Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22P/19/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: S. I., nar. XX.XX.XXXX a Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpení opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov: matka - M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, Y., zastúpená JUDr. Adrienou Vysudilovou, advokátkou, so sídlom Paulínska 15/A, Trnava, otec - Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, S., zastúpený JUDr. Zuzanou Motáčkovou, bytom Kellenbergnerova 2, Modra, o zmenu úpravy styku a o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Otec je oprávnený stretávať sa maloletým S. a maloletým Z., každý nepárny týždeň v roku od soboty 10:00 hod. do nedele do 17:00 hod. s tým, že otec sa zaväzuje maloleté deti v určenom čase v mieste bydliska matky prevziať a po ukončení stretnutia v určenom čase v mieste bydliska matky odovzdať a matka sa zaväzuje maloleté deti na stretnutie v určenom čase riadne pripraviť.

II. Výživné otca sa s účinnosťou od 21.02.2018 zvyšuje na maloletého S. zo sumy 90,- Eur mesačne na sumu 120,- Eur mesačne a na maloletého Z. zo sumy 90,- Eur mesačne na sumu 120,- Eur mesačne, ktoré výživné sa otec zaväzujem platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

III. Zročné výživné za obdobie od 21.02.2018 do 31.07.2018 na maloletého S. v sume 105,76 Eur a na maloletého Z. v sume 105,76 Eur sa otec zaväzuje zaplatiť k rukám matky v pravidelných mesačných splátkach po 5,- Eur pri každom nedoplatku spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky sa stane splatný celý dlh.

IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 37P/90/2014-53 zo dňa 25.03.2015 v časti úpravy stretávania otca s maloletými deťmi a v časti výšky bežného výživného otca na maloleté deti.

V. Otec je povinný zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 49,93 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. Matka je povinná zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 49,93 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec maloletých detí sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 03.03.2017 domáhal rozšírenia styku s maloletými deťmi. V návrhu uviedol, že stretávanie otca s maloletými deťmi bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu v Trnave, sp. zn. 37P/90/2014 zo dňa 25.03.2015, avšak otcovi maloletých

detí sa stretávanie len jeden deň v týždni javí ako nedostatočné. Argumentoval tým, že maloleté deti sú na neho zvyknuté, chodia k nemu do bytu, zvláda starostlivosť o ne, ale s matkou sa nevie dohodnúť na rozšírení kontaktu. Ďalej uviedol, že obe deti si vytvárajú citové väzby a je pre nich veľmi dôležitý kontakt s oboma rodičmi. Otec je pre nich rovnako dôležitý ako matka.

2. Matka s podaným návrhom na rozšírenie styku nesúhlasila, pričom poprela, že by nesúhlasila s rozšírením styku, nakoľko v najlepšom záujme detí a rodičov je presne vedieť zdravotný stav oboch detí. Podľa jej názoru je potrebné najskôr ustáliť zdravotný stav maloletých detí, aby bolo možné uvažovať o rozšírení styku. V prípade ak by deti mali diagnostikovaný autizmus, nevie sa vyjadriť k otcom navrhovanému styku, keďže ešte ani ona nevie, ako sa má na takúto diagnózu pripraviť. Nie je pravda, že by bránila otcovi v styku, alebo že by sa s ňou nedalo dohodnúť. Zároveň matka maloletých detí písomným podaním doručeným súdu dňa 21.02.2018 navrhla zvýšiť výživné na maloleté deti na sumu 175,- Eur na každé z maloletých detí.

3. V písomnom vyjadrení predloženom súdu dňa 21.02.2018 matka uvádza, že k pravidelným mesačným výdavkom matky spojených s bývaním patrí nájom v sume 590,- Eur mesačne, zálohové platby za energie v sume 100,- Eur mesačne, televízia 36,26 Eur mesačne, spolu v sume 726,26 Eur, pričom v domácnosti s matkou a maloletými deťmi žije ich stará matka s partnerom, a teda matka s deťmi by sa na predmetných výdavkoch mali podieľať v rozsahu 3/5, teda sumou 435,76 Eur. Mesačné výdavky na maloleté deti predstavuje strava v sume 315,- Eur, oblečenie a hygiena v sume 180,- Eur, doplnky výživy a lieky (rybí olej, Melatonín, čipky proti zápche) v sume 35,- Eur, muzikoterapia v sume 90,- Eur, hračky a náklady na voľný čas v sume 140,- Eur, genetická analýza v sume 349,- Eur (mesačne 29,08 Eur), teda výdavky na jedno maloleté dieťa sú v sume 394,54 Eur mesačne. Maloletý Z. navyše navštevuje detské opatrovateľské centrum Lollipop, kde mesačne uhrádza sumu 260,- Eur a sumu 4,- Eur denne na stravu. Pravidelné mesačné výdavky na maloletého Z. sú v sume 799,79 Eur (145,25 Eur + 394,54 Eur + 260,- Eur) a na maloletého S. sú v sume 539,79 Eur (145,25 Eur + 394,54 Eur). Príjem matky tvorí rodičovský príspevok 266,50 Eur, rodinné prídavky 47,04 Eur a výživné od otca maloletých detí v sume 200,- Eur (od augusta 2017). Výdavky matky sú v sume 345,25 Eur (145,25 Eur náklady na bývanie a 200,- Eur strava, oblečenie, hygiena, telefón). Nakoľko od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynuli takmer 3 roky a zároveň došlo k zvýšeniu výdavkov na maloleté deti v súvislosti s ich zdravotným stavom, dôvody na zvýšenie výživného sú dané. V otázke bežného styku matka poukázala na vyjadrenie znalkyne, pričom najdôležitejšou skutočnosťou na rozšírenie styku je zapájanie otca do výchovného postupu v súlade s odporúčaniami lekárov a odborníkov spolu s matkou a deťmi. Pre úplnosť uviedla, že otec sa zúčastnil sedení u detskej psychologičky s maloletým S. dňa 26.07.2017, 30.10.2017, 21.12.2017, 18.01.2018, 08.02.2018 a nezúčastnil sa sedení dňa 08.08.2017, 12.10.2017 a 26.10.2017 a s maloletým Z. sa zúčastnil sedení dňa 01.08.2017, 10.08.2017, 02.11.2017, 09.11.2017 a 16.11.2017 a nezúčastnil sa sedení dňa 13.10.2017, 27.10.2017, 25.01.2018 a 15.02.2018. Ďalej účasť otca na sedeniach u logopéda s maloletým S. bola dňa 14.11.2017, 22.01.2018 a 19.02.2018 a nezúčastnil sa sedení dňa 19.09.201ý a 23.10.2017 a s maloletým Z. sa zúčastnil sedení dňa 23.11.2017 a 21.12.2017 a nezúčastnil sa sedenia dňa 06.10.2017.

