Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Cb-70-2018.pdf
PDF · 84.68 KB
Case nature
Subarea
19Cb/70/2018
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci navrhovateľa: S. Z.. F.. P.., IČO: XXXXXXXX, O. XX, N., zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., proti odporcovi: P. Y. Z..F..P.., IČO: XXXXXXXX, Z. Y. XXX/X, Š., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia takto
rozhodol:
I. Zamieta sa návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva v tomto znení:
„Súd zriaďuje záložné právo v prospech S., t.j. obchodnej spoločnosti S. s. r. o., IČO: XX XXX XXX na práve na vyplatenie peňažných prostriedkov W., t.j. obchodnej spoločnosti P. Y. s.r.o., L.P.: XX XXX XXX, vedených na účte v tvare L.: Z. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, v H. N., a.s., IČO: XX XXX XXX, so sídlom C. D.Á. X, XXX XX N. L., do výšky 14.077,4 EUR, ktoré sú pohľadávkou W. voči H. N., a.s., na zabezpečenie peňažnej pohľadávky S. voči W. vo výške istiny 14.077,4 EUR, ktorá vznikla z titulu nároku Veriteľa na úhradu faktúr, ktoré S.Ľ. vystavil W. za poskytnuté služby a dodaný tovar.“
II. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania o zabezpečovacom opatrení.
odôvodnenie:
1. Návrhom došlým tunajšiemu súdu 20.06.2018 sa navrhovateľ domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na majetok odporcu v znení podľa výroku I.
2. Zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom, ktorým Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) umožňuje navrhovateľovi (veriteľovi) posilniť si svoje postavenie voči dlžníkovi tým, že sa na majetok dlžníka zriadi záložné právo v prospech navrhovateľa. Keďže toto záložné právo zriaďuje súd vydaním uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia (§ 343 ods. 2 CSP), svojou povahou ide o sudcovské záložné právo. Hoci tento inštitút predstavuje koncepčnú novotu v civilnom procese, obsahuje aj prvky typické pre predbežné opatrenia, ktoré upravoval bývalý Občiansky súdny poriadok. Okrem iného na zabezpečovacie opatrenia sa primerane vzťahujú ustanovenia o neodkladných opatreniach (§ 344 CSP). Neodkladné opatrenia pritom nadväzujú - s určitými odchýlkami - na predchádzajúcu úpravu predbežných opatrení.
3. O návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 v spojení s § 344 CSP). Súd nevykonáva dokazovanie tak, ako pri riadnom konaní, ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na zabezpečovacie opatrenie (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012, ktoré sa síce týka predbežných opatrení, avšak ako to vyplýva z bodu 2 vyššie, je aktuálne aj vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu).
4. Z ustanovenia § 343 ods. 1 CSP možno vyvodiť podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré sa majú osvedčiť, a to: a) existencia peňažnej pohľadávky veriteľa, b) spôsobilý predmet záložného práva a c) obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Na účel posúdenia návrhu navrhovateľa sa súd bez nariadenia pojednávania (329 ods. 1 v spojení s 344 CSP) oboznámil s faktúrami navrhovateľa (č. l. 23 až 59), upomienkami z XX.XX.XXXX (č. l. 61 a 63), stanoviskom odporcu zo 16.05.2018 (č. l. 65), faktúrou odporcu č. XX/XXXX (č. l. 68) a na základe nich a navrhovateľom uvádzaných tvrdení zistil skutkový stav veci, ktorá je opísaný v bodoch 8 až 10 nižšie.
Ad a) Existencia peňažnej pohľadávky
6. Na splnenie tejto podmienky sa vyžaduje, aby navrhovateľ osvedčil, že má peňažnú pohľadávku. Z logiky veci vyplýva, že pohľadávka musí byť dôvodná a musí trvať v čase rozhodnutia súdu.
7. Záložným právom by sa podľa návrhu mala zabezpečovať pohľadávka navrhovateľa vo výške 14.077,40 €, ktorá je súčtom istín pohľadávok vzniknutých z titulu dodania tovarov a služieb odporcovi.
