Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-6C/17/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: B. S., C.. XX.XX.XXXX, S. M. XXX, zastúpeného Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom v Bratislave, Plynárenská 7/A, IČO: 35929049, proti žalovanému: B. J., C.. XX.XX.XXXX, S. Ž., N. XX/XX, zastúpenému JUDr. Helenou Čerešňovou, advokátkou so sídlom vo Svätom Jure, Horné predmestie 216/16, v spore o zaplatenie sumy 50.200,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu iniciujúcim upomínacie konanie podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUK“), doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica 11.11.2017, ako súdu kauzálne príslušnému na takéto konanie, sa žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 50.200,- eur s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 10.11.2017 až do jej zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

2. Odôvodnil ju tým, že žalobca sa so žalovaným ústne dohodol na uzatvorení zmluvy o pôžičke, ktorej predmetom bola peňažná čiastka v celkovej sume 273.000,- eur. Pôžička bola zo strany žalobcu vyplatená z bankového účtu manželky žalobcu, pani Q., v prospech žalovaného na ním určený bankový účet číslo: O. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, teda pôžička bola poskytnutá z finančných prostriedkov, ktoré žalobca mal v bezpodielovom spoluvlastníctve so svojou manželkou, a to na základe nasledovných prevodov: a) 11.09.2015 vo výške 51.000,- eur, b) 29.10.2015 vo výške 52.000,- eur, c) 19.11.2015 vo výške 50.000,- eur, d) 09.12.2015 vo výške 50.000,- eur, e) 16.12.2015 vo výške 20.000,- eur, f) 21.12.2015 vo výške 50.000,- eur (ďalej len „pôžička“). Žalovaný vykonal čiastočnú splátku pôžičky bankovými prevodmi v prospech žalobcu na číslo účtu O. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX nasledovne: a) 06.07.2016 vo výške 12.800,- eur, b) 19.07.2016 vo výške 20.000,- eur, c) 11.10.2016 vo výške 40.000,- eur, d) 14.10.2016 vo výške 50.000,- eur, e) 24.10.2016 vo výške 40.000,- eur, f) 08.11.2016 vo výške 40.000,- eur, g) 16.12.2016 vo výške 20.000,- eur, v celkovej výške 222.800,- eur. Žalobca sa so žalovaným nedohodol na úroku z pôžičky, ani nebol dohodnutý konkrétny termín splatnosti pôžičky, avšak medzi sporovými stranami nedošlo k dohode o tom, že by bol dlžník oprávnený plniť podľa svojej vlastnej úvahy. Vzhľadom k tomu je oprávnený splatnosť určiť žalobca ako veriteľ, ktorý ústne dlžníka viackrát vyzval na vrátenie pôžičky. K dnešnému dňu tak má veriteľ pohľadávku voči žalovanému vo výške 50.200,- eur z titulu nevrátenej pôžičky. Pri právnom odôvodnení žalobou uplatneného nároku poukázal na ust. § 657, § 658 ods. 1, § 563 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (NS SR) sp. zn. 4Cdo 146/2008 z 31.07.2008, podľa

ktorého: „Ak nebola splatnosť dlhu určená dohodou ani iným spôsobom, možno podľa § 563 Obč. zák. o splnenie dlhu požiadať dlžníka kedykoľvek a dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Uvedené ustanovenie obsahuje dispozitívne pravidlo dávajúce veriteľovi právo určiť čas plnenia, teda vyvolať splatnosť, ktorá nastáva nasledujúci deň po dni, keď bol dlžník vyzvaný na plnenie.“ V zmysle štandardnej judikatúry, ktorú predstavuje aj rozhodnutie NS SR č. 1 Obdo V 2/2006-399 z 30.04.2008 zas platí, že „v súdnej praxi, ale aj v bežnej právnej praxi (napr. Jaromír Svoboda a kolektív: Občiansky zákonník, Eurounion, s.r.o., Bratislava, 1994, str. 389, Jehlička, Švestka, Škárová, Občanský zákoník, komentář, C. H. Beck, 9. vydanie, 2004, str. 799 a ďalšie) sa podanie žaloby, ktorou sa uplatňuje zaplatenie dlhu, považuje za kvalifikovanú výzvu dlžníkovi na splnenie“. Uplatnený úrok z omeškania odôvodnil poukazom na § 517 ods. 1, 2 a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

3. Proti platobnému rozkazu, ktorý Okresný súd Banská Bystrica v uvedenej veci podľa žaloby vydal 01.12.2017 pod sp. zn. 15Up/472/2017, podal žalovaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu včas odpor s odôvodnením vo veci samej, ktorým žiadal žalobu zamietnuť. Odôvodnil ho tým, že žalobca považoval podanie žaloby za zaslanie výzvy dlžníkovi na plnenie a od tohto termínu si uplatňoval aj úroky z omeškania, t. j. od 10.11.2017, teda považuje podanie žaloby za výzvu na plnenie a deň podania žaloby považuje za rozhodný deň pre určenie termínu splatnosti, od ktorého požaduje aj úroky z omeškania. Žalobca evidentne nepochopil ustanovenie § 563 OZ, podľa ktorého sa dlh stane splatný až deň po doručení veriteľovej výzvy na zaplatenie dlžníkovi. Keďže žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie až podaním žaloby, v čase podania žaloby nemohla byť pôžička splatná, pretože s odvolaním sa na § 563 OZ, splatnosť, teda právo podať žalobu na súde nastáva až prvého dňa po tom, čo žalobca doručí žalovanému výzvu na vrátenie pôžičky. Poukaz žalobcu na ustálenú súdnu prax ohľadne toho, že žaloba na plnenie je kvalifikovanou výzvou na plnenie adresovanou veriteľom dlžníkovi je síce pravdivá, avšak má význam len v tom prípade, ak je pohľadávka veriteľa splatná pred samotným podaním žaloby a teda žaloba je podaná dôvodne, t. j. za účelom vymáhania splatnej pohľadávky. V prípade, ak je termín splatnosti pohľadávky viazaný na výzvu veriteľa (§ 563 , je dôležité vziať na vedomie, že termín splatnosti nastáva až nasledujúci deň po doručení tejto výzvy dlžníkovi. Hoc samotné podanie žaloby ešte nie je možné považovať za výzvu dlžníkovi na plnenie; žaloba sa stáva výzvou až jej doručením žalovanému (dlžníkovi), čo by bol v tomto konkrétnom prípade deň 19.12.2017. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti by sa pohľadávka žalobcu stala splatná až 20.12.2017, t. j. po podaní žaloby. Keďže v prípade nesplatnej pohľadávky existuje na strane dlžníka len právo plniť, nie však jeho povinnosť a na strane veriteľa existuje len právo na plnenie, ktoré ešte nie je žalovateľným nárokom, je žaloba podaná žalobcom pred termínom splatnosti pohľadávky podaná nedôvodne. Žalobca žalovaného na vrátenie sumy vo výške 50.200,- eur nikdy nevyzval. Žalobca si je totiž veľmi dobre vedomý toho, že čas plnenia bol ponechaný na vôli žalovaného, a preto nikdy nevyzval žalovaného na plnenie. Preto žalobca v bode 3. žaloby preventívne uvádza, že termín plnenia nebol ponechaný na vôli dlžníka, hoci na to nebol v kontexte iných tvrdení žalobcu žiadny dôvod. Je to z toho dôvodu, že termín plnenia bol ponechaný na vôľu žalovaného a preto nie je žalobca schopný uniesť dôkazné bremeno o tom, že žalovaného vyzval na plnenie. Žalobca nepreukázal dohodnutú lehotu splatnosti pôžičky v zmysle § 657 a teda nepreukázal opodstatnenosť svojho nároku, že žalovaný svoj dlh riadne a včas nesplnil s poukazom na § 517 ods. 1 OZ. Samotný žalobca jednoznačne uvádza, že žaloba je výzvou na plnenie, ktorá by mala založiť termín splatnosti, čím jednoznačne potvrdzuje, že žaloba bola podaná nedôvodne, pretože v čase podania žaloby pohľadávka žalobcu nebola splatná. Za nesporné označil tvrdenie žalobcu, že sa nedohodli na termíne splatnosti jednotlivých pôžičiek. Žalovaný a žalobca sú dobrí známi, resp. dobrí priatelia. Na základe tohto blízkeho priateľského vzťahu žalobca pomohol preklenúť zložité obdobie v podnikaní žalovaného poskytnutím niekoľkých pôžičiek s tým, že mu to vráti po tom, ako to bude z jeho strany možné, t.j. keď sa mu opätovne rozbehne prevádzka hotela N. a keď bude mať z tejto prevádzky prostriedky na vrátenie pôžičiek. O uvedenom svedčí tá skutočnosť, že žalovaný niektoré z pôžičiek už vrátil, a to napriek tomu, že žiadny termín splatnosti so žalobcom dojednaný nebol (čo je nesporné aj vzhľadom na vyjadrenia žalobcu), avšak aj bez akejkoľvek výzvy žalobcu, ktorá by údajne podľa žalobcovho tvrdenia mala založiť termín splatnosti. Niektoré pôžičky žalovaný nevrátil, nakoľko nemal a nemá prostriedky na ich vrátenie z činnosti svojho podnikania, čo je plne v súlade s dojednaním medzi žalobcom a žalovaným. Týmto však nepotvrdzuje tvrdenia žalobcu o rozsahu splatenia niektorých pôžičiek, nakoľko žalobca preukazuje výlučne tie prostriedky, ktoré boli vrátené prevodom na účet. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa so žalovaným na základe veľmi blízkeho dlhoročného priateľského vzťahu, v ktorom žalobca veľmi dobre poznal pomery žalovaného a jeho podnikateľské aktivity, a teda bonitosť jeho podnikania, dohodol v súlade s ust. § 564 tak, že termín splatnosti je ponechaný na vôli dlžníka, t.j. žalovaného. Poukazujúc na § 564 uviedol, že žalobcom

