Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/101/2018

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Mária Šuleja, na neverejnom zasadnutí dňa 18. júla 2018, prejednal sťažnosť okresného prokurátora, proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš z 19.04.2018 sp.zn. 8T/122/2013 a takto

rozhodol:

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e uznesenie okresného súdu a u k l a d á mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. rozhodol, že odsúdený G. O. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil a podľa § 50 ods. 7 Tr. zák. sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonne lehote sťažnosť okresný prokurátor, ktorý sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a nariadenia odsúdenému vykonať ako nepodmienečný trest odňatia slobody, uložený trestným rozkazom Veľký Krtíš sp.zn. 8T/122/2013 z 05.12.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 19.12.2013, pretože odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil. V dôvodoch sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že odsúdený v priebehu skúšobnej doby pôvodne odloženého výkonu trestu odňatia slobody, keď mu lehota plynula do 19.12.2016, neviedol riadny život, dopustil sa troch priestupkov, v dôsledku čoho mu bola potom skúšobná doba predĺžená uznesením okresného súdu zo 07.09.2015, právoplatným toho istého dňa na ďalších 9 mesiacov, teda do 20.09.2017. Je toho názoru, že odsúdený sa dopustil počas skúšobnej doby z celkového pohľadu piatich priestupkov, z toho trikrát priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, raz priestupku proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke a v období od 07.09.2015, kedy bolo rozhodnuté o predĺžení skúšobnej doby, sa dopustil protiprávneho konania, za ktoré vykonával podmienečný trest odňatia slobody, keď 08.09.2015 kradol v obchode, za čo bol postihnutý pre priestupok proti majetku podľa § 50 Zákona o priestupkoch. Teda opakovane zo strany súdu bola daná odsúdenému možnosť napraviť spôsob života, keď za spáchaný majetkový trestný čin mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, túto šancu nevyužil, až trikrát sa dopustil protiprávneho konania, ktoré súd vyhodnotil tak, že odsúdený v priebehu plynutia skúšobnej doby neviedol riadny život, skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia mu predložil a odsúdenému tak opätovne poskytol možnosť prehodnotiť svoj život a tento viesť v súlade so spoločenskými normami a právnym poriadkom. Odsúdený však nevyužil ani túto poskytnutú šancu a v priebehu skúšobnej doby sa dopustil piatykrát protiprávneho konania, keď kradol v obchode, ktoré konanie bolo vyhodnotené ako priestupok proti majetku, hoci za podobné protiprávne konanie vo forme trestného činu krádeže vykonával podmienečne odložený trest odňatia slobody. Krajský súd na základe sťažnosti okresného prokurátora preskúmal v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. por. zákonnosť napadnutého uznesenia a konanie uzneseniu predchádzal a zistil, že sťažnosť okresného prokurátora je dôvodná.