4. Otec maloletých detí vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 16.03.2018 uviedol, že sám od augusta 2017 začal prispievať matke maloletých detí zvýšeným výživným v sume 100,- Eur na každé z detí. Matkou navrhovanú výšku výživného v sume 175,- Eur však nie je schopný platiť aj keď si privyrába brigádami. Svoje náklady otec v písomnom podaní vyčíslil na sumu 365,- Eur mesačne, pričom jeho mesačné náklady sú na bývanie v sume 115,- Eur, oblečenie a odev 30,- Eur, drogéria 15,- Eur, strava 150,- Eur, drobné výdavky 30,- Eur (benzín, mobil), cestovanie za deťmi 15,- Eur, náklady na čas s deťmi 10,- Eur, úver 50,- Eur a výživné 200,- Eur. Okrem týchto výdavkov otec maloletých detí prispieva matke polovicou na vyšetrenia detí u lekára. Jeho priemerný mesačný príjem je 424,- Eur a brigádnicky si zarobí 200,- až 230,- Eur mesačne. Príjem jeho matky je 478,- Eur a dôchodok jeho starej matky je 459,90 Eur. Otec ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že doklad predložený matkou o ponuke zamestnania otcovi so mzdou vo výške 1000,- Eur v hrubom, bol z roku 2013 a malo ísť o brigádnickú prácu v Hlohovci, čo pre otca predstavovalo denné dochádzanie cca 100 km, pričom z Modry do Hlohovca nie je priame spojenie a dochádzanie by bolo možné len autom. Po odpočítaní daní a cestovného by otcovi nezostala ani taká suma akú zarába teraz a navyše išlo o brigádnickú prácu. Výdavky vyčíslené matkou považoval za nadhodnotené, a to najmä nájom, ktorého ceny sú zhruba o 100,- Eur nižšie, takisto stravu na maloletých matka uvádza v sume akú minie na stravu dospelý človek, k výdavkom na hygienu neuviedla, že jej je poskytovaný príspevok viac ako 50,- Eur na jedno dieťa, maloleté deti nemajú žiadne predpísané

lieky, takisto muzikoterapia pre maloletých nie je nevyhnutný výdavok a výdavky na hračky a voľný čas mesačne v sume 70,- Eur na každé dieťa nijako nepodložila. Výdavok na genetickú analýzu predstavoval len jednorazový poplatok, kde otec polovicu zaplatil. K tvrdeniam matky ohľadom zmeny styku otec uviedol, že v zmysle záverov znalca otec mal 6 týždňov navštevovať s deťmi odborných lekárov a až následne bolo odporúčané rozšírenie styku na celý každý druhý víkend. Otec maloletých už v čase konania pojednávania (dňa 21.02.2018) otec maloletých detí už niekoľko mesiacov navštevoval lekárov. Akýkoľvek pokus o prespanie detí u otca matka odmieta.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky, procesného opatrovníka, oboznámením sa so znaleckým posudkom č. 98/2017 znalkyne PhDr. S. E., PhD., ostatnými listinami obsiahnutými v spise, obsahom pripojeného spisu sp. zn. 37P/90/2014 a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 25.03.2015 súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej boli maloleté deti S. a Z. zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Otec maloletých detí bol zároveň zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí sumou 90,- Eur mesačne na každé z maloletých detí počnúc od 10.11.2014. Súčasťou rodičovskej dohody bola aj úprava stretávania sa otca s maloletými deťmi, a to tak, že do 22.05.2015 bol otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každú nedeľu v čase od 14.00 hod do 18.00 hod za prítomnosti matky, od 23.05.2015 do 31.12.2015 každú nedeľu v čase od 10.00 hod do 17.00 hod za prítomnosti matky, a od 01.01.2016 každú nedeľu v čase od 10.00 hod do 17.00 hod (bez prítomnosti matky).