uplatňované nároky neboli v čase podania žaloby splatné, teda k porušeniu žalobcovho práva neprišlo, a preto je žaloba nedôvodná. Žalobca nepreukázal dohodnutú lehotu splatnosti pôžičky v zmysle § 657 OZ, teda nepreukázal opodstatnenosť svojho nároku a to, že žalovaný svoj dlh riadne a včas nesplnil s poukazom na § 517 ods. 1 OZ.

4. Včasným podaním odporu žalovaným s vecným odôvodnením došlo s poukazom na § 11 ods. 5 ZoUK ex lege k zrušeniu platobného rozkazu.

5.1. Žalobca vo vyjadrení danom podaním z 22.02.2018 k odporu žalovaného uviedol, že žalovaný v odpore svoju obranu založil výlučne na tvrdení, že údajne žaloba je podaná predčasne, nakoľko nebola dohodnutá splatnosť, avšak zároveň protichodne tvrdí, že splatnosť bola vraj dohodnutá v prospech žalovaného ako dlžníka, ktorý sa údajne mohol sám rozhodnúť, kedy peňažné prostriedky vráti a že údajne ho žalobca nikdy nevyzval na vrátenie pôžičky, pretože sú veľmi dobrými priateľmi a dobre sa poznajú. Tieto tvrdenia žalovaného sa nezakladajú na pravde, preto ich žalovaný ani nemohol podložiť žiadnymi dôkazmi, odkazujúc v tejto súvislosti na uznesenie NS SR 5Obo/52/2010. V čase, keď žalobca poskytol žalovanému finančnú pôžičku, boli medzi nimi nadštandardné priateľské vzťahy, pre ktoré nedošlo napríklad k uzatvoreniu písomnej dohody o podmienkach jej poskytnutia. Avšak vzhľadom na mnohé nezhody, ktoré následne medzi sporovými stranami vznikli práve v súvislosti s neochotou žalovaného plniť si svoje finančné záväzky a jeho neustálym vyhováraním sa a odkladaním plnenia v prospech žalobcu, sa osobné vzťahy sporových strán dostali na bod mrazu. Žalobca je spoločníkom a konateľom v spoločnosti D., O..U..L.., S. X, Y.: XXXXXXXX (ďalej len „TINAMA s.r.o.“). Žalovaný je spoločníkom a konateľom spoločnosti A. N., O..U..L.., H. - N. XX, Y.: XXXXXXXX (ďalej len „VH s.r.o.“). Na základe kedysi priateľských vzťahov sa sporové strany ako štatutárni zástupcovia dvoch spoločností s ručením obmedzeným dohodli na vzájomnej spolupráci pri rekonštrukcii hotela Havrania vo vlastníctve spoločnosti VH s.r.o. Spoločnosť žalobcu bola zhotoviteľom a spoločnosť žalovaného bola objednávateľom diela. VH s.r.o. časť ceny diela financovala prostredníctvom eurofondov. Súčasne si na časť financovania požičala finančné prostriedky priamo od spoločníkov TINAMA s.r.o., pričom podľa vyhlásenia žalovaného mali byť tieto prostriedky vysoko likvidné a teda mali byť veriteľom bezprostredne po vykrytí krátkodobých deficitov na strane VH s.r.o. vrátené. Tieto obdobia mali podľa ústnej dohody sporových strán niekoľkomesačné a ich konečná splatnosť mala nastať čo najskôr do dokončenia diela. Dielo bolo skolaudované v decembri 2015 na základe Rozhodnutia Obce H. č. XXX/XXXX/XXX-D. z 28.12.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.12.2015. Napriek tomu k dnešnému dňu žalovaný finančnú pôžičku, ktorú od žalobcu v tejto súvislosti prijal, vrátil len čiastočne, pričom žalobou uplatnenú čiastku k dnešnému dňu vôbec neuhradil a podľa vyjadrenia v odpore ani neplánuje uhradiť. Poprel, že by žalovaného nikdy nevyzval na vrátenie požičanej sumy. Naopak žalobcom bol opakovane ústne vyzývaný na vrátenie pôžičky, pričom následne bol aj písomne vyzvaný listom z 27.06.2017 a tiež listom zo 07.07.2017. V oboch bol žalovaný priamo a jednoznačne vyzvaný na vrátenie podlžností voči TINAMA s.r.o. a jej majiteľom vo výške istiny cca 520.000,- eur. Skutočnosť, že predmetná výzva na úhradu dlhov z viacerých pôžičiek vrátane pôžičky od žalobcu, sa dostala do rúk žalovaného, preukazuje vyjadrenie žalovaného z pozície štatutárneho zástupcu VH s.r.o. z 30.06.2017, ktorý reagoval na list TINAMA s.r.o. z 27.06.2017. Je nepochybné, že najneskôr 30.06.2017 sa žalovaný preukázateľne oboznámil s výzvou na vrátenie peňažnej pôžičky žalobcovi. V skutočnosti ďalšia ústna výzva na zaplatenie žalovanej sumy bola právnym zástupcom žalobcu adresovaná právnemu zástupcovi žalovaného počas mimosúdnych rokovaní, ktoré predchádzali žalobe. Až následne, a to po bezvýsledných mimosúdnych rokovaniach, bola žaloba voči žalovanému podaná na súd 11.11.2017. Vzhľadom k tomu je vylúčené, že by bola žaloba podaná predčasne, keďže žalovaný bol na plnenie v prospech žalobcu preukázateľne vyzvaný podstatne skôr. 5.2. Žalovaný svoje tvrdenie, že údajne bola splatnosť pôžičky ponechaná na jeho vlastnej úvahe a teda neobmedzene dlho, ničím nepodložil. Nakoľko o poskytnutí pôžičky nebola sporovými stranami v čase jej poskytnutia spísaná zmluva pre vzájomnú dôveru sporových strán a nakoľko vzájomne ústne tlmočená predstava oboch sporných strán bola, že ku konečnej splatnosti by malo dôjsť bezprostredne po realizácii diela, je zrejmé, že výslovná dohoda o konkrétnej splatnosti poskytnutej pôžičky alebo o spôsobe jej určenia, neexistuje. Vzhľadom na chýbajúcu dohodu je preto nevyhnutné aplikovať ust. § 563 OZ, na ktoré sa žalobca odvoláva aj v žalobe. V tejto súvislosti sa žalobca domáha aplikácie tzv. negatívnej dôkaznej teórie na danú skutkovú situáciu, nakoľko od nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti, pretože to objektívne nie je možné. Ak teda žalovaný tvrdí, že sa mal údajne so žalobcom dohodnúť na tom, že splatnosť jeho záväzku voči žalobcovi z titulu poskytnutej pôžičky je výlučne na jeho vlastnom uvážení, v tejto otázke zaťažuje