V prvom rade treba uviesť, že správne súd prvého stupňa postrehol nesprávny podnet zo strany okresnej prokuratúry, kde konštatuje osvedčenie sa u odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v zmysle uplynutia lehoty podmienečného trestu, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš z 05.12.2013 sp.zn. 8T/122/2013 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., a to na trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu troch rokov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 19.12.2013 a skúšobná doba začala plynúť 20.12.2013 a uplynula 20.12.2016. Vzhľadom k tomu, že odsúdený sa dopustil v skúšobnej dobe ďalšej trestnej činnosti, resp. priestupku, v skutočnosti štyroch priestupkov, za ktoré bol trikrát potrestaný, súd prvého stupňa uznesením zo 07.09.2015 sp.zn. 4T/122/2013, právoplatným 07.09.2015, ponechal v platnosti plynutie skúšobnej doby, ktorú predĺžil podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. o 9 mesiacov, teda táto plynula do 20.09.2017. Správne súd prvého stupňa vyhodnotil podnet okresnej prokuratúry pred jeho rozhodnutím o osvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe troch rokov, uloženej na základe spomínaného trestného rozkazu, že k takejto právnej skutočnosti nedošlo, pretože skúšobná doba bola u odsúdeného predložená o ďalších deväť mesiacov. Následne v súlade so stavom veci a zákonom treba rozhodnúť po uplynutí skúšobnej doby už aj o predĺženú lehotu 9 mesiacov, o osvedčení sa odsúdeného, pritom pokiaľ pôvodná skúšobná doba uplynula dňom 20.12.2016, nie dňom 19.12.2016, ako konštatuje súd prvého stupňa, po predĺžení tejto skúšobnej doby o 9 mesiacov skúšobná doba u odsúdeného v súhrne končila až 20.09.2017, a súd prvého stupňa rozhodoval ešte v ročnej hranici od uplynutia skúšobnej doby o osvedčení sa odsúdeného. Na druhej strane súd prvého stupňa sa spravoval nesprávnym právnym názorom, resp. nesprávne vyhodnotil celkovú situáciu z pohľadu dôkaznej situácie a podmienok pre rozhodnutie o osvedčení sa odsúdeného. V prvom rade treba konštatovať, že až po uplynutí celej skúšobnej doby, prípadne uplynutia dodatočne predloženej skúšobnej doby, ak súd predtým rozhodol, že podmienečné odsúdenie ponecháva v platnosti, môže súd rozhodnúť len tak, že vysloví, že sa podmienečne odsúdený osvedčil, čo je prípad napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa alebo vysloví, že sa podmienečne odsúdený neosvedčil, pretože neviedol riadny život a nevyhovel uloženým podmienkam, resp. v tom prípade, ak boli uložené nejaké povinnosti alebo obmedzenia počas skúšobnej doby. V tomto prípade súd prvého stupňa akoby opomenul tú skutočnosť, prečo odsúdenému bola predložená skúšobná doba o 9 mesiacov a rozhodoval len o plynutí a správaní sa odsúdeného počas deviatich mesiacov v predĺženej skúšobnej doby. Takýto názor a postup je v rozpore so súdnym výkladom plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, pretože nejde o samostatnú skúšobnú dobu, pokiaľ pôvodná skúšobná doba predĺžená o ďalšiu dobu v zmysle § 50 ods. 4 Tr. zák., ale tieto lehoty treba v podstate spočítať, resp. k pôvodnej lehote po jej uplynutí pripočítať predĺženú lehotu, a tak stanoviť uplynutie celkovej skúšobnej doby a hodnotiť potom pri rozhodovaní o osvedčení sa odsúdeného celkové jeho správanie v obdivoch skúšobných dobách, keď ide o odsúdenie za ten istý trestný čin, resp. nesplnenie podmienok na osvedčenie sa v pôvodne odloženom výkone trestu odňatia slobody za spáchanie priestupkov. Teraz možno potom konštatovať, že odsúdený sa dopustil všetkých skutkov akoby v jednej skúšobnej dobe z pohľadu spáchaných priestupkov, a z tohto pohľadu potom treba prehodnotiť situáciu a podmienok, za ktorých je možné vyslovenie osvedčenia sa, resp. neosvedčenia sa odsúdeného počas plynutia celej skúšobnej doby. Z tohto pohľadu potom súd prvého stupňa bude musieť opätovne prehodnotiť dôkaznú situáciu, po rešpektovaní právneho názoru odvolacieho súdu rozhodnúť zákonným spôsobom v otázke osvedčenia sa odsúdeného počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Vzhľadom k tomu, že ide o zásadné pochybenie v konaní súdu prvého stupňa a tiež s prihliadnutím na prípadnú možnosť ďalšieho rozhodnutia k prípadnej nespokojnosti tej -ktorej procesnej strany s rozhodnutím súdu, aby im nebola odobratá možnosť podať opravný prostriedok za tejto situácie, vec vrátil odvolací súd na nové prejednanie a rozhodnutie prvostupňovému súdu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.