7. Zo správy procesného opatrovníka zo dňa 22.03.2017 z prešetrených pomerov vyplýva, že matka maloletých detí žije v spoločnej domácnosti s maloletými deťmi, ich starou matkou a priateľom starej matky v 3-izbovom byte s kuchyňou a príslušenstvom, ktorý je v osobnom vlastníctve matky. Domácnosť bola kompletne zariadená. Maloletí majú spoločnú izbu s matkou, zariadenú potrebným nábytkom a vlastnými lôžkami. Matka maloletých detí im uviedla, že by súhlasila s postupným rozširovaním styku, nakoľko maloleté deti u otca doposiaľ nikdy nespali. S maloletými deťmi navštevuje psychológa z dôvodu zatiaľ bližšie nezistených zdravotných problémov, nakoľko obaja maloletí doposiaľ nerozprávajú a obaja sú plienkovaní.

8. Zo správy procesného opatrovníka zo dňa 27.03.2017 z prešetrených pomerov vyplýva, že otec maloletých detí býva v 4-izbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve starej matky. Domácnosť bola v čase šetrenia kompletne zariadená a hygiena v domácnosti bola na vysokej úrovni. Otec maloletých detí má k dispozícii samostatnú izbu, v ktorej je dostatočný priestor aj pre deti. Maloleté deti majú u otca pyžamá, oblečenie, hračky, knihy. Spia u neho počas poobedného spánku, sú zvyknutí na všetkých členov rodiny. Počas rozhovoru otec maloletých detí uviedol, že v súčasnosti sa s maloletými deťmi stretáva každú nedeľu od 9.00 hod do 16.00 hod. pre maloletých si chodí do domácnosti matky. Výživné platí pravidelne v sumu 180,- Eur mesačne. Ďalej sa v správe uvádza, že otec prejavuje skutočný záujem podieľať sa na výchove a starostlivosti o maloleté deti.

9. Zo záverov správy z psychologickej ambulancie zo dňa 25.04.2017 vypracovanou psychologičkou K.r. Danielou Z., PhD. na maloletého S. vyplýva, že na základe zhodnotenia aktuálneho obrazu bol stav maloletého uzavretý ako porucha autistického spektra - detský autizmus. Zo záverov zo správy zo dňa 26.04.2017 na maloletého Z. vyplýva, že v súčasnej dobe nie je možné objektívne diagnostické doriešenie stavu, pričom aktuálne problémy hodnotia ako narušenú komunikačnú schopnosť s dopadom do správania a funkčnosti dieťaťa v prirodzenom prostredí.

10. Z logopedickej správy Centra detskej reči v Trnave zo dňa 09.06.2017 vypracovanou K.. O. G., PhD. na maloletého Z. vyplýva, že maloletý je v ich zariadení evidovaný od 09.03.217, kedy absolvoval úvodné diagnostické stretnutie so záverom narušený vývin reči zatiaľ nejasnej etiológie. V správe sa ďalej uvádza, že dieťa potrebuje dlhodobú, intenzívnu a pravidelnú logopedickú a špeciálno- pedagogickú starostlivosť, v minimálnej frekvencii 1-2 krát do mesiaca a pravidelnú a systematickú stimuláciu v domácom prostredí. V centre je evidovaný na čakacej listine, pričom predpokladaný začiatok starostlivosti je september 2017. Rodičia pracujú s dieťaťom podľa odporúčaní, ktoré im boli vysvetlené, ukázané a vzájomne precvičené na terapeutickom stretnutí, na ktorom boli prítomní obaja rodičia dňa 02.06.2017. Z logopedickej správy Centra detskej reči v Trnave zo dňa 12.06.2017 vypracovanou K.r. O. G., PhD. na maloletého S. vyplýva, že maloletý je v ich zariadení evidovaný od 04.04.2017, kedy

absolvoval úvodné diagnostické stretnutie so záverom narušený vývin reči zatiaľ nejasnej etiológie. Po zvládnutí cieľov u klinického psychológa bude zaradený ma pravidelnú logopedickú a špeciálno- pedagogickú starostlivosť, v minimálnej frekvencii 1-2 krát do mesiaca a pravidelnú a systematickú stimuláciu v domácom prostredí.

11. Zo správy vypracovanej psychologičkou PhDr. O. Z., PhD. vyplýva, že obe maloleté deti sú sledované v ich ambulancii z dôvodu narušenej komunikačnej schopnosti, pričom v prípade maloletého S. ide o obraz poruchy autistického spektra - detský autizmus a maloletý Z. je v diferenciálno-diagnostickom sledovaní - podozrenie na narušený vývin reči so sekundárnymi autistickými prejavmi (predpokladá sa redukcia v čase). V správe sa ďalej uvádza, že stav maloletých detí si vyžaduje určitý osobitný - špecifický prístup, nakoľko obe deti majú narušené nielen verbálne schopnosti, ale aj oslabenú časť porozumenia