dôkazné bremeno žalovaného, citujúc v tejto súvislosti § 15 ods. 1 ZoUK, čl. 8 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 167 ods. 2 CSP. Dôkazná povinnosť je zákonom uložená všetkým stranám sporu. Žalovaný je v tomto prípade viazaný dôkazným bremenom, nakoľko tvrdí existenciu niečoho, čo žalobca popiera a je viazaný tým, aby svoje tvrdenia aj preukázal. V tomto ohľade je dôkazná povinnosť jednoznačne daná na strane žalovaného, ktorý nepreukázal, že by existovala ním tvrdená dohoda o určení splatnosti pôžičky, ktorá závisela na rozhodnutí dlžníka - žalovaného. Žalobca popiera akúkoľvek dohodu so žalovaným v tom smere, že by bol žalovaný oprávnený určiť si dobu splatnosti. V tomto ohľade ide len o účelovú obranu žalovaného na oddialenie plnenia splatného záväzku. Žalobca pri absencii konkrétnej dohody o splatnosti pôžičky so žalovaným vychádza z platnej právnej úpravy, ktorá celkom jednoznačne preferuje veriteľa, aby sám rozhodol o splatnosti svojej pohľadávky. Podľa rozhodnutia NS ČR 33Cdo 1969/2013 čas splnenia môže byť na vôli dlžníka ponechaný iba dohodou, t.j. musí byť výslovne dohodnuté, že splatnosť dlhu závisí na vôli dlžníka. Žiadna takáto dohoda medzi sporovými stranami podľa najlepšieho vedomia žalobcu neexistuje. Navrhol žalobe vyhovieť, avšak na rozdiel od pôvodnej žaloby žiadal priznať uplatnený úrok z omeškania zo sumy 50.200,- eur (až) od 11.11.2017 až do jej zaplatenia.

6. Nakoľko žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného súčasne podal návrh na pokračovanie v konaní, podaním Okresného súdu Banská Bystrica zo 06.03.2018 bola táto vec s poukazom na § 14 ods. 3 ZoUK postúpená tunajšiemu súdu ako súdu vecne a miestne príslušnému na jej prejednanie (§ 13 a § 14 .

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení prostredníctvom svojho zástupcu danom podaním z 23.04.2018 k vyjadreniu žalobcu obsiahnutom v bode 5. uviedol, že podstatnou okolnosťou, s ktorou sa treba vysporiadať, je otázka splatnosti údajnej pôžičky vzniknutej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Dôkazné bremeno ohľadne preukázania existencie výzvy veriteľa na vrátenie pôžičky a tým aj určenie termínu splatnosti pôžičky zaťažuje žalobcu. Žalobca v žalobe neuviedol žiadny relevantný dôkaz preukazujúci, že by pred podaním žaloby vyzval žalovaného na vrátenie pôžičky a teda že by termín splatnosti pôžičky nastal pred podaním žaloby. Práve naopak, žalobca potvrdzuje, že žiadna takáto výzva neexistuje, keďže žalobu uvádza ako jedinú relevantnú výzvu na plnenie. Až na základe odporu, v ktorom žalovaný podrobne odôvodňuje, prečo pohľadávka žalobcu nebola a nemohla byť v čase podania žaloby splatná, teda že žaloba bola podaná nedôvodne, žalobca zjavne pochopil vážne nedostatky žaloby, resp. konania na jeho strane pred podaním žaloby a teda aj dôkaznú núdzu na svojej strane. Preto až vo vyjadrení žalobca uvádza ako údajný „dôkaz“ preukazujúci vyzvanie žalovaného na vrátenie pôžičky výzvu z 27.06.2017. Ibaže predmetnú listinu nie je možné v žiadnom prípade považovať za výzvu žalobcu ako veriteľa žalovanému ako dlžníkovi na vrátenie pôžičky, pretože výzvu nepísal a nepodpísal žalobca ako veriteľ a neadresoval ju žalovanému ako dlžníkovi. V listine dokonca nie je žalovaný vôbec uvedený. Taktiež listina neobsahuje identifikáciu titulu vzniknutého záväzku podľa § 495 OZ, neobsahuje ani určitým a zrozumiteľným spôsobom uvedený predmet záväzku, čo je podmienka platnosti právneho úkonu (výzva na plnenie podľa § 563 je jednostranným adresovaným právnym úkonom) podľa § 37 ods. 1 OZ. Žalobca sa len snažil odstrániť vytknuté nedostatky žaloby a dôkaznú núdzu listinou, ktorá absolútne nebola zamýšľaná ako výzva žalobcu adresovaná žalovanému, žalobca s cieľom odstrániť vytknuté nedostatky žaloby použil len korešpondenciu medzi dvomi právnickými osobami, ktoré nie sú stranami sporu v tomto konaní s pokusom extenzívne a s trochou fantázie vyložiť jej obsah. Pokiaľ ide o ponechanie termínu splatnosti pôžičky na strane dlžníka, zotrvával na vyjadreniach obsiahnutých v odpore z 29.12.2017 a v tejto súvislosti navrhol ako dôkaz svedeckú výpoveď U. J.. Podľa žalovaného vzájomné vzťahy žalobcu a žalovaného, ako aj vzájomné vzťahy obchodných spoločností VH s.r.o. a TINAMA s.r.o. boli korektné až do doby, kedy VH s.r.o. začala v lete 2017 vytýkať spoločnosti TINAMA s.r.o. množstvo vád zhotoveného diela, ktoré vážnym spôsobom znemožňujú užívať hotel A. N., ohrozujú podnikanie spoločnosti VH s.r.o. a tým predstavujú vážny ekonomický a v budúcnosti možno až existenčný problém pre spoločnosť VH s.r.o. a následne aj pre jej majiteľa - žalovaného. Až po tom, ako sa VH s.r.o. začala domáhať odstránenia týchto vád, pri ktorých náklady na odstránenie sú odborníkmi odhadované okolo 300.000,- eur, prestal žalobca rešpektovať dohodu o ponechaní času plnenia na vôli dlžníka a podal žalobu. Je totiž zrejmé, že ak by TINAMA s.r.o. mala vynaložiť niekoľko stotisíc eur na odstránenie vád diela, táto suma by sa následne odrazila aj na výške ziskov TINAMA s.r.o. (zisky by boli logicky nižšie) a teda priamo dotknutí by boli spoločníci spoločnosti, medzi ktorými je aj žalobca, ktorí by si nižšie zisky delili. Znalecké posudky popisujúce závažnosť vád diela sú založené v súdnom spise na Okresnom súde Dolný Kubín 10Cb/4/2018. Navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcu zaviazať na náhradu trov konania.