8. V návrhu navrhovateľ objasnil, že odporcovi v prvom polroku 2018 dodal tovar a služby, na ktoré mu aj vystavil tieto faktúry (č. l. 23 až 59):
Por. č. Faktúra č. Dátum vystavenia Dátum dodania Dátum splatnosti Suma s DPH 1. XXXXXXXX 01.02.2018 01.02.2018 01.04.2018 1.177,46 € 2. XXXXXXXX 01.02.2018 01.02.2018 01.04.2018 458,50 € 3. XXXXXXXX 01.02.2018 01.02.2018 01.04.2018 2.142,00 € 4. XXXXXXXXX 01.03.2018 01.03.2018 01.05.2018 1.177,46 € 5. XXXXXXXXX 01.03.2018 01.03.2018 01.05.2018 516,00 € 6. XXXXXXXXX 01.03.2018 01.03.2018 01.05.2018 458,50 € 7. XXXXXXXXX 01.03.2018 01.03.2018 01.04.2018 2.189,69 € 8. XXXXXXXXX 01.03.2018 01.03.2018 01.04.2018 714,00 € 9. XXXXXXXXX 01.03.2018 01.03.2018 01.04.2018 594,85 € 10. XXXXXXXXX 01.03.2018 01.03.2018 01.04.2018 1.890,85 € 11. XXXXXXXXX 01.03.2018 01.03.2018 01.04.2018 714,00 € 12. XXXXXXXXX 01.03.2018 01.03.2018 01.04.2018 991,20 € 13. XXXXXXXXX 26.03.2018 26.03.2018 26.04.2018 714,00 € 14. XXXXXXXXX 26.03.2018 22.03.2018 26.04.2018 714,00 € 15. XXXXXXXXX 24.04.2018 24.04.2018 08.05.2018 252,98 € 16. XXXXXXXXX 15.05.2018 15.05.2018 22.05.2018 205,91 €
9. Odporca dňa 26.04.2018 pristúpil k čiastočnej úhrade faktúr, a to tak, že z každej z faktúr pod por. č. X, X, X, X až XX uhradil sumu 20 €. Naďalej však z týchto faktúr ostal dlžný sumu 10.692,55 €. Keďže ostatné faktúry, ktoré zahŕňajú sumu 3.832,84 € neuhradil, celkový dlh odporcu na základe vyššie uvedeného rozpisu predstavuje 14.231,40 €. Keďže odporca 09.05.2018 (faktúrou č. XX/XXXX, č. l. XX) vyúčtoval navrhovateľovi odmenu za polohovacie dlahy vo výške 154,00 €, aktuálny dlh odporcu (po odčítaní sumy vo výške 154,00 €) zodpovedá sume 14.077,4 €.
10. Existenciu tohto dlhu doložil navrhovateľ tiež listinou s názvom „Stanovisko k Upomienke č. X v celkovej sume 10.692,55 € a Upomienka v celkovej sume 3.832,84 €“, ktorú vyhotovil odporca dňa 16.05.2018 (č. l. 65). Odporca na tejto listine, ktorou reagoval na upomienky navrhovateľa týkajúce sa vyššie uvedených faktúr (č. l. 61 a 63), uviedol, že jeho dlh predstavuje celkovo 14.525,49 €, pričom Veriteľovi navrhol splácanie tejto dlžnej sumy mesačnými splátkami vo výške 500 €.
11. Na základe návrhu navrhovateľa a priložených týchto dokladov mal súd preto za dostatočne osvedčené, že navrhovateľ disponuje peňažnou pohľadávkou, ktorá v čase rozhodovania súdu trvá a o jej dôvodnosti doposiaľ nevznikli pochybnosti.