- chápu len reálny kontext, naučené rutiny, postupy, osvojené činnosti. Ako vhodné sa v správe uvádza informovanie otca ohľadom kvalít prístupu, komunikácie k obidvom deťom a aby bol tiež oboznámený s diagnózami a ich dôsledkami na správanie detí. Vo všeobecnosti sa v prípade porúch autistického spektra neodporúčajú výrazné zmeny prirodzeného fyzického a sociálneho prostredia detí, žiada sa špecifický prístup v rámci komunikácie, pričom stav dieťaťa s narušenou komunikačnou schopnosťou si vyžaduje pokojné, kľudné a najmä nemenné prostredie - istotu porozumenia a je dôležité, aby ľudia, ktorí prichádzajú do kontaktu s takýmto dieťaťom poznali jeho limitácie a najmä komunikovali s ním na jeho úrovni. Iné postupy by mohli vyvolávať u neho frustrácie a tak negatívne ovplyvňovať jeho zdravotný stav.

12. Zo záverov znaleckého posudku č. 98/2017 znalkyne PhDr. Marty E., PhD. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia vyplýva, že súčasnú formu a rozsah styku otca s maloletými deťmi vzhľadom na ich vek a stanovené diagnózy možno považovať za vhodnú, je však možné postupne v primeranom rozsahu kontakt maloletých detí s otcom rozšíriť. Obidve deti potrebujú osobitný režim, pokiaľ ide o osobnú starostlivosť a je potrebné, aby sa otec zjednotil s matkou vo výchovných prístupoch do tej miery, aby jeho prístup nebol v podstatných aspektoch odlišný od matkinho, aby stanovené diagnózy oboch detí neignoroval a nebagatelizoval potrebu špeciálneho prístupu k nim. Je potrebné dodržiavať pravidelný denný režim maloletých detí, s ktorými sa obidvaja rodičia zoznámia u odborníkov. Stav oboch detí je potrebné v súčasnosti stabilizovať a ich vývin stimulovať špeciálnymi postupmi vyvinutými pre stanovené diagnózy detí. Rozdielny prístup rodičov a osôb vo výchovnom prostredí rodičov k deťom môže u nich spôsobovať chaos, neistotu a úzkosť, destabilizovať ich stav a viesť k vývinovému regresu. Postupné rozširovanie styku otca s maloletými deťmi prichádza do úvahy, ale skôr ako k tomu dôjde je potrebné, aby sa otec dôkladne oboznámil so stanovenými diagnózami maloletých detí a s výchovným prístupom. Ďalej znalkyňa uviedla, že je žiadúce, aby otec s matkou po dobu minimálne 6 týždňov navštevoval spolu s maloletými deťmi odborných lekárov a psychológov, vypočul si ich odporúčania, prijal ich a v kontakte s deťmi sa týmito odporúčaniami riadil. Tiež je potrebné, aby sa so zdravotným stavom detí zoznámila aj matka otca a tento stav akceptovala (aby nebola v opozícii a diagnózu maloletých detí nespochybňovala). Následne znalkyňa odporučila kontakt otca s maloletými deťmi na každý druhý celý víkend s tým, že pokiaľ maloleté deti nebudú toto rozšírenie kontaktu dobre znášať, otec bude kontaktovať matku, deti jej privezie a matka maloleté deti upokojí vo svojom výchovnom prostredí. Zároveň znalkyňa upozornila, že výkyvy v prispôsobovaní detí tejto zmene režimu by nemali viest k rezignácii na rozširovanie kontaktu maloletých detí s otcom. Znalkyňa tiež uviedla, že diagnózy obidvoch maloletých detí možno považovať za relatívne ustálené a zodpovedajúce skutočnosti, pričom u obidvoch ide o obraz autistického spektra.

13. Zo správy Centra detskej reči zo dňa 18.04.2018 o účasti rodičov na poskytovaní logopedickej terapie vyplýva, že rodičia sa pravidelne zúčastňujú na terapeutických logopedických a špeciálno- pedagogických stretnutiach. Stretnutia sú plánované v časovom intervale jedenkrát za 4 týždne a na každom stretnutí sú obaja rodičia, aktívne sa zapájajú do terapie, poskytujú terapiu deťom v domácom prostredí na základe pokynov logopédov.

14. Zo správy ÚPSVaR Trnava zo dňa 07.06.2018 vyplýva, že matka poberá na maloleté deti rodičovský príspevok, od 01/2018 v sume 268,40 Eur mesačne a prídavok na každé detí od 01/2018 v sume 23,68 Eur, spolu v sume 47,36 Eur.

15. Z potvrdenia o príjme otca maloletých detí zo dňa 02.03.2018 vyplýva, že čistý mesačný príjem otca je od 01/2018 v sume 454,50 Eur, pričom priemerný mesačný príjem za posledných 12 mesiacov bol v sume 424,- Eur.