8. Na predbežnom prejednaní sporu (28.05.2018) zástupkyňa žalobcu predložila výzvu z 21.03.2017 zasielanú ešte predchádzajúcim zástupcom žalobcu aj v mene žalobcu s tým, že ju nemohli predložiť skôr, lebo žalobca ňou nedisponoval a zabezpečil ju až na vyžiadanie od svojho predchádzajúceho zástupcu a tiež aj poštový podací hárok s dátumom podania na pošte z 21.03.2017 a údaje ohľadne advokáta, ktorý ju zasielal, o jeho zápise v zozname advokátov na internete. Uviedla k nej, že bola doručovaná ako žalovanému, tak aj jeho vtedajšiemu zástupcovi B.. B. B.. Žalobca má so žalovaným len tento spor a miešať do toho p. Č. nie je náležité, lebo sa jedná o iný predmet sporu. Túto výzvu v mene žalobcu písal jeho vtedajší zástupca, ktorého povinnosťou bolo vedome neklamať. K sume 83.000,- eur a k tomu, že táto súvisí s predmetom tohto sporu, hoci ju predchádzajúci zástupca inak právne kvalifikoval, navrhla vypočuť B.. U. A. a B.. B. B.. Zároveň vzniesla subjektívnu zaujatosť svedka navrhnutého žalovanou stranou pre jej pomer k žalovanému. Napokon uviedla, že pre prípad, že by súd posúdil otázku splatnosti dlhu inak, vznáša eventuálny petit, aby pre taký prípad súd ustálil deň splatnosti záväzku, ak dôjde k záveru, že čas plnenia bol ponechaný na vôli dlžníka.

9. Zástupkyňa žalovaného na predbežnom prejednaní sporu spochybnila predloženú listinu vo väzbe na to, že žalujúca strana mala dostatok času na predloženie tejto listiny už skôr. Okrem toho pripojené podacie hárky nepreukazujú, že by sa týkali práve predmetnej výzvy, nakoľko medzi stranami sporu bola vzájomná komunikácia aj ohľadne iných záležitostí, presnejšie medzi obchodným partnerom žalobcu p. Č. a žalovaným, takže sa to môže týkať aj úplne inej veci. Tiež uviedla, že žalovaný prehlasuje, že on žiaden list, ktorý by priamo písal žalobca žalovanému, od žalobcu neobdržal. Obdržal len listiny od p. Č. ako korešpondenciu. Zotrvala na výsluchu manželky žalovaného ohľadne preukázania nimi tvrdenej skutkovej okolnosti, že v danom prípade bol čas plnenia ponechaný na vôli žalovaného.

10. Žalovaný prostredníctvom svojej zástupkyne vo vyjadrení podaním z 31.05.2018 k listu z 21.03.2017 predloženom na predbežnom prejednaní sporu uviedol, že tento dokument nie je možné považovať za dôkaz, nakoľko nie je podpísaný. Výzva na vrátenie pôžičky, ktorá má zakladať splatnosť dlhu podľa § 563 OZ, musí spĺňať základné náležitosti právneho úkonu, t.j. musí byť aj podpísaná, nakoľko podpísanie jednostranného adresovaného právneho úkonu napĺňa podmienku skutočne prejavenej vôle osoby uvedenej v listine. Nepodpísaný dokument je len popísaný papier. Možno teda hovoriť o neexistentnom (ničotnom) právnom úkone, nespôsobilým byť dôkazom podľa § 187 CSP. Navrhol, aby súd na tento dokument neprihliadal. Bolo na odbornej starostlivosti žalobcu, aby predložil súdu riadne podpísaný dokument v súlade so zákonnou povinnosťou obsiahnutou v § 153 CSP, podľa ktorej sú strany sporu povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Aj obsah tohto dokumentu považuje za neurčitý a ak by bol aj podpísaný, bol by s poukazom na § 37 ods. 1 absolútne neplatný. Poukázal na zmätočnosť jeho obsahu, pretože na jednej strane konštatuje existenciu záväzkového vzťahu vzniknutého titulom zmluvy o pôžičke, ale na druhej strane žiada vydanie bezdôvodného obohatenia. Z prevodných príkazov založených v spise je jednoznačné, že obe zmluvné strany považovali vzniknutý záväzkový vzťah za pôžičku (v poznámke prevodných príkazov je vždy uvedené „pôžička“), a tiež dokument konštatuje vznik a existenciu pôžičky a nakoľko nie je konštatovaný dôvod vzniku bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 OZ, potom nie je vôbec zrejmé, z akého titulu požaduje žalobca 83.000,- eur (či žiada vrátenie pôžičky alebo vydanie bezdôvodného obohatenia) a v prípade, ak je to z bezdôvodného obohatenia, nie je zrejmé, či žalovaný túto sumu získal bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Tento dokument by bol nejasný už pre samotného žalovaného a nieto ešte pre akúkoľvek tretiu osobu. Taktiež je zmätočná výška požadovanej sumy vo vzťahu k skutkovému stavu. Zo žaloby je zrejmé, akú sumu prostriedkov žalobca žalovanému požičal a akú sumu peňazí žalovaný vrátil. Pri aplikácii jednoduchých matematických výpočtov nie je možné dospieť k sume 83.000,- eur. Nepochybnú zmätočnosť vytvára aj označenie dokumentu, podľa ktorého ide o „Vyjadrenie zhotoviteľa k oznámeniu vád diela (reklamácia) zo dňa 07.03.2017“, ktoré nijako nesúvisí s obsahom dokumentu. Vzhľadom k tomu, že ani samotnému žalovanému by z listu nemohlo byť zrejmé, čoho sa vlastne pisateľ domáha a prečo (t.j. či chce vrátiť pôžičku, bezdôvodné obohatenie, z akého dôvodu, či sa chce vyjadriť k reklamácii diela a pod.), bol by z dôvodu neurčitosti absolútne neplatný. Preto považoval za neúčelné a nehospodárne vypočúvať ako svedkov B.. A. a B.. B. k absolútne neplatnému úkonu a žiadal, aby súd zvážil nutnosť ich výsluchu a prípadne upustiť od vykonania týchto dôkazov. Tiež uviedol, že kontaktoval B.. B. ohľadne údajného doručenia predmetnej listiny, ktorý mu uviedol, že 21.03.2017 nebol splnomocneným zástupcom žalovaného a preto B.. A.M. nemal ani dôvod mu predložený dokument

adresovať. Bola mu síce doručená listina z 21.03.2017 od B.. A., ale v úplne inej záležitosti, ktorá sa netýkala žalovaného, ale jeho obchodnej spoločnosti VH s.r.o., ktorú pripojil.

11.1. Na pojednávaní 18.06.2018 zástupkyňa žalobcu uviedla, že svedok A. ozrejmil, že tento vyhotovoval v marci 2017 dve listiny, z ktorých jednu doručoval B.. B., pokiaľ išlo o vady diela a druhú, ktorú doručoval žalovanému a jeho manželke, pokiaľ ide o výzvu na bezdôvodné obohatenie. Tá výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia bola doručovaná len J.. Žalovaná strana sa stále snaží spájať s týmto sporom to, čo je predmetom sporu na tunajšom súde sp. zn. 10Cb/4/2018. Ešte pred znaleckým posudkom, ktorý si dal vypracovať žalovaný, si dala TINAMA s.r.o. urobiť odborné posúdenie, z ktorého skutočne vyplynuli určité vady na diele, ktoré TINAMA s.r.o. bola ochotná odstrániť, ale VH s.r.o. tomu nevedno prečo zabránila a je otázne, či práve v dôsledku toho, že sa tak nestalo, nenarástli škody do väčších rozsahov. 11.2. V záverečnom vyjadrení uviedla, že žalovaný nespochybnil existenciu pohľadávky, ani relevantným spôsobom nepreukázal, že by splatnosť bola ponechaná na jeho vôli. Naopak zo svedeckých dôkazov, listinných dôkazov, ale aj z výpovede žalobcu vyplýva, že tieto mali byť hradené priebežne podľa toho ako budú čerpať eurofondy. Žalobca nepredpokladal, že to bude neurčitý čas po kolaudácii alebo po dokončení diela, ktoré riešila spoločnosť TINAMA. Vyplýva to aj z tej dokumentácie, ktorú predložil svedok A., kde sa už v r. 2016 žalobca domáhal nejakého konkrétneho termínu splatnosti. Keby to bolo tak, ako tvrdí p. J., ktorá je spoludlžníčka, tak by žalobca asi nerobil všetky tie úkony, ktoré robí. To, že p. J. si ako osoba neznalá práva vysvetľuje veci jednoduchším spôsobom, ktorý samozrejme je priaznivejší pre žalovaného jej manžela, neznamená, že to bol obsah dohody, lebo už pri porovnaní výpovedí p. J. a žalobcu bolo zrejmé, že sa nezhodli na tom, kedy bola splatnosť. Splatnosť, o ktorej tvrdí žalobca, vyplýva aj z listinných dokladov, kdežto splatnosť tvrdená svedkyňou J. vyplýva len z jej výpovede a z nejakého čestného vyhlásenia neznámej osoby - p. S., ktorá však nikdy nebola osobne prítomná na rokovaniach p. S. a p. J., ohľadne pôžičky, takže čestné vyhlásenie v tomto smere považuje za absolútnu fabuláciu vo vzťahu k žalobcovi.

