel dôvod bližšie sa vyjadrovať k tvrdeniam navrhovateľa uvedený v písomnom vyjadrení,. S poukazom na podané daňové priznanie zdôraznil, že jeho príjmy predstavovali sumu 10.522,-Eur, výdavky z podnikania mal vo výške 6.799,-Eur so základom dane, čistým ziskom vo výške 3.722,31 Eur. Jeho príjem sa tak oproti poslednej úprave výživného výrazne nezmenil.
5. K tomuto podaniu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý rozporoval skutočnosti uvádzané odvolateľom vo vzťahu k jeho súčasnému príjmu, ktorý sám predtým uviedol, že v čistom zarába okolo 900,-Eur. Daňové priznanie bolo pritom podané za obdobie od mája 2017 do konca roku 2017, čo nie je celým zdaňovacím obdobím. Opätovne poukázal na ďalšie príjmy otca, a to vykonávanie zberu jabĺk v Taliansku pri frekvencii 1-2 krát do roka a naďalej poukazoval na príjem otca z občianskeho združenia Z. K. Q.. Odvolanie otca, jeho písomné vyjadrenie a predložené daňové priznanie považoval za účelové a špekulatívne, s úmyslom fabulovať súd o zistení exaktných skutočností o jeho príjmoch. Navrhol zistiť príjem odporcu v občianskom združení Z. K. Revúca, nakoľko k tomuto sa otec nevyjadruje, resp. tejto otázke sa vyhýba vyjadriť ako sám, tak aj prostredníctvom právneho zástupcu.
6. Ďalšie relevantné vyjadrenia podané neboli.
7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu § 65 a § 66 C.m.p, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 C.s.p. a odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. vo výrokoch I. III. a IV. potvrdil z nasledovných dôvodov:
7. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len a skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca v nie je dôvodné; krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne a z tohto vyvodil aj
správny právny záver. Rozhodnutie súdu bolo podložené náležitým preskúmaním sociálnych pomerov účastníkov.
8.1 V zmysle platnej právnej úpravy plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, vykonávať prácu, jeho odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. Len samotná skutočnosť, že dieťa je schopné nejakej zárobkovej činnosti nestačí, aby došlo k zániku vyživovacej povinnosti. Uprednostňuje sa záujem oprávneného, preto v prípade, ak dieťa pokračuje v príprave na konkrétne povolanie v ďalšom vzdelávaní, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov; pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
8.2 S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania v prejednávanej veci odvolací súd považoval rozhodnutie okresného súdu za správne. Okresný súd sa prakticky so všetkými skutočnosťami, uvádzanými otcom v odvolaní, náležitým a presvedčivým spôsobom vyporiadal, jeho rozhodnutie spĺňa všetky požiadavky na zákonné rozhodnutie. Súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal všetkými otázkami, ktoré boli rozhodujúce v prejednávanej veci, vrátane tých, na ktoré poukázal v odvolaní otec. Výživné určené okresným súdom navrhovateľovi je vzhľadom na potreby a vek postačujúce s prihliadnutím na skutočnosť, že otec sa s navrhovateľom v podstate vôbec nestretáva. Výživné od otca pre navrhovateľa, ktorý študuje na vysokej škole, v druhom ročníku denného štúdia, vo výške 180- Eur mesačne pri vyčíslených a bežných nákladoch, nákladoch na bývanie, stravu, učebné pomôcky, cestovné, bežné základné potreby a výdavky súvisiace so zdravotným stavom s predpokladom, že výživným bude prispievať aj matka navrhovateľa, predpokladá zabezpečenie aspoň tých základných potrieb navrhovateľa. Ani odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením otca, že takto stanovené výživné je neprimerane vysoké.