Ad b) Spôsobilý predmet záložného práva
12. Na to, aby bolo uznesenie o zriadení záložného práva materiálne vykonateľné, musí návrh na nariadenia zabezpečovacieho opatrenia obsahovať vymedzenie vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt (§ 343 ods. 1 CSP), ktoré sú spôsobilým predmetom záložného práva. To napokon plynie aj z toho, že záložné právo vzniká až zápisom do príslušného registra (§ 343 ods. 2 CSP), čo v konečnom dôsledku znamená, že musí byť špecifikované tak, aby bolo schopné zápisu. To, čo môže byť predmetom záložného práva, bližšie upravuje § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ktoré o. i. stanovuje, že zálohom môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné.
13. Keďže navrhovateľom označené záložné právo by sa malo vzťahovať výlučne na odporcovu pohľadávku z účtu v banke, teda na právo, ktoré je pokryté uvedeným § 151d ods. 1 OZ, súd mal za osvedčené, že ide o spôsobilý predmet záložného práva. V dôsledku toho vyhodnotil druhú podmienku ako splnenú.
Ad c) Obava, že exekúcia bude ohrozená
14. Ako bolo naznačené už v bode 1 vyššie, účelom zabezpečovacieho opatrenia je posilniť postavenie navrhovateľa ako veriteľa. Z toho, že k výkonu sudcovského záložného práva možno pristúpiť až vtedy, keď bude pohľadávka judikovaná, vyplýva, že sa má posilňovať práve postavenie navrhovateľa ako potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní. To je napokon zrejmé aj zo samotného úvodného ustanovenia § 343 ods. 1 CSP, a to konkrétne z textácie, ktorá hovorí o obave, že exekúcia bude ohrozená. Úlohou navrhovateľa potom je, aby v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol a doložil skutočnosti, ktoré osvedčujú túto obavu.
15. Navrhovateľ vidí obavu, že exekúcia bude ohrozená, v podstate v jedinej okolnosti, a to v tom, že odporca v liste zo 16.05.2018 požiadal o postupné splácanie dlhu „vzhľadom na finančnú situáciu a extrémne nízky počet obchodných prípadov“.
16. Hoci z tohto listu by bolo možné vyvodiť, že odporcovi sa hospodársky naozaj nedarí, navrhovateľom uvádzané okolnosti ešte samé o sebe neosvedčujú obavu, že exekúcia bude ohrozená.
17. Analyzovaná tretia podmienka je jedným z prvkov novej úpravy zabezpečovacích opatrení, ktoré nachádzajú svoj základ v predchádzajúcej právnej úprave (pozri bod 2 vyššie). Nariadenie predbežného opatrenia podľa § 74 ods. 1 býv. Občianskeho súdneho poriadku totiž prichádzalo do úvahy okrem iného vtedy, ak existovala obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Z toho pohľadu je preto možné pri posudzovaní tretej podmienky vychádzať aj z doterajších z poznatkov právnej vedy a súdnej praxe.
18. Naďalej je totiž podľa súdu správny názor, že medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že exekúcia by bola ohrozená, patrí predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno exekúciou postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (R 20/1998). Tento názor sa presadil aj v kontexte novej právnej úpravy (pozri napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 03. 04. 2017, sp. zn. 4Cob/36/2017, bod 47), a súd preto nemal dôvod sa od neho odchyľovať.
19. Navrhovateľ neosvedčil, že by sa odporca svojimi úkonmi zbavoval svojho majetku alebo že by ho predával pod jeho skutočnú trhovú hodnotu (dokonca ani samotná skutočnosť, že by odporca realizoval svoje právo scudzovať svoj majetok neznamená nevyhnutne, že to robí s cieľom ohroziť budúcu exekúciu na majetok spoločnosti - porov. uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 11.05.2017, sp. zn. 4Cob/26/2017, bod 28). Iba samotný odkaz na finančnú situáciu odporcu a nízky počet obchodných prípadov sám osebe nemôže byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v tejto veci.