12. Žalobca na pojednávaní uviedol, že so žalovaným sa spoznal niekedy cez leto r. 2014 a vedy vôbec až doteraz nevedel, že mali požičané nejaké peniaze od p. S.. Nikto im to nikdy nepovedal. V tom čase ešte neboli účastní ani žiadnej verejnej súťaže, lebo projekt bol vytendrovaný niekedy v mesiaci október 2014. Potvrdil, že pôžičku ponúkol žalovanému za prítomností jeho manželky niekedy v r. 2014 - 2015, kde im povedal, že by im vedeli pomôcť na začiatok pri tej výstavbe s financiami. On povedal, že keď sa im budú z eurofondov na základe faktúr vyplácať peniaze, tak sa im to bude takto vracať. Určite boli z ich strany nejaké výzvy, lebo mali určité problémy a potrebovali peniaze a v decembri 2015, keď mali odovzdávať pri kolaudácii doklady, sa bavili o tom, že im prevedie časť obchodného podielu.

13.1. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že hoci podľa výpovede svedka B.. A. malo stretnutie v M. súvisieť so splácaním pôžičiek, tomu tak v skutočnosti nebolo, pretože má k dispozícii e- mail ohľadne tohto stretnutia, ktorý predložila a z ktorého vyplýva, že sa tam riešili faktúry TINAMA s.r.o., na A. N.. Je zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným žiadne fakturácie neprebiehali. V podtexte tohto mailu je obsiahnutá určitá vyhrážka žalovanému, že ak nepristúpi k uznaniu záväzku, tak vec môže mať trestnoprávne následky a kontroly z eurofondov a podobne. Poukázala aj na znalecký posudok Y.. B. R. č. 234/2016 z 30.12.2016, kde sú jasne popísané vady diela a odhadovaná výška nákladov na opravu v sume 212.554,07 eura. Po tomto znaleckom posudku žalovaný prestal pôžičky splácať. 13.2. V záverečnom prednese uviedla, že tvrdenia žalobcu o jeho údajnej snahe docieliť termín splatnosti pohľadávok najneskôr na 01.06.2016, sú len ťažko uveriteľné, vzhľadom na fakt, že vôbec poskytoval pôžičky do konca roku 2015, pričom nešlo o malé sumy. Zároveň sa vyjadril, že už v decembri 2015 údajne chcel pôžičky mať vrátené a s tým cieľom údajne odmietol odovzdať podklady ku kolaudácii diela, čo odporuje akejkoľvek racionálnej úvahe a je neuveriteľné, aby niekto očakával, že pôžička alebo pôžičky v úhrnnej výške 273.000,- poskytnuté v časovom období troch mesiacov, t. j. od septembra do decembra 2015, boli splatené už na konci r. 2015. Z tohto hľadiska ide len o účelové tvrdenie žalobcu. Poukázala na bod 3 žaloby, kde žalobca už v apríli uvádza, že údajne neexistovala dohoda o ponechaní splatnosti pohľadávok na vôľu dlžníka. Žalobca v čase podania žaloby totiž už poznal procesnú obranu žalovaného v konaní 7C/19/2017, a preto už v apríli sa voči tejto procesnej obrane ohradil. Napriek tomu faktu, že poznal alebo predpokladal procesnú obranu žalovaného a vedel, že o to viac bude musieť preukázať termín splatnosti svojej pohľadávky, o ktorú opiera svoj procesný útok, poukázal na § 563 OZ, že údajne jeho pohľadávka sa stala splatná prvý deň po výzve. V samotnej žalobe neoznačil žiadny dôkaz, ktorým by túto skutočnosť preukázal. Keďže žalovaný následne vo

svojom odpore poukázal na okamih tzv. actio nata, čo je okamih zrodu žaloby, ktorý pri peňažnom plnení je zásadne splatnosť pohľadávky, vtedy žalobca rýchlo použil list datovaný 27.06.2017 od spoločnosti TINAMA s.r.o. pre VH s.r.o. Tento list predložil podaním z 22.02.2018, pričom opätovne v podaní nie je žiadna zmienka o iných svedkoch, ani dôkazoch poukazujúcich na údajnú výzvu žalobcu na zaplatenie pohľadávok adresovaných žalovanému. Keďže žalovaný následne podaním z 23.04.2018 poukázal na fakt, že list predložený žalobcom v žiadnom prípade nemôže byť relevantnou výzvou podľa § 563 OZ, opätovne žalobca sa pokúsil vyplniť dôkaznú núdzu a na predbežnom prejednaní sporu predložil listinu datovanú 21.03.2017. K tejto listine sa podrobne vyjadrili 31.05.2018. Keďže ich vyjadrenie bolo doručené aj žalobcovi, spochybňuje svedeckú výpoveď p. A., nakoľko žalobca už v tom čase vedel, že listinu z 21.03.2017 dôvodne považujú za absolútne neplatný právny úkon a teda nemôže ísť o úkon spôsobilý vyvolať právne následky. Nezabezpečovali dôkaz zo Slovenskej pošty ohľadne podacieho hárku, nakoľko považujú listinu za absolútne neplatný právny úkon, avšak ona osobne, ako i žalovaný, navštívili približne štyri pošty, kde pracovníčky poštového úradu oznámili, že podacie číslo uvedené v podacom hárku neexistuje. Poukázala práve na prístup žalobcu v tomto konaní, kde na jeho strane nastal zjavne určitý chaos a zmätok v predkladaní dôkazov. Neustále len vypĺňal dôkaznú núdzu, na ktorú poukazovali a preto je dôvodné usudzovať, že žalobca nepopisoval skutočnosti tak, ako skutočne boli, ale že táto žaloba a celé súdne konanie je skutočne len dôsledkom určitej reakcie na fakt, že žalovaný prostredníctvom svojej obchodnej spoločnosti sa začal domáhať taktiež svojich práv, hoci zdanlivo nesúvisiacich s týmto súdnym konaním. V tejto súvislosti tiež poukázala na výpoveď p. J., ktorá jasne a dokonca opakovane uviedla, že žalobca zjavne nemal ani dôvod žalobu podať a vyjadril sa, že bol k tomu donútený. Takisto skutočnosti, že žalobca konal v určitom chvate, nasvedčuje aj ten fakt, že pokiaľ by chcel založiť splatnosť pohľadávky s poukazom na § 563 OZ, fakticky mu stačilo veľmi málo, ak by to bola skutočne pravda ako tvrdí. Pri vzniknutej dôkaznej núdzi mu stačilo len poslať klasickú predžalobnú výzvu a podať žalobu možno o týždeň - dva neskôr. Na pozadí týchto okolností potom zreteľne vyplýva a je aj odôvodnené, prečo bola splatnosť pohľadávok ponechaná na vôľu žalovaného, že to bolo jednak preto, že sa so žalobcom žalovaný poznal, že žalobca poznal bonitu žalovaného a schopnosť splácať svoje záväzky, zároveň, že tu bol dosť reálne otvorený ďalší priestor na spoluprácu na výstavbe chatovej osady, kde by žalobca prostredníctvom svojej obchodnej spoločnosti tiež generoval nejaký zisk, takže je zrejmé, že zo strany žalobcu nešlo len o čisté priateľstvo a čistú láskavosť, ale boli tam aj ekonomické dôvody odôvodňujúce práve takúto dohodu a na pozadí okolností zistených na pojednávaní, a síce, že žalobca mal výraznú snahu ovládnuť obchodnú spoločnosť žalovaného, nakoľko sa jasne vyjadril, že potrebuje taký obchodný podiel vo firme A. N., aby ju mohol ovládať. Je potom bez problémov zrejmé, že skutočne mohol predostrieť žalovanému ponuku naoko veľmi peknú, že žalovaný vráti pôžičky vtedy, keď bude mať. Že bolo plnenie ponechané na vôli žalovaného, preukázala svedkyňa J. aj predložením čestného prehlásenia od p. U. S., ktorý v ňom prehlásil dôvody, pre ktoré mu žalovaný vrátil ním poskytnuté prostriedky. Práve vzhľadom na to, že p. S. nebol v osobnom kontakte so žalobcom, si ho nedovolili navrhnúť ako svedka v tomto konaní, avšak je nepochybné, že vedomosti o veci má, dokonca osobne ohľadne týchto okolností komunikoval s priateľom žalobcu s p. Č. a z tohto dôvodu je aj navrhnutý ako svedok v súdnom konaní vedenom na tomto súde 7C/19/2017. Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti a na vzájomné súvislosti má za to, že svedkyňa prezentovala pravdu, že plnenie bolo ponechané na vôli žalovaného a že tento súdny spor je len určitou spätnou reakciou na fakt, že aj žalovaný sa začal domáhať svojich práv. Nechce uvádzať špekulácie, avšak je možné, že cieľom mohlo byť len vyvolanie určitého tlaku na žalovaného, aby upustil od svojho konania, nakoľko je zrejmé, že aj jeho pohľadávky, resp. pohľadávky jeho obchodnej spoločnosti voči obchodnej spoločnosti žalobcu sa pohybujú rádovo v státisícoch. Navrhla, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a aby žalobcu zaviazal k náhrade trov konania.