16. Otec maloletých detí pri výsluchu uviedol, že s maloletými deťmi sa v súčasnosti stretáva v zmysle poslednej úpravy súdom, a to každú nedeľu, pokiaľ nie sú chorí. S maloletými sa stretáva okrem toho ešte počas sedení u odborníkov. Stretávanie sa rozšírilo len o tieto sedenia v týždni, pričom ide asi o 1 hodinu. Od posledného pojednávania (21.02.2018) sa zúčastnil všetkých sedení okrem troch kedy ho zamestnávateľ neuvoľnil z práce. Maloletí spia u neho počas nedele a vie ich zvládnuť, pomáhajú mu aj jeho matka a stará matka. Maloletí nie sú stresovaní, pobyt u neho zvládajú bez problémov. K prespaniu počas noci zatiaľ nedošlo nakoľko sa s matkou doteraz nedohodli. Výživné v súčasnosti platí vo výške 100,- Eur mesačne na každé dieťa (200,- Eur spolu). Sám začal prispievať vyššou sumou. Podieľa sa aj na nákladoch za vyšetrenia u odborníkov v jednej polovici. Takisto uhrádza náklady na maloletých, keď sú v jeho domácnosti, kupuje im jedlo, ošatenie a hračky. Zamestnaný je vo vinárstve v Modre a jeho čistý mesačný príjem je vo výške 454,- Eur, pričom si vie brigádnicky privyrobiť u zamestnávateľa cca 200,- Eur mesačne v čistom. Jeho príjem je 650,- Eur mesačne v čistom. Poberá daňový bonus na maloletých vo výške 43,12 Eur. Býva v 4 izbovom byte so starou matkou a jeho matkou, v ktorej vlastníctve je predmetný byt. Nehnuteľnosť nevlastní, vlastní auto Peugeot 306, ktoré však nie je vyššej hodnoty (asi 20 ročné). Jeho mesačné náklady celkovo sú v sume 560,- Eur vrátene výživného. Nájomné uhrádza vo výške 115,- Eur, spláca úver 50,- Eur mesačne, ktorý si bral na opravu auta. Inak má bežné výdavky tak ako ich špecifikoval v podanom vyjadrení.

17. Matka maloletých detí pri výsluchu uviedla, že poberá rodičovský príspevok vo výške 266,50 Eur a rodinné prídavky vo výške 47,04 Eur. Má aj občasný príjem, privyrába si ako grafička a fotografka, ide o nárazový príjem vo výške 100,- Eur až 120,- Eur. Maloletý Z. navštevuje predškolské zariadenie a maloletý S.j je zatiaľ doma, ale má podanú prihlášku do špeciálnej škôlky. Jej výdavky sú také ako uvádzala v písomnom podaní. Čo sa týka stretávania otca s maloletými deťmi s prespaním by súhlasila no vždy ako sa malo stretnutie realizovať sa styk nezrealizoval z dôvodu práce otca. Otec sa začal zaujímať o realizáciu prespania niekedy koncom mája 2018, inak vždy v sobotu pracoval. Čo sa týka doprovodu v aute, ten je potrebný, deti je potrebné mať pod dohľadom. V prípade keď sa otec nemôže zúčastniť stretnutia o odborníka stretnutia nemá problém mu poskytnúť výstupy. Otec jej v súčasnosti uhrádza výživné vo výške 200,- Eur mesačne na obe maloleté deti.

18. Zástupkyňa procesného opatrovníka uviedla, že návrh matky na zvýšenie výživného sa im javí ako dôvodný, vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od posledného zvýšenia výživného ako i vzhľadom na zdravotný stav maloletých detí, pričom výživné navrhujú zvýšiť primerane schopnostiam a možnostiam otca ako i k veku a potrebám maloletých detí. Čo sa týka rozšírenia stretávania otca s maloletými deťmi, uviedla, že má za to, že otec splnil podmienky v zmysle znaleckého posudku na rozšírenie styku s maloletými deťmi. Ďalej uviedla, že otec má záujem podieľať sa na starostlivosti o maloleté deti, pričom zároveň apelovala na oboch rodičov, aby navzájom komunikovali, vymieňali si informácie ohľadom zdravotného stavu maloletých detí, aby mali obaja možnosť zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloleté deti, tak aby starostlivosť vykonávaná oboma rodičmi bola v záujme maloletých detí vzhľadom na ich diagnózu.

19. Predmetom konania je zmena úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, a to konkrétne rozšírenie styku a zvýšenie výživného.

20. Podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

21. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoR“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových

väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

22. Podľa § 24 ods. 1 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

23. Podľa § 24 ods. 4 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

24. Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

25. Podľa § 28 ods. 2 ZoR rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia. Pri ich výkone sú povinný chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

26. Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

27. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

28. Podľa § 76 ods. 1 ZoR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy mesiac popredu.

29. Podľa § 77 ods. 1 ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

30. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

31. Podľa § 217 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

32. Z vykonaného dokazovania mal súd za nepochybne preukázané, že od posledného rozhodnutia vo veci starostlivosti o maloleté deti S. rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 25.03.2015, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol s účinnosťou od 01.01.2016 oprávnený stretávať sa s maloletými

