Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-6C/5/2017

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v spore žalobcu: O.. F.N. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, Š., zastúpený: JUDr. Marián Ševčík, CSc., advokát, so sídlom Nezábudková 22, Bratislava, proti žalovanému: Gymnázium Juraja Fándlyho, IČO: 00 399 850, so sídlom Školská 3, Šaľa, o zaplatenie 5.182,50 Eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 41,06 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 13.09.2016, postúpenou Okresnému súdu Piešťany dňa 16.01.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.182,50 Eur titulom odstupného vo výške 5 funkčných platov a nahradiť trovy konania.

2. Žalobca podaním zo dňa 29.05.2017, doručeným súdu dňa 02.06.2017, pred doručením žaloby žalovanému, súdu oznámil, že dňa 04.11.2016 žalovaný uhradil žalobcovi sumu 3.647,31 Eur, pričom táto suma predstavuje žalovanú istinu - nezaplatené odstupné zo strany žalovaného. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobca pripustiť zmenu žalobného návrhu nasledovne: žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania zo sumy 3.647,31 Eur vo výške 5 % odo dňa 10.09.2016 do 04.11.2016, spolu v sume 27,48 Eur a nahradiť trovy konania v rozsahu 100 %.

3. Na výzvu súdu žalobca v podaní zo dňa 06.07.2017, doručenom súdu dňa 12.07.2017 uviedol, že sa podanou žalobou domáhal zaplatenia odstupného v sume 5.182,50 Eur s úrokom z omeškania a trov konania. Zo strany žalovaného bola žalobcovi po podaní žaloby vyplatená suma 3.647,31 Eur, pričom táto suma predstavuje požadované nezaplatené odstupné po zdanení a odpočítaní odvodov. Žalobca tiež uviedol, že vzhľadom na uvedené si žalovaný splnil voči žalobcovi povinnosť v rámci vyplatenia odstupného, na ktoré mal žalobca zákonný nárok, a preto žalobca požiadal súd o pripustenie zmeny žaloby, nakoľko žalobca si uplatňuje voči žalovanému naďalej nárok na zaplatenie úrokov z omeškania a trov konania.

4. Podľa § 141 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak zmena žaloby nastala pred jej doručením žalovanému, koná súd o zmenenej žalobe bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby okrem prípadu, keď súd rozhoduje podľa § 143 ods. 2.

5. Podľa § 145 ods. 3 ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

6. S poukazom na § 141 a § 145 ods. 3 súd konal o zmenenej žalobe, zohľadniac čiastočné späťvzatie žaloby.

7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 15.03.2018, doručeným súdu dňa 19.03.2018, keď uviedol, že voči žalobcovi postupoval v súlade so Zákonníkom práce a jeho nárok na odstupné mu uhradil v plnej výške vrátane úrokov z omeškania. K uplatneným trovám žalovaný uviedol, že ich priznanie žalobcovi nepovažuje za opodstatnené a poukázal na to, že sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nie je dôvod na priznanie náhrady trov konania žalobcovi zastúpenému advokátom. Za také výnimočné okolnosti považoval žalovaný charakter žalovaného, ktorý je gymnáziom, teda strednou školou pôsobiacou vo sfére verejného záujmu, konkrétne v oblasti poskytovania výchovy a vzdelávania. Svojou povahou je žalovaný rozpočtovou organizáciou zapojenou na rozpočet vyššieho územného celku, teda na verejné zdroje. Z tohto dôvodu disponuje žalovaný obmedzeným rozpočtom a limitovanými finančnými možnosťami. Žalovaný má k dispozícii účelovo viazané zdroje a prostriedky určené predovšetkým na mzdy a bežnú prevádzku žalovaného v súvislosti so zabezpečením jeho zákonného poslania, ktorým je poskytovanie výchovy a vzdelávania. Žalobcom uplatňované trovy právneho zastúpenia považoval žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené za majúce sankčný charakter voči žalovanému. Okolnosti, ktoré viedli k zaplateniu odstupného neskôr ako v septembri v r. 2016 boli spôsobené preverovaním a zisťovaním správania sa žalobcu v posledné dni trvania jeho pracovného pomeru v auguste 2016. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby súd náhradu trov konania žalobcovi v súlade s § 257 Civilného sporového poriadku nepriznal, alternatívne, aby súd náhradu trov konania žalobcu znížil o 70 %.