14. Predmet tohto sporu vymedzený žalobou nebol spôsobilý ovplyvniť prednes zástupcu žalobcu na predbežnom prejednaní sporu, ktorý pre prípad, že by súd posúdil otázku splatnosti dlhu inak, podmienene vzniesol pre takýto prípad požiadavku, aby súd ustálil deň splatnosti záväzku, ak dôjde k záveru, že čas plnenia bol ponechaný na vôli dlžníka. Takýto postup žalujúcej strany totiž nepredstavuje návrh na zmenu žaloby, ktorý procesný úkon vyžaduje písomnú formu, buď v listinnej alebo elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 , o ktorom by súd mal rozhodnúť s poukazom na § 139 a nasl. CSP, odhliadnuc od obsahovej neurčitosti takéhoto prednesu a toho, že v žiadnom prípade takýto postup, ak by aj bol realizovaný zákonom predpokladaným spôsobom, by nepredstavoval eventuálny petit (a ani petit alternatívny), keďže o takomto petite možno hovoriť, len ak oba petity vychádzajú z tých istých rozhodujúcich skutočností, opierajú sa o totožný skutkový stav a rovnaké právne dôvody. Naviac nie je prípustné viazať postup súdu na to, ako tento s ohľadom na zistený skutkový stav právne posúdi

žalobcom uplatnené a navzájom sa vylučujúce nároky, z ktorých každý predpokladá pre ich dôvodnosť (danosť) existenciu iných rozhodných skutočností, čo potom vylučuje možnosť ich vzájomného vzťahu v pomere primárny a eventuálny petit, a to taký, že ak by súd prvý z nich po vykonanom dokazovaní vyhodnotil ako nedôvodný, má v takom prípade automaticky postupovať podľa petitu druhého v poradí. Takýmto „istiacim“ postupom už v žalobe by tiež bolo problematické posúdiť úspech sporových strán v takomto spore pre prípad, ak by jeden z takýchto petitov mal byť dôvodný.

15. Nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanému pôžičku, resp. postupne pôžičky z peňazí tvoriacich predmet jeho BSM, ktoré má so svojou manželkou Q. S. a s jej súhlasom (čestné vyhlásenie manželky žalobcu z 30.10.2017), a to formou šiestich prevodov z účtu manželky žalobcu (č.ú.: O. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) na účet, ktorý pre tento účel označil žalovaný (č.ú.: O. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) tak, ako to žalobca uvádzal v žalobe pod bodom 2, a to nasledovne: 11.09.2015 vo výške 51.000,- eur, 29.10.2015 vo výške 52.000,- eur, 19.11.2015 vo výške 50.000,- eur, 09.12.2015 vo výške 50.000,- eur, 16.12.2015 vo výške 20.000,- eur, 21.12.2015 vo výške 50.000,- eur, t.j. celkovo 273.000,- eur. To, že jednotlivé platby predstavovali pôžičky, je vyjadrené aj v jednotlivých platobných príkazoch (údaj - informácia pre príjemcu - pôžička B.. S.). Tiež nebolo sporné, že žalovaný celkovo splatil poskytnuté pôžičky v rozsahu 132.800,- eur siedmymi platbami na účet, z ktorého boli poukázané nasledovne: 06.07.2016 vo výške 12.800,- eur, 19.07.2016 vo výške 20.000,- eur, 11.10.2016 vo výške 40.000,- eur, 14.10.2016 vo výške 50.000,- eur, 24.10.2016 vo výške 40.000,- eur, 08.11.2016 vo výške 40.000,- eur, 16.12.2016 vo výške 20.000,- eur, čo je celkovo 222.800,- eur, čiže rozdiel predstavuje „žalovaných“ 50.200,- eur. Hoci žalovaná strana v odpore voči platobnému rozkazu uvádza, že nepotvrdzuje tvrdenia žalobcu o rozsahu splatenia niektorých pôžičiek tvrdeného žalobcom, naznačujúc, že tento preukazuje len tie prostriedky, ktoré boli vrátené prevodom na účet, ale takéto (naviac len všeobecné a nekonkrétne) tvrdenie nepredstavuje účinné popretie skutkových tvrdení žalobcu s poukazom na § 151 ods. 2 CSP, dokonca ani v sebe výslovne neobsahuje popretie skutkových tvrdení žalujúcej strany ako jeden z prostriedkov procesnej obrany (§ 149 . Súd teda považoval rozsah doposiaľ nevrátenej sumy poskytnutej pôžičky, resp. pôžičiek tvrdený žalobcom a dokladovaný doloženými výpismi z dotknutých účtov za nesporný (§ 151 ods. 1 .

16. Spornou medzi stranami sporu bola otázka splatnosti poskytnutých pôžičiek, keď žalujúca strana tvrdila, že čas splnenia záväzkov z uvádzaných pôžičiek nebol medzi stranami sporu dohodnutý a preto je nutné aplikovať režim ust. § 563 OZ, kdežto žalovaná strana tvrdila, že čas splnenia záväzkov z pôžičiek bol dohodou zmluvných strán ponechaný na vôli žalovaného ako dlžníka (§ 564 , pričom súčasne každá zo strán sporu popierala tvrdenia protistrany ohľadne času splatnosti pôžičiek. Nebolo sporné, že k poskytnutiu pôžičky (pôžičiek) uvádzaných vyššie došlo po ponuke žalobcu pri ich osobnom stretnutí za účasti manželky žalovaného. Nebolo ani len tvrdené, že by v medziobdobí, v ktorom došlo k jednotlivým plneniam žalobcu v prospech žalovaného (od 11.09.2015 do 21.12.2015) malo dôjsť k nejakej zmene dohody ohľadne jednotlivých poukázaných platieb, teda že by sa medzi prvou a poslednou platbou mali nejakým spôsobom meniť zmluvné dojednania ohľadne pôžičky, ktoré boli dojednané v presne nezistený čas v r. 2014 - 2015 pred realizáciou prvej z platieb. Nebolo sporné, že šlo o bezúročné pôžičky.