deťmi každú nedeľu od 10.00 hod do 17.00 hod, došlo k zmene pomerov, že je daný dôvod na zmenu rozhodnutia v časti stretávania sa otca s maloletými deťmi. V čase predchádzajúceho rozhodovania o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom, mali deti približne 1 rok. Nakoľko od posledného rozhodnutia uplynula doba viac ako 3 roky a otec má záujem stretávať sa maloletými deťmi, aby si so synmi budoval bližší citový vzťah, je podľa názoru súdu v záujme maloletých detí postupne rozširovať ich stretávanie s otcom. V súčasnosti prebieha stretávanie otca s maloletými deťmi počas jedného dňa (každú nedeľu), keď ešte cez obed deti spia a otec s nimi plnohodnotne trávi približne 2-3 hodiny doobeda a 2-3 hodiny poobede. Z vykonaného šetrenia pomerov v domácnosti otca neboli zistené žiadne nedostatky a tieto neuvádzala ani matka maloletých detí. Matka maloletých takisto neuvádzala, že by v súčasnosti otec starostlivosť o maloletých synov nezvládal. Počas konania bol u maloletých detí diagnostikovaný detský autizmus (u maloletého Z. narušené komunikačná schopnosť a maloletého S. detský autizmus). Z dôvodu potreby špecifického a osobitného prístupu k maloletým deťom vzhľadom na ich diagnózu znalkyňa podmienila rozšírenie styku otca s maloletými deťmi absolvovaním stretnutí s odborníkmi, aby sa dôkladne oboznámil so stanovenými diagnózami maloletých a s výchovným prístupom. Otec maloletých detí túto podmienku splnil, keď ešte aj pred vyhotovením znaleckého posudku vo veci začal s matkou navštevovať logopéda a psychológa, čo bolo zrejmé zo samotných vyjadrení matky. Následne po vyhotovení znaleckého posudku pokračoval, o čom svedčí aj vyjadrenie riaditeľky Centra detskej reči, keď uviedla, že obaja rodičia sa logopedických a špeciálnopedagogických stretnutí zúčastňujú, obaja sa zapájajú do terapie a terapiu poskytujú deťom aj v domácom prostredí. Sám otec uvádzal, že s deťmi vykonáva jednotlivé cvičenia, ktoré mu boli odporúčané odborníkmi. Skutočnosť, že s deťmi sa pracuje potvrdila aj matka, keď uviedla, že ich stav sa zlepšuje. Je pravdou, že vzhľadom na stanovenú diagnózu maloletých detí je potrebné pristupovať k nim citlivo a so špecifickým prístupom, ale nakoľko otec maloletých detí absolvoval sedenia u odborníkov, kde mu bola vysvetlená diagnóza ako aj postup a spôsob práce s maloletými, má súd za to, že je dôvodné stretávanie otca s maloletými deťmi rozšíriť aj na prespanie u otca, aby sa otec mohol plnohodnotnejšie zapájať do starostlivosti o maloleté deti. V tomto smere však je namieste, aby rodičia spolu komunikovali vo zvýšenej miere, nielen o bežnej starostlivosti o maloletých, ale aj o ich zdravotnom stave a najmä o spoločnom postupe a prístupe k maloletým. Otec musí pri starostlivosti o maloleté deti postupovať s matkou jednotne, aby u maloletých detí nedochádzalo k stresovým situáciám pri zmene prostredia. Vzhľadom k tomu, že matka je ešte na rodičovskej dovolenke a otec pracuje, je zrejmé, že sa nebude môcť zúčastniť každého stretnutia u psychológa alebo logopéda, preto je v záujme maloletých detí, aby matka poznatky a postupy oznámila, prípadne vysvetlila otcovi. Týmto však otec nie je zbavený povinnosti aj naďalej s matkou a s maloletými deťmi spolupracovať s odborníkmi, keďže aj otec si týmto spôsobom zdokonaľuje osobitný spôsob prístupu k maloletým deťom. V tomto smere súd apeluje na matku, aby bola otcovi nápomocná pri zmene režimu maloletých detí , vysvetlila mu všetky špecifiká, ako aj prípadné problémy, ktoré by sa mohli vyskytnúť. Aj otec bude musieť v tomto smere iniciatívne s matkou komunikovať. Takisto je na mieste konzultovať ich postup s odborníkmi, ktorých s maloletými deťmi navštevujú. Bude potrebný citlivý a tolerantný prístup zo strany otca v prípade ak maloleté deti nebudú túto zmenu dobre znášať, ako aj komunikácia s matkou. Napriek všetkému vyššie uvedenému, má súd za to, že v záujme maloletých detí nie je len taký obmedzený kontakt otca s maloletými deťmi v rozsahu súčasnej úpravy, ale v ich záujme je, aby nadviazali plnohodnotný kontakt s otcom, ktorý má o maloletých evidentný záujem.

33. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodinnými príslušníkmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obidvaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybnosti nezastupiteľné postavenie (Nález Ústavného súdu ČR II.ÚS 554/04).

34. Aj v zmysle vyššie uvedeného platí, že pri výkone rodičovských práv a povinností sú rodičia povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa, v ktorého záujme rozhodne nie je obmedzovanie kontaktu so žiadnym z jeho rodičov. Súd na tomto mieste apeluje na rodičov, že na prospech maloletých detí je predovšetkým, aby ich rodičia nadradili záujmy a prospech maloletých nad vlastné záujmy a negatívne postoje voči druhému rodičovi detí. Na tomto mieste súd zároveň poukazuje aj na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 15.03.2016 sp. zn. III.ÚS 2298/15, v ktorom zdôraznil, že ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere a tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada naplnená v čo

najväčšej možnej miere. To znamená, že právo detí na rovnoprávny vzťah k obom rodičom môže byť porušené len vtedy, ak rodič ohrozuje život alebo zdravie dieťaťa, ináč je v rozpore s najlepším záujmom a právami dieťaťa. Dôležitá úloha otca v živote maloletého JM. je nepopierateľná, a preto je potrebné citovú väzbu maloletých k otcovi aj naďalej rozvíjať a posilňovať, a to práve rozšírením stretávania, tak ako súd uviedol vo výroku I. rozhodnutia.