8. Žalobca podaním zo dňa 22.03.2018, podaným osobne na súde dňa 27.03.2018, pred začatím predbežného prejednania sporu ako aj pred začatím prvého pojednávania, vzal žalobu späť. Späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že žalovaný po podaní žaloby dňa 14.03.2018 uhradil žalobcovi dlžné úroky z omeškania v sume 27,48 Eur. Nakoľko zastavenie konania preukázateľne zavinil žalovaný, keďže po podaní žaloby došlo zo strany žalovaného na jednej strane k zaplateniu požadovanej istiny a následne aj k zaplateniu požadovaných úrokov z omeškania, žiadal žalobca priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 15.03.2018 sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 20.03.2018, doručeným súdu dňa 28.03.2018, keď uviedol, že žalovaný sa pustil do súdneho sporu, pričom od samého začiatku vedel, že sa jedná o súdny spor, ktorý žalovaný svojím konaním vyvolal. Žalobca žalovanému riadne a včas doručil predžalobnú výzvu, na ktorú žalovaný reagoval spôsobom, ktorý sa od takejto procesnej protistrany objektívne nedal očakávať, preto bola žaloba podaná dôvodne. Až na tomto právnom základe vznikli trovy konania, ktoré sú dôvodné. Niet právneho dôvodu, aby súd postupoval spôsobom ako navrhuje žalovaný.

10. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

11. Podľa § 145 ods. 1 ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

12. Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

13. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu ako aj pojednávanie, súd podľa vyššie citovaných ustanovení konanie zastavil, a to aj bez súhlasu žalovaného, ktorý v tomto prípade nebol potrebný.

14. Podľa § 262 ods. 1 a 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Podľa § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

16. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. V prípade, ak žalobca vezme v priebehu konania účinne žalobný návrh späť, musí sa súd zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, ktorá zo strán zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Podstatné teda je to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.10.2010, sp. zn. 3 Sžo 225/2010). Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil.

18. Keďže sporové konanie bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby, pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd skúmal procesnú zodpovednosť na oboch procesných stranách. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 5.209,98 Eur (istina 5.182,50 Eur a úroky 27,48 Eur). Žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 3.674,79 Eur (istina 3.647,31 Eur a úroky 27,48 Eur) z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby uhradil žalobcovi predmetnú sumu. V danom prípade z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania v uvedenej časti zavinil žalovaný, čo predstavuje 70,53 % z uplatneného nároku. Vo zvyšnej časti žalovanej sumy 1.535,19 Eur (5.182,50 Eur - 3.647,31 Eur) vzal žalobca žalobu späť dôvodiac, že si žalovaný splnil voči žalobcovi povinnosť v rámci vyplatenia odstupného, na ktoré mal žalobca zákonný nárok, keď mu uhradil sumu 3.647,31 Eur, ktorá predstavuje požadované nezaplatené odstupné po zdanení a odpočítaní odvodov. Žalobca sa teda uplatneného nároku v sume 1.535,19 Eur nedomohol, teda späťvzatie žaloby v tejto časti (29,47 % z uplatneného nároku) nemožno pričítať na ujmu žalovaného. Vzhľadom na uvedené vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 41,06 % (70,53 % - 29,47 %).

19. Aplikácia ustanovenia § 257 je možná iba v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných výnimočných okolností a dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane sporových strán. Použitie tohto ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.

20. Súd pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania vzal do úvahy okolnosti a povahu predmetného sporu, keď sa jednalo o individuálny pracovnoprávny spor, v ktorom žalobca vystupoval v pozícii zamestnanca, teda bol slabšou stranou sporu a žalovaný vystupoval ako zamestnávateľ. Súd prihliadol aj na povahu strán sporu, keď žalovaný je rozpočtovou organizáciou zapojenou na rozpočet vyššieho územného celku, keď súd postavenie žalovaného nepovažoval za takú skutočnosť, ktorá by predstavovala dôvod hodný osobitného zreteľa umožňujúci žalobcovi, ktorý v konaní vystupoval ako fyzická osoba, zamestnanec, teda slabšia strana sporu, náhradu trov konania nepriznať, resp. túto znížiť.

21. Súd po preskúmaní veci nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by podľa § 257 predstavovali dôvod hodný osobitného zreteľa umožňujúci výnimočne žalobcovi proti žalovanému náhradu trov konania nepriznať, resp. sčasti nepriznať. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 41,06 %. Súd v zmysle § 262 ods. 1 v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia; o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu vo výroku I. a II. možno podľa § 357 písm. a) a písm. m) podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 . Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 . Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.