17. Hoci žalujúca strana v žalobe tvrdila, že pri poskytnutí pôžičky (pôžičiek) nebol dojednaný čas plnenia, na pojednávaní 18.06.2018 žalobca uviedol, že pri jednaní ohľadne poskytnutia pôžičiek žalovanému v prítomnosti jeho manželky povedal, že „keď sa nám budú z eurofondov na základe faktúr vyplácať peniaze, tak sa nám to bude takto vracať“. Ak to malo byť tak ako uvádzal žalobca (jeden zo spoločníkov a konateľov spoločnosti TINAMA s.r.o., ktorá v čase poskytovania pôžičiek realizovala dielo na stavbe hotela A. N., patriaceho spoločnosti VH s.r.o., ktorej spoločníkmi a konateľmi sú žalovaný a jeho manželka) a za takýchto podmienok mal žalovaný s poskytnutím pôžičky súhlasiť, potom by nešlo o nedohodu ohľadne času plnenia, ale o viazanie splatnosti jednotlivých faktúr na preplatenie investorom uhradených faktúr dodávateľovi diela z eurofondov, ohľadne čoho neboli produkované žiadne bližšie skutkové tvrdenia a ani predkladané nejaké dôkazy (či a ak áno, kedy a v akom rozsahu došlo k realizácii spolufinancovania z eurofondov).

18. Žalovaného skutkové tvrdenia ohľadne splatnosti pôžičiek boli v priebehu sporu konzistentnými a potvrdila ich aj svedecká výpoveď manželky žalovaného U. J. účastnej rokovania žalobcu a žalovaného ohľadne pôžičky, ktorá uvádzala, že sa dohodli s p. Č. a so žalobcom (s každým z nich samostatne), ktorí im ponúkli bezúročnú pôžičku, že keďže oni budú prostredníctvom svojej firmy hotel rekonštruovať,

že to zafinancujú s tým, že im to vrátia potom z následnej prevádzky hotela, ako budú mať, teda že to bolo ponechané na vôli jej a žalovaného, resp. následne uvádzajúcej, že ako peniaze budú mať, tak to budú splácať. Napokon ponechanie splatnosti pôžičiek na vôli dlžníka potvrdzuje aj čestné prehlásenie U. S. z 21.05.2018, ktorý túto informáciu mal získať jednak od žalovaného a ktorú mu potvrdil aj W. Č. (ďalší spoločník a konateľ TINAMA s.r.o., ktorý tiež mal poskytnúť pôžičku). Pritom nik iný než žalobca, žalovaný a jeho manželka, nemal byť účastný rokovaní medzi žalobcom a žalovaným, pri ktorých došlo k dohode o poskytnutí pôžičky, resp. pôžičiek.

19. Prejavy vôle, ktoré nepredchádzali času poskytnutia jednotlivých pôžičiek, ale mali byť učinené až následne po poslednej platbe pôžičky, nepredstavujú dôkaz ohľadne toho, za akých konkrétnych podmienok došlo k poskytnutiu pôžičky (pôžičiek) žalobcom žalovanému. Je zrejmé, že bola pri následných rokovaniach prezentovaná vôľa riešiť o.i. otázku splatenia zostávajúceho záväzku z pôžičiek, a to písomnou formou, v rámci čoho bol viac aktívny žalobca, ako to vyplýva aj z výpovede svedka B.. U. A., ktorý žalobcu v určitom období (r. 2015 až do polovice r. 2017) zastupoval pri rokovaniach, kde sa mala riešiť aj otázka splatenia pôžičiek a aj zabezpečenie tohto záväzku, popri rokovaniach súvisiacich riešením vád uplatnených spoločnosťou VH s.r.o. cestou žalovaného ako jej konateľa voči spoločnosti TINAMA s.r.o., ale ku konečnej dohode, ktorá by mohla predstavovať zmenu obsahu záväzku, pokiaľ ide o vrátenie pôžičiek, nedošlo, tobôž k takej, ktorá by mala písomnú formu, ohľadne ktorej bolo dokladované, že prebiehali rokovania sporových strán aj prostredníctvom ich zástupcov.

20. Ďalšie okolnosti existujúce v čase poskytovania pôžičiek žalobcom žalovanému, akými boli dobré až priateľské vzájomné vzťahy žalobcu a žalovaného včítane vzťahov žalovaného aj s ostatnými spoločníkmi TINAMA s.r.o., záujem na možnej ďalšej budúcej spolupráci tejto spoločnosti so spoločnosťou VH s.r.o., boli také, ktoré viac ani menej nenasvedčovali pravdivosti verzie prezentovanej žalobcom na jednej strane a žalovaným na strane druhej. Tieto okolnosti sa zmenili (narušili) až po kolaudácii diela v súvislosti s vadami diela realizovaného spoločnosťou TINAMA s.r.o. na hoteli A. N. patriacom spoločnosti VH s.r.o. na základe zmluvy o dielo z 20.11.2014, ohľadne čoho beží na tunajšom súde spor pod sp. zn. 10Cb/4/2018. Napäté vzťahy medzi uvedenými spoločnosťami, ktorých konateľmi sú žalovaný (jediný konateľ VH s.r.o. a súčasne jeden z dvoch jej spoločníkov) a žalobca (jeden z troch konateľov a aj spoločníkov TINAMA s.r.o.) svedčí aj z doloženej korešpondencie týchto spoločností, z ktorých je zrejmá existencia určitého konfliktu, ktorý zrejme započal už vo februári 2016 (vykázanie subdodávateľa strechy, ktorej sa týkala časť reklamovaných vád objednávateľa) a ktorý sa postupne viac vyostroval, ako je to zrejmé aj z listu TINAMA s.r.o. z 27.06.2017 adresovaného VH s.r.o., v ktorom sa zmieňuje pisateľ o podlžnosti VH s.r.o. voči TINAMA s.r.o. a jej majiteľom vo výške cca 520.000,- eur + úroky.

21. Okrem priameho dôkazu - výpovede svedkyne U. J. účastnej rokovaní ohľadne podmienok pôžičky medzi žalobcom a žalovaným, nepriamym dôkazom nasvedčujúcim pravdivosti verzie žalovaného je aj do značnej miery chaotický postup žalobcu pri podaní žaloby a v priebehu sporu, ktorý najprv v súvislosti s ním prezentovaným skutkovým dejom (skutkovými tvrdeniami) ani len netvrdil, že by mala podaniu žaloby predchádzať nejaká konkrétna výzva na splnenie dlhu, predpokladaná v ust. § 563 OZ, poukazujúc na to, že samotná žaloba má predstavovať takúto výzvu a napriek tomu si uplatňoval úroky z omeškania počnúc dňom predchádzajúcim podaniu žaloby, hoci ako na to správne poukázala protistrana, v prípade nedohodnutia splatnosti záväzku môže nastať jeho splatnosť až prvým dňom po požiadaní veriteľa o plnenie, t.j. dňom nasledujúcim po výzve veriteľa voči dlžníkovi na plnenie, ktorá môže mať aj ústnu formu, pričom v prípade, ak je realizovaná písomne, splatnosť nastáva okamihom doručenia takejto výzvy veriteľom jeho dlžníkovi a až dňom nasledujúcim môže dôjsť k omeškaniu dlžníka. Žalobca si teda uplatnil úroky z omeškania už počnúc dňom 10.11.2017, hoci žalobu podal na súd až 11.11.2017 (v ďalších podaniach tento úrok žiadal až od 11.11.2017 bez toho, aby následne učinil procesný úkon meniaci rozsah uplatneného nároku), ktorá bola doručená žalovanému až dňa 20.12.2017 (vychádzajúc z údaja na doručenke v spise), pričom až tento deň by bol v takom prípade rozhodným pre splatnosť záväzku. Následne (vo vyjadrení k odporu žalovaného) začal žalobca tvrdiť, že žalovaný bol opakovane ústne vyzvaný na vrátenie pôžičky a že bol na jej vrátenie vyzvaný aj písomne listom z 27.06.2017 a tiež listom zo 07.07.2017. Ani jeden z uvádzaných listov však nemožno považovať za jednostranný adresovaný úkon žalobcu voči žalovanému na vrátenie pôžičky, nakoľko pisateľom listu z 27.06.2017 a jeho adresátom neboli žalobca a žalovaný, ale šlo o list spoločnosti TINAMA s.r.o. adresovaný VH s.r.o., keď aj zmienku o „podlžnosti“ v danom liste nemožno považovať