20. Nemožno totiž súhlasiť s názorom navrhovateľa, že na základe listu odporcu „je zrejmé, že podnikateľské kroky odporcu smerujú k úpadku jeho podnikateľskej činnosti“. V prvom rade z listu odporcu nevyplývajú žiadne „podnikateľské kroky“, ako to navrhovateľ naznačuje. Navrhovateľ ani netvrdí, že by odporca prišiel o majetok (napr. v dôsledku exekúcie po zriadení exekučného záložného práva a predaji nehnuteľnosti na dražbe). Čo sa týka úpadku, z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nevyplýva, že by bola splnená vôbec základná podmienka, a to existencia plurality veriteľov
(porov. § 3 ods. 2 a 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii). Odhliadnuc od toho, ani keby mal odporca viacerých veriteľov, táto skutočnosť sama osebe nepostačuje na obavu, že exekúcia bude ohrozená. V obchodnom styku je celkom bežné, že podnikateľ má súbežne viacerých veriteľov, čo však nevypovedá nič o finančnom „zdraví“ jeho podniku.
21. Ďalej súd poznamenáva, že pod „finančnou situáciou“, na ktorú (všeobecne) odkazoval odporca v dotknutom liste, treba podľa názoru súdu rozumieť tok hotovosti (tzv. cash-flow), teda schopnosť pohotovo disponovať s peňažnými prostriedkami určenými na úhradu záväzkov. Aj keby bola finančná situácia dlžníka nepriaznivá, nemožno z toho jednoducho vyvodzovať, že dlžník nemá popri peňažných prostriedkoch dostatok iného majetku, z ktorého by sa mohol veriteľ uspokojiť v exekúcii. Takýto záver nemožno vyvodiť ani z okolnosti, že má nízky počet obchodných prípadov. Navyše, z listu odporcu tiež nevyplýva, akého obdobia sa týka, teda sa naskytá aj možnosť, že ide len o prechodný stav, ktorý by v podnikateľskom prostredí nebol výnimočným.
22. Keďže z návrhu navrhovateľa nie je zrejmé, že by odporca vykonával úkony smerujúce k zmenšeniu svojho majetku a že by mal nedostatok majetku na uspokojenie pohľadávky navrhovateľa, súd dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil, že tu je obava, že exekúcia bude ohrozená.
23. Pre poriadok treba dodať, že súd musí vziať do úvahy aj na aspekt proporcionality navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia a minimalizovať tak zásahy do základných práv strán (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 18.6.2002, sp. zn. IV. ÚS 89/02, obdobne aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 03. 04. 2017, sp. zn. 4Cob/36/2017, bod 49). Je teda na navrhovateľovi, aby osvedčil, že zriadenie záložného práva je primerané pohľadávke, ktorú má zabezpečovať. V tejto súvislosti však treba poznamenať, že pohľadávka navrhovateľa vyplývajúca z faktúr pod por. č. X, X a X (po čiastočnej úhrade 3 x 20 € celkovo vo výške 3.717,96 €) je vzhľadom na poznámku „tovar zostáva až do úplného uhradenia majetkom dodávateľa“ vo svojej podstate zabezpečená výhradou vlastníctva v prospech navrhovateľa (§ 445 OBZ). Vychádzajúc z tvrdenia navrhovateľa, že faktúry boli zo strany odporcu podpísané, je tým splnená aj podmienka písomnej formy pre takúto dohodu. Zriadenie záložného práva na pohľadávku do celkovej výšky sumy všetkých faktúr by tak podľa súdu predstavovalo neprimeraný, a preto neprípustný zásah do práv odporcu.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd nemal na základe návrhu navrhovateľa za osvedčené splnenie podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V dôsledku toho nemohol návrhu na zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením vyhovieť, a preto ho zamietol (výrok I).
25. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 354 v spojení s § 262 ods. 1 CSP) vychádzal súd z toho, že navrhovateľovi ako neúspešnej strane nárok na ich náhradu nepatrí (§ 255 ods. 1 CSP a contrario) a odporca by síce nárok na ich náhradu mal, avšak z dôvodu, že mu v konaní pre jeho neúčasť žiadne trovy nevznikli, súd mu tento nárok nepriznal (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.02.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).