35. Ďalej bol predmetom konania návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti zo sumy 90,- Eur mesačne na sumu 175,- Eur mesačne na každé z maloletých detí.

36. Hmotnoprávnou podmienkou, aby mohol súd opakovane rozhodnúť je zmena pomerov, pričom je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Výška vyživovacej povinnosti sa potom odvodzuje predovšetkým z odôvodnených potrieb a záujmov každého maloletého dieťaťa a po ich zistení je možné povinného rodiča zaviazať na úhradu pomernej časti týchto nákladov. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza jednak zo skúmania odôvodnených potrieb každého maloletého dieťaťa, ktoré sú vzhľadom na vek, zdravotný stav, návštevu predškolského alebo školského zariadenia, nadanie či záujmy a zároveň vychádza z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov pritom neznamená mechanickú rovnosť, kritéria na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na starne každého dieťaťa a keďže ide o osobné právo dieťaťa, súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu na základe jeho individuálnych potrieb. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti zohrávajú zásadnú úlohu náklady na odôvodnené potreby a záujmy každého maloletého dieťaťa, pričom z obsahu tohto pojmu je zrejmé, že sa jedná o také potreby a záujmy, ktoré je nevyhnutné u maloletého dieťaťa vynakladať v záujme jeho zdravého a všestranného vývinu a rozvoja, s ohľadom na všetky ostatné skutočnosti každého prípadu, vrátane celkových pomerov oboch rodičov.

37. Súd následne skúmal, či došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Súd mal za preukázané, že v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o určení výšky výživného na maloleté deti súd vychádzal z príjmu matky, ktorý pozostával z rodičovského príspevku vo výške 260,- Eur mesačne, prídavkov na maloleté deti vo výške 47,- Eur mesačne a príjmu matky vo výške 200,- Eur mesačne. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v súčasnosti matka stále poberá rodičovský príspevok vo výške 268,40 Eur mesačne, prídavky na maloleté deti vo výške 47,36 Eur mesačne a má občasný príjem vo výške 100,- až 120,- Eur. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že na strane matky k zmene pomerov nedošlo. Otec maloletých detí v čase posledného rozhodovania súdu mal príjem vo výške 380,95 Eur, pričom v súčasnosti je čistý príjem otca zo zamestnania vo výške 454,50 Eur, privyrába si brigádami mesačne vo výške 200,- až 230,- Eur. V súčasnosti príjem otca teda dosahuje sumu 654,50,- Eur až 684,50 Eur mesačne, z čoho vyplýva, že na strane otca k zmene pomerov došlo. Súd ďalej uvádza, že sa nestotožnil s tvrdením matky, že otec sa vzdal lepšieho príjmu, keď odmietol ponúknutú prácu za odmenu vo výške 1000,- Eur mesačne, nakoľko išlo o ponuku z roku 2013, pričom v čistom by príjem predstavoval približne sumu 762,- Eur a zároveň by mal zvýšené náklady na cestovanie, a teda v konečnom dôsledku by vyšší príjem nedosahoval. Ďalej mal súd za preukázané, že došlo k zmene pomerov aj na strane maloletých detí, a to nielen v súvislosti s plynutím času a prirodzeným zvyšovaním ich potrieb, ale aj v súvislosti s ich diagnózou. V tomto smere však matkou uvádzané pravidelné mesačné výdavky maloletých detí, a to na maloletého JM. v sume 799,79 Eur a na maloletého Mateja v sume 539,79 Eur považoval súd za nadhodnotené. Súd poukazuje na skutočnosť, že do pravidelných mesačných výdavkov matka zahrnula napr. genetickú analýzu v sume 349,- Eur, ktorej polovicu jej však otec uhradil. Otec sa takisto vyjadril a matka jeho tvrdenie nepoprela, že uhrádza aj polovicu nákladov za sedenia u psychológa a logopéda. Súd taktiež považoval za nadhodnotené aj bežné výdavky na maloleté deti, keď stravu na každé z maloletých detí matka vyčíslila na 157,50 Eur mesačne, pričom to neodôvodňovala špeciálnou diétou maloletých detí, naopak uviedla, že špeciálne obmedzenia nemajú. Aj výdavky na oblečenie, doplnky výživy a lieky považoval súd za nadhodnotené, nakoľko nemajú predpísané žiadne lieky a ich zdravotný stav je dobrý. Čo sa týka nákladov na muzikoterapiu, hračky a voľný čas na tomto mieste súd uvádza, že nejde o nevyhnutné výdavky na maloleté deti, pričom súd pri určení výšky výživného zohľadňuje odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd dodáva, že osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka, čo súd pri určovaní výšky výživného tak isto zohľadnil.