za určitú a zrozumiteľnú výzvu uplatňujúcu vrátenie nejakej konkrétnej sumy pôžičky žalobcovi, ktorého meno sa tam vôbec neuvádza zo strany žalovaného (vyzývaná je spoločnosť VH s.r.o.). Tvrdenú výzvu listom zo 07.07.2017 ani nedokladoval. Následne na predbežnom prejednaní sporu zástupca žalobcu predložil text listu z 21.03.2017, v ktorom absentuje podpis pisateľa a ktorým mal B.. U. A. ako zástupca žalobcu a Y.. W. Č. o.i. vyzvať žalovaného a jeho manželku na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to vo vzťahu k žalobcovi vo výške 83.000,- eur. Takúto výzvu, hoci žalujúca strana do ukončenia procesu dokazovania v tomto spore nepreukázala jeho doručenie žalovanému, keď žalovaný popieral doručenie akejkoľvek výzvy žalobcu pred podaním žaloby na vrátenie pôžičky, však vôbec nemožno podľa jej obsahu považovať za kvalifikovanú výzvu na vrátenie pôžičky, nakoľko ani v nej uvádzaná suma (83.000,- eur) nezodpovedá výške žalovanej istiny, ak súčasne vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu v žalobe, uvádzajúceho ako poslednú splátku pôžičky zo strany žalovaného žalobcovi platbu zo 16.12.2016 vo výške 20.000,- eur je zrejmé, že od napísania uvedenej listiny do podania žaloby, nedošlo k žiadnej ďalšej splátke, pričom uvádzaná suma je (až) o 32.800,- eur (o viac ako 65 %) vyššia než žalovaná istina.

22. Ak čas splatenia pôžičky nemal byť ponechaný na vôli žalovaného, ako to žalobca tvrdil, nie je zrejmé, prečo bol práve žalobca pri snahe uzatvoriť ohľadne splatenia pôžičky (pôžičiek) písomnú dohodu výrazne viac aktívnejší než žalovaný a súčasne, ak (ako o tom vypovedal svedok B.. A.) práve žalobca mal chcieť od žalovaného konkrétny dátum, dokedy mu pôžičky vrátia, a preto bol uvádzaný v návrhu písomnej dohody dátum 01.06.2016, ak v takom prípade žalobca mohol veľmi jednoduchým spôsobom docieliť aj veľmi skorú splatnosť svojho nesplateného záväzku zaslaním výzvy žalovanému požadujúcej ihneď splatenie dlhu alebo jeho zaplatenie v nejakej poskytnutej lehote. O to viac vyznieva nepochopiteľne, ak tak žalobca (dokonca aj zastupovaný advokátom) neurobil, hoci ako to tvrdil žalobca a uvádzal aj svedok B.. A., žalobca mal riešiť vrátenie pôžičiek už v čase kolaudácie stavby v decembri 2015 - tvrdené žalobcom, dokonca ešte v čase, kedy sa dielo ešte len realizovalo a ešte neboli uplatňované vady diela - uvádzané svedkom B.. A., pričom bolo nesporné, že predmetné pôžičky boli z časového hľadiska poskytované v časovom období cca 3 mesiacov pred kolaudáciou stavby, ktorá bola predmetom zmluvy o dielo (Povolenie užívania stavby „Komplex N.“ bolo dané rozhodnutím Obce H. zo dňa 28.12.2015 č. XXX/XXXX/XXX-D.). Tieto tvrdenia súd v kontexte s ostatnými dôkazmi a aj časom, kedy boli pôžičky poskytnuté, považuje za nepreukázané, vyznievajúce nepresvedčivo a čisto účelovo v snahe navodiť dojem žiadneho faktického nesúvisu tohto sporu so sporom sp. zn. 10Cb/4/2018.

23. Namiesto toho (zaslania výzvy vyvolajúcej splatnosť záväzku) žalobca vyvíjal rozsiahlu (a zrejme aj nie lacnú) aktivitu, a to až v čase, kedy už boli narušené vzájomné vzťahy žalobcu a žalovaného, v záujme dosiahnutia nejakej písomnej dohody so žalovaným a dokonca nezaslal kvalifikovanú výzvu ani po tom, ako vzájomné rokovania stroskotali, resp. mu bol zrejmý ich neúspech aj s ohľadom na vzájomný spor ich spoločností, ktorý stále prebieha. Teda ani postup žalobcu pred podaním žaloby nielenže nenasvedčuje pravdivosti jeho tvrdení ohľadne „nedohodnutia“ splatnosti záväzku a že jeho splatnosť nemala byť ponechaná na vôli dlžníka, ale naopak pôsobí logicky v prospech skutkových tvrdení žalovanej strany. Stav predpokladaný ust. § 564 je totiž stavom, ktorý je ohľadne splatnosti záväzku výrazne na prospech veriteľa, keďže je len na jeho vôli, kedy chce docieliť splatnosť svojich nesplatných záväzkov. Preto v takom prípade možno predpokladať výraznejšiu aktivitu dlžníka voči veriteľovi o nejakú dohodu v snahe oddialiť splatnosť záväzku zamýšľanú veriteľom. Naproti tomu situácia predpokladaná ust. § 564 (dohoda veriteľa a dlžníka, že dlžník zaplatí až bude chcieť alebo môcť) je výrazne na prospech dlžníka, keďže v takom prípade, ak veriteľ už nechce ďalej čakať na splatenie svojho záväzku, nemôže si sám určiť čas splnenia záväzku, ale v takom prípade sa musí domáhať žalobou určenia času plnenia súdom. Práve za uvedenej situácie možno od veriteľa očakávať zvýšenú snahu dohodnúť si s dlžníkom splatenie záväzku, aby sa vyhol sporu o určenie času jeho plnenia.

24. Napokon aj to, akým spôsobom žalovaný pred podaním žaloby splatil časť poskytnutých pôžičiek, podporuje skutkové tvrdenia žalovaného, že čas plnenia bol ponechaný na jeho vôľu, ak v tejto súvislosti žalobca ani len netvrdil nejaký možný súvis týchto splátok s nejakou aktivitou žalobcu vyvíjanou voči žalovanému, ktorá by aspoň nepriamo nasvedčovala danosti žalobcových skutkových tvrdení.

25. Na základe vyššie uvádzaného súd dospel k záveru, že splatnosť žalovaných pôžičiek bola pri ich poskytnutí ponechaná dohodou strán sporu na žalovaného ako dlžníka a že ani následne nedošlo k nejakej inej dohode ohľadne ich splatnosti.

26. Pretože vykonané dokazovanie (v rámci neho boli vykonané všetky tie dôkazy navrhované sporovými stranami, na ktorých vykonaní sporové strany zotrvali pred vyhlásením dokazovania za skončené), po vyhodnotení jednotlivých dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, so zohľadnením všetkého, čo vyšlo počas konania najavo, nepreukázalo, že by sa nesplatená časť pôžičky (pôžičiek) už stala splatnou, súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

27. S ohľadom na plný úspech žalovaného v spore, súd s postupujúc podľa § 262 ods. 1 za použitia § 255 priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto konania v plnom rozsahu. O výške trov bude rozhodnuté s poukazom na § 262 ods. 2 samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 .

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.