8.3 Krajský súd po preštudovaní spisového materiálu konštatuje, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca upravená rozsudkom Okresného súdu Revúca, č.k. 7P/225/2011-40 dňa 02.02.2012, ktorým bola otcovi navrhovateľa určená vyživovacia povinnosť vo výške 65,-Eur mesačne. Je nesporné, že na strane navrhovateľa od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej zmene pomerov, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol o viac ako 5 rokov starší, stal sa dospelým s tým súvisiacimi bežnými každodennými potrebami a zároveň pokračuje v príprave na ďalšie povolanie štúdiom na vysokej škole mimo miesta trvalého ako aj mimo miesta súčasného bydliska. Zmenu pomerov na strane navrhovateľa odporca v konaní ani v podanom odvolaní nespochybnil, naopak výslovne uviedol, že si je vedomý, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne vzhľadom na odstup od poslednej úpravy výživného.
8.4 Odvolateľ v podanom odvolaní namietal, že určením výživného vo výške 180,-Eur mesačne by bol navrhovateľ neoprávnene zvýhodnený vo vzťahu k obdobným prípadom určenia výživného na vysokoškoláka za obdobnej skutkovej situácie, prípadne že takto určené výživné by mohlo byť na úkor jeho brata, toho času maloletého Z. F.. Takto koncipovaná odvolacia námietka neobstojí. Pokiaľ ide o výživné, pri jeho určení súd prihliada súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Výška výživného je tak limitovaná odôvodnenými potrebami osoby oprávnenej a možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi osoby povinnej, ktorou je v danom prípade odvolateľ. Ak okresný súd na tieto kritériá prihliadal, jeho rozhodnutie nie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Nie sú výnimočné situácie, keď výživné na plnoleté dieťa je určené vo výške minimálneho zákonného výživného a ani situácie, keď je výživné určené vo výške vyššej, ako tomu bolo v prejednávanej veci. Výživné je individualizovaná práve na základe odôvodnených potrieb oprávnenej osoby a možností, schopností a majetkových pomerov osoby povinnej. Aj keď odvolateľ v danom prípade poukazuje na „obdobné skutkové okolnosti“, z podaného odvolania nevyplýva, v čom obdobné skutkové okolnosti spočívajú. Neobstojí ani námietka vo vzťahu k vyživovacej povinnosti odvolateľa voči maloletému synovi a poukaz na prebiehajúce konanie o zvýšenie výživného. Súd rozhodujúci o výživnom na maloletého nepochybne prihliadne aj na výšku výživného určenú na plnoletého navrhovateľa. Odvolateľ v konečnom dôsledku súhlasil s bežným výživným vo výške 150,- Eur mesačne, túto bol ochotný platiť dobrovoľne pred začatím pojednávania v danej veci a iba tvrdil, že odôvodnené potreby navrhovateľa výšku výživného 180,-Eur mesačne neodôvodňujú.
8.5 Pre súd prvej inštancie nebola sporná skutočnosť, že navrhovateľ pokračuje v príprave na ďalšie povolanie štúdiom na vysokej škole mimo miesta svojho trvalého i súčasného bydliska. Konštatoval, že nespornými výdavkami sú náklady spojené s potrebou zakúpenia študijnej literatúry, s výdavkami na oblečenie, stravu a výdavkami na cestovné a všetky tieto výdavky súvisia s prípravou na ďalšie povolanie. Ak okresný súd nemal v celom rozsahu preukázané náklady na zakúpenie študijnej literatúry, neznamená to, že navrhovateľ tieto náklady nemá. Navrhovateľ už v návrhu uviedol, že stravné v jedálne a v školskom bufete predstavuje sumu 50,-Eur; cestovné viac ako 100,-Eur, študijné materiály a internet minimálne 200,-Eur, ošatenie, strava, hygienické potreby a voľnočasové aktivity 70,-Eur. V písomnom vyjadrení tieto výdavky zopakoval, doplnil náklady spojené s liečivami, celkom vo výške 20,- Eur. Na pojednávaní doplnil školské poplatky za ISIC kartu a poplatok za univerzitnú knižnicu; zvýraznil, že najväčšiu položku tvoria študijné materiály. Pokiaľ ich kupuje, mesačne minie 200,-Eur, pokiaľ študijné materiály fotí, jedna strany vyjde na 20 centov. Už z uvedeného prehľadu, tak ako sa premietol do prvostupňového rozhodnutia, je nesporné, že len bežné náklady na základné životné potreby (strava, hygiena, oblečenie) a náklady súvisiace so štúdiom (výdavky na študijné materiály, cestovné, povinné poplatky) spolu predstavujú sumu prevyšujúcu 300,- až 350,- Eur mesačne. Skutočnosť, že súd prvej inštancie nespriemeroval mesačné výdavky navrhovateľa je skutočnosťou, ktorú odvolateľ namietal, avšak pri zistenom skutkovom stave nemôže spôsobovať nepreskúmateľnosť, prípadnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Okresný súd vysvetlil, ktoré výdavky navrhovateľa nepovažoval v celom rozsahu za dôvodné, resp. v celom rozsahu za preukázané. Neznamená to ale, že navrhovateľ tieto výdavky v súčasnosti nemá (cestovné do miesta štúdia), resp. že nemá žiadne výdavky na zakúpenie študijných materiálov, u ktorých z objektívnych dôvodov je obtiažne preukázať ich nadobudnutie.