38. Na základe vyššie uvedených osobných, majetkových a zárobkových pomerov oboch povinných rodičov, ako aj vzhľadom na zistené odôvodnené potreby maloletých detí, dospel súd k záveru, že

na pokrytie ich oprávnených potrieb, po zohľadnení možností a schopností otca a podielu vyživovacej povinnosti matky, je dôvodným určiť výživné pre maloleté deti v sume 120,- Eur mesačne, ktorú výšku výživného aj otec navrhol. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca súd vychádzal predovšetkým z príjmu otca, ktorým je vo výške 654,50 Eur až 685,50 Eur mesačne. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe, keď výživné tvorí 20 % - 30 % z príjmu povinného rodiča, ako aj s prihliadnutím na vek maloletých detí, ich odôvodnené potreby určil súd výživné vo výške 120,- Eur mesačne, ktorá suma spolu s výživným od matky, pokryje odôvodnené potreby maloletých detí a zároveň takto stanovené výživné zodpovedá zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca. Súd zároveň prihliadal aj na skutočnosť, že otec prejavuje záujem o maloleté deti, stretáva sa s nimi, zabezpečuje starostlivosť počas stretávania, zaujíma sa o ich potreby, čo vyplýva aj z podaného návrhu na rozšírenie styku. Súd ďalej dodáva, že výživné vo výške 120,- Eur mesačne priznal odo dňa podania návrhu, t. j. od 21.02.2018, keď návrh bol matkou podaný až na pojednávaní a súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa ako to uvádza § 77 ods. 1 posledná veta ZoR, nakoľko matke nič nebránilo podať tento návrh aj skôr. Po vykonanom dokazovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného zo sumy 90,- Eur mesačne na sumu 175,- Eur mesačne od 18.07.2017 na každého z maloletých detí súd rozhodol tak, že výrokom II. zvýšil výživné otca od 21.02.2018 voči maloletému S. na sumu 120,- Eur a voči maloletému Z. na sumu 120,- Eur, ktoré súd otca zviazal platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

39. Podľa § 232 ods. 3 lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

40. Podľa § 232 ods. 4 ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

41. Zvýšením vyživovacej povinnosti otca za obdobie od 21.02.2018 do 31.07.2018 vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom na každé maloleté dieťa v sume 105,76 Eur (634,32 Eur - 528,56 Eur), teda na maloletého S. v sume 105,76 Eur ako aj na maloletého Jakuba v sume 105,76 Eur (výrok III.). Otec mal za uvedené obdobie zaplatiť výživné pre každého z maloletých detí vo výške 634,32 Eur (za 5 mesiacov, t. j. marec 2018 až júl 2018 x 120,- Eur + 34,32 Eur za február 2018), pričom zaplatil výživné vo výške 528,56 Eur (za 5 mesiacov x 100,- Eur + 28,56 Eur za mesiac február 2018), keď v konaní nebolo sporné, že otec platil výživné vo výške 100,- Eur mesačne na každého z maloletých detí od augusta 2017. Uvedený nedoplatok na zročnom výživnom súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach vo výške 5,- Eur mesačne pre každého z maloletých detí splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, keď súd rozhodol v súlade s ustanovením 232 ods. 3 a 4 CSP, pričom zohľadnil výšku určeného výživného a tiež skutočnosť, aby bol dlh zaplatený do troch rokov.

42. Vo výroku IV. rozhodol súd v zmysle § 26 ZoR o zmene predchádzajúceho rozhodnutia upravujúceho práva a povinnosti k maloletým v dotknutých častiach, a to v časti úpravy stretávania sa otca s maloletými deťmi a v časti výšky bežného výživného otca na maloleté deti.

43. Podľa § 58 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. Podľa § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

45. Súd zaviazal otca (výrok V.) a matku (výrok VI.) nahradiť štátu trovy konania. Znalečné znalkyni za vykonanie znaleckého posudku bolo uhradené z časti zo zložených preddavkov účastníkmi, keď matka aj otec zložili preddavok vo výške 250,- Eur a z časti z rozpočtových prostriedkov štátu. Nakoľko išlo o trovy štátu, súd o tejto povinnosti rozhodoval i bez návrhu, pričom trovy znalečného majú znášať účastníci konania. V tomto prípade bolo nevyhnutné nariadenie znaleckého dokazovania, preto súd toto dokazovanie nariadil. Zákon však nestanovuje, že v tomto konaní hradí trovy konania štát. Súd považoval za spravodlivé zaviazať zaplatením trov znaleckého dokazovania matku i otca, a to každého na polovicu. Aj s ohľadom na výšku zložených preddavkov súd zaviazal otca k povinnosti nahradiť štátu

trovy konania vo výške 49,93 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Taktiež matku súd zaviazal na náhradu trov konania štátu vo výške 49,93 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

46. Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

47. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporovcýh konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd dospel k záveru, že nebol dôvod odchýliť sa od tohto základného pravidla o trovách v mimosporovom konaní, keďže súd nezistil žiadne osobitné okolnosti, ustanovené ako výnimky v § 53, § 54 a § 55 (osobitné typy konaní, zavinenie trov účastníkom, ktorý mal v konaní nejakú povinnosť, resp. výnimočné zohľadnenie princípu spravodlivosti s ohľadom na okolnosti prípadu).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie zo strany otca, lebo tento sa vzdal práva podať odvolanie po jeho vyhlásení v zmysle § 368 CSP.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.