8.6 Neobstojí ani poukaz na celkové výživné, ktoré navrhovateľ dostáva (resp. podľa napadnutého rozhodnutia má dostávať) od oboch rodičov. Matka navrhovateľa mu prispieva na základe dohody s navrhovateľom, bez potreby súdnej úpravy. Ani výška ňou poskytovaného výživného spolu s príspevkom starej matky navrhovateľa nie je prekážkou pre určenie výživného v takej výške ako je tomu v napadnutom rozhodnutí. Na výživu svojich detí prispievajú obaja rodičia podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov; dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Odvolateľ ani netvrdil, že je v jeho možnostiach prispievať na výživu navrhovateľa sumou 180,- Eur mesačne, v priebehu konania s výživným vo výške 150,-Eur mesačne súhlasil.
8.7 Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nespriemeroval jeho čistý mesačný príjem po zohľadnení jeho výdavkov za obdobie jedného roka spätne. Zo súdneho spisu vyplýva, že sám otec navrhovateľa v rámci svojej výpovedi uviedol, že jeho mesačný príjem predstavuje 1.200,- až 1.300,-Eur, v závislosti od počtu hodín, jeho mesačný čistý prijem v závislosti od jeho tvrdení nebolo možné spriemerovať. Pokiaľ aj poukázal na svoje mesačné výdavky a v odvolacom konaní predložil daňové priznanie za rok 2017 s uvedením čistého zisku vo výške 3.722,31 Eur (za obdobie od mája 2017 do decembra 2017). Tieto tvrdenia otca sú ale v rozpore s výdavkami, ktoré podľa svojich tvrdení má. Okresný súd však uzavrel, že navrhovateľom tvrdený príjem odvolateľa vo výške cca 1.500,-Eur v konaní bez akýchkoľvek pochybností preukázaný nebol, avšak zdôraznil, že tomu bolo tak z dôvodu, že hlavný zdroj príjmu združenia nebol preukázaný dokladmi o úhrade a neboli predložené žiadne účtovné doklady, pričom je zrejmé, že činnosť v združení otec navrhovateľa vykonával. Ak potom súd prvej inštancie konštatoval u otca navrhovateľa zmenu pomerov spočívajúcu v náraste príjmov, nemožno jeho záverom nič vytknúť. 8.8 Voči vyčíslenému zročnému výživnému a ani jeho splatnosti odvolacia námietka nesmerovala. Pokiaľ odvolací súd považoval výšku bežného výživného za súladnú platnej právnej úprave a kritériám uvedeným v § 75 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. a súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku vyčíslil, ako k sume zročného výživného dospel a toto vyčíslenie je súladné s vykonaným dokazovaním, nebol dôvod na zmenu a ani zrušenie výroku o zročnom výživnom.
9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie v čase svojho rozhodovania postupoval správne a v súlade so zákonom, preto odvolanie nie je dôvodné. Po zvážení všetkých dôkazov a ich vyhodnotení jednotlivo i súhrnne dospel súd k záveru, že výroky I., III a závislého výroku o trovách konania (IV.) je potrebné potvrdiť.
10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 57 C.m.p.. Úspešný navrhovateľ si trovy odvolacieho konania neuplatnil, preto krajský súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 52 C.m.p).
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).
Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).